Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 189/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka v konaní o sťažnosti... zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,

L. Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. ), takto

rozhodol:

1. Základné právo..., podľa a právo podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. ..., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť..., trovy právneho zastúpenia

spolu v sume 283,62 € (slovom dvestoosemdesiattri eur a šesťdesiatdva centov) na účet jej

advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 zo 7. mája 2014 sťažnosť... (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , prijal na ďalšie konanie.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka doručila okresnému súdu

14. februára 2007 žalobu, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 21 983 Sk vydaním

platobného rozkazu, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Sťažovateľka v záujme ochrany svojich práv podala 14. novembra 2013 sťažnosť

na prieťahy, ktorú predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. 2141/2013

z 12. decembra 2013 vyhodnotila ako nedôvodnú.

Aj v priebehu ďalšieho konania okresný súd konal neefektívne a so zbytočnými

prieťahmi, keď ku dňu podania sťažnosti na ústavnom súde, t. j. do 28. januára 2014

nerozhodol.

3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby

vydal nález, v ktorom vysloví, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu porušené, prikáže

okresnému súdu, aby v uvedenom konaní konal bez zbytočných prieťahov, prizná jej

primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 500 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 283,62 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadrila predsedníčka

okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 2107/2014 z 20. júna 2014, v ktorom popísala

priebeh konania v označenej veci so záverom, že súd konal bez zbytočných prieťahov

a 27. mája 2014 vo veci aj rozhodol.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o súde“) vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát

predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich

zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu

na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

7. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ sa týka dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

8. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

a) Predmetom posudzovaného konania bola žaloba o zaplatenie sumy 21 983 Sk

s príslušenstvom. Z obsahu vyjadrení sťažovateľky, okresného súdu a z nimi predložených

na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by

celková dĺžka tohto konania bola výrazne ovplyvnená právnou alebo skutkovou zložitosťou

tejto veci.

b) Pri hodnotení ďalšieho kritéria – správanie sťažovateľky v predmetnom konaní –

ústavný súd zistil, že sťažovateľka v konaní len využívala svoje procesné práva

a prispôsobila sa rozhodovaniu súdov; preto možno konštatovať, že v jej správaní neboli

zistené žiadne nedostatky, ktorých dôsledkom by pri efektívnom postupe okresného súdu

v konaní mohlo byť podstatné spomalenie postupu konania v predmetnej veci.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v posudzovanom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu pri rozhodovaní predmetnej veci.

Pri skúmaní uvedeného postupu okresného súdu ústavný súd vychádzal nielen z priebehu

predmetného konania popísaného vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu, ale najmä

z celkovej dĺžky konania, ktoré trvalo od 14. februára 2007 do 27. mája 2014.

9. Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá viac ako

sedem rokov a tri mesiace, preto nemožno túto dobu konania iba na okresnom súde

považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2

ako ani vo vzťahu k právu podľa dohovoru. Ústavný súd preto dospel

k záveru, že označené práva sťažovateľky porušené boli.

10. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, ale

tento súd už rozhodol (najmä ešte neprávoplatne), už nemohol prikázať tomuto súdu, aby

vo veci konal bez zbytočných prieťahov; preto v tejto časti sťažnosti nevyhovel.

11. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa

ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

12. Sťažovateľka žiadala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

4 500 € od okresného súdu z dôvodov uvedených v jej sťažnosti (pocit neistoty).

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

13. Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v predmetnom konaní a berúc

do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým predmet uvedeného konania, t. j. čo je

pre účastníka konania v stávke – „v hre“, právnu a skutkovú zložitosť predmetnej veci,

správanie sťažovateľky, ale aj skutočnosť, že sťažovateľka sa v rámci predmetného konania

odstránenia prieťahov niekoľkokrát svojimi žiadosťami domáhala, považoval ústavný súd

priznanie sumy 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

.

14. Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľke, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, a to v žiadanej sume 283,62 € na jej

účet v zmysle v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014