Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 68/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)

a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť H. M. a I. M., zastúpených advokátkou

JUDr. Janou Fridrichovou, Advokátska kancelária, Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Komárno

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo H. M. a I. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Komárno

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Komárno vo veci vedenej pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. H. M. a I. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Komárno p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Komárno j e p o v i n n ý H. M. a I. M. uhradiť trovy konania

v sume 530 € (slovom päťstotridsať eur) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jany

Fridrichovej, Advokátska kancelária, Jakubovo námestie 9, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k.

-20 z 30. januára 2014 na ďalšie konanie sťažnosť H. M. a I. M. (spolu

ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovatelia v podstatnej časti sťažnosti uviedli, že v roku 2003 kúpili pozemok

a «Chceli si postaviť rodinný dom. Na základe zmluvy o kúpe nehnuteľnosti..., majú... nárok

na „penále“... vo výške 0,5 percenta z kúpnej ceny, definovanej v kúpnej zmluve na obnos

561.000,- bývalých Sk, a to za každý deň omeškania predávajúcich s plnením zmluvne

prevzatých povinností. Povinnými osobami boli a sú spoločne a nerozdielne dve osoby: A.

C. ... a D. N... Uvedená zmluvná pokuta sa viaže na povinnosť oboch žalovaných v lehote

dvoch mesiacov od podpisu cit. kúpnej zmluvy, teda do 05. 05. 2003... pripojiť - na vlastné

náklady - predávaný pozemok v obci M. na siete a zariadenia technického vybavenia

územia, čím sa rozumie prívod elektrickej energie, vody a plynu, ako aj vybudovanie

betónovej prístupovej cesty, spĺňajúcej podmienky cestnej komunikácie. Dve z týchto

podmienok dodnes nie sú splnené: po a/ pozemok, ktorý žalobcovia (vtedy manželia M.)

kúpili a na ktorom medzičasom vystavali rodinný dom, nie je dodnes napojený na verejný

vodovod. Manželia M. si denne musia zabezpečovať náhradným spôsobom najmä dostup

k pitnej vode. Ani vybudovanie studne (na vlastné náklady manželov M.) situáciu

nevyriešilo... Po b/ prístupová cesta taktiež nie je dodnes riadne vybudovaná...».

Sťažovatelia ďalej uviedli:

«Pre úplnosť považujeme za vhodné zmieniť sa - hoci marginálne - o jednom

„spomaľovacom“ aspekte procesnej roviny tangovaného konania OS v Komárne

č. :

OS v Komárne v predmetnom konaní posúdil odpor, podaný žalovanou stranou voči

vydanému platobnému rozkazu (č. z 21. 08. 2009) za podaný neoprávnenou

osobou. Žalované totiž súdu nepredložili plnomocenstvo pre advokáta J. P., ktorý podal

odpor voči cit. platobnému rozkazu podaním z 08. 09. 2009. OS v Komárne teda uznesením

č. z 05. 01. 2010 odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 21. 08. 2009

č. ako opravný prostriedok podaný neoprávnenou osobou odmietol. Voči cit.

uzneseniu podala žalovaná strana odvolanie dňa 14. 01. 2010. K predmetnému odvolaniu

sme zaujali stanovisko dňa 22. 01. 2010. Na to reagovali žalovaní podaním z 02. 02. 2010...

Odvolací KS v Nitre uznesením č. z 24. 02. 2010 napadnuté uznesenie

prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie KS v Nitre

odôvodnil tým, že žalovaná strana počas plynutia odvolacej lehoty - vo vzťahu k uzneseniu

OS v Komárne o odmietnutí odporu - doložila plnomocenstvo pre advokáta J. P.. Tým bola

odstránená vada ich podania...

Proti uzneseniu KS v Nitre č. zo dňa 24. 02. 2010 sa žalobcovia

rozhodli, aj z dôvodu právnickej opatrnosti, podať dovolanie. Nakoľko si však relatívne

rýchlo žalobcovia uvedomili, že cieľavedomejšie a účelnejšie, v záujme dosiahnuť pre seba

spravodlivosť, a to v čo možno najkratšom čase, bude zamerať sa na meritum sporu, vzali

žalobcovia dovolanie dňa 10. 05. 2010 späť. Pritom svoj význam mala aj výška súdneho

poplatku za dovolanie (4.078,- €)... NS SR uznesením č. z 28. 07. 2010

konanie o dovolaní zastavil.

