Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 302/2014
PDF · 241.1 KB
No categories available
II. ÚS 302/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja
Kohuta (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosť S. K., zastúpenej advokátom JUDr.
Tiborom Sanákom, Advokátska kancelária, Námestie SNP 2, Trnava, vo veci namietaného
porušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní
vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 23 Cop 75/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra
2013 doručená sťažnosť S. K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na
Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 23 Cop 75/2013.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že vo veci úpravy styku
a výživného týkajúcej sa jej maloletej dcéry V. K. Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný
súd“) rozsudkom sp. zn. 12 P 18/2011 z 27. mája 2013 v plnom rozsahu vyhovel návrhu
otca. Návrh matky na zmenu úpravy styku zamietol.
O sťažovateľkinom odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.
23 CoP 75/2013 z 30. septembra 2013 tak, že:
„Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti úpravy styku počas každého párneho
kalendárneho týždňa od piatku do 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod., počas Vianočných
sviatkov, počas jarných prázdnin, Veľkonočných sviatkov, letných prázdnin, jesenných
prázdnin a polročných prázdnin potvrdzuje.
Rozsudok súdu prvého stupňa sa mení v časti úpravy styku počas nepárneho
kalendárneho týždňa v roku v stredu tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať
každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 15:00 hod. do 16:30 hod.
Potvrdzuje rozsudok súd I. stupňa v časti povinnosti otca a matky počas styku,
v časti, ktorým sa mení predchádzajúci rozsudok Okresného súdu v Trenčíne 21C/4/2010-
51 zo dňa 22 apríla 2010 v časti úpravy styku.
Potvrdzuje sa rozsudok súdu I. stupňa v časti povinnosti otca a matky počas styku
na zmene úpravy styku.
Potvrdzuje sa rozsudok súdu I. stupňa v časti výživného pre maloletú, v časti vrátenia
preddavkov na znalečné a trov konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.“
Sťažovateľka v sťažnosti ústavnému súdu uviedla, že považuje napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu za úplne nesprávny a je toho názoru, že postupom odvolacieho súdu, ako
aj prvostupňového súdu došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu v zmysle
čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru,
a to z dôvodov, že:
„a) Odvolací súd svojim rozsudkom neposkytol žiadnu ochranu maloletej V. K. a
rozšírením styku s otcom neúmerne a neprimerane veku dieťaťa, navštevujúcu prvý ročník
ZŠ, neprimerane zvýšil celkovú záťaž maloletého dieťaťa, súvisiacu s nástupom do prvého
ročníka ZŠ, s novým prostredím v ZŠ, s každodenným cestovaním do školy z ... a späť,
s náročnou prípravou na vyučovanie, s prihliadnutím na jej zdravotný stav a celkovú
fyzickú a psychickú odolnosť.
Odvolací súd týmto zároveň postupoval v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa...
základný zmysel starostlivosti rodičov musí byť najlepší záujem dieťaťa, štát musí prijať
všetky potrebné opatrenia pred telesným alebo duševným násilím, urážaním, alebo
zneužívaním, zanedbávaním alebo nedbalým zaobchádzaním...
b) Ani odvolací súd bližšie vyčerpávajúco a presvedčivo nezdôvodnil, prečo napriek
doterajšej, pomerne širokej úprave styku otca s dieťaťom, je potrebné styk otca s dieťaťom
viac rozšíriť a zvýšiť záťaž mal. V. za situácie, keď maloletá V. sa stala žiačkou druhého
ročníka základnej školy, poznajúc režim dňa maloletej V., pričom aj podľa potvrdenia E. H.
zo dňa 27. 09. 2013, triednej učiteľky, v porovnaní s prvým ročníkom, je vyšší počet
vyučovacích hodín za týždeň a domáca príprava je náročnejšia z dôvodu nových
vyučovacích predmetov a zvýšenie náročnosti učiva. Zároveň E. H. vyjadrila svoj vlastný
názor, že z hľadiska psychohygieny je najvhodnejšie robiť domácu prípravu po určitom
odpočinku, ideálny čas je medzi 15:00 – 17:00 hod...
