Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 170/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti L. K., zastúpeného obchodnou spoločnosťou Ondrejka & Partners, s. r. o.,

advokátska kancelária, J. Kozáčeka 5, Zvolen, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Vlastimil Ondrejka, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiaru nad Hronom v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn.

) takto

rozhodol:

Základné právo L. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -25

zo 4. marca 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť L. K., (ďalej len „sťažovateľ), v časti,

v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. ).

Sťažovateľ v sťažnosti namietal neprimeranú dĺžku konania o jeho návrhu na výkon

rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloletých v zmysle § 272 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“), ako aj neefektívny postup okresného súdu v uvedenom konaní.

O jeho návrhu sa pôvodne konalo na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. .

Matka maloletých dcér sťažovateľa požiadala o presunutie miestnej príslušnosti, preto

je vec od 16. apríla 2012 vedená na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn.

, pričom sťažovateľom je namietaná neprimeraná dĺžka konania až v konaní

na tomto súde.

Sťažovateľ k stavu konania uvádza:

„Styk sťažovateľa s mal. dcérami sa spočiatku realizoval a sťažovateľ mal s deťmi

plnohodnotný vzťah. Následne však matka maloletých styk prestala rešpektovať a sťažovateľ

ako oprávnený sa domáhal ochrany svojich práv návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach

starostlivosti o maloletých v zmysle . Vo veci

výkonu rozhodnutia spočiatku konal Okresný súd Zvolen, avšak po tom čo matka

požiadala o presunutie miestnej príslušnosti, tak od 16. 04. 2012 začal konať Okresný súd

Žiar nad Hronom.

Súd doposiaľ v rámci výkonu rozhodnutia uložil povinnej 5 opatrení:

1. Výzva Okresného súdu Zvolen zo dňa 1. 3. 2011 podľa na plnenie

rozhodnutia, v ktorej súd matku vyzval, aby dobrovoľne plnila súdne rozhodnutie. Povinná

výzvu prebrala 07. 03. 2011.

2. Pokuta vo výške 15,- eur uložená matke uznesením Krajského súdu Banská

Bystrica (-128) zo dňa 16. 06. 2011 podľa .

3. Pokuta vo výške 60,- eur uložená matke uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa

08. 09. 2011 (č. k.: -219) podľa . Súd vo svojom odôvodnení

zdôraznil, že riadna príprava na styk otca s mal. deťmi je príprava nielen fyzická

a materiálna ale aj psychická. Po odvolaní matky Krajský súd Banská Bystrica

() uznesením zo dňa 26. 01. 2012 rozhodnutie prvostupňového súdu

potvrdil.

4. Výzva Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 20. 07. 2012 podľa

na plnenie rozhodnutia, v ktorej súd matku vyzval, aby dobrovoľne plnila súdne

rozhodnutie.

5. Pokuta vo výške 100,- eur uložená uznesením Krajského súdu Banská Bystrica

() zo dňa 27. 06. 2013 podľa .

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že na Okresnom riaditeľstve policajného zboru Žiar

nad Hronom (ČVS: ORP-540/OVK-2H-2012) sa voči obvinenej J. K. vedie trestné stíhanie

vo veci opakovaného prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr.

zákona.

Sťažovateľ opakovane žiadal Okresný súd Žiar nad Hronom, aby vo veci urýchlene

konal, v spise je množstvo žiadostí o urýchlene rozhodnutie veci ako aj zdôraznenie, že

ukladanie pokút (dokonca ani nie na úrovni ich maximálnej výšky) raz za rok nemôže byť

efektívnym a postačujúcim prostriedkom nápravy nezákonného stavu. A to aj s poukazom

na skutočnosť, že plynutie času za súčasnej situácie zvyšuje nároky na obnovu vzťahu

a umožňuje matke pokračovať v jej protizákonnej činnosti. Ide hlavne o nasledovné listinné

podania, ktorými sťažovateľ sa domáhal zabezpečenia plynulosti konania ako aj zákonného

rozhodnutia načas:

1. Urgencia sťažovateľa zo dňa 15. 06. 2012 adresovaná Okresnému súdu

Žiar nad Hronom o bezodkladné rozhodnutie.

