Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 68/2014
PDF · 268.97 KB
No categories available
II. ÚS 68/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)
a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť H. M. a I. M., zastúpených advokátkou
JUDr. Janou Fridrichovou, Advokátska kancelária, Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Komárno
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 246/2009 a takto
rozhodol:
1. Základné právo H. M. a I. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Komárno
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 246/2009 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Komárno vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 246/2009
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. H. M. a I. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Komárno p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Komárno j e p o v i n n ý H. M. a I. M. uhradiť trovy konania
v sume 530 € (slovom päťstotridsať eur) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jany
Fridrichovej, Advokátska kancelária, Jakubovo námestie 9, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k.
II. ÚS 68/2014-20 z 30. januára 2014 na ďalšie konanie sťažnosť H. M. a I. M. (spolu
ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 246/2009.
Sťažovatelia v podstatnej časti sťažnosti uviedli, že v roku 2003 kúpili pozemok
a «Chceli si postaviť rodinný dom. Na základe zmluvy o kúpe nehnuteľnosti..., majú... nárok
na „penále“... vo výške 0,5 percenta z kúpnej ceny, definovanej v kúpnej zmluve na obnos
561.000,- bývalých Sk, a to za každý deň omeškania predávajúcich s plnením zmluvne
prevzatých povinností. Povinnými osobami boli a sú spoločne a nerozdielne dve osoby: A.
C. ... a D. N... Uvedená zmluvná pokuta sa viaže na povinnosť oboch žalovaných v lehote
dvoch mesiacov od podpisu cit. kúpnej zmluvy, teda do 05. 05. 2003... pripojiť - na vlastné
náklady - predávaný pozemok v obci M. na siete a zariadenia technického vybavenia
územia, čím sa rozumie prívod elektrickej energie, vody a plynu, ako aj vybudovanie
betónovej prístupovej cesty, spĺňajúcej podmienky cestnej komunikácie. Dve z týchto
podmienok dodnes nie sú splnené: po a/ pozemok, ktorý žalobcovia (vtedy manželia M.)
kúpili a na ktorom medzičasom vystavali rodinný dom, nie je dodnes napojený na verejný
vodovod. Manželia M. si denne musia zabezpečovať náhradným spôsobom najmä dostup
k pitnej vode. Ani vybudovanie studne (na vlastné náklady manželov M.) situáciu
nevyriešilo... Po b/ prístupová cesta taktiež nie je dodnes riadne vybudovaná...».
Sťažovatelia ďalej uviedli:
«Pre úplnosť považujeme za vhodné zmieniť sa - hoci marginálne - o jednom
„spomaľovacom“ aspekte procesnej roviny tangovaného konania OS v Komárne
č. 7 C 246/2009:
OS v Komárne v predmetnom konaní posúdil odpor, podaný žalovanou stranou voči
vydanému platobnému rozkazu (č. 9 Ro 52/2009 z 21. 08. 2009) za podaný neoprávnenou
osobou. Žalované totiž súdu nepredložili plnomocenstvo pre advokáta J. P., ktorý podal
odpor voči cit. platobnému rozkazu podaním z 08. 09. 2009. OS v Komárne teda uznesením
č. 7 C 246/2009 z 05. 01. 2010 odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 21. 08. 2009
č. 9 Ro 52/2009 ako opravný prostriedok podaný neoprávnenou osobou odmietol. Voči cit.
uzneseniu podala žalovaná strana odvolanie dňa 14. 01. 2010. K predmetnému odvolaniu
sme zaujali stanovisko dňa 22. 01. 2010. Na to reagovali žalovaní podaním z 02. 02. 2010...
Odvolací KS v Nitre uznesením č. 8 Co 55/2010 z 24. 02. 2010 napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie KS v Nitre
odôvodnil tým, že žalovaná strana počas plynutia odvolacej lehoty - vo vzťahu k uzneseniu
OS v Komárne o odmietnutí odporu - doložila plnomocenstvo pre advokáta J. P.. Tým bola
odstránená vada ich podania...
