Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 358/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

J. s. r. o., zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1

S 290/2010, , a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti J. s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2014

doručená sťažnosť spoločnosti J. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Sťažovateľka uvádza, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie

o jej žalobách o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej

republiky (pôvodne Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky), ktoré podala

14. decembra 2010 (sp. zn. ) a 15. decembra 2010 (sp. zn.

a sp. zn. ). Tieto veci boli v záujme rýchlosti a efektívnosti konania

spojené na spoločné konanie, ktoré je krajským súdom vedené pod sp. zn. ,

1 S 292-293/2010. Sťažovateľka uvádza, že žalovaný sa vyjadril k žalobám podaním

doručeným krajskému súdu 28. januára 2011, ktoré jej bolo krajským súdom doručené

až 30. januára 2014. Krajský súd nariadil vo veci pojednávanie na 13. marec 2014.

Na základe uvedeného sťažovateľka namieta, že krajský súd bol v jej veciach viac

ako tri roky absolútne nečinný, pričom ide o veci, ktoré majú pre ňu mimoriadny význam.

Sťažovateľka uvádza, že k prieťahom v konaní svojím správaním neprispela. O dôvodnosti

žalobných návrhov svedčí podľa nej aj to, že Krajská prokuratúra v Bratislave (ďalej len

„krajská prokuratúra“) podala protesty proti napadnutým rozhodnutiam.

Sťažovateľka uvádza, že podaním z 20. januára 2014 adresovaným krajskému súdu

podala sťažnosť na prieťahy v konaní, hoci s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu

pre ľudské práva vo veci Ištván a Ištvánová v. Slovenská republika a iné tak urobiť

nemusela.

S poukazom na stav právnej neistoty, ktorý v jej veciach stále trvá, sťažovateľka

žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti J. s. r. o. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. porušené bolo

2. Základné právo obchodnej spoločnosti J. s. r. o. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. porušené bolo

3. Základné právo obchodnej spoločnosti J. s. r. o. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. porušené bolo

4. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje v konaniach vedených pod č. k.

, č. k. , č. k. konať bez zbytočných prieťahov

... Obchodnej spoločnosti J. s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

9.300,- €, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia

... Obchodnej spoločnosti J. s. r. o. priznáva úhradu trov konania v sume 850,86 €

(slovom: osemstopäťdesiat euro a 86/100 centov), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný

zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie ().

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo aby jeho záležitosť bola prejednaná

v primeranej lehote.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v a dohovoru osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

Na účely predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal od krajského

súdu oznámenie o aktuálnom stave konania a kópiu prípisu, ktorým bola vybavená sťažnosť

sťažovateľky na prieťahy v konaní z 20. januára 2014.

Ústavný súd zistil, že žaloby boli podané krajskému súdu 14. a 15. decembra 2010.

Dňa 28. januára 2011 bolo k nim doručené vyjadrenie žalovaného spolu s administratívnym

spisom. Dňa 31. marca 2011 krajská prokuratúra požiadala o zapožičanie spisov na účely

vybavenia podnetu sťažovateľky. Krajský súd zapožičal spisy 8. apríla 2011. V apríli

a auguste 2013 žiadal krajskú prokuratúru o vrátenie spisov. Krajská prokuratúra vrátila

spisy 10. októbra 2013 a súčasne oznámila, že proti rozhodnutiam žalovaného, ktorých

zákonnosť sa má preskúmať v namietanom konaní, boli podané protesty. Podaním

z 21. októbra 2013 žalovaný žiadal o zapožičanie spisu na vybavenie protestov prokurátora.

Krajská prokuratúra 11. novembra 2013 oznámila, že protesty boli predložené

na rozhodnutie Ministerstvu financií Slovenskej republiky, a podaním doručeným

13. decembra 2013, že protestom nebolo vyhovené. V decembri 2013 bola sťažovateľka

vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku a bolo nariadené pojednávanie na 13. marec 2014

a následne na 22. máj 2014. Pojednávania z 13. marca 2014 a 22. mája 2014

sa neuskutočnili, právna zástupkyňa sťažovateľky sa ospravedlnila z dôvodu

práceneschopnosti. Ostatné pojednávanie bolo nariadené na 12. jún 2014, na ktorom bola

žaloba zamietnutá.

Z prehľadu konania vyplýva, že krajský súd nekonal o veci sťažovateľky

od januára 2011 do decembra 2013, pretože krajská prokuratúra viedla paralelne konanie

o jej podnete na podanie protestov prokurátora proti žalobami napadnutým rozhodnutiam

žalovaného a neskôr boli vedené konania o podaných protestoch proti nim.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje,

či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením

alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Podľa § 22 ods. 2 písm. i) zákona o prokuratúre protest prokurátora obsahuje aj návrh

na zrušenie nezákonného všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo

rozhodnutia, prípadne návrh na jeho nahradenie novým všeobecne záväzným právnym

predpisom, opatrením alebo rozhodnutím, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými

všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Sťažovateľka sledovala podaním podnetu na podanie protestu prokurátora ten istý

účel ako podaním žaloby, zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného. Prokurátor krajskej

prokuratúry podal protesty proti žalobou napadnutým rozhodnutiam. Aj keď podľa názoru

ústavného súdu mal krajský súd možnosť postupovať podľa § 109 ods. 2 písm. c)

a konanie prerušiť, skutočnosť že tak neurobil, nemá podľa

názoru ústavného súdu ústavnoprávne dôsledky. Ústavný súd nepovažuje postup krajského

súdu, keď nenariadil pojednávanie a čakal na výsledok konaní o protestoch, za obdobie

poznačené nečinnosťou majúcou charakter zbytočných prieťahov. Sťažovateľka navyše

nezaplatila v napadnutom konaní súdny poplatok, a teda svojím postupom pri uplatnení

základného práva na súdnu ochranu spôsobila, že neboli splnené podmienky konania.

Podľa judikatúry ústavného súdu nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a ods. l dohovoru. Pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať

a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž

postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ).

Na základe uvedených zistení ústavný súd konštatuje, že nezistil v postupe krajského

súdu obdobia neodôvodnenej nečinnosti, ktoré by signalizovali možnosť vysloviť porušenie

označených práv sťažovateľky v prípade prijatia jej sťažnosti na ďalšie konanie, a preto

sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,

že v prípade, ak by krajský súd v ďalšom období v napadnutom konaní nepostupoval

plynulo, resp. efektívne, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby sa opätovne obrátila

na ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva

podľa , resp. práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2014