Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 302/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosť S. K., zastúpenej advokátom JUDr.

Tiborom Sanákom, Advokátska kancelária, Námestie SNP 2, Trnava, vo veci namietaného

porušenia základného práva zaručeného v a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra

2013 doručená sťažnosť S. K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

(ďalej len „“) a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na

Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že vo veci úpravy styku

a výživného týkajúcej sa jej maloletej dcéry V. K. Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný

súd“) rozsudkom sp. zn. z 27. mája 2013 v plnom rozsahu vyhovel návrhu

otca. Návrh matky na zmenu úpravy styku zamietol.

O sťažovateľkinom odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 30. septembra 2013 tak, že:

„Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti úpravy styku počas každého párneho

kalendárneho týždňa od piatku do 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod., počas Vianočných

sviatkov, počas jarných prázdnin, Veľkonočných sviatkov, letných prázdnin, jesenných

prázdnin a polročných prázdnin potvrdzuje.

Rozsudok súdu prvého stupňa sa mení v časti úpravy styku počas nepárneho

kalendárneho týždňa v roku v stredu tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať

každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 15:00 hod. do 16:30 hod.

Potvrdzuje rozsudok súd I. stupňa v časti povinnosti otca a matky počas styku,

v časti, ktorým sa mení predchádzajúci rozsudok Okresného súdu v Trenčíne 21C/4/2010-

51 zo dňa 22 apríla 2010 v časti úpravy styku.

Potvrdzuje sa rozsudok súdu I. stupňa v časti povinnosti otca a matky počas styku

na zmene úpravy styku.

Potvrdzuje sa rozsudok súdu I. stupňa v časti výživného pre maloletú, v časti vrátenia

preddavkov na znalečné a trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.“

Sťažovateľka v sťažnosti ústavnému súdu uviedla, že považuje napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu za úplne nesprávny a je toho názoru, že postupom odvolacieho súdu, ako

aj prvostupňového súdu došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu v zmysle

a jej práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle dohovoru,

a to z dôvodov, že:

„a) Odvolací súd svojim rozsudkom neposkytol žiadnu ochranu maloletej V. K. a

rozšírením styku s otcom neúmerne a neprimerane veku dieťaťa, navštevujúcu prvý ročník

ZŠ, neprimerane zvýšil celkovú záťaž maloletého dieťaťa, súvisiacu s nástupom do prvého

ročníka ZŠ, s novým prostredím v ZŠ, s každodenným cestovaním do školy z ... a späť,

s náročnou prípravou na vyučovanie, s prihliadnutím na jej zdravotný stav a celkovú

fyzickú a psychickú odolnosť.

Odvolací súd týmto zároveň postupoval v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa...

základný zmysel starostlivosti rodičov musí byť najlepší záujem dieťaťa, štát musí prijať

všetky potrebné opatrenia pred telesným alebo duševným násilím, urážaním, alebo

zneužívaním, zanedbávaním alebo nedbalým zaobchádzaním...

b) Ani odvolací súd bližšie vyčerpávajúco a presvedčivo nezdôvodnil, prečo napriek

doterajšej, pomerne širokej úprave styku otca s dieťaťom, je potrebné styk otca s dieťaťom

viac rozšíriť a zvýšiť záťaž mal. V. za situácie, keď maloletá V. sa stala žiačkou druhého

ročníka základnej školy, poznajúc režim dňa maloletej V., pričom aj podľa potvrdenia E. H.

zo dňa 27. 09. 2013, triednej učiteľky, v porovnaní s prvým ročníkom, je vyšší počet

vyučovacích hodín za týždeň a domáca príprava je náročnejšia z dôvodu nových

vyučovacích predmetov a zvýšenie náročnosti učiva. Zároveň E. H. vyjadrila svoj vlastný

názor, že z hľadiska psychohygieny je najvhodnejšie robiť domácu prípravu po určitom

odpočinku, ideálny čas je medzi 15:00 – 17:00 hod...