Dá sa teda verifikovateľne konštatovať, že procesné neefektívnym obdobím z pozície

OS v Komárne/porušovateľa bol čas od augusta 2010 do septembra 2012. ...

Čas od septembra 2012 dodnes tiež uplynul neproduktívne. Pojednávanie dňa

21. 05. 2013 bolo v pravom slova zmysle bezobsažné. Význam toho, že OS v Komárne sa

nedostal k spisu OS v Komárne č. nám uniká a nedostatok informácií

o priebehu konania č. , vedeného pred OS v Pezinku, môže pretrvávať ďalšie

roky.

Sťažovatelia tvrdia, že Okresný súd v Komárne/porušovateľ je minimálne od augusta

2010 extrémne pomalý, neusilovný. OS v Komárne pracuje nesústredene, nekoncepčne

a liknavo.

Žalobcovia predložili dostatočnú sumu dôkazov, dokonca v kvalite štátom

aprobovaných rozhodnutí príslušných správnych orgánov, aby bolo zrejmé, že ich tvrdenia

sú pravdivé a náležite verifikovateľné. Konanie porušovateľa OS v Komárne je teda výrazne

poznačené zbytočnými prieťahmi. Je očividné, že involvovaný OS v Komárne už viac ako tri

roky bezdôvodne nezabezpečuje… sťažovateľom v intenciách tohto podania, ústavne

garantované právo na súdu ochranu a právo na spravodlivý a súčasne primerane rýchly

proces...

a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje. Po podaní

žalobného návrhu H. M. al. M... bolo vo všeobecnosti úlohou OS v Komárne preskúmať

podmienky konania a pripraviť vec tak, aby mohla byť primerane rýchlo rozhodnutá (§ 114

ods. 1 ). To sa nestalo...

Spor o zmluvnú pokutu po nesplnení písomne zmluvne fixovaných povinností sa nedá

hodnotiť ako právne zložitý - k tomu argumentum a contrario napr. .

Úloha prvostupňového súdu je relatívne banálna. Nevidíme žiadny moment osobitnej

právnej alebo faktickej zložitosti predmetnej kauzy.

b) Druhým základným kritériom je správanie účastníkov súdneho konania (presnejšie

povedané skúmanie či správanie sťažovateľa v predmetnej veci podstatným spôsobom

neprispelo k predĺženiu predmetného konania): tvrdíme, že pre reálny a efektívny postup

oboch involvovaných všeobecných súdov (in concreto OS v Komárne) nemohli sťažovatelia

nič viac urobiť.

c) Tretím kritériom je postup involvovaného všeobecného súdu - teda OS v Komárne.

Tvrdíme, že prvostupňový súd je vo svojej činnosti mimoriadne nepružný a procesné

neefektívny. Pre sťažovateľov výrazne nepriaznivú situáciu stupňuje pasivita

porušovateľa. ...

Ak by takpovediac už zajtra OS v Komárne reálne konal - i tak by jeho procesnú

prácu po viac ako troch rokoch neefektívneho vedenia súdneho konania (veď sa vlastne

uskutočnilo jediné, i to obsahovo formálne pojednávanie; dopyt na OS v Pezinku mohol OS

v Komárne predsa urobiť aj bez nariadenia pojednávania) - bolo nutné považovať

za poznačené zbytočnými prieťahmi a nimi bolo porušené základné právo oboch

sťažovateľov - a .»

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd v Komárne v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

právo H. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods.

2 .

2. Okresný súd v Komárne v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

právo I. M., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2

.

