Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 372/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť T. S., Š. S., a Z. S., zastúpených

advokátkou JUDr. Evou Borovskou, Advokátska kancelária, Štefánikova 7, Bratislava,

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a a práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. -267 z 20. decembra 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. S., Š. S. a Z. S. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2014

doručená sťažnosť T. S., Š. S., a Z. S., (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a

(ďalej len „“) a práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-267 z 20. decembra 2013 a žiadajú vydať tento nález:

„1. Porušovateľ – Krajský súd Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľov v 1., 2. a 3. rade na súdnu a inú právnu

ochranu podľa SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a práva na rovnosť účastníkov konania

podľa SR.

2. Ústavný súd SR uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. -267

zo dňa 20. 12. 2013 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu Bratislava na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5000 €, ktoré je

porušovateľ – Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania vo výške

340,90 €... k rukám advokátky JUDr. Evy Borovskej a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľov a k nej pripojených príloh, sťažovatelia sú

žalovanými v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. . Žalobu podala proti sťažovateľom 22. marca 2010

Advokátska kancelária M. (ďalej len „žalobca“), a domáhala sa ňou k titulu zaplatenia

odmeny advokáta ‒proti sťažovateľke T. S. zaplatenia 10 373,10 €, proti sťažovateľovi

Š. S. zaplatenia 10 373,10 € a proti sťažovateľke Z. S. zaplatenia 27 661,61 €, to všetko

s príslušenstvom.

Žalobca 5. novembra 2012 navrhol okresnému súdu, aby na jeho miesto vstúpila

spoločnosť... so sídlom na Cypre, s poukazom na to, že žalovaná pohľadávka bola na túto

spoločnosť postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok z 29. októbra 2012. K tomuto

návrhu pripojil žalobca súhlas spoločnosti... so vstupom do konania, zmluvu o postúpení

pohľadávky bez podpisu žalobcu a dátumu (bol uvedený iba rok 2012) a výpis z registra,

v ktorom je spoločnosť... zapísaná. Okresný súd uznesením č. k. -195

z 5. decembra 2012 nepripustil vstup tejto spoločnosti do konania s poukazom na § 92

ods. 3 (ďalej len „OSP“) s odôvodnením, že zmluva

o postúpení pohľadávok nie je podpísaná žalobcom, nie je datovaná, a teda nebolo

preukázané jej uzatvorenie, a tým ani postúpenie pohľadávky. Na odvolanie žalobcu,

ku ktorému žalobca predložil i originál podpísanej a datovanej zmluvy o postúpení

pohľadávky, krajský súd uznesením č. k. -217 z 28. marca 2013 uznesenie

okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Krajský súd bol toho názoru, že okresný súd

vo veci správne rozhodol, keďže v čase jeho rozhodovania o návrhu skutočne neboli

splnené zákonné predpoklady na vyhovenie návrhu. Krajský súd poukázal aj na to, že

z doložených listín žalobcom vyplýva, že súhlas na vstup do konania nového žalobcu bol

podpísaný skôr než zmluva o postúpení pohľadávky, čo by už samo predstavovalo dôvod

na nevyhovenie návrhu, pretože to vyvoláva pochybnosti o reálnom postúpení pohľadávky.

Žalobca podaním zo 14. júna 2013 opätovne navrhol zmenu účastníka konania

a žiadal pripustenie do konania ako nového žalobcu spoločnosť... tentokrát s odôvodnením,

že k postúpeniu pohľadávky došlo zmluvou o jej postúpení z 5. novembra 2012. K návrhu

pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky z 5. novembra 2012, ktorú za spoločnosť...

podpísal P. J., súhlas tejto spoločnosti so vstupom do konania z 10. júna 2013 podpísaný

rovnakou osobou a fotokópiu výpisu z registra, v ktorom je spoločnosť... zapísaná,

z 10. februára 2012 opatrenú úradným prekladom.

Okresný súd uznesením č. k. -246 z 1. augusta 2013 vstup spoločnosti...

do konania na miesto žalobcu nepripustil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluva

o postúpení pohľadávky nie je platne uzatvorená, pretože odkazuje, pokiaľ ide o odplatu

za postúpenie pohľadávky a jej splatnosť, na honorárovú prílohu, ktorá však nie je jej

súčasťou; ďalej tým, že žalobca nepreukázal, že P. J. bol v rozhodnom čase oprávnený

za spoločnosť... konať a že táto spoločnosť dosiaľ existuje a môže byť účastníkom konania

(výpis z registra tejto spoločnosti predložený žalobcom je datovaný 10. februára 2012).

