Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 334/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť Z. B., zastúpeného advokátom

JUDr. A. Š., vo veci namietaného porušenia a Slovenskej

republiky, čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného

súdu Lučenec č. k. -217 z 29. apríla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. B. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta

2013 doručená sťažnosť Z. B. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ktorou sa domáha vydania tohto nálezu:

„1. Základné právo Z. B... na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.

1 ..., Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu vlastníctva podľa čl. 20

ods. 1 ... a Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu

Lučenec č. k. -217 z 29. 04. 2013 porušené bolo.

2. Zrušuje rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. -217 z 29. 04. 2013

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania...“

2. Z obsahu sťažnosti, ako aj príloh možno skutkový stav stručne zhrnúť takto:

Sťažovateľ v roku 2008 odkúpil od troch osôb (neskôr žalovaných) nehnuteľnosť v k. ú. F.,

ktorú následne prenajal ďalšej osobe za nájomné 500 € mesačne od 1. marca 2009. Keďže

pôvodní predávajúci sa z nej napriek tomu nevysťahovali, nájomca od nájomnej zmluvy už

v júni 2009 odstúpil. Pôvodní predávajúci sa z nehnuteľnosti vysťahovali až na základe

rozsudku právoplatného 6. mája 2010, ktorým bola zamietnutá ich žaloba o neplatnosť

kúpnej zmluvy, ktorou nehnuteľnosti previedli na sťažovateľa. Následne si sťažovateľ

žalobou podanou 7. mája 2012 uplatnil voči predávajúcim nárok na náhradu škody v podobe

ušlého nájomného za obdobie marec 2009 až polovica mája 2010 (14,5 mesiaca po 500 €),

teda v celkovej sume 7 250 €. Počas konania sťažovateľ 28. marca 2013 rozšíril žalobu aj

o ušlé nájomné za druhú polovicu mája a za mesiace jún a júl 2010, t. j. o ďalších 1 250 €

(2,5 x 500 €). Žalovaný v 1. rade bol v konaní zastúpený opatrovníčkou, ktorá zaňho

vzniesla námietku premlčania, ostatní dvaja žalovaní tiež žiadali žalobu zamietnuť, no

námietku premlčania nevzniesli.

Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. -217

z 29. apríla 2013 žalobu skutočne zamietol v podstate z dôvodu premlčania. Uzavrel, že

dvojročná subjektívna premlčacia doba týkajúca sa jednotlivých mesačných splátok

nájomného začala v zmysle plynúť „počnúc

01. 03. 2009, následne každodenne až do 06. 05. 2010“, keďže sťažovateľ po celý čas

vedel, že mu vzniká škoda a že vzniká v dôsledku konania žalovaných, ktorí protiprávne

obývali dané nehnuteľnosti. Premlčacia doba tak uplynula 6. mája 2010 a žaloba bola

podaná až po jej uplynutí. Vo vzťahu k obdobiu máj až júl 2010 bola žaloba rozšírená až

28. marca 2013, teda tiež po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty. Zamietnutie žaloby

vo vzťahu ku všetkým žalovaným odôvodnil okresný súd tým, že ide o solidárne plnenie

a námietka premlčania vznesená prvým žalovaným má účinky aj voči ostatným.

Na záver rozsudku okresný súd poučil sťažovateľa, že v zmysle § 201 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) proti nemu môže podať odvolanie do 15 dní od

doručenia, ako aj o jeho náležitostiach a odvolacích dôvodoch.

3. Sťažovateľ potom v podanej sťažnosti predovšetkým uvádza, že odvolanie

nepodal, pretože „posúdenie predmetnej veci za danej situácie spadá výlučne do

kompetencie“ ústavného súdu, „nakoľko porušovateľ: prvostupňový – Okresný súd... celé

konanie v danej veci, ako aj samotné konečné svoje rozhodnutie nakonfiguroval smerom

a v konečnom výlučne v prospech žalovaných“. Následne sťažovateľ v sťažnosti rozvádza

pätoro zásahov do svojich práv postupom a rozsudkom okresného súdu: (1) súd mal

prekvalifikovať uplatňovaný nárok na nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

žalovaných, keďže sťažovateľ v žalobe neuplatňoval striktne nárok z titulu náhrady škody,

a nesprávne posúdil aj plynutie premlčacej doby, ktorú mal počítať od okamihu vypratania

nehnuteľností, keďže dovtedy bola výška škody neistá, (2) nebol dôvod na ustanovenie

opatrovníka žalovanému v 1. rade a tento bol ustanovený nesprávnym postupom, (3) súd

neurčil obvyklý nájom, (4) súd pri zisťovaní, či by bol nájomca (svedok) schopný platiť

dohodnuté nájomné 500 € mesačne, vychádzal najskôr zo starých podkladov a neskôr

naznačoval, že nové (priaznivejšie) podklady môžu byť falošné, a (5) nečinnosť

opatrovníka, ktorý sa nezúčastnil pojednávaní a ktorého námietky sú nejasné a neurčité.