Tento názor triednej učiteľky a vyššie uvedenú kolíziu odvolací súd opomenul

akýmkoľvek spôsobom dôkazné vyhodnotiť v zmysle a v odôvodnení svojho

rozsudku naň reagovať v zmysle

c) Súd zásadne pochybil, pokiaľ nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu:

- pokiaľ nepribral do konania kontrolného znalca, vzhľadom na úplné spochybnenie

správnosti znaleckého posudku V. N., ktorý je nesprávny...

Obsahu - znalkyňa sa nepochopiteľne priklonila k návrhu otca na ďalšie rozšírenie

už aj tak veľmi širokého styku otca s maloletou, za situácie,

- že si uvedomuje, že nástup do prvého ročníka ZS predstavuje pre maloletú veľkú

záťaž...

- zároveň pri konštatovaní negatívnych rysov osobnosti otca – narcistická porucha

osobnosti, otec je sugestibilný, egocentrický, pociťuje výraznú potrebu potvrdzovania

vlastnej hodnoty...

Znalkyňa si mala a mohla uvedomiť, že otec vidí predovšetkým len seba, v praxi

presadzuje nereálny návrh, aby tým dokázal sebe a ostatným svoje schopnosti, pričom úplne

ignoruje potreby a záujem maloletého dieťaťa.

- súčasne bolo potrebné znalecky reagovať na nové problémy vyplývajúce

z dokazovania a to striedanie otcových partneriek... pri rôznych spoločných výletoch,

dovolenkách, návštevách kina a pod., čo znalkyňu V. N. vôbec nezaujímalo...

V kontexte s vyššie citovaným stanoviskom triednej učiteľky..., bolo potrebné pribrať

do konania kontrolného znalca ( ) a v znaleckých otázkach sa mal súd

zamýšľať nad tým, či, vzhľadom na stupňujúcu sa záťaž maloletej V. pri plnení školských

povinností už v druhom ročníku základnej školy, je potrebné uvažovať nad zúžením rozsahu

styku otca s mal. dcérou.

d) Taktiež odvolací súd nevykonal všetko potrebné dokazovanie smerujúce k zisteniu,

aký je skutočný rozsah otcovho majetku, najmä aké sú skutočné príjmy otca z nájmu

trojizbového bytu...

Odvolací súd, vzhľadom na protichodné vyjadrenia otca, veľmi pochybil, pokiaľ

vykonal len dopyt na správcu Službyt Nitra, spol. s r. o., a nevykonal ďalšie nadväzujúce

dôkazy...

Zároveň v záujme objektivizácie bolo potrebné za danej dôkaznej situácie vykonať

dopyt na Daňový úrad Nitra, kde by mal byť otec zaregistrovaný ako platca dane z príjmu

titulom prenájmu bytu a to od kedy je otec zaregistrovaný ako platca dane z nájmu...

Rovnakú úvahu mal súd použiť aj pri preukazovaní výdavku 265,21 € titulom

mesačného splácania hypotekárneho úveru, nakoľko hypotéku si M. K. zobral aby ma v

časti hypotekárnej sumy mohol vyplatiť titulom vyporiadania BSM. Na základe doteraz

preukázanej logiky konania otca mám vážne podozrenie, že tak spravil úmyselne, s cieľom

preukazovať svoju úverovú zaťaženosť a z nej vyplývajúci nedostatok peňazí, s následnou

argumentáciou konaní, že nemá z čoho platiť zvýšené výživné tak, ako som to ja

navrhovala...

Odvolací súd hrubo pochybil, pokiaľ vyhovel návrhu otca, v časti úpravy styku

a v časti zvýšenia výživného v celom rozsahu. Súd žiadnym spôsobom nezohľadnil denný

režim maloletej, s ktorým bol oboznámený a vôbec sa nezamyslel nad tým, že otcom

navrhovaná úprava je v príkrom rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, a že návrh otca

je výlučne ovplyvnený jeho negatívnymi rysmi osobnosti a nie jeho úprimným záujmom

o mal. dcéru...

