Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 481/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť G. P., zastúpeného

advokátkou Mgr. Helenou Farkašovou, Advokátska kancelária, Žerotínová bašta 1, Nové

Zámky, vo veci namietaného porušenia jeho práv garantovaných

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo 14. februára

2008, ako aj postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo 7. mája

2008 a vo veci jeho návrhu na vyslovenie nesúladu

v znení neskorších predpisov s , a

a s Charty základných práv Európskej únie a takto

rozhodol:

Sťažnosť G. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna

2014 doručená sťažnosť G. P. (ďalej len „sťažovateľ“) doplnená podaním doručeným

ústavnému súdu 15. júla 2014, ktorou namieta porušenie svojich práv garantovaných čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. februára

2008 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ako aj postupom a uznesením Krajského súdu

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 7. mája 2008 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“) a ktorou navrhuje vysloviť nesúlad Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s ,

a a s Charty základných práv Európskej únie (ďalej len

„charta“).

2. Sťažovateľ v úvode svojej sťažnosti uviedol: „Rozsudkom Okresného súdu

v Nových Zámkoch z 14. 02. 2008 číslo som bol uznaný vinným zo spáchania

zločinu lúpeže podľa s poukazom na ustanovenie

odsek 2 na tom skutkovom základe, že dňa 22. 08. 2006 v čase asi o 02,30

hod. pred barom Rebeca... po tom, ako poškodená K. V. zatvárala bar, v ktorom pracovala

ako barmanka, túto som fyzicky napadol tým spôsobom, že rukami som do nej sotil,

následkom čoho spadla na lavičku, potom svojou nohou som jej znemožnil útek tak, že som

si ju skrížil cez poškodenú, opakovane som ju fackoval po tvári a ešte jedenkrát som ju

päsťou udrel do oblasti nosa a následne som jej z ruky vytrhol dámsku kabelku a igelitovú

tašku, v ktorej sa nachádzali 2 ks mobilných telefónov..., finančná hotovosť vo výške

20 000,- Sk, digitálny fotoaparát..., 2 páry dámskych topánok, žehlička na vlasy, 2 ks

kreditných kariet k účtom vo VUB ako i ostatné doklady, čím som spôsobil K. V. zranenia,

a to zlomeninu nosových kostí a pomliaždenie hlavy v záhlaví, podľa znaleckého posudku

z odboru zdravotníctva s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní asi 28 dní a škodu na

odcudzených veciach vo výške najmenej 33.920,- Sk, pričom rozsudkom Okresného súdu

v Nových Zámkoch číslo zo dňa 06. 04. 2000 ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 05. 05. 2000 som bol odsúdený za trestný čin lúpeže podľa § 234 odsek 1 Trestného

zákona a iné k úhrnnému trestu odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 2 roky a 6

mesiacov so zaradením pre výkon trestu do [n]ápravnovýchovného ústavu pre mladistvých

a rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch číslo zo dňa 13. 02. 2003,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 02. 2003 som bol odsúdený za trestný čin lúpeže

podľa a iné, k úhrnnému trestu odňatia slobody

nepodmienečne v trvaní 3 roky a 6 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do

II. nápravnovýchovnej skupiny..., za čo mi bol podľa

s použitím , uložený trest odňatia slobody

v trvaní 25 /dvadsaťpäť/ rokov, ktorý vykonám podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného

zákona v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa

som povinný uhradiť poškodenej K. V... škodu vo výške

30 000,- Sk. Krajský súd v Nitre uznesením z 07. 05. 2008 číslo rozsudok

Okresného súdu v Nových Zámkoch z 14. 02. 2008 číslo potvrdil.“

3. Sťažovateľ ďalej svoju sťažnosť odôvodnil takto: „Mám za to, že rozsudok

Okresného súdu v Nových Zámkoch z 14. 02. 2008 číslo v spojení s uznesením

Krajského súdu v Nitre z 07. 05. 2008 číslo je založený ma dôkazoch, ktoré

neboli súdom vykonané zákonným postupom. Takýmto konaním súdu boli porušené moje

základné práva a to predovšetkým a článok... 6 odsek 1

Dohovoru, ktorým sa zaručuje právo na spravodlivý súdny proces a to v tom, že

dokazovanie v trestnom konaní je v rozpore so zásadou vyšetrovacieho postupu pri

dokazovaní a uplatnení exaktných usvedčovacích dôkazov, čo v plnom rozsahu absentovalo

