Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 303/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť C. T., t. č. vo výkone väzby,

zastúpeného advokátom Mgr. Adriánom Cakom, Rázusova 6, Trnava, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa , 2 a 5, a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn.

z 23. novembra 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 5. decembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť C. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára

2014 doručená sťažnosť C. T., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50

ods. 3 (ďalej len „“), ako aj práv podľa

písm. c) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 23. novembra 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného

súdu“) v spojení s postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 5. decembra 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského

súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva: „Uznesením vyšetrovateľa PZ, ČVS: ORP-780/OVK-

GA-2013, zo dňa 23. 11. 2013, mi bolo vznesené obvinenie za prečin krádeže podľa § 212

odsek 2 písmena a) a prečin poškodzovania cudzej veci podľa

odsek 1 spolupáchateľstvom podľa .

Uznesením vyšetrovateľa PZ, ČVS: ORP-655/OVK-GA- 2013, zo dňa 23. 11. 2013

mi bolo vznesené obvinenie za zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 odsek 2 písmeno a) odsek

4 písmeno a) v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa

spolupáchateľstvom podľa .

Uznesením vyšetrovateľa PZ, ČVS: ORP- 577/OVK-GA-2013, zo dňa 23. 11. 2013

mi bolo vznesené obvinenie za zločin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) odsek 4

písmeno a) spolupáchateľstvom podľa .

Uznesením vyšetrovateľa PZ, ČVS: ORP-655/OVK-GA-2013 zo dňa 23. 11. 2013

boli vyššie označené trestné veci spojené na spoločné konanie vedené pod ČVS: ORP-

655/OVK-GA-2013

Proti všetkým uvedeným uzneseniam som dňa 23. 11. 2013 pri výsluchu obvineného

podal ústne do zápisnice sťažnosť, ktorú som neskôr písomne odôvodnil.

Dňa 23. 11. 2013 rozhodoval sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Galanta

o návrhu na vzatie mojej osoby do väzby, sp . zn. zo dňa 23. 11. 2013. Návrhu

na vzatie do väzby som navrhol nevyhovieť nakoľko som bol toho názoru, že neboli splnené

formálne podmienky vzatia do väzby. Ich absenciu som videl založenú tým, že v čase

rozhodovania o vzatí do väzby nebolo rozhodnuté o mojej sťažnosti proti uzneseniam

o vznesení obvinenia.

Uznesením Okresného súdu Galanta, sp. zn.: , zo dňa 23. 11. 2013 som

bol z dôvodov podľa písmena a/, , vzatý do väzby.

S námietkou absencie formálnej stránky väzby sa sudca pre prípravné konanie Okresného

súdu Galanta vysporiadal tak, že sa stotožnil so stanoviskom prokurátora Okresnej

Prokuratúry Galanta ohľadne nej.

Proti Uzneseniu Okresného súdu Galanta sp . zn.: , zo dňa 23. 11. 2013

som pri výsluchu o rozhodovaní o návrhu na vzatie do väzby podal ústne do zápisnice

sťažnosť, ktorú som prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 25. 11. 2013

odôvodnil. Sťažnosťou som namietal absenciu formálnej podmienky väzby, okrajovo tiež

podmienky materiálnej.

Písomným podaním zo dňa 26. 11. 2013 som odôvodnil sťažnosti proti uzneseniam

o vznesení obvinení ako aj uzneseniu o spojení vecí.

Uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: , zo dňa 05. 12. 2013

bola moja sťažnosť proti Uzneseniu Okresného súdu Galanta, sp. zn.: , zo dňa

23. 11. 2013 podľa písmena c) zamietnutá.