Odvolací súd zároveň hrubo pochybil aj v tom, že bližšie neskúmal odkázanosť E. K.,

matky otca, na príspevok od syna M. K. vo výške cca 60 €, ktorú sumu sám otec taktiež

nebol schopný na pojednávaní dňa 07. 05. 2013 presne ustáliť a tento údaj zo strany otca

vyznel ako vymyslený...“

Podľa sťažovateľky pokiaľ prvostupňový súd na pojednávaní 8. februára 2013

priamo zmaril výsluch otca vo veci príjmu z nájmu bytu v Nitre a zamietnutím jej návrhov

na doplnenie dokazovania a nevykonaním rozhodujúcich dôkazov na zistenie skutočnej

výšky príjmu otca z nájmu bytu v Nitre, tak on, ako aj odvolací súd porušili jej základné

právo na súdnu ochranu zaručené v a právo na spravodlivé súdne

konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Napadnutému rozsudku krajského súdu vytkla:

„1. nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia

vzhľadom na dôkaznú situáciu ohľadom na rozšírenie úpravy styku otca s mal. V. K. a na

ustálenie výšky výživného otca na mal. V. vo vzťahu ku skutočnej výške príjmu otca.

2. vnútornú protirečivosť jednotlivých častí odôvodnenia, keď aj odvolací súd si

uvedomuje zvýšenú záťaž mal. V. K. v súvislosti s nástupom do 1. a 2. ročníka základnej

školy, no napriek tomu rozhoduje o ďalšom rozšírení úpravy styku s otcom a tým o ďalšom

zvýšení záťaže pre mal. V. K.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1) Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod č. k. porušil

základné právo S. K. na súdnu ochranu zaručené v

a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.

2) Zrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. 09. 2013, č. k.

-369 a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

3) Krajský súd v Trnave je povinný S. K. uhradiť trovy konania v sume 331,13 €... na

účet právneho zástupcu, advokáta JUDr. Tibora Sanáka, Advokátska kancelária, Nám SNP

č. 2, Trnava, č. účtu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:

„Prvostupňový súd rozhodol rozsudkom tak, že upravil styk otca s maloletou

na každý párny týždeň v roku od piatku od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod., každý

nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod., počas vianočných

sviatkov každý párny kalendárny rok od 23. 12. od 17:00 hod. do 30. 12. do 19:00 hod.,

každý nepárny kalendárny rok od 30. 12. od 17:00 hod. do 06. 01. nasledujúceho

kalendárneho roka do 19:00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok

od nedele od 17:00 hod. do nasledujúcej nedele do 19:00 hod., počas veľkonočných

sviatkov každý párny kalendárny rok od 17:00 hod. dňa predchádzajúcemu začiatku

veľkonočných prázdnin do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 19:00 hod., počas

letných prázdnin každý kalendárny rok od 01. 07. od 09:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a

od 01. 08. od 09:00 hod. do 15. 08. do 19:00 hod., počas jesenných prázdnin každý

nepárny kalendárny rok od 17:00 hod. dna predchádzajúcemu dňu začiatku jesenných

prázdnin do posledného dňa jesenných prázdnin do 19:00 hod., počas polročných prázdnin

každý párny kalendárny rok od 17:00 hod. dňa predchádzajúcemu začiatku polročných

prázdnin do posledného dňa polročných prázdnin do 19:00 hod. Zároveň upravil povinnosť

otca o prevzatí maloletej a ukončení styku o odovzdaní v mieste bydliska matky a povinnosti

matky maloletú na styk riadne pripraviť. Zmenil tým rozsudok Okresného súdu v Trenčíne

č. k. -51 zo dňa 22. 04. 2010 v časti úpravy styku. Zamietol návrh matky

na úpravu styku. Zvýšil výživné od 01. 09. 2012 pre otca zo sumy 210 eur mesačne

na 250 eur mesačne, z čoho suma 180 eur je na bežné výživné a suma 70 eur na tvorbu

úspor, ktoré je povinný platiť k rukám matky bežné výživné a 70 eur na osobitný účet

maloletej. Zročné výživné v sume 270 eur za obdobie od 01. 09. 2012 do 31. 05. 2013

povolil splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným a 90 eur

za rovnaké obdobie na tvorbu úsporu po 5 eur spolu s výživným na tvorbu úspor

po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Tým zmenil rozsudok

Okresného súdu v Trenčíne č. k. -51 zo dňa 22. 04. 2010 v časti výšky

výživného. Zároveň vrátil preddavok na znalečné v sume 85,66 eur do tridsať dní po

právoplatnosti rozsudku prostredníctvom otcovi a takú istú sumu aj matke a rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd vo svojom

odôvodnení rozhodnutia po aplikácii ust. § 26, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, §

