Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 439/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EUROHESTIA, s. r. o.,

Jenkovce 123, zastúpenej advokátom JUDr. Sergejom Romžom, Advokátska kancelária,

Hrnčiarska 5, Košice, vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 31. marca 2011 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 25. septembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti EUROHESTIA, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára 2014

doručená (9. júna 2014 doplnená) sťažnosť obchodnej spoločnosti EUROHESTIA, s. r. o.,

Jenkovce 123 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 31. marca 2011 a postupom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 25. septembra 2013.

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj jej doplnenia vyplýva, že napadnutým rozsudkom

sp. zn. z 31. marca 2011 okresný súd zamietol žalobu právnej predchodkyne

sťažovateľky – spoločnosti Kermex, s. r. o., Michalovce, Štefana Kukuru 12, Michalovce

(ďalej len „žalobkyňa“), ktorá sa domáhala proti súdnemu exekútorovi J. B., Exekučný

úrad..., (ďalej len „žalovaný“), náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

pri vykonávaní exekúcie.

Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala žalobkyňa odvolanie. V priebehu

odvolacieho konania krajský súd pripustil zámenu účastníkov konania tak, že žalobkyňou sa

stala sťažovateľka. O odvolaní krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 25. septembra 2013 tak, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Podľa názoru sťažovateľky svojimi postupmi a rozhodnutiami tak okresný súd, ako

aj krajský súd porušili jej základné právo „nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48

ods. 1 v spojení s Dohovoru“ a právo „na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru“.

Svoje presvedčenie sťažovateľka odôvodnila takto:

„Porušenie práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa

v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru sťažovateľ vidí v tom, že o jeho odvolaní rozhodol senát

Krajského súdu v Košiciach v inom zložení, v akom tento mal rozhodovať podľa platného

rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2013...

V rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. 09. 2013, sp. zn.:

sa v jeho záhlaví formálne deklaruje zloženie senátu, ktoré je súladné s personálnym

zložením senátu 1Co, podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach platného na rok

2013, teda že vo veci rozhodol JUDr. Peter Tutko ako predseda senátu a JUDr. Ladislav

Cakoci a JUDr. Pavol Tkáč ako členovia senátu. Formálne deklarované zloženie

odvolacieho senátu však nekorešpondovalo s personálnym zložením senátu, ktorý aj vo veci

reálne rozhodoval na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. 09. 2013. Členom senátu

rozhodujúceho o podanom odvolaní nebol, resp. sa ho fyzicky nezúčastnil JUDr. Pavol

Tkáč, a to napriek platnému rozvrhu práce, ako aj identifikácii členov senátu v záhlaví

písomného vyhotovenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. 09. 2013.

Reálne sa verejného zasadnutia senátu 1Co Krajského súdu v Košiciach

rozhodujúceho dňa 25. 09. 2013, o odvolaní podanom sťažovateľom, zúčastnila iná sudkyňa

(sťažovateľ predpokladá a domnieva sa, že mohlo ísť o JUDr. Táňu Veščičíkovú, ako

zastupujúcu členku tohto senátu)...

... samotná... zmena, ako aj vecný dôvod... zmeny v personálnom obsadení

príslušného senátu musí byť objektivizovaná vo forme opatrenia či predsedu alebo

podpredsedu Krajského súdu. V danom prípade táto zmena nebola objektivizovaná

predpísaným spôsobom, a preto sťažovateľ má za to, že k žiadnej formálnej zmene

v personálnom zložení senátu rozhodujúceho o jeho podanom odvolaní nedošlo, ale došlo

k faktickej zmene bez existencie relevantného vecného dôvodu, a preto táto zmena vykazuje

znaky nezákonnosti...

... nezákonnosť pri zmene v personálnom obsadení odvolacieho súdu na Krajskom

súde v Košiciach postihuje následné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach o odvolaní

podanom sťažovateľom...

