Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 189/2014
PDF · 129.45 KB
No categories available
I. ÚS 189/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana
Ľalíka v konaní o sťažnosti... zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,
L. Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 42 Cb 35/2010 (pôvodne pod sp. zn. 32 Rob 795/07), takto
rozhodol:
1. Základné právo..., podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 42 Cb 35/2010 p o r u š e n é b o l o .
2. ..., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur),
ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť..., trovy právneho zastúpenia
spolu v sume 283,62 € (slovom dvestoosemdesiattri eur a šesťdesiatdva centov) na účet jej
advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 189/2014-15 zo 7. mája 2014 sťažnosť... (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 42 Cb 35/2010, prijal na ďalšie konanie.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka doručila okresnému súdu
14. februára 2007 žalobu, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 21 983 Sk vydaním
platobného rozkazu, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. 32 Rob 795/07.
Sťažovateľka v záujme ochrany svojich práv podala 14. novembra 2013 sťažnosť
na prieťahy, ktorú predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. 2141/2013
z 12. decembra 2013 vyhodnotila ako nedôvodnú.
Aj v priebehu ďalšieho konania okresný súd konal neefektívne a so zbytočnými
prieťahmi, keď ku dňu podania sťažnosti na ústavnom súde, t. j. do 28. januára 2014
nerozhodol.
3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby
vydal nález, v ktorom vysloví, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu porušené, prikáže
okresnému súdu, aby v uvedenom konaní konal bez zbytočných prieťahov, prizná jej
primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 500 €, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 283,62 €.
Na základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadrila predsedníčka
okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 2107/2014 z 20. júna 2014, v ktorom popísala
priebeh konania v označenej veci so záverom, že súd konal bez zbytočných prieťahov
a 27. mája 2014 vo veci aj rozhodol.
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavom súde“) vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania,
pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru,
že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát
predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich
zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu
na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
7. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ sa týka čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť
pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
8. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
a) Predmetom posudzovaného konania bola žaloba o zaplatenie sumy 21 983 Sk
s príslušenstvom. Z obsahu vyjadrení sťažovateľky, okresného súdu a z nimi predložených
na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by
celková dĺžka tohto konania bola výrazne ovplyvnená právnou alebo skutkovou zložitosťou
tejto veci.
b) Pri hodnotení ďalšieho kritéria – správanie sťažovateľky v predmetnom konaní –
ústavný súd zistil, že sťažovateľka v konaní len využívala svoje procesné práva
a prispôsobila sa rozhodovaniu súdov; preto možno konštatovať, že v jej správaní neboli
zistené žiadne nedostatky, ktorých dôsledkom by pri efektívnom postupe okresného súdu
v konaní mohlo byť podstatné spomalenie postupu konania v predmetnej veci.
c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v posudzovanom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu pri rozhodovaní predmetnej veci.
Pri skúmaní uvedeného postupu okresného súdu ústavný súd vychádzal nielen z priebehu
predmetného konania popísaného vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu, ale najmä
z celkovej dĺžky konania, ktoré trvalo od 14. februára 2007 do 27. mája 2014.
9. Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá viac ako
sedem rokov a tri mesiace, preto nemožno túto dobu konania iba na okresnom súde
považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2
ústavy ako ani vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel
k záveru, že označené práva sťažovateľky porušené boli.
10. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, ale
tento súd už rozhodol (najmä ešte neprávoplatne), už nemohol prikázať tomuto súdu, aby
vo veci konal bez zbytočných prieťahov; preto v tejto časti sťažnosti nevyhovel.
11. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa
ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
12. Sťažovateľka žiadala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
4 500 € od okresného súdu z dôvodov uvedených v jej sťažnosti (pocit neistoty).
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
13. Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v predmetnom konaní a berúc
do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým predmet uvedeného konania, t. j. čo je
pre účastníka konania v stávke – „v hre“, právnu a skutkovú zložitosť predmetnej veci,
správanie sťažovateľky, ale aj skutočnosť, že sťažovateľka sa v rámci predmetného konania
odstránenia prieťahov niekoľkokrát svojimi žiadosťami domáhala, považoval ústavný súd
priznanie sumy 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4
14. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľke, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym
zastupovaním advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, a to v žiadanej sume 283,62 € na jej
účet v zmysle § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2014