63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, ako aj ust. § 160

ods. 1 poukázal na to, že mal súd za preukázané, že upravený styk otca s maloletou

v zmysle záverov znaleckého dokazovania odporúčal aj kolízny opatrovník a zo znaleckého

posudku vyplynulo, že znalkyňa navrhla upraviť styk otca s maloletou na každý párny

týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od

16:00 hod. do 18:00 hod., pričom úpravu počas sviatkov ponechávala na úvahu súdu, k nej

nemala žiadne výhrady. Matka sa bránila tým, že maloletá navštevuje 1. ročník základnej

školy, čo predstavuje pre maloletú zvýšenú záťaž a naopak žiadala zúžiť styk otca

s maloletou stretávania sa na každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 09:00 hod.

do nedele do 17:00 hod. na stretávanie sa na každý párny víkend v mesiaci v sobotu

od 09:00 hod. do 17:00 hod. K tomu tvrdeniu sa vyjadrila znalkyňa, ktorá uviedla, že

nástup dieťaťa do školy nie je dôvodom na obmedzenie styku otca s maloletou, naopak otec

by mal byť súčinný pri príprave maloletej na vyučovanie, keďže je dôležitou súčasťou

sociálneho a psychického vývoja maloletej. Ďalej matka uviedla, že matka sa vracia od otca

rozrušená a nepokojná, k tejto výhrade znalkyňa uviedla, že sa jedná o bežnú reakciu detí

z rozvedených rodín a obvykle tieto prejavy pominú po krátkom čase aj za pomoci rodiča,

do ktorého domácnosti sa dieťa vracia. Znalkyňa ďalej deklarovala, že osobnosť otca je

zo psychickej stránky zdravá osobnosť, v prípade otca sú potreby maloletej a jeho potreby

v rovnováhe, je schopný postarať sa o maloletú, je to priemerne inteligentný človek, ktorý je

schopný regulovať svoje emócie. Matka tiež vyjadrila obavy, že by správanie otca, ktorý

nadväzuje podľa matky známosti s inými ženami, mohlo negatívne ovplyvniť maloletú

a prvostupňový súd uzavrel, že je nepochybne súčasťou výchovného prostredia, ktoré

ovplyvňuje deti a pôsobí na ne a aj sú aj osoby, ktoré žijú s rodičmi v spoločnej domácnosti,

a preto je potrebné skúmať ich osobné, povahové vlastnosti, zdravotný stav, vzťah k deťom.

V prípade však nebolo zistené, že by otec s kýmkoľvek zdieľal spoločnú domácnosť, že by sa

stýkal s nevhodnými osobami. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že neboli počas vyšetrenia

otca a u maloletej zistené žiadne známky patológie a je nepochybne v záujme maloletej, aby

sa tiež otec podieľal na jej výchove, aby vzťahy k otcovi sa prehlbovali, rozvíjali, keďže

maloleté dieťa potrebuje k zdravému a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch

rodičov. Pri úprave styku zobral do úvahy vek maloletej, denný režim maloletej

a vzdialenosť bydliska otca od bydliska maloletej. Predovšetkým je na matke, aby v tomto

prípade starostlivo maloletú pripravila na stretnutie a vysvetlila jej situáciu v rodine. Matka

je tak povinná vytvárať vhodné podmienky k tomu, aby sa styk uskutočňoval čo

najpriaznivejšie a je povinná k styku dieťa pripraviť, a to psychicky i materiálne. Rodičia sú

povinní rešpektovať rozsah podmienok, porušenie týchto podmienok bude možné

kvalifikovať ako neplnenie súdneho rozhodnutia. Realizácia styku otca s maloletou bude

viesť ku kvalitnému a pozitívnemu vzťahu otca s maloletou a k vzájomnému utužovaniu

a prehlbovaniu vzťahov medzi nimi. Preto súd návrhu otca na zmenu styku vyhovel a

rozšíril styk otca s maloletou v súlade s odporúčaniami vyplývajúcimi zo znaleckého

posudku, zohľadnil pritom denný režim maloletej. Z rovnakých dôvodov, ktoré súd v návrhu

otca na rozšírenie styku vyhovel, zamietol návrh matky na zúženie styku. Predmetom

konania bolo i zvýšenie výživného. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zvýšenie bolo

opodstatnené, keďže naposledy sa konalo rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne v konaní