Na odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu krajský súd uznesením č. k.

-267 z 20. decembra 2013 rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že

pripustil vstup spoločnosť... do konania na miesto doterajšieho žalobcu. Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že v tomto štádiu konania pri rozhodovaní o pripustení vstupu do konania

nového žalobcu na miesto pôvodného nepatrí súdu skúmať platnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky, pretože posúdenie naplnenia predpokladov hmotnoprávneho nástupníctva

prináleží súdu až pri rozhodovaní vo veci samej pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu.

Sťažovatelia sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k.

-267 z 20. decembra 2013 odôvodnili tým, že toto rozhodnutie je založené

na ústavne nekonformnom a arbitrárnom výklade a , pretože neobstojí

názor krajského súdu, podľa ktorého návrhu na zmenu účastníka možno vyhovieť, ak sú

splnené formálne podmienky pre takýto postup, teda ak nastala právna skutočnosť, s ktorou

spája zákon prevod alebo prechod práva na iný subjekt. Podľa presvedčenia sťažovateľov je

súd povinný skúmať pri aplikácii a , či práva, alebo povinnosti na iný

subjekt skutočne prešli, s následkom, že ak to nie je preukázané, návrhu na zmenu účastníka

vyhovieť nemožno. Pretože v konaní nebola preukázaná platnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky zo žalobcu na spoločnosť... , nebola preukázaná ani právna skutočnosť, s

ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa

koná. Ústavne nekonformný je i názor krajského súdu, podľa ktorého otázkou, či tvrdené

právo, ktoré malo byť prevedené, existuje a či bolo naozaj prevedené na iný subjekt, sa

zaoberá súd až pri rozhodovaní vo veci samej a v prípade, ak táto skutočnosť preukázaná

nebude, súd bude konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý bude

dôvodom zamietnutia žaloby. Ak by zákon nevyžadoval pri rozhodovaní o zámene

účastníka skúmať, či skutočne príslušná právna skutočnosť nastala, potom by zákonodarca

nezakotvil povinnosť súdu o tejto otázke rozhodovať a k zmene účastníka by dochádzalo zo

zákona. Rozhodnutie krajského súdu je navyše i nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené

a je vo svojej podstate formalistické. Pri poskytovaní súdnej ochrany pristupoval krajský

súd k účastníkom tak, že zvýhodnil žalobcu na úkor základných práv sťažovateľov.

Sťažovatelia poukázali ďalej na to, že v konaní zaplatili súdny poplatok za odpor vo výške 2

904 €, priebežne im vznikajú v konaní ďalšie trovy v súvislosti s ich právnym zastupovaním

a žalobca navrhol pripustenie zmeny účastníka v snahe vyhnúť sa povinnosti znášať

náhradu trov konania v prípade zamietnutia žaloby. Žalobca tak urobil po tom, čo bol

súdom na pojednávaní 20. septembra 2012 upozornený, že v konaní bude musieť preukázať

žalovanú pohľadávku vrátane jednotlivých úkonov, o ktorých tvrdí, že ich vykonal.

Spoločnosť... v konaní zastupuje navyše rovnaký zástupca, ktorý zastupoval aj žalobcu

(Advokátska kancelária...). V prípade, ak budú sťažovatelia v konaní úspešní, bude pre nich

nemožné alebo mimoriadne zložité a nákladné vymáhať prípadne prisúdenú náhradu trov

konania od subjektu so sídlom na Cypre. To je skutočným dôvodom údajného postúpenia

pohľadávky žalobcom spoločnosti... Sťažovatelia poukázali i na okolnosti poskytovania

právnych služieb advokátom a najmä na to, že plnú moc 15. februára 2008 udelili JUDr. M.,

s ktorým uzatvorili zmluvu o poskytovaní právnych služieb (16. februára 2007), avšak

žaloba v tejto veci bola ako žalobcom podaná spoločnosťou Advokátska kancelária M.

(ktorá vznikla 24. marca 2009), pričom nebolo preukázané, že táto pohľadávka prešla

z JUDr. M. a na Advokátsku kanceláriu M.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi, inými štátnymi

orgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú

vyslovenia porušenia označených základného práv, ku ktorému malo dôjsť uznesením č. k.

-267 z 20. decembra 2013 jednak v dôsledku toho, že krajský súd svoje

rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, a jednak z dôvodu, že rozhodnutie založil na takej

aplikácii a , ktorá popiera ich účel a pravidlá ústavne konformného

výkladu.