Uznesením Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn: -34, zo dňa

06. 12. 2013 bolo rozhodnuté o mojich sťažnostiach proti Uzneseniu vyšetrovateľa PZ,

ČVS: ORP-780/OVK- GA-2013 zo dňa 23. 11. 2013 o vznesení obvinenia, ČVS: ORP-

577/OVK-GA-2013 zo dňa 23. 11. 2013 o vznesení obvinenia, ČVS: ORP-655/OVK-GA-

2013 zo dňa 23. 11. 2013 o vznesení obvinenia a ČVS: ORP:-655/OVK-GA-2013 o spojení

vecí.

Podstata predmetnej sťažnosti spočíva v tom, že postupom a rozhodnutím Okresného

súdu Galanta zo dňa 23. 11. 2013, sp. zn.: v spojení s postupom

a rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 05. 12. 2013, sp . zn: , ako aj

konaním, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo najmä v predmete samotného

obmedzenia osobnej slobody, boli porušené moje základné práva a slobody podľa čl. 17

ods. 1 ods. 2 ods. 5, a a ľudské práva

a základné slobody podľa čl. 5 ods. 1, písm. c) čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, tak že do väzby som bol vzatý aj napriek absencii formálnej

podmienky väzby, neodôvodnenými a nepreskúmateľnými rozhodnutiami, čím porušené bolo

moje právo na osobnú slobodu, právo byť stíhaný a pozbavený osobnej slobody len

z dôvodov a spôsobom ktorý ustanoví zákon, právo byť vzatý do väzby iba z dôvodov a na

čas ustanovený zákonom, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a tiež právo na obhajobu.“

Ďalej sťažovateľ uviedol: „Dôvodnosť trestného stíhania obvineného je základným

predpokladom nariadenia väzby. O tom či je trestné stíhanie dôvodné, resp. či zistené

skutočnosti sú postačujúce pre dôvodné podozrenie voči konkrétnej osobe zo spáchania

trestného činu majú na podklade sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia

v prípravnom konaní právomoc posúdiť len orgány činné v trestnom konaní. Súd v takom

štádiu trestného konania nemá kompetenciu rozhodovacieho orgánu o sťažnostiach proti

rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní a nie je oprávnený robiť rozhodnutia

vo veci samotnej. Nemá kompetenciu zasahovať do činnosti orgánov činných v trestnom

konaní a dávať im pokyn k ďalším postupom, pričom meritorne, teda k dôvodnosti trestného

stíhania sa môže vyjadriť až po podaní obžaloby. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti

v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Iba on je oprávnený zaoberať sa sťažnosťami

proti rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní a iba on je oprávnený zrušiť

nezákonné a neopodstatnené rozhodnutie policajta a urobiť rozhodnutie o ďalšom

procesnom postupe. Sťažnosťami ktorými som uznesenia o vznesení obvinení napadol, som

vyjadril nesúhlas s trestným stíhaním a dôvodil som jeho neopodstatnenosť.

Orgány činné v trestnom konaní mali povinnosť sa včas nimi účinne zaoberať

a rozhodnúť o nich niektorým zo spôsobov zákonom predpokladaným. So sťažnosťami sa

však v čase kedy rozhodnutie o nich bolo pre ďalší postup potrebné nezaoberali a rozhodli

o nich vtedy, keď okolnosti vylučovali iné zákonom predpokladané rozhodnutia (zastavenie

trestného stíhania). Iné ako učinené rozhodnutie bolo vylúčené skutočnosťou, že v čase

rozhodovania o sťažnostiach som bol vo väzbe, ktoré rozhodnutie o nej už bolo právoplatné.

Žiaden orgán činný v trestnom konaní by nezastavil aj keď zjavne nepodložené trestné

stíhanie obvineného nachádzajúceho sa vo väzbe. Nerozhodnutím oprávneného orgánu

o mojej sťažnosti proti uzneseniam o vznesení obvinení do momentu rozhodovania o návrhu

prokurátora na vzatie do väzby sudcom pre prípravné konanie, bola prenesená

rozhodovacia právomoc z orgánov činných v trestnom konaní na súd. V rámci povinnosti

súdu okrajovo skúmať formálne podmienky väzby, tak ťarchu v podobe dôkazného bremena

preniesli na súd v plnej miere, čo je stav nenachádzajúci oporu v trestnom právnom

poriadku a popierajúci základné jeho procesné zásady.