-51 zo dňa 22. 04. 2010, právoplatným 25. 06. 2010. Došlo k zmene okolností,

ktoré boli vtedy podkladom pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, pretože maloletá

je o dva roky staršia, je fyzicky i duševne vyspelejšia, podstatne sa zvýšili úmerne veku aj

náklady spojené s uspokojovanie jej hmotných potrieb na obuv, ošatenie, školské potreby,

ako i ďalších potrieb pre jej výchovu a život. Od 01. 09. 2012 navštevuje 1. ročník ZŠ, v

dôsledku ktorých sa zvýšili náklady spojené so štúdiom. V čase ostatnej úpravy

navštevovala MŠ. U matky bola zmena pomerov zaznamenaná tým, že v čase ostatnej

úpravy bola nezamestnaná, bez príjmu, teraz je zamestnaná s čistým priemerným zárobkom

od januára 2012 do apríla 2013 v sume 455,46 eur, žije v spoločnej domácnosti s jej

matkou, ktorá poberá starobný dôchodok vo výške 491,60 eur. U otca sa od ostatnej úpravy

zmenili pomery tak, že priemerný čistý zárobok predtým mal 1.657,86 eur, v súčasnom

období od januára 2012 do apríla 2013 vo výške 1.501,88 eur, teda sa znížil. Otec

prenajíma 3-izbový byt v Nitre, ktorého je vlastníkom a je to dohodnuté nájomné vo výške

250 eur. O zvýšení výživného otca rozhodoval od 01. 09. 2012, keď podľa súdu rozhodujúca

zmena pomerov nastala nástupom maloletej na základnú školu. Vychádzal z priemerného

mesačného zárobku matky 455,46 eur a u otca 1.501,88 eur, zo sumy 210 na 250 eur zvýšil

výživné z toho bežné v sume 180 a na tvorbu úspor 70 eur, čo zodpovedá potrebám

maloletej, ako i primeraným zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Bral pritom do

úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť

rodičov k deťom je prvoradá. Tak vyrátal aj dlžné výživné zvlášť na bežné výživné, dlh

vyrátal rozdielom medzi zvýšeným výživným 180 eur x 9, od ktorej sumy odrátal 1.620 eur,

odrátal čo zaplatil 1.350 eur, t. j. 150 eur x 9, nedoplatok na bežnom je teda 270 eur a na

tvorbu úspor 630 eur, čo je 70 x 9, od ktorej sumy odrátal 540 eur, ktorú zaplatil 60 x 9

mesiacov, teda nedoplatok je 90 eur. Podľa ust. povolil splácať v

mesačných splátkach bežné výživné po 10 eur a na tvorbu úspor po 5 eur spolu s bežným

výživným pod stratou výhody splátok.

V časti vrátenia preddavku zaplateného za znalečné v zmysle ust. § 141 ods. 1 O. s.

p. rozhodol súd o vrátení 85,66 eur, keď preddavok otec zaplatil v sume 300 eur a matka

takisto v sume 300 eur a v zmysle uznesenia -109 zo dňa 14. 10. 2012

a -193 zo dňa 26. 03. 2013 bolo rozhodované o spotrebovaní preddavku

u každého vo výške 214,34 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1

písm. a) ...

V doplnení odvolania poukázala matka, že takto upravený nanovo styk je spôsobilý

ohroziť maloletú na zdraví, pretože pre dieťa predstavuje neúmernú záťaž po všetkých

stránkach, že takáto úprava styku môže ohroziť školské výsledky maloletej, že dieťa

na stretávanie prejavuje značnú nechuť, prejavuje plačom a protestom, a to hlavne

z dôvodu, že sa cíti byť preťažené. Považuje za nesprávny rozsudok z toho dôvodu, že podľa

sudkyňa oznámila, že rozšírenie styku uprostred týždňa je neprijateľné

a úpravu na stredu a piatok považuje za veľmi nesprávnu, pretože maloletá nebude mať

žiaden čas ani dostatok priestoru na prípravu do školy na nasledujúci deň. ...