... nezákonnosť v postupe pri personálnom obsadení odvolacieho senátu 1Co

Krajského súdu v Košiciach zakladá vo svojich dôsledkoch aj neústavnosť napadnutého

rozhodnutia pre porušenie označených práv sťažovateľa zaručených v čl. 6 ods. 1

Dohovoru, ako aj v ...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

„1. Krajský súd v Košiciach, v konaní vedenom pod sp. zn.:

a rozsudkom, zo dňa 25. 9. 2013, sp. zn.: porušil základné práva spoločnosti

EUROHESTIA, s. r. o., so sídlom v Jenkovciach č. 123, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd v Trebišove, v konaní vedenom pod sp. zn.: a rozsudkom

zo dňa 31. 3. 2011, sp. zn.: , porušil základné práva obchodnej spoločnosti

EUROHESTIA, s. r. o., so sídlom v Jenkovciach č. 123, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 25. 9. 2013, sp. zn.: ,

sa zrušuje.

4. Rozsudok Okresného súdu v Trebišove, zo dňa 31. 3. 2011, sp. zn.: , sa

zrušuje a prikazuje sa, aby Okresný súd v Trebišove, vo veci znovu konal.“.

Sťažovateľka tiež žiadala, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení, ktorým

odloží vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ). Tvrdenie o porušení

iných práv, resp. iným subjektom uvedeným v odôvodnení sťažnosti mimo petit návrhu

ústavný súd považuje iba za súčasť argumentácie.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd považoval za predmet sťažnosti namietané

porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 31. marca 2011 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 25. septembra 2013.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. K namietanému porušeniu práva postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 31. marca 2011

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky o porušení jej práva na spravodlivé súdne

konanie postupom a rozhodnutím okresného súdu, ústavný súd poukazuje na princíp

subsidiarity zakotvený v (... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd), ktorý umožňuje ústavnému súdu poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

Sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu č. k. -488

z 31. marca 2011 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 25. septembra 2013.

Ak o ochrane sťažovateľkou označeného práva (na spravodlivé súdne konanie) bol

oprávnený konať a aj rozhodol iný všeobecný súd (v danej veci krajský súd), ústavný súd jej

sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto

časti (proti postupu a rozhodnutiu okresného súdu) odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

2. K namietanému porušeniu práva postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 25. septembra 2013

Ako z obsahu sťažnosti a hlavne jej doplnenia doručeného ústavnému súdu

9. júna 2014 vyplýva, sťažovateľka namieta predovšetkým skutočnosť, že o „odvolaní

rozhodol senát Krajského súdu v Košiciach, v inom zložení v akom mal rozhodovať podľa

platného rozvrhu práce“.

Podľa (ďalej aj „OSP“) dovolaním

možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podľa účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného

uznesenia.

Podľa dovolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237...

Ako z citovaných ustanovení vyplýva, ak bola

sťažovateľka presvedčená o nesprávnosti zloženia konajúceho druhostupňového súdu, mala

možnosť využiť mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, o ktorom by bol oprávnený

konať Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého povinnosťou je, ak by zistil zásah

odvolacieho súdu do základného práva sťažovateľky, poskytnúť tomuto právu (v tomto

prípade na spravodlivé súdne konanie) ochranu.

Ústavný súd konštatuje, že v danej veci existoval všeobecný súd, ktorý v rámci svojej

a zákonom zverenej právomoci mohol poskytnúť sťažovateľke ochranu pred

namietaným porušením jej práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru),

a teda právomoci ústavného súdu predchádzala právomoc všeobecného súdu (subsidiarita).

Ak však sťažovateľka mimoriadny opravný prostriedok, na využitie ktorého bola

oprávnená, nevyužila, nemožno túto skutočnosť nahrádzať podaním sťažnosti ústavnému

súdu podľa .

Vzhľadom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na už spomínaný princíp subsidiarity

(čl. 127 ods. 1 in fine) ústavný súd nemohol inak, iba znova aj túto časť sťažnosti

sťažovateľky smerujúcu proti postupu krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudku z 25. septembra 2013 odmietnuť podľa § 25

ods. 2 , a to z dôvodu nedostatku svojej právomoci v tejto veci.