3. Okresnému súdu v Komárne sa v konaní vedenom pod sp. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. H. M... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- € (slovom

štyritisíc Eur), ktoré je povinný zaplatiť mu Okresný súd v Komárne do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. I. M... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- € (slovom

štyritisíc Eur), ktoré je povinný zaplatiť jej Okresný súd v Komárne do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili: okresný súd, zastúpený jeho

predsedom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, listom sp. zn. Spr 190/14 zo 17. apríla 2014

a právna zástupkyňa sťažovateľov „duplikou k replike“ doručenou ústavnému súdu

7. mája 2014.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od

tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem popisu chronológie úkonov

uviedol:

„Po preštudovaní spisového materiálu sp. zn. a vyjadrenia zákonného

sudcu som dospel k záveru, že predovšetkým z procesnej stránky nejde o bežnú a banálnu

vec, ako si to ich právny zástupca myslí a zároveň cez svoj vlastný priezor zľahčuje aj

hmotnoprávnu stránku veci samej. Z pozície sťažovateľov je pochopiteľné, že počas

namietaného obdobia môžu vnímať konanie súdu ako neefektívne, kedy sa im v skutočnosti

javí, že súd vôbec nekoná. Súd však koná aktívne so snahou zabezpečenia dôkazov, ktoré či

už priamo, alebo nepriamo súvisia s prejednávanou vecou tak, ako to vyplýva aj

z vyjadrenia zákonného sudcu. K súčasnému stavu konania však určite dopomohli aj

samotní účastníci konania. Na strane navrhovateľov využitím neefektívnych procesných

úkonov (napr. podanie a späťvzatie dovolania) a na strane odporcov taktiež využitím

zákonných možností (napr. niekoľko zmien právnych zástupcov počas konania).

V neposlednom smere je však potrebné poukázať predovšetkým na procesné správanie sa

účastníkov konania, najmä odporcov, ktorí procesnými prekážkami, žiadosťami o odročenie

pojednávaní (podrobne uvedené v chronológii úkonov), návrhmi na doplnenie dokazovania

(pripájanie rôznych spisov), námietkami voči dôkazným prostriedkom a pod. spôsobovali

a spôsobujú, že doteraz nebolo možné právoplatne skončiť uvedenú občianskoprávnu vec.“

Sťažovatelia k vyjadreniu okresného súdu zaujali toto stanovisko:

«ÚS SR pri posudzovaní, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci

v súdnom konaní bez zbytočných prieťahov, nehodnotí subjektívnu zodpovednosť

za prieťahy v danom spore, ale postup všeobecného súdu ako inštitúcie. Ide teda o činnosť

justície ako orgánu štátnej moci. Nie o to, či ústavné právo účastníka/sťažovateľa bolo

porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu, vyššieho súdneho

úradníka (resp. iného pracovníka súdu) vybavujúceho konkrétnu vec - ,

, . SR v zaväzuje súdy ako garantov

spravodlivosti - a to prioritne - aby prijali náležité opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí

bez zbytočných prieťahov a tým vykonávali spravodlivosť v primeranej lehote

()...

b) OS v Komárne vraj žiadal akýsi spis od OS Ba I (al. 2 na s. 3 cit. vyjadrenia

vedenia OS v Komárne). Nevieme ale o čom je reč...

c) Prečo v júli 2011 komunikoval OS v Komárne priamo s navrhovateľmi, ktorí boli

a sú advokátski kontinuálne zastúpení je nám nejasné ...

d) Snahu OS v Komárne získať poznatky o kauze vedenej na OS v Komárne pod č. 9

C 205/2006 nevieme hodnotiť. Vôbec nevieme o čom je reč a súvislosti sú pre nás

nebulózne...

e) V cit. vyjadrení predsedu OS v Komárne sa hovorí o „škodlivosti“ činnosti

navrhovateľov /podali v apríli 2010 dovolanie voči uzneseniu KS v Nitre č.

z 25. 03. 2010 a to potom vzali späť : 14. 05. 2010/. Okrem toho, že navrhovateľov cielene

v tomto smere chráni SR chceme zdôrazniť, že onen necelý mesiac

istotne nie je tou prekážkou, ktorá hatí efektívnu činnosť OS v Komárne .