Na odvolacom pojednávaní boli vypočutí účastníci konania, matka, otec, kolízny

opatrovník a ich zástupcovia. ...

V rámci prípravy odvolacieho pojednávania si doplnil odvolací súd potvrdenia

o príjme rodičov za obdobia, ktoré neboli zisťované súdom prvého stupňa. Takto bolo

zistené po doplnení zárobku na matku, že celkový priemerný zárobok za 8 mesiacov za rok

2013 je 514 eur. U otca od januára do júla v roku 2013 je priemerný čistý zárobok

1.329 eur a opätovne bol zaslaný zárobok za rok 2012, keď priemerný čistý zárobok bol

zistený vo výške 1.544 eur. ...

Na základe takto doplneného dokazovania odvolací súd zistil, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa v častiach úpravy styku počas párneho kalendárneho týždňa v roku od piatku

od 16.tej do nedele do 16.tej hodiny je správne, pretože tento pravidelný styk je v záujme

maloletej vzhľadom na rozsah úpravy počas víkendu, na čas na prípravu do školy, styk

s otcom je potrebný vzhľadom na upevnenie vzťahov medzi otcom a dcérou, celkový vývin

osobnosti maloletej. Matka má na styk dcéru riadne pripraviť, vysvetliť jej situáciu v

rodine, tak ako súd prvého stupňa už uviedol, aj keď bolo konštatované, že pri začiatku

styku dcéra je plačlivá, vyplýva to len z j ej aktuálneho prispôsobenia sa danej situácii atak,

ako otec uvádzal, ukľudňuje sa už v priebehu cesty autom. Je zhovorčivá a rada s otcom

potom už komunikuje. Počas styku je potrebné, aby sa otec dcére venoval, sledoval jej

záujem, aby sa počas tohto obdobia, keď je s maloletou, rozvíjala jej osobnosť, aby mohol

vplývať na jej vývoj. Preto je tiež vhodné, aby sa aj rodičia dohodli o školskej príprave

maloletej u otca, aby vyskúšali, akým spôsobom by sa maloletá mohla na prípravu do školy

u otca zvládať doma, nemusela by sa zo začiatku sa pripravovať všetky vyučovacie hodiny a

mohli by si rozdeliť prípravu s matkou počas piatku a potom by sa mohla pripravovať vo

zvyšku cez víkend u otca. Takto upravený styk počas víkendu preto odvolací súd správnymi

dôvodmi v zmysle ust. , na ktoré odkazuje, potvrdil v plnom rozsahu.

Takisto sa to týka aj úpravy styku počas prázdnin a sviatkov. Ak mala matka výhrady v

úprave styku počas tohto obdobia končiaceho sa o 19. tej hodine, tak treba uviesť, že sú to

obdobia pokoja dieťaťa, nie školskej prípravy. Na školu sa môže pripraviť pred stykom a

plne sa môže potom venovať chvíľam voľna, ktoré môže stráviť so svojím otcom. Takisto

odvolací súd pripomína, že v tomto období sa môže zrealizovať čiastočná príprava na

vyúčtovanie tak, ako by to bolo aj cez víkendové stretávanie sa s otcom a je len na oboch

rodičoch, aby si mohli túto prípravu na vyučovanie buď rozdeliť medzi sebou alebo úplne

postupne už preniesť v čase stretávania sa s otcom aj počas týchto sviatkov a prázdnin na

otcovi, ktorý je ochotný sa podieľať na tejto príprave do školy s maloletou V. V týchto

častiach bolo preto vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v Časti určenia

povinností matky a otca počas styku potvrdené podľa ust.

