Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 256/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, , vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2017

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa tzv. antidiskriminačnou žalobou

podanou okresnému súdu 18. augusta 2015 (doplnenou podaním z 11. novembra 2015)

domáha vydania tohto rozhodnutia: „Rozhodnutím rektora zo dňa 30. 7. 2015 došlo

k porušeniu práva žalobkyne na rovnaké zaobchádzanie. Kvôli diskriminácii navrhovateľky

zo strany TÚ v Košiciach z dôvodu jej tehotenstva súd ruší rozhodnutie rektora

zo dňa 30. 7. 2015, ktorým rektor preskúmal rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania

navrhovateľky. Keďže navrhovateľka prijímaciu skúšku vykonala úspešne, rektorovi TU

v Košiciach nariaďuje, aby navrhovateľku na dennú formu štúdia doktorandského

študijného programu financie v študijnom odbore 3.3.7. financie na Ekonomickú fakultu

Technickej univerzity v Košiciach bezodkladne prijal a umožnil jej zápis na doktorandské

štúdium. Z dôvodu psychickej ujmy, ktorú žalobkyňa kvôli diskriminácii z dôvodu

tehotenstva utrpela, súd nariaďuje rektorátu TU v Košiciach, aby žalobkyni zaplatil

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1000 eur. Rektorátu TU v Košiciach súd

taktiež prikazuje, aby sa žalobkyni v presne nešpecifikovanej písomnej forme ospravedlnil, a

to tak, aby z ospravedlnenia bolo zrejmé, že rektorátu TU v Košiciach je úprimne ľúto,

že žalobkyňu z dôvodu jej tehotenstva v prijímacom konaní na doktorandské štúdium

diskriminoval.“

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že vo veci konajúca sudkyňa nariadila na 9. február

2016 jej výsluch, počas ktorého od nej žiadala spresnenie označenia žalovaného. Podľa

sťažovateľky od tohto výsluchu uplynul viac než rok a okresný súd vo veci nekoná, pričom

z v dôsledku prieťahov v konaní jej vznikla najmä duševná, ako aj materiálna škoda

(„z dôvodu nemožnosti študovať na doktorandskom štúdiu napriek úspešnému absolvovaniu

skúšky a zjavnej diskriminácii z dôvodu tehotenstva“).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v záhlaví sťažnosti uvádza, že je zastúpená

advokátom , , avšak splnomocnenie, ktoré

by preukazovalo prevzatie právneho zastupovania, nie je súčasťou sťažnosti a ani jej príloh,

pričom sťažnosť nie je ani advokátom podpísaná.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48

ods. 2 postupom sudkyne Okresného súdu Košice I, v konaní

č. k. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje, aby vo veci konal a prikazuje obnoviť stav

pred porušením základného práva a práva upraveného v Slovenskej

republiky.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie

2000 eur...

4. Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie,

či sťažnosť sťažovateľky nie je zjavne neopodstatnená. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež

posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

tiež napr. , , , ). K iným dôvodom,

ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,

resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,

posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(pozri napr. , , , , ,

).

Sťažovateľka namieta, že k prieťahom v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. dochádza od 9. februára 2016, keďže od vykonania

jej informatívneho výsluchu je okresný súd vo veci nečinný.

Na účely preskúmania opodstatnenosti sťažnosti sa ústavný súd oboznámil

s obsahom spisu okresného súdu sp. zn. , pričom zistil tieto skutočnosti:

1. Sťažovateľka podala okresnému súdu 18. augusta 2015 žalobu označenú

ako „Diskriminačná žaloba o 1000 eur z dôvodu tehotenstva“, v ktorej ako žalovaného

označila Rektorát Technickej univerzity v Košiciach (ďalej len „žalovaný“), konanie

je vedené pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka zároveň s podaním žaloby požiadala 18. augusta 2015

aj o oslobodenie od súdnych poplatkov a o vydanie predbežného opatrenia.

3. Dňa 28. augusta 2015 sťažovateľka predložila do spisu vysvedčenie o štátnych

skúškach.

4. Okresný súd uznesením sp. zn. z 18. septembra 2015 návrh

sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

5. Podaním z 11. novembra 2015 doručeným okresnému súdu 13. novembra 2015

sťažovateľka „upravila“ petit žaloby.

6. Dňa 13. novembra 2015 sťažovateľka predložila okresnému súdu vyplnené tlačivo

na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 12. novembra 2015.