Krajský súd uznesenie č. k. -267 z 20. decembra 2013 odôvodnil

takto:

„Krajský súd ako súd odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľa je... dôvodné.

Podľa ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou

právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná,

môže navrhovateľ alebo ten, na ktorého boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo

na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten,

na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

Podľa odseku 3 súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala

právna skutočnosť, uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto

navrhovateľa, súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto sa nevyžaduje.

Právne účinky spojené s návrhom na začatie konania zostávajú zachované.

Z ustanovenia a , návrhu na zámenu účastníka konania možno

vyhovieť v prípade, ak sú preukázané formálne podmienky pre takýto postup, teda ak

nastala právna skutočnosť, s ktorou zákon spája prevod alebo prechod práva na iný

subjekt, ak sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšieho účastníka

konania a nastala po začatí konania. Súd skúma, či táto právna skutočnosť je spôsobilá mať

za následok prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, o ktorú v konaní ide. Otázkou, či

tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré mali byť prevedené existujú alebo či naozaj boli

prevedené na iný subjekt sa súd zaoberá v rozhodnutí o veci samej a v prípade, že nebude

preukázaná táto skutočnosť, súd musí konštatovať nedostatok aktívnej legitimácie, okolnosť

ktorá bude dôvodom na zamietnutie žaloby.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podaním zo dňa 11. 6. 2013 navrhol zámenu

účastníkov na strane navrhovateľa dôvodiac, že bola uzatvorená zmluva o postúpení

pohľadávok zo dňa 5. 11. 2012 medzi navrhovateľom ako postupcom a spoločnosťou... ako

postupníkom, čím došlo k postúpeniu pohľadávok navrhovateľa, ktoré sú predmetom tohto

konania v plnom rozsahu na spoločnosť... V predmetnom návrhu predložil výpis z registra

spoločnosti a súhlas spoločnosti... so vstupom do konania namiesto navrhovateľa.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd nie je v tomto štádiu

konania oprávnený posudzovať či sú naplnené predpoklady pre právne nástupníctvo

z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. Ak teda súd prvého stupňa pri rozhodovaní o procesnom

návrhu týkajúceho sa zámeny účastníkov na strane navrhovateľa, posudzoval zmluvu

o postúpení pohľadávky z hľadiska jej platnosti, nepostupoval vecne správne, pretože

posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej

úpravy prináleží súdu až pri rozhodovaní vo veci samej. Dôvodná je preto námietka

odvolateľa uplatnená v odvolaní, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu na zámenu

účastníkov, nie je oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a to tak

z dôvodu absencie honorárnej prílohy ako ani z dôvodu neoprávnenosti konania P. J. ako

štatutára spoločnosti, keďže sa jedná o hmotnoprávne posúdenie potrebné pre rozhodnutie

vo veci samej.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v poradí prvé napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa v zmysle zmenil tak, že pripustil zámenu účastníkov na strane

navrhovateľa v zmysle procesného návrhu navrhovateľa zo dňa 11. 6. 2013.“

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského

súdu dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľov o tom, že krajský súd dostatočne

neodôvodnil svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti sťažovateľov

neobstojí. Krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky a zrozumiteľne vysvetlil, na základe akých skutkových zistení a právnych

noriem vo veci rozhodol a akými úvahami bol vedený pri ich výklade. Odôvodnenie jeho

rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu

ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Sťažovatelia vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu však ďalej tvrdili, že toto je

založené na takom výklade a aplikácii dotknutých právnych noriem, ktorý nezodpovedá ich

účelu a zmyslu a je ústavne nekonformný.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho

pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

S ohľadom na uvedené zaoberal sa preto ústavný súd ďalej aj argumentáciou

sťažovateľov, podľa ktorej krajský súd svojím rozhodnutím poprel účel, zmysel a princípy

výkladu právnych predpisov ( a ) v súlade s ústavnoprávnymi

požiadavkami, keď dospel k záveru, podľa ktorého predpokladom vyhovenia návrhu

na pripustenie zmeny žalobcu nie je preukázanie toho, že nový žalobca vstúpil

do hmotnoprávneho vzťahu so sťažovateľmi a pre vyhovenie takémuto návrhu postačovalo

predložiť žalobcovi s návrhom na zmenu účastníka listiny, ktoré v tejto veci predložil

bez toho, aby sa súd, ktorý o návrhu rozhodoval, mal a mohol zaoberať posúdením platnosti

zmluvy o postúpení pohľadávky.

Podľa názoru ústavného súdu tieto tvrdenia sťažovateľa neobstoja.