Proti uzneseniu KS v Nitre č. 8 Co 55/2010 zo dňa 24. 02. 2010 sa žalobcovia
rozhodli, aj z dôvodu právnickej opatrnosti, podať dovolanie. Nakoľko si však relatívne
rýchlo žalobcovia uvedomili, že cieľavedomejšie a účelnejšie, v záujme dosiahnuť pre seba
spravodlivosť, a to v čo možno najkratšom čase, bude zamerať sa na meritum sporu, vzali
žalobcovia dovolanie dňa 10. 05. 2010 späť. Pritom svoj význam mala aj výška súdneho
poplatku za dovolanie (4.078,- €)... NS SR uznesením č. 6 Cdo 151/2010 z 28. 07. 2010
konanie o dovolaní zastavil.
Dá sa teda verifikovateľne konštatovať, že procesné neefektívnym obdobím z pozície
OS v Komárne/porušovateľa bol čas od augusta 2010 do septembra 2012. ...
Čas od septembra 2012 dodnes tiež uplynul neproduktívne. Pojednávanie dňa
21. 05. 2013 bolo v pravom slova zmysle bezobsažné. Význam toho, že OS v Komárne sa
nedostal k spisu OS v Komárne č. 9 C 205/2006 nám uniká a nedostatok informácií
o priebehu konania č. 5C 243/2008, vedeného pred OS v Pezinku, môže pretrvávať ďalšie
roky.
Sťažovatelia tvrdia, že Okresný súd v Komárne/porušovateľ je minimálne od augusta
2010 extrémne pomalý, neusilovný. OS v Komárne pracuje nesústredene, nekoncepčne
a liknavo.
Žalobcovia predložili dostatočnú sumu dôkazov, dokonca v kvalite štátom
aprobovaných rozhodnutí príslušných správnych orgánov, aby bolo zrejmé, že ich tvrdenia
sú pravdivé a náležite verifikovateľné. Konanie porušovateľa OS v Komárne je teda výrazne
poznačené zbytočnými prieťahmi. Je očividné, že involvovaný OS v Komárne už viac ako tri
roky bezdôvodne nezabezpečuje… sťažovateľom v intenciách tohto podania, ústavne
garantované právo na súdu ochranu a právo na spravodlivý a súčasne primerane rýchly
proces...
a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje. Po podaní
žalobného návrhu H. M. al. M... bolo vo všeobecnosti úlohou OS v Komárne preskúmať
podmienky konania a pripraviť vec tak, aby mohla byť primerane rýchlo rozhodnutá (§ 114
ods. 1 OSP). To sa nestalo...
Spor o zmluvnú pokutu po nesplnení písomne zmluvne fixovaných povinností sa nedá
hodnotiť ako právne zložitý - k tomu argumentum a contrario napr. III. ÚS 75/2003.
Úloha prvostupňového súdu je relatívne banálna. Nevidíme žiadny moment osobitnej
právnej alebo faktickej zložitosti predmetnej kauzy.
b) Druhým základným kritériom je správanie účastníkov súdneho konania (presnejšie
povedané skúmanie či správanie sťažovateľa v predmetnej veci podstatným spôsobom
neprispelo k predĺženiu predmetného konania): tvrdíme, že pre reálny a efektívny postup
oboch involvovaných všeobecných súdov (in concreto OS v Komárne) nemohli sťažovatelia
nič viac urobiť.
c) Tretím kritériom je postup involvovaného všeobecného súdu - teda OS v Komárne.
Tvrdíme, že prvostupňový súd je vo svojej činnosti mimoriadne nepružný a procesné
neefektívny. Pre sťažovateľov výrazne nepriaznivú situáciu stupňuje pasivita
porušovateľa. ...
Ak by takpovediac už zajtra OS v Komárne reálne konal - i tak by jeho procesnú
prácu po viac ako troch rokoch neefektívneho vedenia súdneho konania (veď sa vlastne
uskutočnilo jediné, i to obsahovo formálne pojednávanie; dopyt na OS v Pezinku mohol OS
v Komárne predsa urobiť aj bez nariadenia pojednávania) - bolo nutné považovať
za poznačené zbytočnými prieťahmi a nimi bolo porušené základné právo oboch
sťažovateľov - I. ÚS 32/2001 a I. ÚS 33/2001.»