aj na hlavnom pojednávaní a súd sa touto skutočnosťou nesprávne vysporiadal a učinil

vágne rozhodnutie hmotné a procesné hrubo porušujúce zákonné normy. Dôkazy smerujúce

k jednoznačnej vine páchateľa musia tvoriť ucelený reťazec poznatkov, ktorý svojou

podstatou tvorí empiricky preukázanú vinu podľa teórie trestného práva procesného ako aj

odborn[ej] literatúr[y] Jaroslava Ivora a kol. V mojom prípade existuje jediná svedecká

výpoveď, ktorá javí známky dubiozity a irelevantnosti a preto môže byť právne správne

kvalifikovaná maximálne ako podozrenie a nie ako ustálené dokázané kvalifikované

usvedčenie zo spáchania trestného činu. Napriek tejto dôkaznej skutočnosti súd rozhodol

o treste odňatia slobody v trvaní 25 rokov, čo je trestom nepochybne existenčne

likvidačným.“

4. Sťažovateľ odôvodnil svoje stanovisko o nesúlade ustanovení

s a chartou: «Dávam do pozornosti, že väčšina pléna Ústavného súdu SR má aj

v súčasnosti teoretickú možnosť napraviť svoje predchádzajúce rozhodnutie o ústavnej

konformite tzv. „zásady trikrát a dosť“, a to v prípade, ak by bol oprávneným subjektom

podaný návrh na posúdenie súladu ustanovenia s článkom 1

odsek 1 resp. s článkom 13 ods. 4, článkom 17 odsek 1 a článkom 49 ods. 3

„Charty“ základných práv Európskej únie, keďže v pôvodnom konaní Ústavný súd

posudzoval súlad ustanovenia len s článkom 16 odsek 2

a s článkom 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie však

súlad s článkom 1 odsek 1, článkom 13 odsek 4 a článkom 17 odsek 1 ani súlad

článku 49 odsek 3 „Charty“ základných práv Európskej únie, pretože ako vyplýva

z odôvodnenia rozhodnutia pléna Ústavného súdu SR č. 106/2011 - [ide o] nerešpektovanie

požiadavky primeranosti tým, že právna úprava neumožňuje dostatočnú individualizáciu

trestu súdom. Už v súčasnosti aj väčšina pléna považuje za nesúladné minimálne v článkom

1 odsek 1 . K uvedenému treba dodať, že a

Dohovoru svojou podstatou sa zaoberá a zaručuje ochranu pred mučením a podrobením sa

krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, čo je v hrubom a závažnom

nepomere s podstatou posudzovanej meritórnej veci, akou je tzv. „zásada trikrát a dosť“.

Vychádzajúc z uvedeného dá sa vyvodiť bezpochyby záver o kontradiktórnosti rozhodnutia

pléna Ústavného súdu SR vo veci samej.»

5. Sťažovateľ následne uviedol: «V tejto právnej rovine je dôvodnosť

a opodstatnenosť adekvátne namietaná. Nedá sa opomenúť závažná skutočnosť, že pri

vyšetrovaní boli vyšetrovateľom PZ použité kapciózne a sugestívne otázky ako napr.

zavádzajúce skutočnosti dátumu a dni v týždni. Taktiež veľmi dôležitý dôkaz, dá sa

bezpochyby konštatovať ako dôkaz „CORPUS DELIKTI“, a to kamerový záznam

inkriminovanej situácie, ktorý bol orgánmi činnými v trestnom konaní negovaný, čo sa dá

považovať za fatálne zlyhanie vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora v prípravnom

konaní. O objektivite prípravného konania sa teda nedá ani uvažovať, pretože v podstate mi

bolo znemožnené preukázanie korunného oslobodzujúceho dôkazu. Všetky konkrétne

poznatky dokazovania predmetného trestného konania sú obsiahnuté v trestnom spise

Okresného súdu v Nových Zámkoch číslo .»