Tento názor triednej učiteľky a vyššie uvedenú kolíziu odvolací súd opomenul
akýmkoľvek spôsobom dôkazné vyhodnotiť v zmysle § 132 O. s. p. a v odôvodnení svojho
rozsudku naň reagovať v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.
c) Súd zásadne pochybil, pokiaľ nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu:
- pokiaľ nepribral do konania kontrolného znalca, vzhľadom na úplné spochybnenie
správnosti znaleckého posudku V. N., ktorý je nesprávny...
Obsahu - znalkyňa sa nepochopiteľne priklonila k návrhu otca na ďalšie rozšírenie
už aj tak veľmi širokého styku otca s maloletou, za situácie,
- že si uvedomuje, že nástup do prvého ročníka ZS predstavuje pre maloletú veľkú
záťaž...
- zároveň pri konštatovaní negatívnych rysov osobnosti otca – narcistická porucha
osobnosti, otec je sugestibilný, egocentrický, pociťuje výraznú potrebu potvrdzovania
vlastnej hodnoty...
Znalkyňa si mala a mohla uvedomiť, že otec vidí predovšetkým len seba, v praxi
presadzuje nereálny návrh, aby tým dokázal sebe a ostatným svoje schopnosti, pričom úplne
ignoruje potreby a záujem maloletého dieťaťa.
- súčasne bolo potrebné znalecky reagovať na nové problémy vyplývajúce
z dokazovania a to striedanie otcových partneriek... pri rôznych spoločných výletoch,
dovolenkách, návštevách kina a pod., čo znalkyňu V. N. vôbec nezaujímalo...
V kontexte s vyššie citovaným stanoviskom triednej učiteľky..., bolo potrebné pribrať
do konania kontrolného znalca (§ 127 ods. 2 O. s. p.) a v znaleckých otázkach sa mal súd
zamýšľať nad tým, či, vzhľadom na stupňujúcu sa záťaž maloletej V. pri plnení školských
povinností už v druhom ročníku základnej školy, je potrebné uvažovať nad zúžením rozsahu
styku otca s mal. dcérou.
d) Taktiež odvolací súd nevykonal všetko potrebné dokazovanie smerujúce k zisteniu,
aký je skutočný rozsah otcovho majetku, najmä aké sú skutočné príjmy otca z nájmu
trojizbového bytu...
Odvolací súd, vzhľadom na protichodné vyjadrenia otca, veľmi pochybil, pokiaľ
vykonal len dopyt na správcu Službyt Nitra, spol. s r. o., a nevykonal ďalšie nadväzujúce
dôkazy...
Zároveň v záujme objektivizácie bolo potrebné za danej dôkaznej situácie vykonať
dopyt na Daňový úrad Nitra, kde by mal byť otec zaregistrovaný ako platca dane z príjmu
titulom prenájmu bytu a to od kedy je otec zaregistrovaný ako platca dane z nájmu...
Rovnakú úvahu mal súd použiť aj pri preukazovaní výdavku 265,21 € titulom
mesačného splácania hypotekárneho úveru, nakoľko hypotéku si M. K. zobral aby ma v
časti hypotekárnej sumy mohol vyplatiť titulom vyporiadania BSM. Na základe doteraz
preukázanej logiky konania otca mám vážne podozrenie, že tak spravil úmyselne, s cieľom
preukazovať svoju úverovú zaťaženosť a z nej vyplývajúci nedostatok peňazí, s následnou
argumentáciou konaní, že nemá z čoho platiť zvýšené výživné tak, ako som to ja
navrhovala...
Odvolací súd hrubo pochybil, pokiaľ vyhovel návrhu otca, v časti úpravy styku
a v časti zvýšenia výživného v celom rozsahu. Súd žiadnym spôsobom nezohľadnil denný
režim maloletej, s ktorým bol oboznámený a vôbec sa nezamyslel nad tým, že otcom
navrhovaná úprava je v príkrom rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, a že návrh otca
je výlučne ovplyvnený jeho negatívnymi rysmi osobnosti a nie jeho úprimným záujmom
o mal. dcéru...