f) V cit. vyjadrení predsedu OS v Komárne sa ale hovorí aj o obštrukciách

žalovaných subjektov. To nevieme a nechceme hodnotiť. Poznamenávame len, že

involvovaný zákonný sudca má predsa k dispozícii inštrumentárium (najmä ),

g) Snažíme sa byť maximálne objektívni. Za neefektívne časy považujeme špeciálne

obdobia: od VIII/2008 do VIII/2009 a od VI/2012 dodnes. Tvrdíme, že súd sa nedostal ešte

ani len za hranice úvodného procesného štádia. No len osobitne mimoriadne okolnosti –

a žiadne také nevidíme -môžu odôvodniť (ospravedlniť) trvanie úvodného štádia konania

viac ako štyridsaťpäť mesiacov - k tomu .

h) Ak sa robí výčitka sťažovateľom a ich právnej zástupkyni, že bagatelizujú proces

č. , vedený pred OS v Komárne a jeho hmotnoprávnu stránku, tak cítime

nutnosť čeliť takej insinuácii.»

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného pod sp. zn.

:

Dňa 23. marca 2009 sťažovatelia podali „žalobu o vydanie platobného rozkazu

na zaplatenie sumy 33 984,76 €“ proti odporcom A. C. a D. N. Vec bola zaevidovaná

pod sp. zn. . Sťažovatelia požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 28. októbra 2009 bola vec prevedená do oddelenia občianskoprávne veci a bola

jej pridelená sp. zn. .

Dňa 30. novembra 2009 sťažovatelia doplnili argumentáciu.

Dňa 10. decembra 2009 konajúci sudca vyzval odporcov na zaslanie splnomocnenia

udeleného ich právnemu zástupcovi JUDr. P.

Dňa 5. januára 2010 okresný súd uznesením sp. zn. odmietol odpor.

Dňa 14. januára 2010 odporcovia doručili okresnému súdu splnomocnenie.

Dňa 18. januára 2010 odporcovia doručili okresnému súdu odvolanie proti jeho

uzneseniu z 5. januára 2010.

Dňa 25. januára 2010 sťažovatelia doručili okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu

odporcov.

Dňa 2. februára 2010 odporcovia doručili okresnému súdu stanovisko k vyjadreniu

sťažovateľov doručenému okresnému súdu 25. januára 2010.

Dňa 12. februára 2010 doručili odporcovia okresnému súdu podanie.

Dňa 18. februára 2010 okresný súd doručil spis Krajskému súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní; vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 25. marca 2010 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu

č. k. -106 z 24. februára 2010, ktorým zrušil odvolaním napadnuté uznesenie

okresného súdu.

Dňa 20. apríla 2010 sťažovatelia doručili okresnému súdu dovolanie proti uzneseniu

krajského súdu z 24. februára 2010.

Dňa 21. apríla 2010 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľov na zaplatenie

súdneho poplatku za dovolanie.

Dňa 21. apríla 2010 okresný súd zaslal dovolanie právnemu zástupcovi odporcov.

Dňa 14. mája 2010 právna zástupkyňa sťažovateľov oznámila okresnému súdu, že

na dovolaní proti uzneseniu krajského súdu netrvajú a podávajú odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu z 21. apríla 2010 (vo veci zaplatenia súdneho poplatku za dovolanie), ktoré

žiadajú v celom rozsahu zrušiť.

Dňa 24. mája 2010 právny zástupca odporkýň JUDr. P. oznámil okresnému súdu

zmenu svojho sídla a súčasne mu doručil vyjadrenie odporkýň k dovolaniu sťažovateľov.

Dňa 6. júla 2010 okresný súd spis doručil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“), na účely rozhodnutia o dovolaní. Vec bola zaevidovaná

pod sp. zn. . Zároveň uviedol, že podanie sťažovateľov z 10. mája 2010

považuje za späťvzatie dovolania.

Dňa 6. augusta 2010 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. z 28. júla 2010, ktorým konanie o dovolaní zastavil.

Dňa 19. júla 2010 sťažovatelia doručili okresnému súdu listinné dôkazy.

Dňa 11. januára 2011 sa odporkyne vyjadrili k žalobe.

Dňa 12. januára 2011 okresný súd oznámil právnym zástupcom účastníkov, že

pojednávanie nariadené na 14. január 2011 sa neuskutoční vzhľadom na rozsiahle podanie

odporcov.