6. V závere sťažovateľ uviedol: «Vychádzajúc z uvedeného preto navrhujem, aby sa

Ústavný súd SR prednostne zaoberal mojou sťažnosťou, pretože ak pretrváva obmedzovanie

osobnej slobody výkonom väzby alebo trestu a je opodstatnené a dôvodné porušenie

základných ľudských práv a slobôd, súd má konať, čo je indikované hlavným predmetom

záujmu a teda podľa článku 5 odsek 4 Dohovoru v zmysle použitia anglického výrazu

„speedily“ a francúzskeho „bref délai“ /v slovenskom preklade „urýchlene“./»

7. Sťažovateľ na základe prezentovaných záverov navrhol, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že jeho práva garantované a dohovoru boli

postupom a napadnutým rozsudkom okresného súdu, ako aj postupom a napadnutým

uznesením krajského súdu porušené, a to v nadväznosti na nesúlad § 47 ods. 2 Trestného

zákona s , a a s charty. Zároveň

navrhol, aby ústavný súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu, ako aj napadnuté

uznesenie krajského súdu, vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie

a prikázal okresnému súdu rozhodnúť v prospech sťažovateľa o prerušení výkonu trestu

odňatia slobody a súčasne rozhodnúť o väzbe.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom a napadnutým

rozsudkom okresného súdu

9. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

10. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (porov. , ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(porov. , ).

11. Sťažovateľ brojí proti postupu a napadnutému rozsudku okresného súdu.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti postupu a napadnutému

rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť

v zmysle krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní

sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto

skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom a napadnutým uznesením

krajského súdu

12. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

13. Sťažovateľ, hoc zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nepripojil ku

svojej sťažnosti kópiu napadnutého uznesenia krajského súdu. Ústavný súd zároveň zistil,

že napadnuté uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 23. mája 2008 (resp.

jeho právnemu zástupcovi 19. mája 2008). Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ nepodal

proti napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažnosť ústavnému súdu v zákonnej

dvojmesačnej lehote tak, ako to predpokladá .

14. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému

uzneseniu krajského súdu odmietol v zmysle § 25 ods. 2 v spojitosti s § 50 ods. 2 a § 53

ods. 3 odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí,

resp. ako podanú oneskorene.

K namietanému nesúladu s ,

a a s charty

15. Podľa (znenie účinné do 31. augusta 2014) ústavný súd začne

konanie, ak podá návrh

a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

b) prezident Slovenskej republiky,

c) vláda Slovenskej republiky,

d) súd,

e) generálny prokurátor,

f) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak ich

ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva

a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2,

h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a,

i) každý, kto namieta kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej

republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2.

16. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sa sťažovateľ domáhal v rámci

petitu sťažnosti (i keď sám sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uvádza, že na začatie konania

o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom je potrebný návrh podaný oprávneným

subjektom, petit sťažnosti je formulovaný na vyslovenie nesúladu konkrétneho ustanovenia

s ústavu a chartou) podanej v súlade s (pre namietané

porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom) aj vyslovenia nesúladu § 47 ods. 2 Trestného

zákona s , a a s charty, nejde

o návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, pretože sťažovateľ ako fyzická

osoba nepatrí do okruhu osôb oprávnených na podanie takého návrhu podľa čl. 130 ods. 1

a až g) (rovnaké závery porov. aj

v , , ). Rovnako ústavný súd nie je oprávnený

v rámci konania o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhodovať o súlade

právnych predpisov [porov. a a nasl. , resp.

a a nasl. ].

17. Na základe predložených konklúzií ústavný súd odmietol sťažnosť v časti

smerujúcej k vysloveniu nesúladu s ,

a a s charty ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júla 2014