Podľa ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou

právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná,

môže navrhovateľ alebo ten, na ktorého boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo

na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten,

na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

Podľa súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania

nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť

na miesto navrhovateľa, súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa

nevyžaduje. Právne účinky spojené s návrhom na začatie konania zostávajú zachované.

Zmyslom a účelom týchto ustanovení je upraviť postup súdu a (najmä) žalobcu

v prípade, ak sa žalobca rozhodne navrhnúť vstup do konania iného subjektu, pretože podľa

jeho názoru nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú (okrem iného)

prevod alebo prechod práv, o ktorých sa koná, na tento subjekt. Využitie postupu podľa

tohto ustanovenia je vecou autonómneho rozhodnutia žalobcu a toho, kto má do konania

vstúpiť na jeho miesto. Tieto subjekty sami zvažujú, či takýto návrh zodpovedá úkonu,

ktorý vykonali, a má za následok prevod práva. Už len z uvedeného je zrejmé, že nie je

zmyslom ani účelom tejto úpravy, aby postupom podľa a do postavenia

účastníka občianskeho súdneho konania mohol vstúpiť iba ten, kto sa (skutočne) stal

(novým) účastníkom hmotnoprávneho vzťahu so žalovaným. Žalobca i nový žalobca

znášajú plnú procesnú zodpovednosť za výsledok sporu, ak sa nakoniec ukáže, že to tak

nebolo a nový žalobca sa účastníkom tohto hmotnoprávneho vzťahu nestal.

Pokiaľ preto ustanovenie ukladá súdu vyhovieť návrhu žalobcu

(alebo toho, kto má vstúpiť v konaní na jeho miesto) podľa iba za splnenia

podmienky, že sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená

v odseku 2 (a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa), je plne ústavne

konformné vykladať toto ustanovenie tak, že „preukázať, že nastane právna skutočnosť“,

znamená iba formálne preukázanie jej existencie bez potreby (oprávnenia či povinnosti súdu

rozhodujúceho o takomto návrhu) posudzovať jej platnosť, resp. účinky na hmotnoprávny

vzťah medzi účastníkmi konania, pokiaľ takúto právnu skutočnosť považujú za významnú

žalobca a ten, na koho právo a účastníctvo v konaní majú prejsť.

Pretože krajský súd pri aplikácii a výklade a tieto princípy plne

rešpektoval, nemožno dospieť k záveru, podľa ktorého by jeho rozhodnutie bolo založené

na ústavne nekonformnom výklade týchto ustanovení.

Vo veci sťažovateľov teda nešlo o prípad, v ktorom by krajský súd formalistickým

postupom umožnil presadenie zrejmej nespravodlivosti. Krajský súd, naopak, dôsledne

zvažujúc podstatu a účel rozhodovania o zmene účastníka a odlišujúc ho od rozhodovania

vo veci samej, dospel k záveru o naplnení podmienok pripustenia zmeny v osobe žalobcu.

Úvahy sťažovateľov o zložitosti a nákladnosti postupu pri vymáhaní prípadne

v budúcnosti priznanej náhrady trov konania proti žalobcovi v prípade jeho neúspechu

v konaní, na tomto závere nič nemôžu zmeniť.

V tomto prípade od krajského súdu ani účel zákona, ani história jeho vzniku, ani

systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov nevyžadovali odchýliť

sa od doslovného znenia aplikovanej právnej normy spôsobom, aký sťažovatelia

od krajského súdu žiadali. Krajský súd našiel interpretáciou abstraktných noriem, konkrétne

právo, rešpektujúc ústavné zásady.

Iba to, že sťažovatelia sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom

rozsudku nestotožňujú, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti ich

sťažnosti.

Pokiaľ sťažovatelia poukazovali na to, že uznesením krajského súdu došlo aj

k porušeniu ich základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa ,

podľa názoru ústavného súdu namietané uznesenie krajského súdu nesignalizuje možnosť

vyslovenia porušenia tohto článku , pretože chýba, resp. z argumentácie sťažovateľov

nevyplýva príčinná súvislosť medzi označeným článkom a uznesením krajského

súdu. Aj tvrdené dôvody porušenia tohto článku sú obsahovo zhodné s tými, ktorými

sťažovatelia odôvodnili porušenie .

Za tejto situácie ústavný súd konštatuje, že uznesením krajského súdu č. k.

-267 z 20. decembra 2013 nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

sťažovateľov na súdnu ochranu podľa a alebo práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľov odmietol

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014