Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 286/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti obchodnej spoločnosti Petit Press, a. s., Lazaretská 12, Bratislava, zastúpenej

obchodnou spoločnosťou PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA,

spol. s r. o., Masarykova 13, Prešov, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Patrik

Palša, pre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo 14. decembra 2011 takto

rozhodol:

1. Základné práva obchodnej spoločnosti Petit Press, a. s., podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46

ods. 1 a právo podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. zo 14. decembra 2011 p o r u š e n é b o l i .

2. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia obchodnej

spoločnosti Petit Press, a. s., v sume 327,31 € (slovom tristodvadsaťsedem eur

a tridsaťjeden centov) na účet obchodnej spoločnosti PALŠA A PARTNERI

ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r. o., Masarykova 13, Prešov, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -14

z 24. apríla 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Petit Press, a. s.,

Lazaretská 12, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej

základných práv podľa a 2 a (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. zo 14. decembra 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Predchádzajúcu sťažnosť sťažovateľky ústavný súd uznesením

č. k. z 25. apríla 2012 podľa § 25 ods. 2 v˗ spojení s § 53 ods. 1

odmietol ako neprípustnú, keďže súbežne s touto sťažnosťou

podala aj dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),

ktoré však tento uznesením sp. zn. z 30. septembra 2013 podľa § 218 ods. 1

písm. c) v spojení s (ďalej len „OSP“)

odmietol, keď zistil, že „prípustnosť dovolania... nemožno vyvodiť z ustanovení § 239

a neboli zistené ani vady konania v zmysle “.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe návrhu J. D. (ďalej len „žalobca“),

doručeného Okresnému súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) 6. februára 2004, ktorým

sa proti viacerým právnickým osobám domáhal ochrany osobnosti, bola sťažovateľka ako

žalovaná v 1. rade rozsudkom okresného súdu č. k. -219 z 8. júla 2010

zaviazaná «... do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v denníku Korzár uverejniť

ospravedlnenie nižšie uvedeného znenia a to na titulnej starne denníka a na rovnakom

mieste a rovnakou veľkosťou písma v titulku ospravedlnenia a v texte ospravedlnenia, ako

boli použité v titulku a v texte článku uverejnenom na 1. strane denníka Korzár zo dňa

9. 10. 2002 s titulkom „Havaroval opitý riaditeľ Policajnej inšpekcie v K.“:

Ospravedlnenie: Obchodná spoločnosť Petit Press, a. s., so sídlom Lazaretská 12,

Bratislava 811 08, IČO: 35790253, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu

Bratislava I, Odd. Sa, vložka č. 2471/B uverejnila v denníku Korzár

- dňa 9. 10. 2002 na titulnej strane článok – ,,Havaroval opitý riaditeľ Policajnej

inšpekcie v K.“, v ktorom bolo uvedené, „že dopravné nehody policajtov, ktorí si za volant

sadli pod vplyvom alkoholu už nikoho neprekvapujú. Včera spôsobil jednu z nich riaditeľ

policajného inšpekčného odboru J. D.“,

- dňa 10. 10. 2002 na titulnej strane článok „Opitý policajt bol pred nehodou

na koberci u šéfa pre alkohol“, v ktorom bolo uvedené, „že riaditeľ policajnej inšpekcie MV

SR v K. J. D., ktorý v utorok popoludní opitý havaroval na služobnom aute už nie je

príslušníkom polície“,

- dňa 18. 10. 2002 článok – „Opitý policajt mal v aute sedatíva – v súčasnosti sa

lieči. J. D. hodnosť nestratí, rovnako výsluhový dôchodok“, v ktorom bolo uvedené, „že

riaditeľ policajnej inšpekcie minulý utorok popoludní havaroval na služobnom aute

neďaleko N., pričom mal v krvi 3.04 promile“,

- dňa 22. 10. 2003 na druhej strane článok „Exšéfovi košického úradu inšpekčnej

polície J. D. zanikla zodpovednosť za nehodu pri N.“, v ktorom bolo uvedené, že „kauza

exšéfa k. pobočky Úradu inšpekčnej služby PZ J. D., ktorý mal pred rokom s vyše 3 promile

alkoholu v krvi zapríčiniť dopravnú nehodu pri Nitre vyvrcholila šokujúcim záverom“.

Pre tvrdenie, že J. D. spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu nemal denník

Korzár nikdy žiadne vierohodné dôkazy. Uverejnenými údajmi došlo k zásahu do cti

a dôstojnosti J. D., ktorému sa týmto ospravedlňujeme...

