Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 320/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014

prerokoval sťažnosť J. Š. vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods.

1 a 4, , a uznesením

Okresného súdu Žilina sp. zn. z 28. apríla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2014

doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a 4, , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 28. apríla 2014 (ďalej len „uznesenie z 28. apríla 2014“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn.

z 12. marca 2014 bola v prospech sťažovateľa povolená obnova konania v jeho veci

skončenej rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 18. júna 2007 vo výroku

o treste, ktorým mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov

so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Sťažovateľ bol

zároveň uznesením okresného súdu sp. zn. z 12. marca 2014 vzatý do väzby

podľa z dôvodu podľa

a podľa bola predmetná vec sťažovateľa vrátená prokurátorovi

do prípravného konania.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) podala

21. marca 2014 proti sťažovateľovi obžalobu pod sp. zn. pre obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok podľa § 172 ods. 1

písm. c) a d) a ods. 2 písm. a) . Okresný súd túto obžalobu prijal

a akceptoval aj napriek tomu, že uvedená prokurátorka podľa sťažovateľa obišla procesný

postup v rámci konania o dohode o vine a treste, pretože na uzavretie takejto dohody ňou

sťažovateľ nebol vôbec vyzvaný, hoci obdobná dohoda bola súčasťou rozsudku okresného

súdu sp. zn. z 18. júna 2007. Okresný súd zároveň v rámci obnoveného

konania nariadil hlavné pojednávanie na 28. apríl 2014. U sťažovateľa vznikla obava, že

jeho vec nebude nestranne a objektívne prerokovaná, a preto podal žiadosť o odňatie

a prikázanie veci inému súdu, o ktorej Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

rozhodol uznesením sp. zn. zo 16. apríla 2014 tak, že predmetnú vec

okresnému súdu neodňal.

Verejné zasadnutie okresného súdu v rámci obnoveného konania nariadené

na 28. apríl 2014 sa nekonalo z dôvodu práceneschopnosti predsedníčky senátu a ďalšie

pojednávanie bolo nariadené na 26. máj 2014. Sťažovateľ na pojednávaní konanom

26. mája 2014 požiadal o prepustenie z väzby (v uvedenom čase vykonal trest 7 a pol roka

z celkového trestu 10 rokov) a v obnovenom konaní mu podľa neho mohol byť uložený trest

odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov. Okresný súd jeho žiadosť o prepustenie

z väzby uznesením z 28. apríla 2014 zamietol a sťažovateľ proti tomuto uzneseniu podal

sťažnosť.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 12. mája 2014 konštatoval dôvodnosť

sťažnosti sťažovateľa, pretože nezistil existenciu žiadneho zákonného dôvodu na ďalšie

trvanie jeho väzby.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol:

„V uznesení Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 12. 5. 2014 sa

ďalej konštatuje, že hoci Okresný súd povolil obnovu konania vo výroku o treste, tento

výrok z pôvodného rozsudku nezrušil. Takýto postup považuje Krajský súd za nezákonný

a poukazuje na ustanovenie par. 400 ods. 1

Väzobné stíhanie označil Krajský súd za neakceptovateľné, nakoľko nie je žiaden

zákonný dôvod, a absencia výroku o zrušení pôvodného rozsudku bráni ďalšiemu

pokračovaniu v konaní. Do dnešného dňa Okresný súd túto prekážku neodstránil v rámci

zákona.

Pôvodnú žiadosť o povolenie obnovy konania som podal ešte v decembri 2012. Túto

žiadosť mi v júni 2013 Okr. súd zamietol, čím porušil právo na spravodlivý proces.

O sťažnosti rozhoduje Ústavný súd SR pod sp. zn. . Okresný súd v Žiline

ďalším konaním opätovne porušil SR a EDĽP, keď som bol

protiprávne vzatý do väzby. Možno teda spoľahlivo konštatovať, že od 12. 3. 2014 do 12. 5.

2014 som bol vo väzobnom stíhaní protiprávne. Stav právnej neistoty v konaní naďalej

pretrváva, nakoľko Okresný súd nevydal opravné uznesenie, alebo opatrenie, ktorým by

doplnil chýbajúci výrok o zrušení výroku o treste v uznesení . Bez odstránenia

tejto prekážky nemožno vo veci ďalej konať, aj keď je vytýčený ďalší termín hlavného

pojednávania v konaní o obnove konania. Obžaloba OP Žilina, sp. zn. -4,

zo dňa 21. 3. 2014 nebola v rámci zásad trestnoprávneho konania vzatá späť.

Podľa SR žiadam, aby Ústavný súd SR mojej sťažnosti vyhovel

pre porušenie práv podľa ods. 1, čl. 12 ods. 4, čl. 17 ods. 5, čl. 48 ods. 2, čl. 19 ods. 1,

SR.