4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) uvedenú sťažnosť predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených

v . Podľa tohto ustanovenia ústavný súd odmietne

okrem iného návrh (sťažnosť), ktorý je neprípustný.

5. Podľa ustanovenia sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných

práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený.

5.1 Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Ustanovenie však priznáva účastníkovi právo podať proti takémuto rozsudku

odvolanie, ktoré možno odôvodniť okrem iného zmätočnostnými vadami (§ 221 ods. 1

), inými vadami konania, nedostatočne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym

právnym posúdením veci ( ). Ustanovenia a potom

poskytujú odvolaciemu súdu účinnú možnosť nápravy pochybení zistených v postupe alebo

v rozhodnutí prvostupňového súdu buď jeho zmenou, alebo zrušením a vrátením mu veci na

nové (ďalšie) konanie.

5.2 Nedostatky vytýkané sťažovateľom rozsudku okresného súdu sú podľa názoru

ústavného súdu celkom zreteľne subsumovateľné pod jednotlivé odvolacie dôvody:

Nesprávne posúdenie plynutia premlčacej doby je považované za nesprávne právne

posúdenie veci (pozri napr. ), podobne nesprávna kvalifikácia uplatneného

nároku, resp. jeho nerekvalifikácia podľa skutočnej právnej povahy (porov. napr.

). Nevykonanie potrebných dôkazov v dôsledku nesprávneho právneho

názoru je zasa subsumovateľné pod odvolací dôvod podľa .

Tvrdené pochybenia súdu pri vykonávaní jednotlivých dôkazov môže podľa povahy napĺňať

buď skutkovú podstatu inej vady konania (porov. napr. ), alebo sa môžu

prejaviť v nesprávnych skutkových zisteniach [ ]. Pokiaľ ide

o údajné nedostatky pri ustanovovaní a činnosti opatrovníka, treba predovšetkým poukázať

na ustanovenie , podľa ktorého sa uznesenie o ustanovení opatrovníka

účastníkovi s neznámym pobytom doručuje len ustanovenému opatrovníkovi. Nebolo tak

potrebné toto uznesenie doručiť sťažovateľovi a sťažovateľ proti nemu ani nemôže

namietať. Chybný postup opatrovníka samotného v zásade nemožno považovať

za spôsobilý odvolací dôvod pre druhého účastníka, pokiaľ sa tento postup neprejavil

v chybnom postupe súdu voči nemu. Ak sťažovateľ tvrdí, že námietky premlčania boli

neurčité a súd na ne aj tak prihliadal, môže ísť opäť buď o nesprávne právne posúdenie veci,

alebo o inú vadu konania, čo sú spôsobilé odvolacie dôvody.

Tvrdenie sťažovateľa, že na preskúmanie uvedených námietok je daná výlučná

právomoc ústavného súdu, odporuje konštantnej judikatúre tohto súdu, podľa ktorej nielen

ústavný súd, ale aj všeobecné súdy sú zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd

zaručených na základe príkazu obsiahnutého v (porov.

z posledného obdobia napr. ).

5.3 Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ (v konaní pred okresným súdom zastúpený

zvoleným advokátom) mohol všetky sťažnostné námietky uplatniť v odvolaní proti

rozsudku okresného súdu č. k. -257 z 29. apríla 2013, na ktoré bol oprávnený,

o ktorom bol v uvedenom rozsudku aj poučený a ktoré mu zákon poskytuje práve aj na

ochranu jeho základných práv a slobôd. Ak napriek tomu odvolanie nepodal, čo sám

priznáva, nevyčerpal tým dostupné opravné prostriedky, čo robí jeho sťažnosť neprípustnou

v zmysle už citovaného . Za týchto okolností nemožno

vôbec uvažovať o použití odseku 2 tohto paragrafu, odhliadnuc od toho, že sťažovateľ

žiadne dôvody svojho postupu hodné osobitného zreteľa neuvádza.

6. Vzhľadom na uvedené úvahy bolo treba sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní

odmietnuť ako neprípustnú, čo sa aj vo výroku tohto uznesenia stalo. Preto sa ústavný súd

ani nezaoberal otázkou, či je vôbec sťažovateľ riadne zastúpený (sťažnosť bola podpísaná

advokátskou koncipientkou na základe substitučného splnomocnenia zvoleného advokáta)

a či je v konaní pred ústavným súdom prípustné, aby bolo (koncipientovi) udelené generálne

substitučné splnomocnenie (pozri aj a v ňom citovanú prejudikatúru).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014