Návrh proti žalovanému v 1. rade na zaplatenie 33.194 € vylúčil súd na samostatné

konanie.».

Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd napadnutým rozhodnutím rozhodol

tak, že:

„Odmieta odvolania proti výrokom o vylúčení návrhov proti žalovaným

v 1., 2. a 3. rade na samostatné konanie.

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch vo veci samej proti žalovaným

v 1. a 2. rade.“

Podľa názoru sťažovateľky napadnuté rozhodnutie krajského súdu „... je v časti,

ktorá nadobudla právoplatnosť, nesprávne a protiústavné a to z dôvodu, že rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, no konanie má i procesné vady a súd

taktiež dospel k rozhodnutiu na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Rozhodnutie súdu podľa nášho názoru dokonca vykazuje známky rezignácie

na spravodlivosť. Rozhodnutie súdu neakceptuje ani samotný obsah súdneho spisu a tam

nachádzajúce sa dokumenty. Súd teda v tejto časti vec rozhodol svojvoľne a nie na základe

vykonaného dokazovania...

Krajský súd v danom prípade potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým tento

vyhovel žalobe žalobcu o ochranu osobnosti tým, že nám uložil povinnosť uverejniť

ospravedlnenie. Súd v odôvodnení týkajúcom sa ospravedlnenia iba bez ďalšieho odkázal

na dokazovanie, ktorým malo byť preukázané, že údaje boli nepravdivé a že zverejnením

týchto informácii sme mali neoprávnene zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

Neuviedol, ako, kedy, či v akej miere, na základe akých dôkazov, či úvah súd dospel

k takémuto záveru, a akým spôsobom má žiadané a súdom uložené ospravedlnenie napraviť

predmetný stav a pod. Nevysporiadal sa primeraným spôsobom s našimi odvolacími

námietkami. Rozhodnutie je v tejto časti nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov. Bola nám tak odňatá možnosť konať pred súdom.

Máme za to, že súd aj nesprávne procesne o veci rozhodol, keď rozhodol

o ospravedlnení a o náhrade nemajetkovej ujmy by mal rozhodnúť v samostatnom konaní...

Z vykonaného dokazovania je nakoniec zrejmé, že informácie zverejnené v našich

článkoch o konaní policajta boli pravdivé a čerpané zo zdroja – od orgánu verejnej moci –

hovorcom ministra vnútra SR...

Máme za to, že sme jednoznačne uniesli dôkazné bremeno pravdivosti našich tvrdení,

máme za to, že sme postupovali v súlade s tzv. novinárskou licenciou, v súlade so zákonom,

a teda súdny zásah do slobody prejavu nie je namieste.

Súd teda v tejto časti vec uzavrel svojvoľne a nie na základe vykonaného

dokazovania. Takéto neobjektívne rozhodovanie súdu možno považovať až za rezignáciu

na spravodlivé a zákonné rozhodovanie a porušenie ústavnej zásady – práva na slobodu

prejavu.

Z hľadiska posúdenia proporcionality medzi zásahom do slobody prejavu

a ústavnými garanciami práva na súkromie žalobcu je dôležité posúdiť do osobnostnej sféry

akej osoby malo byť našimi článkami negatívne zasiahnuté a o čom tieto články

informovali...“.

Sťažovateľka v petite žiadala, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti rozhodol týmto

nálezom:

„Základné právo obchodnej spoločnosti Petit Press, a. s., na slobodu prejavu

a na slobodné rozširovanie informácií podľa a 2

a jej právo na slobodu prejavu a slobodu rozširovania informácií podľa čl. 10 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení so základným právom

na súdnu ochranu podľa rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 14. 12. 2011 porušené boli.

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: zo dňa 14. 12. 2011

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Obchodnej spoločnosti Petit Press, a. s., priznáva náhradu trov konania v sume

327,31 EUR..., ktorú jej je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť na účet jej právneho

zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka zároveň poukázala na to, že o súvisiacej sťažnosti obchodnej

spoločnosti SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s. r. o., Panónska cesta 9, Bratislava (t. j. žalovanej

v 2. rade), už ústavný súd rozhodol nálezom č. k. -35 zo 6. júna 2013 tak,

že vyslovil porušenie základných práv tejto spoločnosti podľa čl. 26 ods. 2 a 4 a čl. 46

ods. 1 napadnutým rozhodnutím krajského súdu, pričom napadnuté rozhodnutie

zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn.

