Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 439/2014
PDF · 219.31 KB
No categories available
III. ÚS 439/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EUROHESTIA, s. r. o.,
Jenkovce 123, zastúpenej advokátom JUDr. Sergejom Romžom, Advokátska kancelária,
Hrnčiarska 5, Košice, vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 9/2006 a jeho rozsudkom
z 31. marca 2011 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Co 245/2011 a jeho rozsudkom z 25. septembra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti EUROHESTIA, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára 2014
doručená (9. júna 2014 doplnená) sťažnosť obchodnej spoločnosti EUROHESTIA, s. r. o.,
Jenkovce 123 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 9/2006 a jeho rozsudkom z 31. marca 2011 a postupom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Co 245/2011 a jeho rozsudkom z 25. septembra 2013.
Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj jej doplnenia vyplýva, že napadnutým rozsudkom
sp. zn. 5 C 9/2006 z 31. marca 2011 okresný súd zamietol žalobu právnej predchodkyne
sťažovateľky – spoločnosti Kermex, s. r. o., Michalovce, Štefana Kukuru 12, Michalovce
(ďalej len „žalobkyňa“), ktorá sa domáhala proti súdnemu exekútorovi J. B., Exekučný
úrad..., (ďalej len „žalovaný“), náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
pri vykonávaní exekúcie.
Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala žalobkyňa odvolanie. V priebehu
odvolacieho konania krajský súd pripustil zámenu účastníkov konania tak, že žalobkyňou sa
stala sťažovateľka. O odvolaní krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 1 Co 245/2011
z 25. septembra 2013 tak, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil.
Podľa názoru sťažovateľky svojimi postupmi a rozhodnutiami tak okresný súd, ako
aj krajský súd porušili jej základné právo „nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48
ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ a právo „na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru“.
Svoje presvedčenie sťažovateľka odôvodnila takto:
„Porušenie práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy
v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru sťažovateľ vidí v tom, že o jeho odvolaní rozhodol senát
Krajského súdu v Košiciach v inom zložení, v akom tento mal rozhodovať podľa platného
rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2013...
V rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. 09. 2013, sp. zn.: 1Co/245/2011
sa v jeho záhlaví formálne deklaruje zloženie senátu, ktoré je súladné s personálnym
zložením senátu 1Co, podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach platného na rok
2013, teda že vo veci rozhodol JUDr. Peter Tutko ako predseda senátu a JUDr. Ladislav
Cakoci a JUDr. Pavol Tkáč ako členovia senátu. Formálne deklarované zloženie
odvolacieho senátu však nekorešpondovalo s personálnym zložením senátu, ktorý aj vo veci
reálne rozhodoval na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. 09. 2013. Členom senátu
rozhodujúceho o podanom odvolaní nebol, resp. sa ho fyzicky nezúčastnil JUDr. Pavol
Tkáč, a to napriek platnému rozvrhu práce, ako aj identifikácii členov senátu v záhlaví
písomného vyhotovenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. 09. 2013.
Reálne sa verejného zasadnutia senátu 1Co Krajského súdu v Košiciach
rozhodujúceho dňa 25. 09. 2013, o odvolaní podanom sťažovateľom, zúčastnila iná sudkyňa
(sťažovateľ predpokladá a domnieva sa, že mohlo ísť o JUDr. Táňu Veščičíkovú, ako
zastupujúcu členku tohto senátu)...
... samotná... zmena, ako aj vecný dôvod... zmeny v personálnom obsadení
príslušného senátu musí byť objektivizovaná vo forme opatrenia či predsedu alebo
podpredsedu Krajského súdu. V danom prípade táto zmena nebola objektivizovaná
predpísaným spôsobom, a preto sťažovateľ má za to, že k žiadnej formálnej zmene
v personálnom zložení senátu rozhodujúceho o jeho podanom odvolaní nedošlo, ale došlo
k faktickej zmene bez existencie relevantného vecného dôvodu, a preto táto zmena vykazuje
znaky nezákonnosti...
... nezákonnosť pri zmene v personálnom obsadení odvolacieho súdu na Krajskom
súde v Košiciach postihuje následné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach o odvolaní
podanom sťažovateľom...