K námietkam absencie formálnej stránky uplatneným v sťažnosti proti uzneseniu

sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu v Galante o vzatí do väzby, resp. spôsobu

akým som bol pozbavený osobnej slobody nezaujal Krajský súd v Trnave žiadne stanovisko.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť súdov zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú

význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49,

§ 30). Právo na rozhodnutie, reflektujúce moje argumenty a námietky je obsahom práva

na súdnu ochranu podľa , nakoľko len zjavne

a zreteľne odôvodnené rozhodnutie je zárukou, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny

(). Námietka ohľadne formálnej stránky väzby bola relevantná a zásadná

pre spravodlivé rozhodnutie a zachovanie zákonnosti.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„I. Postupom a rozhodnutím Okresného súdu Galanta zo dňa 23. 11. 2013, sp. zn.:

v spojení s postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa

05. 12. 2013, sp. zn: o vzatí obvineného do väzby boli porušené základné

práva a slobody sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1 ods. 2 ods. 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3

a ľudské práva a základné slobody podľa ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 23. 11. 2013, sp. zn.:

a Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 05. 12. 2013, sp. zn. : o vzatí

obvineného do väzby sa zrušujú.

III. Sťažovateľ sa bezodkladne prepúšťa z väzby na slobodu.

IV. Sťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 4.000 Eur (slovom

štyritisíc eur) ktoré sú Okresný súd Galanta v sume 2.000 Eur a Krajský súd v Trnave

v sume 2.000 Eur povinní zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V. Okresný súd Galanta a Krajský súd v Trnave sú povinní nahradiť sťažovateľovi

spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia v sume 275,94 Eur (za 2 úkony právnej

služby 2 x 130,16 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia, ústavná sťažnosť, 2 x 7,81 Eur

režijný paušál) na účet jeho právneho zástupcu , do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu ide vtedy,

keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa

namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, ).

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojich

práv podľa , 2 a 5, a a práv podľa

písm. c) a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu v spojení s uznesením krajského

súdu.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa

tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné

pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné

podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je

potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa uznesením okresného

súdu

Sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k porušeniu označených práv uznesením okresného

súdu bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý

je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne

, , , ).

Sťažovateľ bol v prvostupňovom konaní v zmysle príslušných ustanovení Trestného

poriadku oprávnený dovolávať sa ochrany svojich práv a slobôd v rámci konania o sťažnosti

na krajskom súde, ktorému ako súdu odvolaciemu prináleží alebo zrušiť namietané

uznesenie okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo sám rozhodnúť v súlade

s ustanovením a . Vzhľadom na princíp

subsidiarity, ktorý vyplýva z už citovaného , ústavný súd nemá

právomoc preskúmavať uznesenie okresného súdu označeného ako samostatného

porušovateľa označených práv, pretože jeho postup a rozhodnutie preskúmal krajský súd,

ktorý rozhodol o sťažnosti sťažovateľa proti uvedenému rozhodnutiu.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

a a dohovoru

V tejto časti namietaného porušenia označených práv sťažovateľa odmietol ústavný

súd sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi sťažnosťou napadnutým uznesením krajského súdu a jemu predchádzajúcim

postupom a uvedenými právami zaručenými v ústave a v dohovore týkajúcimi sa

predovšetkým trestného konania vo veci samej.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade všeobecného súdu

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5

je osoba vo väzbe oprávnená na preskúmanie procesných a hmotných podmienok,

ktoré sú predpokladom pre jej „zákonnosť“, pričom požiadavka preskúmania hmotných

podmienok väzby zahŕňa povinnosť preskúmať okolnosti svedčiace pre a proti väzbe

a rozhodnúť, s poukazom na právne kritériá, či sú dané dôvody opodstatňujúce väzbu, alebo

prepustiť osobu na slobodu, pokiaľ také dôvody neexistujú (pozri ,

a ).