z 5. júna 2014 vyjadril predseda krajského súdu, ktorý rovnako poukázal na to, že

napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo „v celosti“ zrušené nálezom ústavného súdu

č. k. -35 zo 6. júna 2013, a preto považuje „za bezpredmetné vecné

vyjadrenie k sťažnosti“. Nesúhlasí však „s obsahom sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľka

namietala nesprávne procesné rozhodnutie súdu, keď rozhodol o ospravedlnení a o náhrade

nemajetkovej ujmy by mal rozhodnúť v samostatnom konaní, t. j. v časti, v ktorej namietala

odmietnutie jej odvolania pokiaľ smerovalo proti výroku o vylúčení nároku na zaplatenie

nemajetkovej ujmy v peniazoch na samostatné konanie“, pretože rozhodnutie krajského

súdu „v odmietajúcej časti... zodpovedalo platnej procesnoprávnej úprave“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základných práv

podľa a 2 a a práva podľa dohovoru

rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 14. decembra 2011.

Podľa sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,

tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať

idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu

konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.

Podmienky ustanoví zákon.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa

slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky

bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,

aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým

spoločnostiam.

Keďže v obsahu práv na slobodu prejavu podľa a podľa

dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť, pričom už v náleze č. k. -35

zo 6. júna 2013 ústavný súd podrobne opísal všeobecné východiská týkajúce sa jeho

rozhodovania vo veciach, v ktorých dochádza ku konfliktu medzi slobodu prejavu a právom

fyzickej osoby na ochranu osobnosti, a zároveň uviedol relevantnú judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva týkajúcu sa danej problematiky, tieto v danom prípade nebolo

potrebné duplicitne citovať vzhľadom na to, že skutkové a právne okolnosti sú v oboch

veciach totožné.

Úlohou ústavného súdu ostalo posúdiť, či v spore medzi žalobcom a sťažovateľkou

(t. j. žalovanou v 1. rade, ktorá je vydavateľkou denníka Korzár, v ktorom boli uverejnené

inkriminované články, pozn.) o ochranu osobnosti krajský súd rozhodol ústavne

akceptovateľným a udržateľným spôsobom. Táto námietka nebola predmetom posudzovania

ústavného súdu v predchádzajúcom konaní, hoci závery krajského súdu týkajúce sa

sťažovateľky aj žalovanej v 2. rade sú úplne identické.

V relevantnej časti napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že „... sa

stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého

stupňa vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, ako aj s dôvodmi

napadnutého rozsudku vo vzťahu medzi týmito účastníkmi, na ktoré v celom rozsahu

poukazuje...

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o žalobe v prejednávanej veci postupoval

v súlade so zákonom a uvedenými zásadami ustálenými v súdnej praxi a v judikatúre súdov.

Správne zistil, že v sporných článkoch uverejnených žalovanými v denníku Korzár v dňoch

9. 10. 2002, 10. 100. 2002, 18. 10. 2002 a 22. 10. 2003 a v týždenníku PLUS 7 DNÍ v dňoch

21. 10. 2002 a 28. 10. 2002 bolo uvedené nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce tvrdenie

o osobe žalobcu, konkrétne informácia..., že žalobca v čase dopravnej nehody

dňa 8. 10. 2002 bol pod vplyvom alkoholu, resp. že túto spôsobil pod vplyvom alkoholu

s vyše 3 promile alkoholu v krvi, ktorá nepochybne mala difamujúcu (znevažujúcu) povahu,

a bola tak objektívne spôsobilá narušiť chránené osobnostné práva žalobcu...

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaných, že zverejnením informácie

(tvrdenia) obsiahnutej v sporných článkoch v denníku Korzár a v týždenníku PLUS 7 DNÍ...

nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu a že uloženie

občianskoprávnej sankcie v danom prípade je protiústavným obmedzením ich práva

na slobodu prejavu a informovanie verejnosti, lebo šírili informácie o otázkach vážneho

verejného záujmu, získané z oficiálneho zdroja od orgánov verejnej moci a pri

ich zverejnení postupovali v súlade so zákonom a tzv. novinárskou etikou.