8. Dňa 24. novembra 2015 okresný súd požiadal o pripojenie spisu Okresného súdu

Košice II sp. zn. .

9. Podaním z 8. decembra 2015 označeným ako „Doplnenie návrhu“ sťažovateľka

označila za žalovaných tieto subjekty: „Odporca v 1. rade Technická univerzita

v Košiciach, Ekonomická fakulta, Boženy Němcovej 32, 040 01 Košice, IČO: neznáme,

odporca v 2. rade Technická univerzita v Košiciach, Letná 9, Košice 1, 042 00,

IČO: 00397610.“

10. Okresný súd uznesením okresného súdu sp. zn. z 12. januára 2016

sťažovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

11. Okresný súd nariadil na 8. február 2016 výsluch sťažovateľky.

12. Zo zápisnice o výsluchu z 8. februára 2016 vyplýva, že na výsluch sa dostavil

, na základe splnomocnenia udeleného mu sťažovateľkou 8. februára 2016, ktorý

uviedol, že sťažovateľka podaním z 8. decembra 2015 spresnila označenie žalovaného

na „Technická univerzita v Košiciach, Letná 9, Košice 1, 042 00, IČO: 00397610“

a nežiada o pripustenie ďalšieho účastníka do konania, keďže ide len o úpravu,

resp. spresnenie žalovaného.

13. Dňa 9. februára 2016 zákonná sudkyňa vyhlásila,

že sa cíti byť vo veci zaujatá, keďže splnomocnený zástupca sťažovateľky

(splnomocnenie z 8. februára 2016) podal v minulosti proti nej žalobu o nápravu

porušených práv diskrimináciou z dôvodu pohlavia, v dôsledku čoho bola vylúčená

z rozhodovania o veci sp. zn. , v ktorej vystupoval ako žalovaný.

Rovnako bola označená sudkyňa podľa svojho vyhlásenia vylúčená aj v iných veciach,

v ktorých vystupoval ako účastník konania.

14. V nadväznosti na vyhlásenie zákonnej sudkyne sa k svojej zaujatosti v právnej

veci sťažovateľky vyjadrili aj ostatní sudcovia okresného súdu.

15. Na základe opatrenia predsedu okresného súdu z 26. apríla 2016 bola právna vec

sťažovateľky náhodným výberom pridelená 27. apríla 2016 sudkyni okresného súdu

.

16. Okresný súd uznesením sp. zn. z 28. marca 2017 rozhodol,

že nepripúšťa zmenu žaloby v zmysle podania sťažovateľky z 11. novembra 2015, ako aj

o tom, že konanie o návrhu sťažovateľky z 11. novembra 2015 sa zastavuje, pričom

po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude návrh (žaloba) sťažovateľky postúpený

Krajskému súdu v Košiciach na prerokovanie veci v správnom súdnictve.

Vychádzajúc z prehľadu úkonov vykonaných v napadnutom konaní, ústavný súd

konštatuje, že tvrdenie sťažovateľky o tom, že okresný súd bol od uskutočnenia jej

výsluchu, t. j. od 9. februára 2016, nečinný, neobstojí. Z doterajšieho priebehu konania

navyše vyplýva, že na postup okresného súdu malo (čiastočne) negatívny vplyv aj správanie

sťažovateľky, ktorá v priebehu konania menila požadovaný petit svojej žaloby

a upresňovala označenie žalovaných. Negatívny vplyv na dĺžku napadnutého konania mal

vo svojej podstate aj výber splnomocneného zástupcu , ktorým sťažovateľka

„vyvolala“ vylúčenie „pôvodnej“ zákonnej sudkyne a jej nahradenie „novou“ zákonnou

sudkyňou, čo objektívne malo vplyv na celkovú dĺžku napadnutého konania. Následne

„nová“ sudkyňa o veci rozhodla uznesením z 28. marca 2017, t. j. približne

po 11 mesiacoch od pridelenia veci.

Na základe preskúmania doterajšieho priebehu napadnutého konania ústavný súd

konštatuje, že postup okresného súdu nebol síce optimálny, ale nedostatky v jeho činnosti

nedosiahli takú intenzitu, že by im bolo možné pripísať ústavnoprávny rozmer a na tomto

základe po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne dospieť k záveru o porušení

základného práva podľa . Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní

sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2017