Vzhľadom na závažné dôsledky pozbavenia osobnej slobody musí konanie, ktorého

predmetom je preskúmanie zákonnosti väzby (konanie v zmysle a 5 ),

spĺňať niektoré princípy spravodlivého konania tak, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Jedným z nich je aj právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia. Jeho obsahom je právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným

spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti („fairness“) pritom

zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody (napr.

, , ).

Na druhej strane, konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú

konaniami o trestnom obvinení samotnom (konaniami vo veci samej týkajúcimi sa viny

obvinenej osoby) a ani konaniami o právach alebo záväzkoch občianskoprávneho

charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1 dohovoru. V rámci konania o väzbe preto

nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže túto oblasť ochrany práv upravuje

vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru (napr. , ).

V rámci svojej judikatúry už ústavný súd vyslovil, že na konanie a rozhodovanie

o väzbe je potrebné aplikovať špeciálne ustanovenia a 5 týkajúce sa

práva na osobnú slobodu, ktoré v sebe zahŕňajú aj právo na súdnu ochranu v prípadoch

pozbavenia osobnej slobody väzbou, na rozdiel od , ktoré je všeobecným

ustanovením zakotvujúcim právo na súdnu ochranu. S prihliadnutím na povahu a účel

konania o väzbe je preto na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe potrebné aplikovať

špeciálne ustanovenia a 5 o osobnej slobode, ktoré zahŕňa základné

procesné garancie spravodlivého súdneho konania práve s prihliadnutím na povahu a účel

konania o väzbe. Obdobný záver je potrebné vyvodiť, aj pokiaľ ide o posúdenie

vzájomného vzťahu a ustanovení a 5 v prípadoch

konania a rozhodovania všeobecného súdu o väzbe.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2

a 5 a dohovoru

Sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal nesplnenie formálnych podmienok väzby

takto: „Nedostatok v podobe absencie formálnej podmienky väzby bol vyvolaný tou

skutočnosťou, že pred rozhodovaním o návrhu na vzatie do väzby neboli uznesenia

vyšetrovateľa PZ, ktorými mi boli vznesené obvinenia právoplatné. Právoplatnosť

nadobudli až deň po tom, ako odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o vzatí

do väzby.“

Z obsahu uznesenia okresného súdu je zrejmé, že splnením formálnych podmienok

väzby sa zaoberal: „Obhajca obvineného uviedol, že podľa jeho názoru nie sú splnené

formálne podmienky väzby pretože mu nebolo doručené rozhodnutie o vznesení obvinenia

a najmä nebolo rozhodnuté o sťažnosti voči tomuto uzneseniu. ...

Prokurátor sa k námietkam obhajoby vyjadril v tom zmysle, že sťažnosť voči

uzneseniu o vznesení obvinenia nemá odkladný účinok, z tohto dôvodu je toto uznesenie

vykonateľné a zároveň aj v prípade zamietnutia sťažnosti obvineného by právoplatnosť

nenadobudlo, nakoľko obvinenému a obhajcovi plynie spoločná lehota na podanie

sťažnosti. Obvinený svoju sťažnosť neodôvodnil, preto sa o nej nerozhodlo a bol daný

plnohodnotný priestor na odôvodnenie sťažnosti spolu s prípadným odôvodnením obhajcu,

preto zotrváva na svojom návrhu, na vzatí obvineného z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a, b, c/

. ...