... nezákonnosť v postupe pri personálnom obsadení odvolacieho senátu 1Co
Krajského súdu v Košiciach zakladá vo svojich dôsledkoch aj neústavnosť napadnutého
rozhodnutia pre porušenie označených práv sťažovateľa zaručených v čl. 6 ods. 1
Dohovoru, ako aj v čl. 48 ods. 1 Ústavy...“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že
„1. Krajský súd v Košiciach, v konaní vedenom pod sp. zn.: 1Co/245/2011
a rozsudkom, zo dňa 25. 9. 2013, sp. zn.: 1Co/245/2011 porušil základné práva spoločnosti
EUROHESTIA, s. r. o., so sídlom v Jenkovciach č. 123, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresný súd v Trebišove, v konaní vedenom pod sp. zn.: 5 C/9/2006 a rozsudkom
zo dňa 31. 3. 2011, sp. zn.: 5C/9/2006, porušil základné práva obchodnej spoločnosti
EUROHESTIA, s. r. o., so sídlom v Jenkovciach č. 123, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 25. 9. 2013, sp. zn.: 1Co/245/2011,
sa zrušuje.
4. Rozsudok Okresného súdu v Trebišove, zo dňa 31. 3. 2011, sp. zn.: 5C/9/2006, sa
zrušuje a prikazuje sa, aby Okresný súd v Trebišove, vo veci znovu konal.“.
Sťažovateľka tiež žiadala, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení, ktorým
odloží vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...
Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti
petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127
ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha
(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania
pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom
na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Tvrdenie o porušení
iných práv, resp. iným subjektom uvedeným v odôvodnení sťažnosti mimo petit návrhu
ústavný súd považuje iba za súčasť argumentácie.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd považoval za predmet sťažnosti namietané
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 9/2006 a jeho rozsudkom
z 31. marca 2011 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 245/2011
a jeho rozsudkom z 25. septembra 2013.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
1. K namietanému porušeniu práva postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 9/2006 a jeho rozsudkom z 31. marca 2011
Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky o porušení jej práva na spravodlivé súdne
konanie postupom a rozhodnutím okresného súdu, ústavný súd poukazuje na princíp
subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy (... ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd), ktorý umožňuje ústavnému súdu poskytnúť ochranu konkrétnemu
právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická
osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi
orgánmi Slovenskej republiky.
Sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu č. k. 5 C 9/2006-488
z 31. marca 2011 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.
1 Co 245/2011 z 25. septembra 2013.
Ak o ochrane sťažovateľkou označeného práva (na spravodlivé súdne konanie) bol
oprávnený konať a aj rozhodol iný všeobecný súd (v danej veci krajský súd), ústavný súd jej
sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto
časti (proti postupu a rozhodnutiu okresného súdu) odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
2. K namietanému porušeniu práva postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Co 245/2011 a jeho rozsudkom z 25. septembra 2013
Ako z obsahu sťažnosti a hlavne jej doplnenia doručeného ústavnému súdu
9. júna 2014 vyplýva, sťažovateľka namieta predovšetkým skutočnosť, že o „odvolaní
rozhodol senát Krajského súdu v Košiciach, v inom zložení v akom mal rozhodovať podľa
platného rozvrhu práce“.
Podľa § 236 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) dovolaním
možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 237 písm. g) OSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Podľa § 240 ods. 1 OSP účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného
uznesenia.
Podľa § 241 ods. 1 písm. a) OSP dovolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237...
Ako z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, ak bola
sťažovateľka presvedčená o nesprávnosti zloženia konajúceho druhostupňového súdu, mala
možnosť využiť mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, o ktorom by bol oprávnený
konať Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého povinnosťou je, ak by zistil zásah
odvolacieho súdu do základného práva sťažovateľky, poskytnúť tomuto právu (v tomto
prípade na spravodlivé súdne konanie) ochranu.
Ústavný súd konštatuje, že v danej veci existoval všeobecný súd, ktorý v rámci svojej
ústavou a zákonom zverenej právomoci mohol poskytnúť sťažovateľke ochranu pred
namietaným porušením jej práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru),
a teda právomoci ústavného súdu predchádzala právomoc všeobecného súdu (subsidiarita).
Ak však sťažovateľka mimoriadny opravný prostriedok, na využitie ktorého bola
oprávnená, nevyužila, nemožno túto skutočnosť nahrádzať podaním sťažnosti ústavnému
súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Vzhľadom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na už spomínaný princíp subsidiarity
(čl. 127 ods. 1 in fine) ústavný súd nemohol inak, iba znova aj túto časť sťažnosti
sťažovateľky smerujúcu proti postupu krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Co 245/2011 a jeho rozsudku z 25. septembra 2013 odmietnuť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu nedostatku svojej právomoci v tejto veci.