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Okresný súd v Komárne v konaní vedenom pod sp. zn.: 7 C 246/2009 porušil
právo H. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresný súd v Komárne v konaní vedenom pod sp. zn.: 7 C 246/2009 porušil
právo I. M., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2
3. Okresnému súdu v Komárne sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 7 C 246/2009
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
4. H. M... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- € (slovom
štyritisíc Eur), ktoré je povinný zaplatiť mu Okresný súd v Komárne do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. I. M... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- € (slovom
štyritisíc Eur), ktoré je povinný zaplatiť jej Okresný súd v Komárne do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili: okresný súd, zastúpený jeho
predsedom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, listom sp. zn. Spr 190/14 zo 17. apríla 2014
a právna zástupkyňa sťažovateľov „duplikou k replike“ doručenou ústavnému súdu
7. mája 2014.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od
tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem popisu chronológie úkonov
uviedol:
„Po preštudovaní spisového materiálu sp. zn. 7C/246/2009 a vyjadrenia zákonného
sudcu som dospel k záveru, že predovšetkým z procesnej stránky nejde o bežnú a banálnu
vec, ako si to ich právny zástupca myslí a zároveň cez svoj vlastný priezor zľahčuje aj
hmotnoprávnu stránku veci samej. Z pozície sťažovateľov je pochopiteľné, že počas
namietaného obdobia môžu vnímať konanie súdu ako neefektívne, kedy sa im v skutočnosti
javí, že súd vôbec nekoná. Súd však koná aktívne so snahou zabezpečenia dôkazov, ktoré či
už priamo, alebo nepriamo súvisia s prejednávanou vecou tak, ako to vyplýva aj
z vyjadrenia zákonného sudcu. K súčasnému stavu konania však určite dopomohli aj
samotní účastníci konania. Na strane navrhovateľov využitím neefektívnych procesných
úkonov (napr. podanie a späťvzatie dovolania) a na strane odporcov taktiež využitím
zákonných možností (napr. niekoľko zmien právnych zástupcov počas konania).
V neposlednom smere je však potrebné poukázať predovšetkým na procesné správanie sa
účastníkov konania, najmä odporcov, ktorí procesnými prekážkami, žiadosťami o odročenie
pojednávaní (podrobne uvedené v chronológii úkonov), návrhmi na doplnenie dokazovania
(pripájanie rôznych spisov), námietkami voči dôkazným prostriedkom a pod. spôsobovali
a spôsobujú, že doteraz nebolo možné právoplatne skončiť uvedenú občianskoprávnu vec.“
Sťažovatelia k vyjadreniu okresného súdu zaujali toto stanovisko:
«ÚS SR pri posudzovaní, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci
v súdnom konaní bez zbytočných prieťahov, nehodnotí subjektívnu zodpovednosť
za prieťahy v danom spore, ale postup všeobecného súdu ako inštitúcie. Ide teda o činnosť
justície ako orgánu štátnej moci. Nie o to, či ústavné právo účastníka/sťažovateľa bolo
porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu, vyššieho súdneho
úradníka (resp. iného pracovníka súdu) vybavujúceho konkrétnu vec - III. ÚS 33/2001,
I. ÚS 145/2003, I. ÚS 82/2005. Ústava SR v čl. 48 ods. 2 zaväzuje súdy ako garantov
spravodlivosti - a to prioritne - aby prijali náležité opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí
bez zbytočných prieťahov a tým vykonávali spravodlivosť v primeranej lehote
(I. ÚS 108/2005)...
b) OS v Komárne vraj žiadal akýsi spis od OS Ba I (al. 2 na s. 3 cit. vyjadrenia
vedenia OS v Komárne). Nevieme ale o čom je reč...
c) Prečo v júli 2011 komunikoval OS v Komárne priamo s navrhovateľmi, ktorí boli
a sú advokátski kontinuálne zastúpení je nám nejasné ...
d) Snahu OS v Komárne získať poznatky o kauze vedenej na OS v Komárne pod č. 9
C 205/2006 nevieme hodnotiť. Vôbec nevieme o čom je reč a súvislosti sú pre nás
nebulózne...
e) V cit. vyjadrení predsedu OS v Komárne sa hovorí o „škodlivosti“ činnosti
navrhovateľov /podali v apríli 2010 dovolanie voči uzneseniu KS v Nitre č. 8 Co 55/2010
z 25. 03. 2010 a to potom vzali späť : 14. 05. 2010/. Okrem toho, že navrhovateľov cielene
v tomto smere chráni čl. 12 ods. 4 Ústavy SR chceme zdôrazniť, že onen necelý mesiac
istotne nie je tou prekážkou, ktorá hatí efektívnu činnosť OS v Komárne .