Čo sa týka námietok obhajcu obvineného k formálnym podmienkam väzby, súd sa

stotožnil s vyjadrením a argumentáciou prokurátora. Oboznámením sa s obsahom

vyšetrovacieho spisu a doteraz zabezpečenými dôkazmi možno konštatovať, že trestné

konanie bolo doteraz vedené zákonným spôsobom, jednotlivé dôkazy boli zabezpečované

a procesné úkony vykonávané v súlade s príslušnými ustanoveniami a sú

riadne použiteľné pre účely tohto trestného konania. V rámci doteraz vedeného trestného

konania neboli zistené žiadne také podstatné procesné vady vedeného trestného konania,

ktoré by bránili súdu vo vzatí obvineného do väzby a možno tiež konštatovať, že obvinenému

bolo riadne vznesené obvinenie pre túto trestnú činnosť, s týmto bol riadne oboznámený, čo

je tiež nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie o väzbe obvineného. Zároveň súd

poznamenáva, že spoločne s návrhom na vzatie do väzby bol súdu riadne predložený

originál doteraz zabezpečeného vyšetrovacieho spisu.“

Z obsahu uznesenia krajského súdu vyplýva, že: „Na základe sťažnosti obvineného

C. T. preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť

a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, a tak zistil, že súd

I. stupňa rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom.

Rozhodnutie súdu I. stupňa bolo riadne odôvodnené a boli vysvetlené všetky dôležité

momenty odôvodňujúce samotné rozhodnutie. Súd sa riadne vysporiadal so všetkými

dôležitými skutočnosťami a správne i rozhodol. Jeho odôvodnenie si osvojuje v celom

rozsahu i odvolací súd.

Väzobné dôvody tak, ako ich súd I. stupňa uvádza vo svojom rozhodnutí skutočne

v danom čase reálne existujú, boli splnené všetky formálne i materiálne podmienky

pre rozhodnutie, sťažnosť obvineného nie je dôvodná.

Pretože krajský súd nezistil žiadny dôvod na zmenu, alebo zrušenie ktorejkoľvek časti

napadnutého uznesenia, sťažnosť obvineného, ako nedôvodnú, zamietol.“

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na znenie § 185 ods. 1 a 2 Trestného

poriadku, z ktorého vyplýva, že opravným prostriedkom proti uzneseniu o vznesení

obvinenia je sťažnosť, ktorá ale v súlade s nemá odkladný

účinok. Uznesenie o vznesení obvinenia je účinné od jeho vydania, resp. je okamžite

vykonateľné. Vykonateľnosť uznesenia znamená aj okamžitú záväznosť uvedeného

rozhodnutia, ktoré je automaticky spôsobilé byť ďalej použité ako základ pre realizáciu

ďalších procesných prostriedkov podľa vrátane rozhodovania o väzbe.

Vykonateľnosť je teda samostatný inštitút, ktorý umožňuje rozhodnutie ihneď vykonať,

a v danom prípade znamená, že proti osobe obvineného možno ihneď vykonať, resp. použiť

ďalšie procesné prostriedky upravené v . Vykonateľnosť uznesenia

o vznesení obvinenia je ustanovená priamo , z ktorého ustanovení sa

následne v spojení s teóriou práva dajú vyvodiť aj jej dôsledky. Sťažovateľom predložený

argument spočívajúci vo vytýkanom nedostatku odôvodnenia uznesenia krajského súdu,

ktorý si dostatočné odôvodnenie okresného súdu osvojil v celom rozsahu, spočívajúci

v nesplnení formálnych podmienok väzby preto ústavný súd nepovažoval za relevantný.

Rovnako tak ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre, a to aj vo vzťahu

k väzobným veciam, zdôrazňuje, že odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu odkazujúce

na predchádzajúce rozhodnutia v tej istej veci možno považovať síce za krajnú, no ešte stále

ústavnoprávne akceptovateľnú alternatívu odôvodnenia (napr. , ,

).

Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že napadnuté

uznesenie krajského súdu nevybočilo z medzí stanovených označenými článkami

a dohovoru a uznesením krajského súdu nedošlo k porušeniu práv sťažovateľa označených

v jeho sťažnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť v tejto časti

odmietnuť podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2014