Odvolací súd zároveň hrubo pochybil aj v tom, že bližšie neskúmal odkázanosť E. K.,
matky otca, na príspevok od syna M. K. vo výške cca 60 €, ktorú sumu sám otec taktiež
nebol schopný na pojednávaní dňa 07. 05. 2013 presne ustáliť a tento údaj zo strany otca
vyznel ako vymyslený...“
Podľa sťažovateľky pokiaľ prvostupňový súd na pojednávaní 8. februára 2013
priamo zmaril výsluch otca vo veci príjmu z nájmu bytu v Nitre a zamietnutím jej návrhov
na doplnenie dokazovania a nevykonaním rozhodujúcich dôkazov na zistenie skutočnej
výšky príjmu otca z nájmu bytu v Nitre, tak on, ako aj odvolací súd porušili jej základné
právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne
konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Napadnutému rozsudku krajského súdu vytkla:
„1. nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia
vzhľadom na dôkaznú situáciu ohľadom na rozšírenie úpravy styku otca s mal. V. K. a na
ustálenie výšky výživného otca na mal. V. vo vzťahu ku skutočnej výške príjmu otca.
2. vnútornú protirečivosť jednotlivých častí odôvodnenia, keď aj odvolací súd si
uvedomuje zvýšenú záťaž mal. V. K. v súvislosti s nástupom do 1. a 2. ročníka základnej
školy, no napriek tomu rozhoduje o ďalšom rozšírení úpravy styku s otcom a tým o ďalšom
zvýšení záťaže pre mal. V. K.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1) Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod č. k. 23Cop/75/2013 porušil
základné právo S. K. na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.
2) Zrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. 09. 2013, č. k.
23Cop/75/2013-369 a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.
3) Krajský súd v Trnave je povinný S. K. uhradiť trovy konania v sume 331,13 €... na
účet právneho zástupcu, advokáta JUDr. Tibora Sanáka, Advokátska kancelária, Nám SNP
č. 2, Trnava, č. účtu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:
„Prvostupňový súd rozhodol rozsudkom tak, že upravil styk otca s maloletou
na každý párny týždeň v roku od piatku od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod., každý
nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod., počas vianočných
sviatkov každý párny kalendárny rok od 23. 12. od 17:00 hod. do 30. 12. do 19:00 hod.,
každý nepárny kalendárny rok od 30. 12. od 17:00 hod. do 06. 01. nasledujúceho
kalendárneho roka do 19:00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok
od nedele od 17:00 hod. do nasledujúcej nedele do 19:00 hod., počas veľkonočných
sviatkov každý párny kalendárny rok od 17:00 hod. dňa predchádzajúcemu začiatku
veľkonočných prázdnin do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 19:00 hod., počas
letných prázdnin každý kalendárny rok od 01. 07. od 09:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a
od 01. 08. od 09:00 hod. do 15. 08. do 19:00 hod., počas jesenných prázdnin každý
nepárny kalendárny rok od 17:00 hod. dna predchádzajúcemu dňu začiatku jesenných
prázdnin do posledného dňa jesenných prázdnin do 19:00 hod., počas polročných prázdnin
každý párny kalendárny rok od 17:00 hod. dňa predchádzajúcemu začiatku polročných
prázdnin do posledného dňa polročných prázdnin do 19:00 hod. Zároveň upravil povinnosť
otca o prevzatí maloletej a ukončení styku o odovzdaní v mieste bydliska matky a povinnosti
matky maloletú na styk riadne pripraviť. Zmenil tým rozsudok Okresného súdu v Trenčíne
č. k. 21C/4/2010-51 zo dňa 22. 04. 2010 v časti úpravy styku. Zamietol návrh matky
na úpravu styku. Zvýšil výživné od 01. 09. 2012 pre otca zo sumy 210 eur mesačne
na 250 eur mesačne, z čoho suma 180 eur je na bežné výživné a suma 70 eur na tvorbu
úspor, ktoré je povinný platiť k rukám matky bežné výživné a 70 eur na osobitný účet
maloletej. Zročné výživné v sume 270 eur za obdobie od 01. 09. 2012 do 31. 05. 2013
povolil splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným a 90 eur
za rovnaké obdobie na tvorbu úsporu po 5 eur spolu s výživným na tvorbu úspor
po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Tým zmenil rozsudok
Okresného súdu v Trenčíne č. k. 21C/4/2010-51 zo dňa 22. 04. 2010 v časti výšky
výživného. Zároveň vrátil preddavok na znalečné v sume 85,66 eur do tridsať dní po
právoplatnosti rozsudku prostredníctvom otcovi a takú istú sumu aj matke a rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd vo svojom
odôvodnení rozhodnutia po aplikácii ust. § 26, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, §
63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, ako aj ust. § 160
ods. 1 O. s. p. poukázal na to, že mal súd za preukázané, že upravený styk otca s maloletou
v zmysle záverov znaleckého dokazovania odporúčal aj kolízny opatrovník a zo znaleckého
posudku vyplynulo, že znalkyňa navrhla upraviť styk otca s maloletou na každý párny
týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od
16:00 hod. do 18:00 hod., pričom úpravu počas sviatkov ponechávala na úvahu súdu, k nej
nemala žiadne výhrady. Matka sa bránila tým, že maloletá navštevuje 1. ročník základnej
školy, čo predstavuje pre maloletú zvýšenú záťaž a naopak žiadala zúžiť styk otca
s maloletou stretávania sa na každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 09:00 hod.