f) V cit. vyjadrení predsedu OS v Komárne sa ale hovorí aj o obštrukciách
žalovaných subjektov. To nevieme a nechceme hodnotiť. Poznamenávame len, že
involvovaný zákonný sudca má predsa k dispozícii inštrumentárium OSP (najmä § 53),
g) Snažíme sa byť maximálne objektívni. Za neefektívne časy považujeme špeciálne
obdobia: od VIII/2008 do VIII/2009 a od VI/2012 dodnes. Tvrdíme, že súd sa nedostal ešte
ani len za hranice úvodného procesného štádia. No len osobitne mimoriadne okolnosti –
a žiadne také nevidíme -môžu odôvodniť (ospravedlniť) trvanie úvodného štádia konania
viac ako štyridsaťpäť mesiacov - k tomu I. ÚS 112/2002.
h) Ak sa robí výčitka sťažovateľom a ich právnej zástupkyni, že bagatelizujú proces
č. 7 C 246/2009, vedený pred OS v Komárne a jeho hmotnoprávnu stránku, tak cítime
nutnosť čeliť takej insinuácii.»
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného pod sp. zn.
Dňa 23. marca 2009 sťažovatelia podali „žalobu o vydanie platobného rozkazu
na zaplatenie sumy 33 984,76 €“ proti odporcom A. C. a D. N. Vec bola zaevidovaná
pod sp. zn. 9 Ro 52/2009. Sťažovatelia požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 28. októbra 2009 bola vec prevedená do oddelenia občianskoprávne veci a bola
jej pridelená sp. zn. 7 C 246/2009.
Dňa 30. novembra 2009 sťažovatelia doplnili argumentáciu.
Dňa 10. decembra 2009 konajúci sudca vyzval odporcov na zaslanie splnomocnenia
udeleného ich právnemu zástupcovi JUDr. P.
Dňa 5. januára 2010 okresný súd uznesením sp. zn. 7 C 246/2009 odmietol odpor.
Dňa 14. januára 2010 odporcovia doručili okresnému súdu splnomocnenie.
Dňa 18. januára 2010 odporcovia doručili okresnému súdu odvolanie proti jeho
uzneseniu z 5. januára 2010.
Dňa 25. januára 2010 sťažovatelia doručili okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu
odporcov.
Dňa 2. februára 2010 odporcovia doručili okresnému súdu stanovisko k vyjadreniu
sťažovateľov doručenému okresnému súdu 25. januára 2010.
Dňa 12. februára 2010 doručili odporcovia okresnému súdu podanie.
Dňa 18. februára 2010 okresný súd doručil spis Krajskému súdu v Nitre (ďalej len
„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní; vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 8 Co 55/2010.
Dňa 25. marca 2010 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu
č. k. 8 Co 55/2010-106 z 24. februára 2010, ktorým zrušil odvolaním napadnuté uznesenie
okresného súdu.
Dňa 20. apríla 2010 sťažovatelia doručili okresnému súdu dovolanie proti uzneseniu
krajského súdu z 24. februára 2010.
Dňa 21. apríla 2010 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľov na zaplatenie
súdneho poplatku za dovolanie.
Dňa 21. apríla 2010 okresný súd zaslal dovolanie právnemu zástupcovi odporcov.
Dňa 14. mája 2010 právna zástupkyňa sťažovateľov oznámila okresnému súdu, že
na dovolaní proti uzneseniu krajského súdu netrvajú a podávajú odvolanie proti uzneseniu
okresného súdu z 21. apríla 2010 (vo veci zaplatenia súdneho poplatku za dovolanie), ktoré
žiadajú v celom rozsahu zrušiť.
Dňa 24. mája 2010 právny zástupca odporkýň JUDr. P. oznámil okresnému súdu
zmenu svojho sídla a súčasne mu doručil vyjadrenie odporkýň k dovolaniu sťažovateľov.
Dňa 6. júla 2010 okresný súd spis doručil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“), na účely rozhodnutia o dovolaní. Vec bola zaevidovaná
pod sp. zn. 6 Co 151/2010. Zároveň uviedol, že podanie sťažovateľov z 10. mája 2010
považuje za späťvzatie dovolania.
Dňa 6. augusta 2010 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením najvyššieho súdu
sp. zn. 6 Co 151/2010 z 28. júla 2010, ktorým konanie o dovolaní zastavil.
Dňa 19. júla 2010 sťažovatelia doručili okresnému súdu listinné dôkazy.
