Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 453/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti VFTECH, spol. s r. o., Vápenická 24,

Prievidza, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vaškom, Podjavorinskej 3, Prievidza,

pre namietané porušenie jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením č. k. -234 z 29. novembra 2013 takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti VFTECH, spol. s r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti VFTECH, spol. s r. o., Vápenická 24, Prievidza

(ďalej len „sťažovateľka“), v petite ktorej žiadala, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Právo sťažovateľa... na spravodlivé rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a v konaní vedenom Krajskom

súde v Nitre pod č. jeho uznesením č. -234 zo dňa

29. novembra 2013 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. -234 zo dňa 29. novembra

2013 sa zrušuje a Krajskému súdu v Nitre sa prikazuje vo veci ďalej konať a rozhodnúť

bez zbytočných prieťahov.

3. Krajský súd v Nitre je povinný nahradiť VFTECH, spol. s r.o., Prievidza trovy

právneho zastúpenia v sume 490,76 EUR...

4. Sťažovateľovi sa priznáva suma 5 000,- EUR z titulu primeraného finančného

zadosťučinenia, ktorú je povinný zaplatiť na jeho účet Krajský súd v Nitre do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Predmetom ústavného prieskumu na základe vznesenej sťažnosti na neústavnosť je

uznesenie Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)sp. zn.

z 24. júna 2013, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn.

z 24. júna 2013.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „odvolací súd v uvedenom rozhodnutí

nerešpektoval a naopak hrubým spôsobom porušil základne zásady občianskoprávneho

konania, ktorého zmyslom je rozhodovať spory riadne a včas v súlade so základnými

zásadami vyjadrenými v a , podľa ktorých má byť ochrana

práv účastníkov konania rýchla a účinná a vec má byť čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Je tu však aj zrejmý rozpor s hodnotením jasného a jednoznačného skutkového stavu...

Podľa je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil

súdu prvého stupňa a tu opäť zdôrazňujeme, že tento skutkový stav bol zistený po vykonaní

rozsiahleho dokazovania jasne a bez potreby ho ďalej akýmkoľvek spôsobom ho

upresňovať, avšak pokiaľ mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu

opakuje sám – viď

Vyššie uvedené ustanovenia majú zabrániť bezdôvodným zrušujúcim

rozhodnutiam odvolacích súdov a prieťahom v konaní, ktoré by takto vznikali...

Postupom súdu boli porušené naše ústavné práva takým hrubým spôsobom, že by

takéto porušovanie zákonov Ústavný súd nemal ponechať bez povšimnutia a mal by vo veci

zasiahnuť...

Zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu je podľa nášho názoru nezákonné, je v

absolútnom rozpore s i s ďalšími ustanoveniami , je absurdné,

aby prvostupňový súd opäť dokazoval jednoznačné skutočnosti, ktoré sú už preukázané a to

tromi nezávislými vyjadreniami odporcu i jeho prednesmi na pojednávaní, čo sme vyjadrili

písomne v našom stanovisku č. 308-46/104 zo dňa 24. 03. 2014.“.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva

„na spravodlivé rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 v konaní vedenom Krajskom súde v Nitre

pod č. jeho uznesením č. -234 zo dňa

29. novembra 2013“.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

1. Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje

ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase,

keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. , ,

). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú, pretože konanie o takejto sťažnosti pred ústavným súdom už nie je

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (m. m.

a rozhodnutím aj Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Miroslav Mazurek

proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka zastúpená tým

istým právnym zástupcom sa obsahovo rovnakou sťažnosťou obrátila na ústavný súd

aj v minulosti, pričom tento jej sťažnosť uznesením č. k. -11 z 12. júla 2007

odmietol.

V sťažovateľkou napadnutom konaní krajský súd rozhodol uznesením

č. k. -234 z 29. novembra 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť

29. januára 2014, čo znamená, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

(1. apríla 2014) k zbytočným prieťahom, a teda ani k namietanému porušeniu základného

práva sťažovateľky podľa týmto súdom nemohlo dochádzať.

Keďže v danom prípade ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označených

práv sťažovateľky, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,

sťažnosť v tejto časti podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

2. Sťažovateľka namietala aj porušenie základného práva na spravodlivé súdne

konanie podľa .

Ústavný súd konštatuje, že napriek tomu, že sťažovateľke a jej právnemu zástupcovi

je známa judikatúra týkajúca sa obsahu označeného práva (), sťažnosť sa

v tejto časti vyznačuje zmätočnosťou svojho obsahu, ktorá vyúsťuje do nedostatku jednej

zo zákonom predpísaných náležitostí požadovanej ,

ktorou je logické, kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu vo vzťahu k právu,

vyslovenia porušenia ktorého sa v petite domáha. K sťažnosti nebolo pripojené

ani splnomocnenie, v ktorom by bolo výslovne uvedené, že ho sťažovateľka udelila

právnemu zástupcovi na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2

). Predložená plná moc bola udelená 29. marca 2011, teda viac

rokov pred vydaním rozhodnutia, ktorého neústavnosť sa namieta, a teda nezodpovedá

ústavnému a právnemu zastúpeniu ( ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a uplatňovať v záujme

klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady (). Nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

).

Keďže sťažnosť sťažovateľky v tejto časti vykazuje na prvý pohľad závažné

nedostatky, ústavný súd ju podľa odmietol z dôvodu

nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec uvedeného ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľky aj na svoju

konštantnú judikatúru, podľa ktorej do obsahu základného práva na súdnu ochranu

podľa nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa

riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník

konania (, , ).

Keďže ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky stratilo opodstatnenie, preto sa nimi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014