Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 123/07
PDF · 122.01 KB
No categories available
I. ÚS 123/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 123/07-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júla 2007
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., P., ktorou namietala porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 a 4 a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky rozhodnutím Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14 Cb 169/2003-337 z
5. decembra 2005 a rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 COb/5/20064395 zo 7.
júna 2006, a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna 2007
doručená sťažnosť spoločnosti V., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa čl. 127 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) na porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 1 a 4 a podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti okrem iného uvádza:
„Pretože sme rozsudky súdov považovali za nesprávne, dňa 04. 09. 2006 sme dali
v súlade s § 243e a nasl. O. s. p. podnet na Generálnu prokuratúru SR v B., ktorý pripájame
ako dôkaz č. 22.
V súlade so zaužívanou praxou bol podnet odstúpený na priame vybavenie Krajskej
prokuratúre v T., ktorá nám listom zn. Kc 2136/06-27 zo dňa 15. 11. 2006 – dôkaz č. 23,
oznámila, že náš podnet odkladá ako nedôvodný.
S vybavením nášho podnetu týmto spôsobom sme nesúhlasili a preto sme listom
zo dňa 05. 01. 2007 – dôkaz č. 24, požiadali Generálnu prokuratúru SR o preskúmanie
vybavenia nášho podnetu, avšak GP SR nám listom zn. VI/2 Pz 8/07-7 zo dňa 10. 04. 2007,
ktorý nám bol doručený dňa 13. 04. 2007 – dôkaz č. 25, oznámila, že sa s odložením nášho
podnet stotožňuje.
K ochrane našich Ústavou SR a medzinárodným Dohovorom o ochrane ľudských
práv zaručených práv sme využili všetky zákonné možnosti v súlade s § 53 ods. 1 zák.
č. 38/1993 Z. z., napriek tomu došlo k porušeniu našich práv a doteraz nám ochrana práv
zaručená nebola, preto sme nútení podať túto sťažnosť, ktorú podávame v lehote uvedenej
v § 53 ods. 3 uvedeného zákona, keď definitívne oznámenie Generálnej prokuratúry SR nám
bolo doručené dňa 13. 04. 2007.“
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd na základe jej sťažnosti rozhodol nálezom
o porušení označených práv postupom a rozhodnutím Okresného súdu Prievidza sp. zn.
14 Cb 169/2003-37 z 5. decembra 2005 a postupom a rozhodnutím Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 8 Cob/5/2006 a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume
2 500 000 Sk a náhradu trov konania.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Zmeškanie lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nemožno
odpustiť, t. j. ústavný súd každú sťažnosť, ktorá mu bola doručená po uplynutí tejto lehoty,
odmietne podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
Keďže napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne nadobudol právoplatnosť ešte
pred tým, ako sa sťažovateľka obrátila podnetom na generálneho prokurátora Slovenskej
republiky, t. j. najneskôr 4. septembra 2006, bola predmetná sťažnosť podaná v čase
(11. júna 2007), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde,
podaná oneskorene. Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok
uvedených v sťažnosti. Podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnym
prokurátorom (§ 243e až 243j zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok) nemožno
totiž z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy považovať za účinný a dostupný právny prostriedok
nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa
tohto článku ústavy, a na jeho podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty
na podanie sťažnosti na ústavnom súde možné prihliadať. V dôsledku toho nebolo možné
nariadiť predbežné opatrenie ani sa zaoberať týmto návrhom sťažovateľky, resp. jej
žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom (I. ÚS 134/03,
Z tohto dôvodu bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako návrh podaný oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. júla 2007