2. Žiadosť sťažovateľa zo dňa 19. 09. 2012 o založenie rovnopisu v záujme

pokračovania v konaní.

3. Žiadosť sťažovateľa zo dňa 11. 12. 2012 adresovaná Okresnému súdu

Žiar nad Hronom o bezodkladné rozhodnutie.

4. Sťažnosť sťažovateľa zo dňa 25. 04. 2013 adresovaná predsedovi Okresnému súdu

Žiar nad Hronom vo veci prešetrenia zbytočných prieťahov v konaní .

5. Výzva - urgencia sťažovateľa zo dňa 02. 08. 2013 adresovaná Okresnému súdu

Žiar nad Hronom o bezodkladné rozhodnutie.

6. Výzva - urgencia sťažovateľa zo dňa 07. 08. 2013 adresovaná predsedovi

Okresnému súdu Žiar nad Hronom o bezodkladné rozhodnutie vo veci .

7. Výzva - urgencia sťažovateľa zo dňa 04. 11. 2013 adresovaná Okresnému súdu

Žiar nad Hronom o bezodkladné rozhodnutie.

Sťažovateľ je toho názoru, že postup Okresného súdu Žiar nad Hronom je

neefektívny, neplní účel ochrany práv sťažovateľa a jeho postup vykazuje znaky zbytočných

prieťahov.

Súd je opakovane vo veci nečinný, nedokáže načas a vecne rozhodnúť. Odkladanie

rozhodnutia a často aj rozhodnutie, od ktorého nebolo možné čakať zmenu správania matky

viedlo k ďalšiemu prehlbovaniu odcudzenia a pretrhania rodinných vzťahov medzi otcom

a deťmi. Zabezpečiť plnenie súdneho rozhodnutia, tak ako mu to ukladá národná ako aj

ústavná a nadnárodná legislatíva, ku ktorej sa Slovenská republika zaviazala zo strany

Okresného súdu Žiar nad Hronom absentuje.“

Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľ doplnil svoju sťažnosť podaním

doručeným ústavnému súdu 20. februára 2014, v ktorom upresnil petit sťažnosti a doplnil

ďalšie argumenty, ktoré podľa neho preukazujú porušovanie jeho základných práv.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze

vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a jeho práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom

pod sp. zn. . Sťažovateľ tiež navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov, priznal

mu finančné zadosťučinenie vo výške 9 900 €, ktoré mu je okresný súd povinný zaplatiť

do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu ústavného súdu na jeho účet, a prikázal

okresnému súdu uhradiť mu trovy konania do 15 dní od doručenia nálezu ústavného súdu

na jeho účet.

Požadovanú výšku primeraného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ takto:

„Tým, že došlo k závažnému zásahu do práv sťažovateľa, s ohľadom na uvedené, si

sťažovateľ uplatňuje od Okresného súdu v Žiari nad Hronom primerané zadosťučinenie

za porušenie hore uvedených práv = 9.900,- EUR (slovom deväťtisícdeväťsto eur)

z nasledovných dôvodov:

1. Postupom Okresného súdu v Žiari nad Hronom došlo k porušeniu niekoľkých práv

sťažovateľa chránených Dohovorom a SR.

2. Konania medzi rodičmi a deťmi patria do skupiny vecí, pri ktorých podľa

judikatúry Ústavného súdu (aj ESĽP) je potrebné postupovať s mimoriadnou pozornosťou.

3. Faktické odlúčenie sťažovateľa od jeho dcér, voči ktorému súd nebol schopný

poskytnúť primeranú ochranu, dolieha na osobu sťažovateľa mimoriadne nepriaznivo.