Dňa 11. januára 2011 sa odporkyne vyjadrili k žalobe.
Dňa 12. januára 2011 okresný súd oznámil právnym zástupcom účastníkov, že
pojednávanie nariadené na 14. január 2011 sa neuskutoční vzhľadom na rozsiahle podanie
odporcov.
Dňa 12. januára 2011 právna zástupkyňa sťažovateľov poďakovala „za pružnú
a konštruktívnu informáciu...“ poskytnutú okresným súdom a uviedla, že „po obdržaní
vyjadrenia protistrany zašleme naše stanovisko“.
Dňa 18. apríla 2011 okresný súd urgoval u právnej zástupkyni sťažovateliek zaslanie
stanoviska a oznámil jej, že si v súčasnosti zadovažuje spisové materiály, na ktoré účastníci
vo svojich podaniach poukazovali.
Dňa 18. apríla 2011 okresný súd požiadal Okresný súd Bratislava I o
zapožičanie spisu sp. zn. 6 T 67/2009 (dňa 29. apríla 2011 Okresný súd Bratislava I
oznámil, že spis nemôže zaslať, lebo vo veci je nariadený termín pojednávania).
Dňa 2. mája 2011 právna zástupkyňa sťažovateľov doručila okresnému súdu podanie
označené ako „duplika k replike žalovaných“.
Dňa 19. októbra 2011 právny zástupca odporkýň, JUDr. H., doručil okresnému súdu
svoje splnomocnenie a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom na 21. október
2011 z dôvodu práceneschopnosti (právnej zástupkyni sťažovateľov bolo 20. októbra 2011
oznámené, že sa pojednávanie neuskutoční).
Dňa 2. novembra 2011 právna zástupkyňa sťažovateľov požiadala okresný súd
o zaslanie dokladu o práceneschopnosti právneho zástupcu odporkýň.
Dňa 10. novembra 2011 okresný súd vyzval odporkyne, aby mu oznámili, či
splnomocnenie udelené JUDr. P. vypovedali.
Dňa 27. februára 2012 JUDr. P. oznámil okresnému súdu, že medzi ním
a odporkyňami došlo k dohode o ukončení poskytovania právnych služieb.
Dňa 6. marca 2012 vo veci konajúci sudca upozornil JUDr. Pojdáka, že dosiaľ
okresnému súdu nebola doručená výpoveď splnomocnenia na zastupovanie odporkýň.
Dňa 23. apríla 2012 Mgr. S. okresnému súdu oznámil, že prevzal zastupovanie
odporkýň.
Dňa 14. júna 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne
sťažovateliek.
Dňa 6. júna 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporkýň k žalobe.
Dňa 7. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovatelia neboli prítomní,
prítomná bola len ich právna zástupkyňa, ktorá neprítomnosť sťažovateľov odôvodnila
pracovnou vyťaženosťou. Žalovaní boli prítomní. Právni zástupcovia účastníkov konania
vyhlásili, že sa pokúsia o uzavretie súdneho zmieru.
Dňa 15. augusta 2012 právna zástupkyňa sťažovateliek doručila okresnému súdu
e-mail s prílohou, okresný súd jej vzápätí e-mailom oznámil, že avizovaná príloha má
nevyhovujúci formát, je potrebné písomnosť zaslať v inom formáte.
Dňa 20. septembra 2012 Mgr. S. doručil okresnému súdu poverenie pre JUDr. K.
Dňa 21. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie odporkýň, ktorým
žiadali žalobu zamietnuť.
Dňa 21. septembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovatelia opäť neboli
prítomní, pričom ich neprítomnosť právna zástupkyňa odôvodnila pracovnou vyťaženosťou.
Odporkyne boli prítomné. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.
Dňa 7. novembra 2012 okresný súd požiadal Okresný súd Pezinok o oznámenie stavu
konania vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 243/2008.
Dňa 14. novembra 2012 Okresný súd Pezinok oznámil, že vo veci sp. zn.
5 C 243/2008 je nariadený termín pojednávania na 28. február 2013.
Dňa 21. decembra 2012 právna zástupkyňa sťažovateľov doručila okresnému súdu
listinné dôkazy.
Dňa 8. marca 2013 okresný súd požiadal Okresný súd Pezinok o zaslanie spisu
sp. zn. 5 C 243/2008.
