Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 429/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)

a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o.,

Cintorínska 2, Šamorín, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Floriánom Gajniakom,

Advokátska kancelária, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., Cintorínska 2, Šamorín (ďalej

len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods.

2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:

„V predmetnej veci dňa 5. 12. 2005 podala obchodná spoločnosť DEBUT, s. r. o...,

ako navrhovateľ, návrh o určenie spoluvlastníckeho podielu v zmysle paragrafov 136, 137,

ods. 1, 2 Obč. zákonníka, s prihliadnutím k paragrafom 123 a 124 Obč. zákonníka.“

Sťažovateľka následne podrobne popísala chronológiu úkonov v namietanej veci

a v ďalšom uviedla:

„Bezdôvodné prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I sa podľa jeho

jednotlivých krokov veľmi ťažko exaktne vyznačuje, pretože spis je naprosto chaoticky

neusporiadaný, obsahuje značný počet nezákonných, listinami potvrdených krokov súdu

voči navrhovateľovi...

Preto pre vyznačenie času bezdôvodných prieťahov v konaní v tejto veci bude asi

správnejšie vypočítať celkový rozsah dátumov od navrhovateľovho podania žalobného

návrhu pretože jednotlivé úkony súdu vykazovali také vady, čo spôsobovali zbytočné

prieťahy v konaní, až po dnešné podanie i navrhovateľa na Ústavný súd SR...

Z vyššie uvedeného časového priebehu konania pred súdom vyplýva, že od podania

žalobného návrhu navrhovateľom, dňa 5. 12. 2005 až po deň vytýčenia prvého

pojednávania vo veci dňa 6. 10. 2008 uplynulo 1035 dní...

Okresný súd Bratislava I, v nadväznosti na Krajský súd Bratislava boli nečinní spolu

2 643 dní, počas ktorých síce okresný súd realizoval niekoľko technických krokov, ale bez

žiadneho pojednávania...

Túto svoju sťažnosť zasielanú na Ústavný súd SR na postup Okresného súdu

Bratislava I, podávame z toho dôvodu, že o ochrane nami označeného základného práva

nerozhoduje iný súd a u súdu v priebehu 2643 dní... prejavil nedostatok tých procesných

úkonov v dôsledku nesprávneho posudzovania meritu veci, dôsledkom čoho bolo vážne

poškodenie navrhovateľa súdom, hoci nejde o príliš zložitú vec...“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., upravené v čl. 48, ods. 2)

SR v konaní vedenom pod spis. zn. na Okresnom súde Bratislava I,

porušené bolo

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby po meritórnom rozhodnutí

dovolacieho Najvyššieho súdu SR konal bez zbytočných prieťahov

3. DEBUT-u, s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,-Eur,ktoré

je Okresný súd Bratislava I, povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

4. Ústavný súd SR priznáva obchodnej spoločnosti DEBUT; s. r. o úhradu trov

konania sumou 361,96Eur vrátane DPH, ktoré je povinná kancelária Ústavného súdu

zaplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Floriána Gajniaka, advokáta,

Šafárikovo nám.2,... Bratislava na jeho účet... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti tvrdí, že k porušeniu jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa došlo postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného orgánu

verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že

táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní týchto práv nepokračovalo ().

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota účastníka konania

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, k zbytočným

prieťahom v konaní na označenom súde už nemohlo dochádzať, je daný dôvod

na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ako vyplýva z obsahu spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zaobstaral, je

zrejmé, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. bolo skončené

uznesením zo 16. júla 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. apríla 2013.

Sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu smerujúcu proti postupu okresného

súdu 22. mája 2013, teda v čase, keď o veci už konal Krajský súd v Bratislave, ktorý

meritórne rozhodol uznesením sp. zn. z 28. februára 2013. Je preto vylúčené,

aby v označenom konaní okresného súdu mohlo v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

dochádzať k porušovaniu sťažovateľkou označeného základného práva.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2014