Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 363/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť J. K. - P., zastúpeného

advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Advokátska kancelária, Radlinského 1718, Dolný

Kubín, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa , základného práva na zákonného sudcu

podľa a práva na spravodlivý proces podľa

ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -47 z 29. januára 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K. - P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára

2014 doručená sťažnosť J. K. - P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1

a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru na ochranu ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -47 z 29. januára 2014, ktorou žiada vydať tento nález:

„1. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -47 zo dňa

29. 01. 2014 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa SR, spočívajúce

v práve na súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde, podľa

Slovenskej republiky spočívajúce v práve na zákonného sudcu a základné právo podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spočívajúce v práve

na spravodlivé súdne konanie.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. -47 zo dňa 29. 01. 2014, ktorým rozhodol, že sudca Okresného súdu

Považská Bystrica L. V. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. a vec vracia Krajskému

súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

3. Zároveň sťažovateľ žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

340,88 € a túto poukázať jeho právnemu zástupcovi...“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ je

ako jeden zo žalovaných účastníkom konania vedeného pred Okresným súdom Považská

Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. , v ktorom sa P. Ď. (ďalej len

„žalobca“) domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, a to záložnej zmluvy z 12. apríla

2010 uzatvorenej medzi sťažovateľom ako záložcom a žalovaným v 1. rade ako záložným

veriteľom k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č...

Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 14. januára 2014 vzniesol námietku

zaujatosti voči sudcovi L. V. prerokúvajúcemu túto vec, ktorú odôvodnil pomerom sudcu

k žalobcovi a prerokúvanej veci. Uviedol, že L. V. je blízkym osobným priateľom žalobcu,

s ohľadom na ich trvalé bydliská sú takmer susedia, žalobca s ním konzultuje postup v tejto

vec, ale aj v iných veciach vedených na okresnom súde (sťažovateľ bol svedkom takýchto

konzultácií), žalobca sa pred sťažovateľom viac ráz vyjadril, že L. V. mu „vybavuje veci“.

Sudca L. V. je preto ovplyvnený svojím pozitívnym vzťahom k žalobcovi, ktorý má zasa

antipatie k sťažovateľovi, čo spôsobuje, že sudca L. V. nie je nestranný. Z týchto dôvodov

má sťažovateľ dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti sudcu L. V., a preto navrhol jeho

vylúčenie z prerokúvania tejto veci.

Krajský súd ako súd nadriadený uznesením č. k. -47 z 29. januára

2014 rozhodol o tejto námietke zaujatosti tak, že sudca L. V. nie je vylúčený z prerokúvania

a rozhodovania veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. . S poukazom

na (ďalej „aj“ ) totiž dospel k záveru, že

neboli zistené žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali pomeru L. V.

k žalobcovi alebo prerokúvanej veci a mali povahu dôvodov vylučujúcich sudcu

z prerokúvania a rozhodovania veci.

Sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie a a

dohovoru uznesením krajského súdu č. k. -47 z 29. januára 2014 sťažovateľ

odôvodnil tým, že právo na súdnu ochranu korešponduje povinnosť súdu konať

a rozhodovať nezávisle a nestranne. Pre posúdenie nestrannosti sudcu nepostačuje len

subjektívne hľadisko sudcu o tom, či sa cíti byť vo veci zaujatý, alebo nie, takýto

subjektívny postoj sudcu o svojej nezaujatosti nepostačuje z hľadiska preukázania

zákonných kritérií na jeho vylúčenie. Je potrebné skúmať, či súd poskytuje záruky

nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí

sa takým javiť aj v očiach strán, zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená

pochybnosť o jeho nestrannosti. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že žalobca a sudca

L. V. sú susedia, čo potvrdil aj samotný sudca L. V. Krajský súd sám v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že tvrdenia navrhovateľa smerujú k okolnostiam, ktoré sú spôsobilé

na vylúčenie sudcu z prerokovania a rozhodnutia veci pre zaujatosť, nerozhodol však

o vylúčení sudcu L. V. Objektívna a dôvodná pochybnosť o nezaujatosti L. V. je daná

nielen s ohľadom na jeho susedský vzťah so žalobcom, ale aj zo skutočností zrejmých

z rozvrhu práce okresného súdu, z ktorého vyplýva, že na okresnom súde ako asistent senátu

pôsobil F. Ď. a E. Ď., ktorí sú príbuzní žalobcu. Tieto osoby prichádzali do kontaktu

s namietaným sudcom. Rozvrh práce okresného súdu je verejne prístupný dokument a jeho

obsah mal byť krajskému súdu známy z jeho rozhodovacej činnosti. Neobstojí preto právny

názor krajského súdu, podľa ktorého sťažovateľ nepreukázal dôvodnosť podanej námietky

zaujatosti. Navyše, manželka žalobcu L. Ď. pred nie viac ako dvoma rokmi vykonávala ako

