Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 459/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť T. Š., zastúpenej advokátom JUDr. Karolom Prochotským,

Lesná 367, Podolinec, ktorou namieta porušenie svojich bližšie nešpecifikovaných práv

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 19. mája 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. Š. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2014

doručená sťažnosť T. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich práv

[v argumentácii sťažnosti namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“)] postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 19. mája 2014.

Predmetom konania okresného súdu, v ktorom sťažovateľka vystupuje v postavení

navrhovateľky a obchodná spoločnosť... ako odporkyňa, je návrh na vyslovenie neplatnosti

kúpnej zmluvy a dohody o urovnaní sporných nárokov a o určenie vlastníckych práv.

V prvej časti sťažnosti sťažovateľka uvádza, že s napadnutým konaním, pôvodne začatým

v roku 2005 boli spojené ďalšie dva konania začaté v roku 2006. Súd mal v konaní

vykonávať dokazovanie, o merite veci však nerozhodol. V podstatnej časti sťažnosti

sťažovateľka opisuje okolnosti, za akých sa mala podrobiť znaleckému skúmaniu znalcami

z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia Psychiatrie v napadnutom občianskoprávnom

konaní, ako aj v inom trestnom konaní vedenom pre trestný čin ohovárania. Predovšetkým

vzhľadom na časový odstup od podania žalôb považuje za absurdnú požiadavku „súdu, aby

sa vyjadril, či sťažovateľka bola spôsobilá v uvedených rokoch podať žalobné návrhy“,

pričom zdôrazňuje „účelovosť postupov súdu, pretože súd nepostupuje nezávisle

a nestranne, prepája vec cez rôzne iné nesúvisiace konania, napriek tomu, že má dosť

dôkazov pre rozhodnutie... Po niekoľkých rokoch dokazovania sa snaží účelovým konaním

cez psychiatriu dosiahnuť, ako sa zbaviť prípadu - teda vyslovením nespôsobilosti na

právne úkony, pre ktorý dôvod by žalobu zlikvidoval. Ďalšou absurditou je účelová

požiadavka, aby sa znalec vyjadril, či je navrhovateľka v spore schopná pochopiť význam

súdneho konania, pričom sa súd odvoláva na závery znalcov v posudku, ktorý bol vykonaný

k trestnému stíhaniu sťažovateľky...“. Následne sťažovateľka uvádza, že okresný súd

vyzvala niekoľkokrát, aby „konal v merite veci – napriek tomu sa súd orientuje

len na kroky súvisiace s psychiatrickými vyšetreniami“.

V ďalšej časti sťažnosti označenej „Porušené základné právo alebo sloboda“

sťažovateľka uvádza, že základné právo na súdnu ochranu podľa

a základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru okresný súd porušil

„vydaním uznesenia z 19. 5. 2014, ako aj nevydaním rozhodnutia v merite

veci v primeranej lehote“. Súčasne poukazuje na nemožnosť odvolať sa proti označenému

uzneseniu a nemožnosť akejkoľvek inej obrany pred zneužívaním nariadenia „núteného

vyšetrovania na psychiatrii“, a napokon aj na neúčinnosť podania námietok proti znalcovi

a ich „prepojenie na objednávateľov záverov v posudkoch...

Súd má možnosť argumentovať tým, že je nútený vydávať uznesenia o povinnosti

podrobiť sa ďalším vyšetreniam, pretože posudky znalcov sa rôznia - je to len dôkaz toho,

že ide o účelové konštrukcie, ktoré sú v rozpore so skutočným zdravotným stavom

probanda/občana.

Tým sa vytvára stále ďalší zákonne ošetrený priestor na nekonečné šikanovanie

nepohodlných jedincov cestou psychiatrických vyšetrení.“.

Návrhom na rozhodnutie vo veci samej sa sťažovateľka svojou sťažnosťou domáha

vydania takéhoto rozhodnutia:

„Okresný súd Žilina porušil v konaní pod sp. zn. právo sťažovateľky

tým, že po niekoľkoročnom konaní a dokazovaní vo veci pred súdom v merite žalobného

návrhu bez ohľadu na fakty nevyniesol v primeranej lehote rozsudok na základe zistených

skutočností.