4. Prístupom súdu k tak mimoriadne závažným rodičovským právam, ktoré sa teraz

intenzívne formujú, akými sú vytváranie trvalých väzieb spolupatričnosti, rodinnej

súdržnosti, úcty a pod., dochádza k neodčiniteľným škodám v imateriálnej podobe.

5. K porušeniu práv sťažovateľa došlo postupom súdu, ktorého úlohou je práve opak,

a to ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Vzhľadom k tomu

sťažovateľ trpel pocitmi bezmocnosti, pocitmi druhotriedneho rodiča a bola u neho

v podstate negovaná dôvera v možnosť domôcť sa spravodlivosti.

Sumu, ktorú si sťažovateľ uplatňuje považuje síce za symbolickú náhradu jemu

spôsobenej nemajetkovej ujmy, ale považuje za významné z pohľadu verejného záujmu si ju

aspoň v tejto miere uplatniť.“

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 2106/14 doručeným ústavnému súdu 9. mája 2014, v ktorom predseda tohto

súdu uviedol prehľad jednotlivých úkonov vykonaných vo veci sp. zn. .

Zároveň sa vyjadril k vecnému stavu uvedeného konania, keď popísal priebeh vykonávania

jednotlivých úkonov súdom v období od 15. júna 2012, keď vec napadla okresnému súdu,

až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -250 z 28. novembra 2013, ktorým krajský súd zakázal

sťažovateľovi styk s maloletými deťmi na dobu šesť mesiacov.

K opodstatnenosti sťažnosti sa predseda okresného súdu (ktorý je zároveň sudcom

konajúcim vo veci) vyjadril takto:

„Súd má zato, že v konaní vo veci výkonu rozhodnutia súd postupoval efektívne,

plynulo a bez prieťahov. Súd sa zúčastňoval stretnutí otca s mal. deťmi aj nad rámec

pracovnej doby, vzhľadom k rozsahu úpravy styku, ako aj v záujme zabezpečenia

stabilizácie situácie medzi mal. deťmi a rodičmi. Súd tiež intenzívne spolupracoval aj

s Úradom práce sociálnych vecí Žiar nad Hronom - opatrovníkom mal. detí, ako aj

s psychologičkou uvedeného úradu...

Aj napriek zložitej rodinnej situácií, súd stále zabezpečoval realizáciu styku otca

s mal. deťmi, aj keď nie v rozsahu citovaného rozhodnutia, čo však nebolo spôsobené

nečinnosťou súdu, alebo neefektívnou činnosťou, ale uvedené vyplynulo zo značne

narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré mal. deti - postupne ako vyrastali - vnímali

intenzívne a prispôsobovali tomu aj svoje správanie / v čase úpravy styky mala mal. Laura -

5,5 roka a mal. Peťka len 3,5 roka /. Zmena okolností si vynútila rozhodnutia, ktoré

dokonca zakázali styk otca - sťažovateľa s mal. deťmi... Až do právoplatnosti Uznesenia

o nariadení predbežného opatrenia, ktorým KS BB zakázal styk otca s mal. deťmi, súd preto

zabezpečoval realizáciu styku otca s mal. deťmi podľa právoplatného rozhodnutia

OS Zvolen č. k. -181 zo dňa 01. 04. 2009 spôsobom uvedeným vyššie.