Dňa 12. januára 2011 právna zástupkyňa sťažovateľov poďakovala „za pružnú

a konštruktívnu informáciu...“ poskytnutú okresným súdom a uviedla, že „po obdržaní

vyjadrenia protistrany zašleme naše stanovisko“.

Dňa 18. apríla 2011 okresný súd urgoval u právnej zástupkyni sťažovateliek zaslanie

stanoviska a oznámil jej, že si v súčasnosti zadovažuje spisové materiály, na ktoré účastníci

vo svojich podaniach poukazovali.

Dňa 18. apríla 2011 okresný súd požiadal Okresný súd Bratislava I o

zapožičanie spisu sp. zn. (dňa 29. apríla 2011 Okresný súd Bratislava I

oznámil, že spis nemôže zaslať, lebo vo veci je nariadený termín pojednávania).

Dňa 2. mája 2011 právna zástupkyňa sťažovateľov doručila okresnému súdu podanie

označené ako „duplika k replike žalovaných“.

Dňa 19. októbra 2011 právny zástupca odporkýň, JUDr. H., doručil okresnému súdu

svoje splnomocnenie a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom na 21. október

2011 z dôvodu práceneschopnosti (právnej zástupkyni sťažovateľov bolo 20. októbra 2011

oznámené, že sa pojednávanie neuskutoční).

Dňa 2. novembra 2011 právna zástupkyňa sťažovateľov požiadala okresný súd

o zaslanie dokladu o práceneschopnosti právneho zástupcu odporkýň.

Dňa 10. novembra 2011 okresný súd vyzval odporkyne, aby mu oznámili, či

splnomocnenie udelené JUDr. P. vypovedali.

Dňa 27. februára 2012 JUDr. P. oznámil okresnému súdu, že medzi ním

a odporkyňami došlo k dohode o ukončení poskytovania právnych služieb.

Dňa 6. marca 2012 vo veci konajúci sudca upozornil JUDr. Pojdáka, že dosiaľ

okresnému súdu nebola doručená výpoveď splnomocnenia na zastupovanie odporkýň.

Dňa 23. apríla 2012 Mgr. S. okresnému súdu oznámil, že prevzal zastupovanie

odporkýň.

Dňa 14. júna 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne

sťažovateliek.

Dňa 6. júna 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporkýň k žalobe.

Dňa 7. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovatelia neboli prítomní,

prítomná bola len ich právna zástupkyňa, ktorá neprítomnosť sťažovateľov odôvodnila

pracovnou vyťaženosťou. Žalovaní boli prítomní. Právni zástupcovia účastníkov konania

vyhlásili, že sa pokúsia o uzavretie súdneho zmieru.

Dňa 15. augusta 2012 právna zástupkyňa sťažovateliek doručila okresnému súdu

e-mail s prílohou, okresný súd jej vzápätí e-mailom oznámil, že avizovaná príloha má

nevyhovujúci formát, je potrebné písomnosť zaslať v inom formáte.

Dňa 20. septembra 2012 Mgr. S. doručil okresnému súdu poverenie pre JUDr. K.

Dňa 21. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie odporkýň, ktorým

žiadali žalobu zamietnuť.

Dňa 21. septembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovatelia opäť neboli

prítomní, pričom ich neprítomnosť právna zástupkyňa odôvodnila pracovnou vyťaženosťou.

Odporkyne boli prítomné. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 7. novembra 2012 okresný súd požiadal Okresný súd Pezinok o oznámenie stavu

konania vo veci vedenej pod sp. zn. .

Dňa 14. novembra 2012 Okresný súd Pezinok oznámil, že vo veci sp. zn.

je nariadený termín pojednávania na 28. február 2013.

Dňa 21. decembra 2012 právna zástupkyňa sťažovateľov doručila okresnému súdu

listinné dôkazy.

Dňa 8. marca 2013 okresný súd požiadal Okresný súd Pezinok o zaslanie spisu

sp. zn. .

Dňa 25. februára 2013 Okresný súd Pezinok okresnému súdu oznámil, že vo veci

sp. zn. je nariadený termín pojednávania na 28. február 2013.