Účelom trestu odňatia slobody je, aby trpel páchateľ a nie jeho rodina. Moja matka

má 75 rokov. Prekonala srdcový infarkt, trpí astmou a má problémy s pohybovým

ústrojenstvom do takej miery, že nemôže pravidelne vykonávať návštevy. Oznamujem jej

termíny hlavných pojednávaní vo veci konania o obnove konania. Veľmi trpí z dôvodu

prieťahov v konaní a hrubých porušení zásad a noriem v trestnoprávnom konaní a to až tak,

že už mne prestáva veriť.

Môj zdravotný stav sa takisto zhoršil, najmä po psychickej stránke. Trpím

nespavosťou, neurózou, podráždenosťou a poruchami verbálnej komunikácie. Niekedy

nerozoznávam realitu a prestávam veriť vôbec v nejakú spravodlivosť. Na základe nálezov

ÚS SR o porušení práv a slobôd som rozhodnutý požiadať o zmenu štátneho občianstva

a azylu v inom štáte EÚ.

Podľa SR žiadam Úst. súd SR o priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 30.000 € (tridsaťtisíc eur).“

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ z dôvodu nepriaznivých finančných pomerov

požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ním.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej neperfektnej sťažnosti namietal porušenie svojich základných

práv podľa a 4, , a uznesením

okresného súdu z 28. apríla 2014, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie

z väzby a taktiež týmto uznesením bolo rozhodnuté, že jeho väzba sa nenahrádza dohľadom

probačného a mediačného úradníka. K porušeniu uvedených práv malo dôjsť v dôsledku

toho, že v čase od 12. marca 2014 do 12. mája 2014 bol sťažovateľ protiprávne väzobne

stíhaný a jeho stav právnej neistoty pretrváva, pretože okresný súd nevydal opravné

uznesenie alebo opatrenie, ktorým by doplnil chýbajúci výrok o zrušení výroku o treste

v uznesení sp. zn. z 12. marca 2014.

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa zistenia ústavného súdu uznesením okresného súdu z 28. apríla 2014 bola

zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu a týmto rozhodnutím

zároveň okresný súd rozhodol, že jeho väzbu nenahrádza dohľadom probačného

a mediačného úradníka. Krajský súd uznesením sp. zn. z 12. mája 2014

na základe sťažnosti sťažovateľa uznesenie okresného súdu z 28. apríla 2014 zrušil a podľa

bol sťažovateľ prepustený z väzby s tým, že ihneď bude

pokračovať vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom okresného

súdu sp. zn. z 18. júna 2007 vo výmere 10 rokov so zaradením do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií ochrany práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin ).

Z uvedeného vyplýva, že proti uzneseniu okresného súdu z 28. apríla 2014

v predmetnom konaní využil sťažovateľ možnosť podať účinný prostriedok nápravy –

sťažnosť. Krajský súd rozhodujúci o sťažnosti sťažovateľa po posúdení všetkých

relevantných skutkových aj právnych okolností daného prípadu uznesením z 12. mája 2014

zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu z 28. apríla 2014, t. j. právam sťažovateľa

poskytol dostatočnú ochranu, keďže jeho sťažnosti vyhovel.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti argumentoval, že v období od 12. marca 2014

do 12. mája 2014 sa nachádzal vo väzbe nezákonne, a v súvislosti s týmto tvrdením

poukázal na to, že k porušeniu jeho práv malo dôjsť v súvislosti s tým, že uznesením

sp. zn. z 12. marca 2014 bola povolená obnova konania v jeho veci skončenej

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 18. júna 2007 vo výroku o treste, avšak

v rámci výrokovej časti tohto uznesenia absentuje výrok o zrušení trestu uloženého mu

v pôvodnom rozsudku okresného súdu, ako aj na odôvodnenie uznesenia z 12. mája 2014,

v ktorom krajský súd na uvedené skutočnosti poukázal.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že tento proti uzneseniu okresného súdu

z 12. marca 2014 nepodal sťažnosť, t. j. nevyužil účinný prostriedok nápravy, ktorý mu

v záujme ochrany jeho práv poskytuje.

Podľa názoru ústavného súdu napriek uplynutiu lehoty na podanie sťažnosti proti

uzneseniu z 12. marca 2014 sťažovateľ má možnosť poukázať v predmetnom konaní

na skutočnosť, že okresný súd dosiaľ zjavne nerozhodol o celom predmete konania,

t. j. aktívne pristúpiť k ochrane svojich práv v konaní a svoju argumentáciu predložiť najprv

okresnému súdu, ktorý je oprávnený v predmetnej veci konať a rozhodnúť. Z uvedeného

vyplýva, že v súvislosti s touto argumentáciou sťažovateľa považuje ústavný súd jeho

sťažnosť v tejto časti za predčasne podanú, pretože sťažovateľ realizáciou svojich práv

v priebehu uvedeného konania mal a má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie

svojich práv, a preto ústavný súd jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie a rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014