Aj vyššie uvedené právoplatné rozhodnutie o nariadenom predbežnom opatrení, ako

aj právoplatné rozhodnutie o uloženom výchovnom opatrení sú dôkazom vážneho narušenia

vzťahov v rodine sťažovateľa.“

Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a dostupných dôkazov priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. . Okresný súd po tom, ako vec

15. júna 2012 napadla senátu 7 Em, priebežne vykonával okrem iného tieto procesné úkony

smerujúce k výkonu rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -181 z 1. apríla 2009:

- 20. júla 2012 zaslal matke výzvu na rešpektovanie právoplatného a vykonateľného

rozhodnutia,

- 24. októbra 2012 realizoval výsluch sťažovateľa a matky maloletých detí

a 15. augusta 2013 výsluch matky,

- v dňoch 24. októbra 2012, 31. októbra 2012, 7. novembra 2012,

21. novembra 2012, 30. novembra 2012, 5. decembra 2012, 15. mája 2013, 31. júla 2013,

7. augusta 2013, 9. augusta 2013 a 14. augusta 2013 sa poverený zamestnanec súdu osobne

zúčastňoval na realizácii styku otca s maloletými deťmi.

Okresný súd zároveň spolupracoval s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská

Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom (ďalej len „úrad“), keď sa zúčastňoval stretnutí

na úrade pre účely dohodnutia ďalšej spolupráce až do marca 2013, keď úrad oznámil

ukončenie spolupráce psychológa s rodinou sťažovateľa pre správanie sťažovateľa.

V priebehu apríla 2013 okresný súd zisťoval dostupnosť kvalifikovanej psychologickej

pomoci a určil vybranú odborníčku pre ďalšiu terapeutickú pomoc rodine.

Zároveň súd posudzoval podania sťažovateľa (v počte 76) a matky maloletých detí,

uznesením zo 6. februára 2013 zamietol návrhy sťažovateľa, ktorými sa domáhal ukladania

ďalších pokút matke maloletých detí, ako aj návrh, ktorým sa domáhal, aby súd vyzval

príslušný orgán na zastavenie výplaty prídavkov na deti matke a tiež zamietol návrh matky,

ktorým sa domáhala uloženia pokuty sťažovateľovi.

Okresný súd na základe okolností ním vedeného konania sp. zn.

vzniesol podnet na nariadenie výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) zákona

č. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o rodine“).

Okresný súd tiež vykonával procesné úkony, ktoré súviseli s podanými opravnými

prostriedkami účastníkov konania – 13. augusta 2012, 6. marca 2013 a 30. septembra 2013

a postupoval spis na súdy príslušné rozhodovať o opravných prostriedkoch.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je aj v konaní o výkon rozhodnutia zabezpečiť

taký procesný postup, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa

účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu

vychádza z , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi

konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosťou napadnutého konania je

rozhodovanie súdu o zabezpečenie výkonu právoplatného a vykonateľného súdneho

rozhodnutia o styku otca s maloletými deťmi z dôvodov, že podľa sťažovateľa matka

maloletých detí uvedené rozhodnutie nerešpektuje. Keďže v posudzovanej veci ide o otázku

starostlivosti súdu o maloletých, predpokladá sa osobitná pozornosť venovaná efektívnemu

a rýchlemu postupu súdu, aby bol naplnený účel súdneho konania. Otázku existencie

zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej

a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania a spôsobu, akým v konaní

postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietaní porušenia práva

na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky

súd pre ľudské práva (, ).

1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd dospel

k záveru, že síce po právnej stránke možno konštatovať, že výkon rozhodnutia

upravujúceho styk rodiča s jeho maloletými deťmi je štandardnou občianskoprávnou vecou

patriacou do rozhodovacej agendy všeobecného (exekučného) súdnictva, po faktickej

stránke však jednotlivé prípady môžu byť zložité, vzhľadom na nevyhnutnosť súdu

rešpektovať záujmy a práva detí a špecifiká ich správania v pre ne záťažových situáciách, čo

spravidla vyvoláva potrebu spolupráce súdu so znalcami, resp. odborníkmi z oblasti

psychológie, pedagogiky a ďalších oblastí. V konečnom dôsledku faktické správanie

maloletých detí v tomto type konania neraz sťažuje rozhodovanie súdu o výbere

adekvátnych prostriedkov na výkon rozhodnutia.

2. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov konania

v preskúmavanej veci, ústavný súd zohľadnil skutočnosť, ktorá má rozhodujúci vplyv

na výkon rozhodnutia o styku sťažovateľa s jeho maloletými dcérami, a to že vzájomné

porozvodové vzťahy v bývalej rodine sťažovateľa sú vážne narušené, dokonca sú podľa

vyjadrenia súdu poznačené „bojom rodičov“ maloletých detí, čo je pri výkone tohto druhu

rozhodnutí závažnou okolnosťou sťažujúcou ich realizáciu.

3. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu postupu okresného súdu. Predmetom

konania je výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí podľa a nasl.,

konkrétne realizácia práva sťažovateľa na styk s jeho maloletými dcérami. Vzhľadom

na povahu vymáhanej povinnosti, resp. oprávnenia, ktorého výkon prebieha, zákon

neustanovuje výlučné spôsoby výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí. Občiansky

súdny poriadkok v § 272 ods. 3 ustanovuje len niektoré právne nástroje, ktoré majú viesť

k dobrovoľnému plneniu rozhodnutia (napr. písomná výzva, upozornenie a nariadenie

pojednávania) a v ustanoveniach § 273 tiež nástroje, ktoré majú viesť k podrobeniu sa

rozhodnutiu (ukladanie pokuty podľa , výzva na zastavenie príslušných

dávok podľa , odňatie dieťaťa podľa ). Konkrétny postup

súdu v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí preto bude vždy závislý

najmä od konkrétnych okolností prípadu. V rámci tejto skutočnosti treba mať na zreteli aj

fakt, že realizácia výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí bude okrem správania

rodičov výrazne závisieť od určitého veku aj od vôle maloletých detí. Všeobecný súd preto

môže na jednej strane zabezpečiť a vytvoriť vhodné predpoklady na realizáciu rozhodnutia,

nemá však vo svojej moci dosiahnuť to, aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu

rozhodnutia v plnom rozsahu. Pri hodnotení postupu súdu v konaní o výkon rozhodnutia

o výchove maloletých detí je preto potrebné vždy zohľadniť špecifiká tohto druhu konania

a konkrétne okolnosti prípadu. Nemožno automaticky vychádzať z dĺžky konania,

početnosti procesných úkonov a jednoduchého a prvoplánového hodnotenia ich efektivity

(podobne napr. ).

Z prehľadu úkonov okresného súdu v namietanom konaní je zrejmé, že v doterajšom

postupe okresného súdu nevznikali obdobia nečinnosti. Okresný súd v doterajšom priebehu

konania využíval podľa svojho uváženia právne nástroje podľa ustanovení Občianskeho

súdeho poriadku (nariadil výsluch rodičov, vyzval povinnú na dobrovoľné plnenie

rozhodnutia, uložil povinnej finančné pokuty) a tiež iné nástroje (prostredníctvom

povereného pracovníka sa zúčastňoval na realizácii styku sťažovateľa s jeho maloletými

dcérami, spolupracoval s úradom pri zabezpečovaní realizácie styku sťažovateľa s jeho

maloletými deťmi, zabezpečoval odbornú pomoc psychológa, vzniesol podnet na nariadenie

výchovného opatrenia maloletým deťom aj ich rodičom). Okresný súd zároveň monitoroval

činnosť úradu (opatrovníka maloletých detí a psychológa) pri jeho účasti na riešení

problémov medzi účastníkmi konania a pri stretávaní sa sťažovateľa s deťmi.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že okresný súd

v doterajšom priebehu konania konal v zásade plynulo, pričom jeho postup v namietanom

konaní nemožno hodnotiť ako zjavne neprimeraný, prípadne zjavne nesprávny. Ústavný súd

dospel k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a . ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní

okresného súdu porušené nebolo.

Vzhľadom na uvedený záver ústavného súdu už bolo bezpredmetné rozhodovať

o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti (návrh na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia a o trovách konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014