Nad rámec ústavný súd považuje za potrebné pre úplnosť uviesť, že podľa jeho
zistení krajský súd vydal v označenej veci opravné uznesenie sp. zn. 1 Co 245/2011
z 21. mája 2014 (sťažovateľka ho v konaní pred ústavným súdom nepredložila),
v odôvodnení ktorého okrem iného uviedol: „Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací
rozhodol hore uvedeným rozsudkom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trebišov. Pri vyhotovovaní tohto rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti pri označení členov
senátu a to tak, že namiesto členky senátu JUDr. Táni Veščičíkovej bol v záhlaví rozsudku
nesprávne uvedený ako člen senátu JUDr. Pavol Tkáč. Je nesporné, že JUDr. Pavol Tkáč
bol... vylúčený z prejednávania a rozhodovania v uvedenej veci a v súlade z rozvrhom práce
Krajského súdu v Košiciach na rok 2012 bol podpredsedom Krajského súdu v Košiciach
určený na prejednanie veci náhradný člen senátu JUDr. Oto Jurčo. Vzhľadom na to, že
JUDr. Oto Jurčo v čase nariadenia pojednávania dňa 25. 9. 2013 bol práceneschopný, ako
náhradníčka bola členkou senátu JUDr. Táňa Veščičíková...
Vzhľadom na skutočnosť, že pri vyhotovení rozsudku došlo k chybe v písaní tým, že
namiesto členky senátu JUDr. Táni Veščičíkovej (ktorá ako je zrejmé zo zápisnice
o pojednávaní pred odvolacím súdom sa pojednávania zúčastnila) bol nesprávne v záhlaví
rozsudku uvedený ako člen senátu JUDr. Pavol Tkáč, preto odvolací súd postupom podľa...
ustanovenia § 164 O. s. p. uvedenú zrejmú nesprávnosť v písaní týmto uznesením opravil.“
V citovanej časti odôvodnenia opravného uznesenia krajského súdu boli
sťažovateľke dané odpovede a vysvetlenia na podstatnú časť jej námietok. Predovšetkým
však na otázku, prečo vo veci ako členka senátu rozhodovala JUDr. Táňa Veščičíková, a nie
JUDr. Pavol Tkáč, ktorý bol v záhlaví rozsudku z 25. septembra 2013 uvedený. Ústavný súd
pritom v takomto postupe nezistil nič, čo by mohlo signalizovať porušenie práva
sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie. Z tohto pohľadu by bola sťažnosť sťažovateľky
v tejto časti zjavne neopodstatnenou (dôvod odmietnutia podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde). Navyše, krajský súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa právny
zástupca sťažovateľky zúčastnil, avšak v zápisnici o pojednávaní pred odvolacím súdom nie
je uvedená žiadna námietka proti zloženiu senátu odvolacieho súdu, v dôsledku čoho
konajúci súd nemal zámienku už v priebehu konania vyjadriť sa k obsadeniu senátu.
Uvedené skutočnosti však nič nemenia na závere, že pokiaľ sťažovateľka bola
presvedčená o nesprávnom obsadení senátu druhostupňového súdu, mala možnosť využiť
jej dostupný prostriedok nápravy v podobe mimoriadneho opravného prostriedku –
dovolania podľa § 237 písm. g) OSP. Ústavný súd len pripomína, že o prípustnosti, resp.
splnení podmienok dovolania je oprávnený rozhodnúť jedine dovolací súd, a nie ústavný
súd, ktorý pri svojom rozhodnutí o sťažnosti sťažovateľky vychádza iba z tvrdení
uvedených v sťažnosti, tak ako ich sťažovateľka predniesla, a pokiaľ tieto nasvedčujú tomu,
že sťažovateľka sa mohla ochrany svojich práv domáhať pred všeobecným súdom (tak je to
aj v danom prípade), musí sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci odmietnuť.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol tak, ako to je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľky (zrušiť rozsudok krajského súdu, zrušiť rozsudok
okresného súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie), rozhodovanie o ktorých je podmienené
vyslovením porušenia základného práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu
v tomto prípade nedošlo.
Z toho istého dôvodu (odmietnutie sťažnosti) sa ústavný súd nezaoberal ani návrhom
sťažovateľky na rozhodnutie o dočasnom opatrení.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júla 2014