študentka právnickej fakulty na okresnom súde absolventskú prax a v prítomnosti

sťažovateľa sa vyjadrila, že má nadštandardné vzťahy so všetkými sudcami okresného súdu,

najmä s predsedníčkou súdu H. L. a L. V. S ohľadom na všetky tieto okolnosti nie je

splnená vo veci sťažovateľa požiadavka nestrannosti zákonného sudcu. Pokiaľ za týchto

okolností krajský súd posúdil námietku zaujatosti vznesenú sťažovateľom ako nedôvodnú,

porušil tým jeho základné práva podľa a a právo podľa

ods. 1 dohovoru.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namietal porušenie označených

základných práv uznesením krajského súdu ako súdu nadriadeného č. k. -47

z 29. januára 2014, ktorý rozhodol o námietke zaujatosti podanej sťažovateľom tak,

že sudca L. V. nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej na okresnom

súde pod sp. zn. .

Podľa ustanovenia v znení účinnom do 31. augusta 2005 sú sudcovia

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Obsahom námietky sťažovateľa boli jeho tvrdenia, podľa ktorých L. V. je blízkym

osobným priateľom žalobcu, s ohľadom na ich trvalé bydliská sú takmer susedia, žalobca

s ním konzultuje postup v tejto veci, ale aj v iných veciach vedených na okresnom súde

(sťažovateľ bol svedkom takýchto konzultácií), žalobca sa pred sťažovateľom viac ráz

vyjadril, že L. V. mu „vybavuje veci“.

Krajský súd uznesenie č. k. -47 z 29. januára 2014 odôvodnil takto:

«Rozhodnutie o vylúčení sudcov podľa predstavuje výnimku

z ústavnej zásady, podľa ktorej nesmie byť nikto odňatý svojmu zákonnému sudcovi.

Vzhľadom k tomu sudcov možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len

výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu k veci,

účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom stanoveným

povinnostiam nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať.

Z obsahu námietky zaujatostí, vznesenej odporcom 2/, z obsahu spisu, ako

aj zo samotného vyjadrenia vec prejednávajúceho sudcu L. V. a navrhovateľa, krajský súd

nezistil také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že vec prejednávajúci sudca je

nejakým spôsobom zaujatý. Tvrdenia navrhovateľa síce smerujú k okolnostiam, ktoré sú

spôsobilé pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci pre zaujatosť, no nie sú

v tomto smere podložené takými skutočnosťami, z ktorých by bolo možné tvrdenia

navrhovateľa považovať za presvedčivé. Blízke osobné priateľstvo dovodzuje odporca 2/

z blízkosti bydlísk. Tá je síce objektívne daná, no osobné priateľstvo bez ďalšieho

nezakladá. Iné skutočnosti, nasvedčujúce priateľstvu zákonného sudcu a navrhovateľa,

neuvádza. Odporca 2/ neuvádza ani bližšie okolnosti konzultácii medzi navrhovateľom

a zákonným sudcom, napriek tomu, že mal byť ich svedkom a obdobne bez bližších

podrobností ostáva tvrdenie odporcu 2/ o vyjadreniach navrhovateľa, že mu zákonný sudca

„vybavuje veci“. Tak, ako vo veci samej môžu byť súdom akceptované iba tvrdenia

preukázané dôkazom, podobne aj pri rozhodovaní o námietke zaujatosti nie je možné

vychádzať iba zo samotných tvrdení. Nie je tu síce priestor na postup napĺňajúci znaky

dokazovania, ale istá miera presvedčenia súdu o pravdivosti tvrdení zakladajúcich

zaujatosť musí byť daná. Keďže sú podkladom rozhodovania o námietke zaujatosti

spravidla vyjadrenia účastníka a sudcu, bude pravdivosť dôvodov zaujatosti založená

najmä vierohodnosťou týchto vyjadrení. Táto pri námietke odporcu 2/ absentuje. Odporca

2/ uvádza osobné priateľstvo navrhovateľa a zákonného sudcu, no okrem susedstva, ktoré je

ako prejav jeho existencie objektívne nedostatočné, iný prejav, z ktorého ho možno dôvodiť,

netvrdí. Odporca 2/ mal byť svedkom konzultácii medzi navrhovateľom a zákonným

sudcom. Ako ich svedok by mal mať bezprostredné, a teda podrobné ucelené informácie

o okolnostiach týchto konzultácií. Ich uvedenie by dodalo presvedčivosti jeho námietky

v tomto smere, bez nich ostala iba konštatovaním bez pravdivostnej hodnoty. Obdobné platí

o tvrdenom vybavovaní vecí.