Dňa 21. mája 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

4. október 2013 s tým, že sa počká na spis Okresného súdu Pezinok sp. zn.

a spis Okresného súdu Komárno sp. zn. (sťažovatelia sa pojednávania

nezúčastnili, prítomná bola ich právna zástupkyňa a odporcovia).

Dňa 27. mája 2013 právna zástupkyňa sťažovateľov oznámila okresnému súdu ich

trvalý pobyt.

Dňa 19. decembra 2013 okresný súd nariadil termín pojednávania

na 25. február 2014, ktoré bolo zrušené, a neuskutočnilo sa ani pojednávanie nariadené

na 6. jún 2014, obe z dôvodu práceneschopnosti konajúceho sudcu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj

na predmet sporu v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom

prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

napadnutého konania je rozhodovanie o zaplatení sumy 33 984,76 € z titulu zmluvnej

pokuty. Po oboznámení sa so spisom ústavný súd zastáva názor, že vec sťažovateľov nie je

právne ani skutkovo zložitá.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v namietanom

konaní, ústavný súd zo spisu zistil, že sťažovatelia sa nezúčastnili ani jedného z troch

nariadených pojednávaní. Negatívne na doterajšiu dĺžku konania pôsobila aj skutočnosť, že

sťažovatelia najprv podali dovolanie proti uzneseniu krajského súdu z 24. februára 2010,

pričom o niekoľko týždňov na ňom „už netrvali“ (spis bol medzičasom už predložený

najvyššiemu súdu). Sťažovatelia neposkytovali okresnému súdu dostatočnú súčinnosť, keď

napr. svoje stanovisko k vyjadreniu odporkýň predložili okresnému súdu až po jeho

predchádzajúcej výzve s odstupom niekoľkých mesiacov. Rovnako negatívne hodnotí

ústavný súd skutočnosť, že sťažovatelia uhradili súdny poplatok za podaný odpor až

po uplynutí piatich mesiacov.

Uvedené skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške primeraného

finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neúmerné predĺženie konania

predovšetkým svojou neodôvodnenou nečinnosťou najmä v období od 6. augusta 2010

do 18. apríla 2011 (8 mesiacov), v období od 2. mája 2011 do 7. júna 2012 (12 mesiacov),

pričom zároveň postupoval neefektívne. V označenom období okresný súd neurobil žiadny

úkon smerujúci k rozhodnutiu veci. Celkovo bol okresný súd nečinný 2 roky.

Nečinnosť okresného súdu v trvaní 24 mesiacov nie je ospravedlniteľná, pretože

v tomto období okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania

nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

().

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov

treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu

netolerovateľné.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom vo veci

konajúceho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľov zaručeného v (bod 1 výroku tohto nálezu).

V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia

pre každého z nich v sume 4 000 € s odôvodnením, že „okresný súd svojou neefektívnou

procesnou prácou a protrahovanou nečinnosťou spôsoboval a stále spôsobuje sťažovateľom

mimoriadne ťažkosti“.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný

súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím

na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov považuje za primerané v sume

1 000 € pre každého zo sťažovateľov.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd napokon podľa rozhodol aj

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou. Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný

súd priznal úhradu trov konania v celkovej sume 700,34 €.

Ústavný súd priznal úhradu za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2013

(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) a jeden úkon vykonaný v roku 2014

(stanovisko z 5. mája) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Za dva úkony u dvoch sťažovateľov (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti) vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume štyrikrát po 130,16 € a režijný paušál

štyrikrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky).

Za jeden úkon (stanovisko z 5. mája 2014) vykonaný v roku 2014 patrí odmena

u dvoch sťažovateľov v sume dvakrát po 134,00 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 €, preto

trovy právneho zastúpenia pre dvoch sťažovateľov by predstavovali celkove 788,64 €.

Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony

pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 394,32 €. Spolu s režijným

paušálom teda obom sťažovateľom prislúcha odmena v sume 441,64 € v zmysle vyhlášky,

pričom k uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 88,40 € t. j. trovy

právneho zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkove sumu 530,00 €.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2014