do nedele do 17:00 hod. na stretávanie sa na každý párny víkend v mesiaci v sobotu
od 09:00 hod. do 17:00 hod. K tomu tvrdeniu sa vyjadrila znalkyňa, ktorá uviedla, že
nástup dieťaťa do školy nie je dôvodom na obmedzenie styku otca s maloletou, naopak otec
by mal byť súčinný pri príprave maloletej na vyučovanie, keďže je dôležitou súčasťou
sociálneho a psychického vývoja maloletej. Ďalej matka uviedla, že matka sa vracia od otca
rozrušená a nepokojná, k tejto výhrade znalkyňa uviedla, že sa jedná o bežnú reakciu detí
z rozvedených rodín a obvykle tieto prejavy pominú po krátkom čase aj za pomoci rodiča,
do ktorého domácnosti sa dieťa vracia. Znalkyňa ďalej deklarovala, že osobnosť otca je
zo psychickej stránky zdravá osobnosť, v prípade otca sú potreby maloletej a jeho potreby
v rovnováhe, je schopný postarať sa o maloletú, je to priemerne inteligentný človek, ktorý je
schopný regulovať svoje emócie. Matka tiež vyjadrila obavy, že by správanie otca, ktorý
nadväzuje podľa matky známosti s inými ženami, mohlo negatívne ovplyvniť maloletú
a prvostupňový súd uzavrel, že je nepochybne súčasťou výchovného prostredia, ktoré
ovplyvňuje deti a pôsobí na ne a aj sú aj osoby, ktoré žijú s rodičmi v spoločnej domácnosti,
a preto je potrebné skúmať ich osobné, povahové vlastnosti, zdravotný stav, vzťah k deťom.
V prípade však nebolo zistené, že by otec s kýmkoľvek zdieľal spoločnú domácnosť, že by sa
stýkal s nevhodnými osobami. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že neboli počas vyšetrenia
otca a u maloletej zistené žiadne známky patológie a je nepochybne v záujme maloletej, aby
sa tiež otec podieľal na jej výchove, aby vzťahy k otcovi sa prehlbovali, rozvíjali, keďže
maloleté dieťa potrebuje k zdravému a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch
rodičov. Pri úprave styku zobral do úvahy vek maloletej, denný režim maloletej
a vzdialenosť bydliska otca od bydliska maloletej. Predovšetkým je na matke, aby v tomto
prípade starostlivo maloletú pripravila na stretnutie a vysvetlila jej situáciu v rodine. Matka
je tak povinná vytvárať vhodné podmienky k tomu, aby sa styk uskutočňoval čo
najpriaznivejšie a je povinná k styku dieťa pripraviť, a to psychicky i materiálne. Rodičia sú
povinní rešpektovať rozsah podmienok, porušenie týchto podmienok bude možné
kvalifikovať ako neplnenie súdneho rozhodnutia. Realizácia styku otca s maloletou bude
viesť ku kvalitnému a pozitívnemu vzťahu otca s maloletou a k vzájomnému utužovaniu
a prehlbovaniu vzťahov medzi nimi. Preto súd návrhu otca na zmenu styku vyhovel a
rozšíril styk otca s maloletou v súlade s odporúčaniami vyplývajúcimi zo znaleckého
posudku, zohľadnil pritom denný režim maloletej. Z rovnakých dôvodov, ktoré súd v návrhu
otca na rozšírenie styku vyhovel, zamietol návrh matky na zúženie styku. Predmetom
konania bolo i zvýšenie výživného. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zvýšenie bolo
opodstatnené, keďže naposledy sa konalo rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne v konaní
21 C/4/2010-51 zo dňa 22. 04. 2010, právoplatným 25. 06. 2010. Došlo k zmene okolností,
ktoré boli vtedy podkladom pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, pretože maloletá
