Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 358/2014
PDF · 175.02 KB
No categories available
IV. ÚS 358/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti
J. s. r. o., zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1
S 290/2010, 1 S 292-293/2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti J. s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2014
doručená sťažnosť spoločnosti J. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou
JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 290/2010, 1 S 292-293/2010 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Sťažovateľka uvádza, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie
o jej žalobách o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky (pôvodne Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky), ktoré podala
14. decembra 2010 (sp. zn. 1 S 209/2010) a 15. decembra 2010 (sp. zn. 1 S 292/2010
a sp. zn. 1 S 293/2010). Tieto veci boli v záujme rýchlosti a efektívnosti konania
spojené na spoločné konanie, ktoré je krajským súdom vedené pod sp. zn. 1 S 290/2010,
1 S 292-293/2010. Sťažovateľka uvádza, že žalovaný sa vyjadril k žalobám podaním
doručeným krajskému súdu 28. januára 2011, ktoré jej bolo krajským súdom doručené
až 30. januára 2014. Krajský súd nariadil vo veci pojednávanie na 13. marec 2014.
Na základe uvedeného sťažovateľka namieta, že krajský súd bol v jej veciach viac
ako tri roky absolútne nečinný, pričom ide o veci, ktoré majú pre ňu mimoriadny význam.
Sťažovateľka uvádza, že k prieťahom v konaní svojím správaním neprispela. O dôvodnosti
žalobných návrhov svedčí podľa nej aj to, že Krajská prokuratúra v Bratislave (ďalej len
„krajská prokuratúra“) podala protesty proti napadnutým rozhodnutiam.
Sťažovateľka uvádza, že podaním z 20. januára 2014 adresovaným krajskému súdu
podala sťažnosť na prieťahy v konaní, hoci s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva vo veci Ištván a Ištvánová v. Slovenská republika a iné tak urobiť
nemusela.
S poukazom na stav právnej neistoty, ktorý v jej veciach stále trvá, sťažovateľka
žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo obchodnej spoločnosti J. s. r. o. na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 1 S 290/2010 porušené bolo
2. Základné právo obchodnej spoločnosti J. s. r. o. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 1 S 292/2010 porušené bolo
3. Základné právo obchodnej spoločnosti J. s. r. o. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 1 S 293/2010 porušené bolo
4. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje v konaniach vedených pod č. k.
1 S 290/2010, č. k. 1 S 292/2010, č. k. 1 S 293/2010 konať bez zbytočných prieťahov
... Obchodnej spoločnosti J. s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške
9.300,- €, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia
... Obchodnej spoločnosti J. s. r. o. priznáva úhradu trov konania v sume 850,86 €
(slovom: osemstopäťdesiat euro a 86/100 centov), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný
zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,
aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS 55/05,
IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo aby jeho záležitosť bola prejednaná
v primeranej lehote.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
Na účely predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal od krajského
súdu oznámenie o aktuálnom stave konania a kópiu prípisu, ktorým bola vybavená sťažnosť
sťažovateľky na prieťahy v konaní z 20. januára 2014.
Ústavný súd zistil, že žaloby boli podané krajskému súdu 14. a 15. decembra 2010.
Dňa 28. januára 2011 bolo k nim doručené vyjadrenie žalovaného spolu s administratívnym
spisom. Dňa 31. marca 2011 krajská prokuratúra požiadala o zapožičanie spisov na účely
vybavenia podnetu sťažovateľky. Krajský súd zapožičal spisy 8. apríla 2011. V apríli
a auguste 2013 žiadal krajskú prokuratúru o vrátenie spisov. Krajská prokuratúra vrátila
spisy 10. októbra 2013 a súčasne oznámila, že proti rozhodnutiam žalovaného, ktorých
zákonnosť sa má preskúmať v namietanom konaní, boli podané protesty. Podaním
z 21. októbra 2013 žalovaný žiadal o zapožičanie spisu na vybavenie protestov prokurátora.
Krajská prokuratúra 11. novembra 2013 oznámila, že protesty boli predložené
na rozhodnutie Ministerstvu financií Slovenskej republiky, a podaním doručeným
13. decembra 2013, že protestom nebolo vyhovené. V decembri 2013 bola sťažovateľka
vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku a bolo nariadené pojednávanie na 13. marec 2014
a následne na 22. máj 2014. Pojednávania z 13. marca 2014 a 22. mája 2014
sa neuskutočnili, právna zástupkyňa sťažovateľky sa ospravedlnila z dôvodu
práceneschopnosti. Ostatné pojednávanie bolo nariadené na 12. jún 2014, na ktorom bola
žaloba zamietnutá.
Z prehľadu konania vyplýva, že krajský súd nekonal o veci sťažovateľky
od januára 2011 do decembra 2013, pretože krajská prokuratúra viedla paralelne konanie
o jej podnete na podanie protestov prokurátora proti žalobami napadnutým rozhodnutiam
žalovaného a neskôr boli vedené konania o podaných protestoch proti nim.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje,
či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením
alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
Podľa § 22 ods. 2 písm. i) zákona o prokuratúre protest prokurátora obsahuje aj návrh
na zrušenie nezákonného všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo
rozhodnutia, prípadne návrh na jeho nahradenie novým všeobecne záväzným právnym
predpisom, opatrením alebo rozhodnutím, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými
všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Sťažovateľka sledovala podaním podnetu na podanie protestu prokurátora ten istý
účel ako podaním žaloby, zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného. Prokurátor krajskej
prokuratúry podal protesty proti žalobou napadnutým rozhodnutiam. Aj keď podľa názoru
ústavného súdu mal krajský súd možnosť postupovať podľa § 109 ods. 2 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku a konanie prerušiť, skutočnosť že tak neurobil, nemá podľa
názoru ústavného súdu ústavnoprávne dôsledky. Ústavný súd nepovažuje postup krajského
súdu, keď nenariadil pojednávanie a čakal na výsledok konaní o protestoch, za obdobie
poznačené nečinnosťou majúcou charakter zbytočných prieťahov. Sťažovateľka navyše
nezaplatila v napadnutom konaní súdny poplatok, a teda svojím postupom pri uplatnení
základného práva na súdnu ochranu spôsobila, že neboli splnené podmienky konania.
Podľa judikatúry ústavného súdu nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. l dohovoru. Pojem „zbytočné
prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý treba vykladať
a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. I. ÚS 63/00).
Na základe uvedených zistení ústavný súd konštatuje, že nezistil v postupe krajského
súdu obdobia neodôvodnenej nečinnosti, ktoré by signalizovali možnosť vysloviť porušenie
označených práv sťažovateľky v prípade prijatia jej sťažnosti na ďalšie konanie, a preto
sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,
že v prípade, ak by krajský súd v ďalšom období v napadnutom konaní nepostupoval
plynulo, resp. efektívne, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby sa opätovne obrátila
na ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2014