Nad rámec ústavný súd považuje za potrebné pre úplnosť uviesť, že podľa jeho

zistení krajský súd vydal v označenej veci opravné uznesenie sp. zn.

z 21. mája 2014 (sťažovateľka ho v konaní pred ústavným súdom nepredložila),

v odôvodnení ktorého okrem iného uviedol: „Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací

rozhodol hore uvedeným rozsudkom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Trebišov. Pri vyhotovovaní tohto rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti pri označení členov

senátu a to tak, že namiesto členky senátu JUDr. Táni Veščičíkovej bol v záhlaví rozsudku

nesprávne uvedený ako člen senátu JUDr. Pavol Tkáč. Je nesporné, že JUDr. Pavol Tkáč

bol... vylúčený z prejednávania a rozhodovania v uvedenej veci a v súlade z rozvrhom práce

Krajského súdu v Košiciach na rok 2012 bol podpredsedom Krajského súdu v Košiciach

určený na prejednanie veci náhradný člen senátu JUDr. Oto Jurčo. Vzhľadom na to, že

JUDr. Oto Jurčo v čase nariadenia pojednávania dňa 25. 9. 2013 bol práceneschopný, ako

náhradníčka bola členkou senátu JUDr. Táňa Veščičíková...

Vzhľadom na skutočnosť, že pri vyhotovení rozsudku došlo k chybe v písaní tým, že

namiesto členky senátu JUDr. Táni Veščičíkovej (ktorá ako je zrejmé zo zápisnice

o pojednávaní pred odvolacím súdom sa pojednávania zúčastnila) bol nesprávne v záhlaví

rozsudku uvedený ako člen senátu JUDr. Pavol Tkáč, preto odvolací súd postupom podľa...

ustanovenia uvedenú zrejmú nesprávnosť v písaní týmto uznesením opravil.“

V citovanej časti odôvodnenia opravného uznesenia krajského súdu boli

sťažovateľke dané odpovede a vysvetlenia na podstatnú časť jej námietok. Predovšetkým

však na otázku, prečo vo veci ako členka senátu rozhodovala JUDr. Táňa Veščičíková, a nie

JUDr. Pavol Tkáč, ktorý bol v záhlaví rozsudku z 25. septembra 2013 uvedený. Ústavný súd

pritom v takomto postupe nezistil nič, čo by mohlo signalizovať porušenie práva

sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie. Z tohto pohľadu by bola sťažnosť sťažovateľky

v tejto časti zjavne neopodstatnenou (dôvod odmietnutia podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). Navyše, krajský súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa právny

zástupca sťažovateľky zúčastnil, avšak v zápisnici o pojednávaní pred odvolacím súdom nie

je uvedená žiadna námietka proti zloženiu senátu odvolacieho súdu, v dôsledku čoho

konajúci súd nemal zámienku už v priebehu konania vyjadriť sa k obsadeniu senátu.

Uvedené skutočnosti však nič nemenia na závere, že pokiaľ sťažovateľka bola

presvedčená o nesprávnom obsadení senátu druhostupňového súdu, mala možnosť využiť

jej dostupný prostriedok nápravy v podobe mimoriadneho opravného prostriedku –

dovolania podľa . Ústavný súd len pripomína, že o prípustnosti, resp.

splnení podmienok dovolania je oprávnený rozhodnúť jedine dovolací súd, a nie ústavný

súd, ktorý pri svojom rozhodnutí o sťažnosti sťažovateľky vychádza iba z tvrdení

uvedených v sťažnosti, tak ako ich sťažovateľka predniesla, a pokiaľ tieto nasvedčujú tomu,

že sťažovateľka sa mohla ochrany svojich práv domáhať pred všeobecným súdom (tak je to

aj v danom prípade), musí sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci odmietnuť.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol tak, ako to je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľky (zrušiť rozsudok krajského súdu, zrušiť rozsudok

okresného súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie), rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody ( ), k čomu

v tomto prípade nedošlo.

Z toho istého dôvodu (odmietnutie sťažnosti) sa ústavný súd nezaoberal ani návrhom

sťažovateľky na rozhodnutie o dočasnom opatrení.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014