je o dva roky staršia, je fyzicky i duševne vyspelejšia, podstatne sa zvýšili úmerne veku aj
náklady spojené s uspokojovanie jej hmotných potrieb na obuv, ošatenie, školské potreby,
ako i ďalších potrieb pre jej výchovu a život. Od 01. 09. 2012 navštevuje 1. ročník ZŠ, v
dôsledku ktorých sa zvýšili náklady spojené so štúdiom. V čase ostatnej úpravy
navštevovala MŠ. U matky bola zmena pomerov zaznamenaná tým, že v čase ostatnej
úpravy bola nezamestnaná, bez príjmu, teraz je zamestnaná s čistým priemerným zárobkom
od januára 2012 do apríla 2013 v sume 455,46 eur, žije v spoločnej domácnosti s jej
matkou, ktorá poberá starobný dôchodok vo výške 491,60 eur. U otca sa od ostatnej úpravy
zmenili pomery tak, že priemerný čistý zárobok predtým mal 1.657,86 eur, v súčasnom
období od januára 2012 do apríla 2013 vo výške 1.501,88 eur, teda sa znížil. Otec
prenajíma 3-izbový byt v Nitre, ktorého je vlastníkom a je to dohodnuté nájomné vo výške
250 eur. O zvýšení výživného otca rozhodoval od 01. 09. 2012, keď podľa súdu rozhodujúca
zmena pomerov nastala nástupom maloletej na základnú školu. Vychádzal z priemerného
mesačného zárobku matky 455,46 eur a u otca 1.501,88 eur, zo sumy 210 na 250 eur zvýšil
výživné z toho bežné v sume 180 a na tvorbu úspor 70 eur, čo zodpovedá potrebám
maloletej, ako i primeraným zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Bral pritom do
úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom je prvoradá. Tak vyrátal aj dlžné výživné zvlášť na bežné výživné, dlh
vyrátal rozdielom medzi zvýšeným výživným 180 eur x 9, od ktorej sumy odrátal 1.620 eur,
odrátal čo zaplatil 1.350 eur, t. j. 150 eur x 9, nedoplatok na bežnom je teda 270 eur a na
tvorbu úspor 630 eur, čo je 70 x 9, od ktorej sumy odrátal 540 eur, ktorú zaplatil 60 x 9
mesiacov, teda nedoplatok je 90 eur. Podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p. povolil splácať v
mesačných splátkach bežné výživné po 10 eur a na tvorbu úspor po 5 eur spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok.
V časti vrátenia preddavku zaplateného za znalečné v zmysle ust. § 141 ods. 1 O. s.
p. rozhodol súd o vrátení 85,66 eur, keď preddavok otec zaplatil v sume 300 eur a matka
takisto v sume 300 eur a v zmysle uznesenia 12P/18/2011-109 zo dňa 14. 10. 2012
a 12P/18/2011-193 zo dňa 26. 03. 2013 bolo rozhodované o spotrebovaní preddavku
u každého vo výške 214,34 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1
písm. a) O. s. p. ...
V doplnení odvolania poukázala matka, že takto upravený nanovo styk je spôsobilý
ohroziť maloletú na zdraví, pretože pre dieťa predstavuje neúmernú záťaž po všetkých
stránkach, že takáto úprava styku môže ohroziť školské výsledky maloletej, že dieťa
na stretávanie prejavuje značnú nechuť, prejavuje plačom a protestom, a to hlavne
z dôvodu, že sa cíti byť preťažené. Považuje za nesprávny rozsudok z toho dôvodu, že podľa
§ 118 ods. 2 O. s. p. sudkyňa oznámila, že rozšírenie styku uprostred týždňa je neprijateľné
a úpravu na stredu a piatok považuje za veľmi nesprávnu, pretože maloletá nebude mať
žiaden čas ani dostatok priestoru na prípravu do školy na nasledujúci deň. ...