Okresný súd Žilina porušil právo sťažovateľky vydaním uznesenia o jej povinnosti

podrobiť sa ďalšiemu psychiatrickému vyšetrovaniu u ďalšieho znalca, ktorý má odpovedať

na súdom položené otázky hypotetického charakteru, pretože spätne s odstupom ôsmych

rokov nie je možné na tieto otázky odpovedať.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie OS Žilina .

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Žilina vo veci riadne konať

o žalobnom návrhu - o predmete.

Ústavný súd SR priznáva T. Š. nemajetkovú ujmu vo výške 20 000,- eur... ktoré je OS

Žilina povinný uhradiť po právoplatnosti rozhodnutia do rúk sťažovateľky...

T. Š. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08,- eur... ktorú je

Okresný súd ... povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. Karola Prochotského...“

Napokon v závere sťažnosti sťažovateľka odôvodňuje výšku žiadaného finančného

zadosťučinenia, a to s poukazom na opakujúce sa dlhodobé stresové situácie a napätie, svoje

postavenie starobnej dôchodkyne, zdravotný stav a na doteraz vynaložené náklady na súdne

konanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,

že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v .

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili, ďalej označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo

iného zásahu, ktorým sa základné práva alebo slobody porušili, a tiež označenie toho,

proti komu návrh smeruje.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania a viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit musí byť

vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a zákona

o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci (, , ).

Ústavný súd v danom prípade považuje za závažný obsahový nedostatok petitu

brániaci meritórnemu preskúmaniu sťažnosti absenciu označenia práv (slobôd)

sťažovateľky, ktoré mali byť konaním okresného súdu porušené. Sťažovateľka síce

v sťažnosti na dvakrát uvádza, že okresný súd v jej prípade porušil základné právo na súdnu

ochranu podľa , ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru, v petite sťažnosti však chýba explicitné označenie práva sťažovateľky,

ktoré malo byť v konaní okresného súdu porušené. Zmätočnosť a neurčitosť sťažnosti

pritom zvýrazňuje návrh prvého výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha, keď

pri absencii označenia konkrétneho základného práva sa sťažovateľka domáha vyslovenia

takéhoto porušenia z dôvodu, že okresný súd „nevyniesol v primeranej lehote rozsudok

na základe zistených skutočností“. Uvedené naznačuje predovšetkým nespokojnosť

sťažovateľky s dĺžkou jej súdneho konania, ochranu pred takýmto zásahom však

účastníkom poskytuje prioritne základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , a nie základné právo na súdnu ochranu podľa

ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,

podľa ktorej je primeraná celková dĺžka, tempo a plynulosť súdneho konania obsahom

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a nie práva

podľa (pozri napríklad uznesenia ústavného súdu o prijatí

sp. zn. z 15. októbra 2003 a sp. zn. z 9. júna 2005).

Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažnosť sa vyznačuje zmätočnosťou svojho

obsahu vyúsťujúcou do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti

požadovanej ustanovením , ktorou je logické,

kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu vo vzťahu k právam, vyslovenia

porušenia ktorých sa sťažovateľka v petite domáha. Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľky

takáto kvalita zjavne chýba, pretože sťažovateľka v podaní síce formálne uvádza časť,

predmetom ktorej má byť odôvodnenie porušenia práv a slobôd (v argumentácii sťažnosti

sťažovateľka uvádza základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne

konanie), v skutočnosti v nej však absentujú relevantné dôvody osvedčujúce porušenie

týchto práv.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí

nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom)

v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. ,

, ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

považoval opísané nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvod

na odmietnutie sťažnosti.

Vzhľadom na to, že sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti, ktoré

pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a ,

ústavný súd sťažnosť odmietol podľa už pri jej

predbežnom prerokovaní, a to pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014