Vzhľadom na uvedené tak neboli zistené a ani len spravdepodobnené žiadne

objektívne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by vec prejednávajúci sudca L. V.

mal pomer k navrhovateľovi alebo k veci, ktorý by mal povahu dôvodov vylučujúcich sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci podľa ust Krajský súd preto

rozhodol o námietke zaujatosti podľa ust. tak, ako je uvedené vo výroku

tohto uznesenia.»

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Ústavný súd konštatuje, že namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky

arbitrárnosti a vzhľadom na príslušné zákonné ustanovenia

o vylúčení sudcov z prejednávania a rozhodovania veci z dôvodu pochybností

o ich nezaujatosti je aj náležite odôvodnené.

Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd pri posudzovaní sťažovateľovej námietky

zaujatosti sudcu L. V. vychádzal z príslušných zákonných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku. Podľa názoru ústavného súdu z uznesenia krajského súdu č. k. -47

z 29. januára 2014 nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú

aplikáciu zákonných ustanovení, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Ústavný súd sa vzhľadom na už uvedené skutočnosti nedomnieva, že by skutkové alebo

právne závery krajského súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami a dohovoru.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na prerokovanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa je v občianskom súdnom

konaní garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania

pre zaujatosť v zmysle ustanovení až . Obsahom základného práva

na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu

oprávnených osôb (t. j. samotného sudcu, ktorý podal takýto návrh podľa , resp.

účastníka súdneho konania, ktorý podal návrh podľa ) a vylúčiť nimi

označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať

každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia

veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. , ).

Podľa v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé

a nestranné súdy. Základom nezávislosti a nestrannosti súdu je docieliť právnu istotu,

že práve súdy sú tými orgánmi štátu, ktoré poskytnú účinnú a nespochybniteľnú ochranu

práva. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem jeho nezávislosti je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti súdu rozlíšil

ESĽP vo svojom rozhodnutí Piersack c. Belgicko z 1. 10. 1982, kde išlo o posúdenie

nestrannosti predsedu súdu, ktorý v počiatočnom štádiu konania v danej veci pôsobil

ako verejný prokurátor. Podľa názoru ESĽP sa subjektívna stránka nestrannosti sudcu týka

jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania,

prípadne ich zástupcom. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších

inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania.

Dôvody sťažovateľa uvedené v námietke zaujatosti (o tom, že sudca L. V. „vybavuje

sťažovateľovi“ veci, konzultujú spolu sťažovateľovu vec) ostali iba v podobe tvrdení.

Pokiaľ sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu poukázal na to, že na okresnom

súde vykonávali prácu F. Ď., E. Ď. a manželka žalobcu L. Ď., ústavný súd je toho názoru, že

pre posúdenie ústavnej akceptovateľnosti záverov uznesenia krajského súdu č. k.

-47 z 29. januára 2014 možno jednak vychádzať iba z obsahu spisu v čase

rozhodovania nadriadeného súdu (niet ani dôvodu, aby krajský súd vychádzal sám

bez návrhu z obsahu rozvrhu práce okresného súdu vo vzťahu k iným zamestnancom súdu)

a jednak iba zo skutočnosti, že prípadní príbuzní účastníka konania boli alebo sú

zamestnancami okresného súdu, ešte samo osebe neodôvodňuje vylúčenie sudcu, a to

z dôvodov už uvedených.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť medzi

napadnutým rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného práva

na spravodlivé súdne konanie podľa a práva podľa

dohovoru, ako aj základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48

ods. 1 , a preto sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že okolnosť, že o veci rozhoduje sudca,

ktorý by mal byť podľa subjektívneho názoru účastníka konania z ďalšej účasti na jej

prejednávaní a rozhodovaní vylúčený, je dôvodom na uplatnenie aj mimoriadnych

opravných prostriedkov podľa príslušných ustanovení . Ak

sťažovateľ bol toho názoru, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo k závažným

pochybeniam, ktorých dôsledkom bolo porušenie jeho práva na zákonného sudcu, také

skutočnosti ho oprávňovali na podanie dovolania podľa . Už aj z toho

dôvodu sa jeho námietky uvedené pred ústavným súdom javia v tomto štádiu ako podané

predčasne a zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej neprípustnosť podľa § 53

ods. 1 .

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014