Na odvolacom pojednávaní boli vypočutí účastníci konania, matka, otec, kolízny
opatrovník a ich zástupcovia. ...
V rámci prípravy odvolacieho pojednávania si doplnil odvolací súd potvrdenia
o príjme rodičov za obdobia, ktoré neboli zisťované súdom prvého stupňa. Takto bolo
zistené po doplnení zárobku na matku, že celkový priemerný zárobok za 8 mesiacov za rok
2013 je 514 eur. U otca od januára do júla v roku 2013 je priemerný čistý zárobok
1.329 eur a opätovne bol zaslaný zárobok za rok 2012, keď priemerný čistý zárobok bol
zistený vo výške 1.544 eur. ...
Na základe takto doplneného dokazovania odvolací súd zistil, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa v častiach úpravy styku počas párneho kalendárneho týždňa v roku od piatku
od 16.tej do nedele do 16.tej hodiny je správne, pretože tento pravidelný styk je v záujme
maloletej vzhľadom na rozsah úpravy počas víkendu, na čas na prípravu do školy, styk
s otcom je potrebný vzhľadom na upevnenie vzťahov medzi otcom a dcérou, celkový vývin
osobnosti maloletej. Matka má na styk dcéru riadne pripraviť, vysvetliť jej situáciu v
rodine, tak ako súd prvého stupňa už uviedol, aj keď bolo konštatované, že pri začiatku
styku dcéra je plačlivá, vyplýva to len z j ej aktuálneho prispôsobenia sa danej situácii atak,
ako otec uvádzal, ukľudňuje sa už v priebehu cesty autom. Je zhovorčivá a rada s otcom
potom už komunikuje. Počas styku je potrebné, aby sa otec dcére venoval, sledoval jej
záujem, aby sa počas tohto obdobia, keď je s maloletou, rozvíjala jej osobnosť, aby mohol
vplývať na jej vývoj. Preto je tiež vhodné, aby sa aj rodičia dohodli o školskej príprave
maloletej u otca, aby vyskúšali, akým spôsobom by sa maloletá mohla na prípravu do školy
u otca zvládať doma, nemusela by sa zo začiatku sa pripravovať všetky vyučovacie hodiny a
mohli by si rozdeliť prípravu s matkou počas piatku a potom by sa mohla pripravovať vo
zvyšku cez víkend u otca. Takto upravený styk počas víkendu preto odvolací súd správnymi
dôvodmi v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p., na ktoré odkazuje, potvrdil v plnom rozsahu.
Takisto sa to týka aj úpravy styku počas prázdnin a sviatkov. Ak mala matka výhrady v
úprave styku počas tohto obdobia končiaceho sa o 19. tej hodine, tak treba uviesť, že sú to
obdobia pokoja dieťaťa, nie školskej prípravy. Na školu sa môže pripraviť pred stykom a
plne sa môže potom venovať chvíľam voľna, ktoré môže stráviť so svojím otcom. Takisto
odvolací súd pripomína, že v tomto období sa môže zrealizovať čiastočná príprava na
vyúčtovanie tak, ako by to bolo aj cez víkendové stretávanie sa s otcom a je len na oboch
rodičoch, aby si mohli túto prípravu na vyučovanie buď rozdeliť medzi sebou alebo úplne
postupne už preniesť v čase stretávania sa s otcom aj počas týchto sviatkov a prázdnin na
otcovi, ktorý je ochotný sa podieľať na tejto príprave do školy s maloletou V. V týchto
častiach bolo preto vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v Časti určenia
povinností matky a otca počas styku potvrdené podľa ust. §219 O. s. p.