Žalobca bol v čase uverejnenia sporných článkov verejným činiteľom (riaditeľom

Inšpekčného odboru v K. Úradu inšpekčnej služby PZ Ministerstva vnútra SR), teda osobou

tzv. verejného záujmu, u ktorej sú hranice prijateľnej kritiky širšie ako u súkromnej osoby,

avšak ani táto skutočnosť nespochybňuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, lebo aj

takáto osoba má právo na ochranu svojej cti a dôstojnosti pred neoprávnenými zásahmi

a právo na to, aby novinári nezverejňovali o nej nepravdivé či pravdu skresľujúce

informácie, ktoré pôsobia znevažujúco a sú objektívne spôsobilé vyvolať ujmu na cti

a vážnosti verejne činnej osoby v očiach ostatných ľudí...

K odvolacím námietkam žalovaných treba uviesť, že boli ich povinnosťou ako

pôvodcov zásahu (a nie žalobcu) v konaní preukázať pravdivosť spornej informácie nimi

zverejnenej v tlači... Na ich strane bolo dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti tohto

tvrdenia, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaní v konaní neuniesli, a nezbavili

sa preto svojej zodpovednosti za neoprávnený zásad do osobnostných práv žalobcu...“.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti kladie mimoriadny dôraz

na rešpektovanie základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože tvoria

v podmienkach demokratickej spoločnosti a právneho štátu kľúčové právne záruky ochrany

garantovaných práv (m. m. ), pričom vychádza z konceptu materiálneho

právneho štátu, ktorý vyžaduje, aby bola účastníkovi súdneho konania poskytnutá súdna

ochrana v požadovanej kvalite a v okolnostiach prípadu spravodlivo s rešpektom k jeho

garantovaným právam tak hmotného, ako aj procesného charakteru. V opačnom

prípade sa totiž postup súdu dostáva do extrémneho rozporu s povinnosťou poskytnúť súdnu

ochranu tomu právu, ktorého ochrany sa účastník konania domáha, a výkon spravodlivosti

sa stáva arbitrárny a svojvoľný. Opomenutie vo veci relevantných skutkových alebo

právnych otázok narušuje dôveru v spravodlivosť a legitímne očakávanie účastníka konania,

aby sa v jeho veci rozhodlo nezaujato a nestranne.

Ústavný súd už vo veci vedenej pod sp. zn. vyslovil,

že od vydavateľa periodickej tlače nemožno požadovať, aby selektoval informácie

získané od štátneho orgánu (z policajného zdroja), na ktoré sa mohol s dôverou spoliehať,

pretože sa tým upiera právo verejnosti na úplné informácie o veciach verejného záujmu.

Preskúmaním danej veci ústavný súd dospel k záveru, že na základe podaného

odvolania nebola sťažovateľke zo strany krajského súdu poskytnutá náležitá súdna ochrana

a zároveň z jeho strany išlo o neprimeraný, a teda neprípustný zásah do slobody prejavu

sťažovateľky a jej práva a na slobodné rozširovanie informácií. Právne závery, na ktorých je

založené napadnuté rozhodnutie krajského súdu, z hľadiska konkrétnych okolností

posudzovanej veci neprimerane preferujú právo žalobcu na ochranu súkromia na úkor

slobody prejavu sťažovateľky, pričom nie sú ústavne akceptovateľným spôsobom

odôvodnené. Na základe uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd

napadnutým rozhodnutím porušil základné práva sťažovateľky podľa čl. 26 ods. 1 a 2

a a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľky na zrušenie napadnutého rozhodnutia

krajského súdu v zmysle v spojení s a zákona o ústavnom

súde, pretože tak urobil už nálezom č. k. -35 zo 6. júna 2013, v ktorom

krajskému súdu vysvetlil, čo bude jeho úlohou v ďalšom konaní; uvedené závery ústavného

súdu sú aplikovateľné aj na daný prípad. Až následne krajský súd preskúma prípustnosť

rozhodnutia okresného súdu o vylúčení veci na samostatné konanie.

III.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľky si v podaní z 20. novembra 2013 vyčíslil trovy

konania celkovou sumou 327,31 € pozostávajúcou:

- z odmeny za úkon právnej služby (prevzatie a príprava zastupovania) vykonaný

v roku 2012 v sume 127,16 € plus režijný paušál v sume 7,63 €,

- z odmeny za úkon právnej služby (spísanie sťažnosti) vykonaný v roku 2013

v sume 130,16 € plus režijný paušál v sume 7,81 €,

- z 20 % dane z pridanej hodnoty.

Keďže suma požadovaná právnym zástupcom sťažovateľky neodporuje sume

vypočítanej ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov, rozhodol o jej priznaní tak, ako to je uvedené v bode 2

výroku nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014