Pokiaľ sa jedná o úpravu styku počas týždňa v stredu, odvolací súd je takisto toho

názoru, že čo i len najmenšia časová úprava styku počas pracovného týždňa presne

v týždeň, keď nie je upravený styk počas víkendu, je len na prospech maloletej a je v jej

záujme upevňovania si vzťahu s druhým rodičom, u ktorého nie je vo výchove a práve

frekvencia dvojtýždňových stretávaní by týmto krátkym časovým rozpätím mohla byť

prelomená práve úpravou, styku cez pracovný deň v týždni. Odvolací súd preto, čo sa týka

základu úpravy styku počas tohto dňa, sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa,

poukazuje na správne dôvody (O ods. 2 ), ale koniec úpravy styku prispôsobil

požiadavke matky, ktorá sa pripravuje s dcérou na ďalší deň na vyučovanie od 16.30, aby

nebol styk do 17. tej hodiny, kedy by sa maloletá nemohla pripraviť riadne do školy

a nemohla by stihnúť osobnú hygienu na večer a všetky ďalšie večerné povinnosti Tak

so súhlasom otca bol tento čas vymedzený s ukončením styku na 16.30. Preto v tejto časti

v zmysle ust. bolo zmenené rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Čo sa týka celkového rozšírenia styku, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu

prvého stupňa, ktorý vychádza zo záverov znaleckého posudku znalkyne vzhľadom

na skúmaný vzťah otca s maloletou, s ohľadom na vhodnosť úpravy a rozšírenia na vek

dieťaťa, na charakterové a osobnostné črty otca, ako aj na záujmy a potreby maloletej.

V plnom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa pri

rozšírení styku a tým aj zamietnutím návrhu matky na zúženie styku ( ).

Pokiaľ sa jedná o výživné, doplnením zárobkových a majetkových pomerov, neboli zistené

odchylnosti podkladov a rozhodujúcich skutočností pre novú úpravu výživného pre maloletú

V., pretože podľa terajšieho a priemerného zárobku oboch rodičov, ako aj ostatného

príjmu, ktorý nebol iným spôsobom preukázaný, než daňovým priznaním a predložením

dohody o platení prenájmu predmetného bytu otcovi, je odvolací súd za to, že nanovo

upravené výživné odzrkadľuje zmenu pomerov na strane maloletej, jej nástupom

do základnej školy a zároveň odzrkadľuje možnosti a schopnosti otca platiť takto vyššie

výživné. Preto aj v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1

potvrdené s poukazom na správne dôvody súdu I. stupňa v tejto časti.“

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom...

Ústavný súd vo vzťahu k a k dohovoru už uviedol, že

formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Sťažovateľka je presvedčená, že výrok rozhodnutia krajského súdu, ktorému

predchádzalo rozhodnutie okresného súdu, je nesprávny. Porušenie svojich práv vidí najmä

v nedostatku „riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia“ vzhľadom

na dôkaznú situáciu týkajúcu sa na rozšírenie úpravy styku otca s mal. V. K. a na ustálenie

výšky výživného otca na mal. V. vo vzťahu ku skutočnej výške príjmu otca, a tiež vo

„vnútornej protirečivosti jednotlivých častí odôvodnenia, keď aj odvolací súd si uvedomuje

zvýšenú záťaž mal. V. K. v súvislosti s nástupom do 1. a 2. ročníka základnej školy, no

napriek tomu rozhoduje o ďalšom rozšírení úpravy styku s otcom a tým o ďalšom zvýšení

záťaže pre mal. V. K.“.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (,

). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo

na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať

podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil

III/1997).

Podľa v odôvodnení rozsudku uvedie

súd podstatný obsah prednesov, stručne, jasne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa

príslušných ustanovení, ktoré použil.

Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu a inú právnu

ochranu v zmysle , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať a uplatňovať s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. 1. 1999,

bod 26) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je

založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa

posúdiť vo svetle okolností každej veci. Z citovaných článkov a dohovoru však

nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom,

ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu

(mutatis mutandis , ).

Ústavný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, pričom konštatuje, že

závery tohto súdu (aj v kontexte s rozsudkom okresného súdu) sú úplné a presvedčivé.

Krajský súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými dôvodmi odvolania

a dostatočne reagoval aj na námietky sťažovateľky. Rozsudok krajského súdu nevykazuje

známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľka

s týmito závermi nestotožňuje, nemôže sama osebe znamenať porušenie ňou označených

práv.

Keďže ústavný súd dospel k záveru, že k zásahu do základného práva a práva

zaručeného v a dohovoru napadnutým rozsudkom krajského

súdu nemohlo dôjsť, odmietol sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2014