Pokiaľ sa jedná o úpravu styku počas týždňa v stredu, odvolací súd je takisto toho
názoru, že čo i len najmenšia časová úprava styku počas pracovného týždňa presne
v týždeň, keď nie je upravený styk počas víkendu, je len na prospech maloletej a je v jej
záujme upevňovania si vzťahu s druhým rodičom, u ktorého nie je vo výchove a práve
frekvencia dvojtýždňových stretávaní by týmto krátkym časovým rozpätím mohla byť
prelomená práve úpravou, styku cez pracovný deň v týždni. Odvolací súd preto, čo sa týka
základu úpravy styku počas tohto dňa, sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa,
poukazuje na správne dôvody (§ 219O ods. 2 O. s. p.), ale koniec úpravy styku prispôsobil
požiadavke matky, ktorá sa pripravuje s dcérou na ďalší deň na vyučovanie od 16.30, aby
nebol styk do 17. tej hodiny, kedy by sa maloletá nemohla pripraviť riadne do školy
a nemohla by stihnúť osobnú hygienu na večer a všetky ďalšie večerné povinnosti Tak
so súhlasom otca bol tento čas vymedzený s ukončením styku na 16.30. Preto v tejto časti
v zmysle ust. § 220 O. s. p. bolo zmenené rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Čo sa týka celkového rozšírenia styku, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu
prvého stupňa, ktorý vychádza zo záverov znaleckého posudku znalkyne vzhľadom
na skúmaný vzťah otca s maloletou, s ohľadom na vhodnosť úpravy a rozšírenia na vek
dieťaťa, na charakterové a osobnostné črty otca, ako aj na záujmy a potreby maloletej.
V plnom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa pri
rozšírení styku a tým aj zamietnutím návrhu matky na zúženie styku (§ 212 ods. 2 O. s. p.).
Pokiaľ sa jedná o výživné, doplnením zárobkových a majetkových pomerov, neboli zistené
odchylnosti podkladov a rozhodujúcich skutočností pre novú úpravu výživného pre maloletú
V., pretože podľa terajšieho a priemerného zárobku oboch rodičov, ako aj ostatného
príjmu, ktorý nebol iným spôsobom preukázaný, než daňovým priznaním a predložením
dohody o platení prenájmu predmetného bytu otcovi, je odvolací súd za to, že nanovo
upravené výživné odzrkadľuje zmenu pomerov na strane maloletej, jej nástupom
do základnej školy a zároveň odzrkadľuje možnosti a schopnosti otca platiť takto vyššie
výživné. Preto aj v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1
O. s. p. potvrdené s poukazom na správne dôvody súdu I. stupňa v tejto časti.“
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom...
Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a k čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol, že
formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise
Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym
režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
Sťažovateľka je presvedčená, že výrok rozhodnutia krajského súdu, ktorému
predchádzalo rozhodnutie okresného súdu, je nesprávny. Porušenie svojich práv vidí najmä
v nedostatku „riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia“ vzhľadom
na dôkaznú situáciu týkajúcu sa na rozšírenie úpravy styku otca s mal. V. K. a na ustálenie
výšky výživného otca na mal. V. vo vzťahu ku skutočnej výške príjmu otca, a tiež vo
„vnútornej protirečivosti jednotlivých častí odôvodnenia, keď aj odvolací súd si uvedomuje
zvýšenú záťaž mal. V. K. v súvislosti s nástupom do 1. a 2. ročníka základnej školy, no
napriek tomu rozhoduje o ďalšom rozšírení úpravy styku s otcom a tým o ďalšom zvýšení
záťaže pre mal. V. K.“.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04,
IV. ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo
na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať
podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil
III/1997).
Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení rozsudku uvedie
súd podstatný obsah prednesov, stručne, jasne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa
príslušných ustanovení, ktoré použil.
Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu a inú právnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať a uplatňovať s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. 1. 1999,
bod 26) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je
založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa
posúdiť vo svetle okolností každej veci. Z citovaných článkov ústavy a dohovoru však
nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom,
ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu
(mutatis mutandis I. ÚS 56/01, IV. ÚS 182/09).
Ústavný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, pričom konštatuje, že
závery tohto súdu (aj v kontexte s rozsudkom okresného súdu) sú úplné a presvedčivé.
Krajský súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými dôvodmi odvolania
a dostatočne reagoval aj na námietky sťažovateľky. Rozsudok krajského súdu nevykazuje
známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľka
s týmito závermi nestotožňuje, nemôže sama osebe znamenať porušenie ňou označených
práv.
Keďže ústavný súd dospel k záveru, že k zásahu do základného práva a práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského
súdu nemohlo dôjsť, odmietol sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. júna 2014