Dňa 25. februára 2013 Okresný súd Pezinok okresnému súdu oznámil, že vo veci
sp. zn. 5 C 243/2008 je nariadený termín pojednávania na 28. február 2013.
Dňa 21. mája 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
4. október 2013 s tým, že sa počká na spis Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5 C 243/2008
a spis Okresného súdu Komárno sp. zn. 9 C 205/2006 (sťažovatelia sa pojednávania
nezúčastnili, prítomná bola ich právna zástupkyňa a odporcovia).
Dňa 27. mája 2013 právna zástupkyňa sťažovateľov oznámila okresnému súdu ich
trvalý pobyt.
Dňa 19. decembra 2013 okresný súd nariadil termín pojednávania
na 25. február 2014, ktoré bolo zrušené, a neuskutočnilo sa ani pojednávanie nariadené
na 6. jún 2014, obe z dôvodu práceneschopnosti konajúceho sudcu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 246/2009 dochádza k porušovaniu základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj
na predmet sporu v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom
prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom
napadnutého konania je rozhodovanie o zaplatení sumy 33 984,76 € z titulu zmluvnej
pokuty. Po oboznámení sa so spisom ústavný súd zastáva názor, že vec sťažovateľov nie je
právne ani skutkovo zložitá.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v namietanom
konaní, ústavný súd zo spisu zistil, že sťažovatelia sa nezúčastnili ani jedného z troch
nariadených pojednávaní. Negatívne na doterajšiu dĺžku konania pôsobila aj skutočnosť, že
sťažovatelia najprv podali dovolanie proti uzneseniu krajského súdu z 24. februára 2010,
pričom o niekoľko týždňov na ňom „už netrvali“ (spis bol medzičasom už predložený
najvyššiemu súdu). Sťažovatelia neposkytovali okresnému súdu dostatočnú súčinnosť, keď
napr. svoje stanovisko k vyjadreniu odporkýň predložili okresnému súdu až po jeho
predchádzajúcej výzve s odstupom niekoľkých mesiacov. Rovnako negatívne hodnotí
ústavný súd skutočnosť, že sťažovatelia uhradili súdny poplatok za podaný odpor až
po uplynutí piatich mesiacov.
Uvedené skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške primeraného
finančného zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neúmerné predĺženie konania
predovšetkým svojou neodôvodnenou nečinnosťou najmä v období od 6. augusta 2010
do 18. apríla 2011 (8 mesiacov), v období od 2. mája 2011 do 7. júna 2012 (12 mesiacov),
pričom zároveň postupoval neefektívne. V označenom období okresný súd neurobil žiadny
úkon smerujúci k rozhodnutiu veci. Celkovo bol okresný súd nečinný 2 roky.
Nečinnosť okresného súdu v trvaní 24 mesiacov nie je ospravedlniteľná, pretože
v tomto období okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(I. ÚS 41/02).
Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov
treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu
netolerovateľné.
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom vo veci
konajúceho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 246/2009 došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).
V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia
pre každého z nich v sume 4 000 € s odôvodnením, že „okresný súd svojou neefektívnou
procesnou prácou a protrahovanou nečinnosťou spôsoboval a stále spôsobuje sťažovateľom
mimoriadne ťažkosti“.
Vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný
súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím
na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov považuje za primerané v sume
1 000 € pre každého zo sťažovateľov.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj
o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym
zastupovaním advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou. Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný
súd priznal úhradu trov konania v celkovej sume 700,34 €.
Ústavný súd priznal úhradu za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2013
(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) a jeden úkon vykonaný v roku 2014
(stanovisko z 5. mája) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“). Za dva úkony u dvoch sťažovateľov (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie
sťažnosti) vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume štyrikrát po 130,16 € a režijný paušál
štyrikrát po 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky).
Za jeden úkon (stanovisko z 5. mája 2014) vykonaný v roku 2014 patrí odmena
u dvoch sťažovateľov v sume dvakrát po 134,00 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 €, preto
trovy právneho zastúpenia pre dvoch sťažovateľov by predstavovali celkove 788,64 €.
Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony
pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 394,32 €. Spolu s režijným
paušálom teda obom sťažovateľom prislúcha odmena v sume 441,64 € v zmysle vyhlášky,
pričom k uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 88,40 € t. j. trovy
právneho zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkove sumu 530,00 €.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku) podľa výroku rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júla 2014