Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 273/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. augusta 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika o sťažnosti T. S., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o.,

Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Michal Mandzák,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod

sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo T. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Liptovský Mikuláš p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. T. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Liptovský Mikuláš p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Liptovský Mikuláš j e p o v i n n ý uhradiť T. S. trovy konania

v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet Advokátskej

kancelárie Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 24. apríla 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť T. S. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 15. mája 2014 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 13. júna 2014. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu

s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej

vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„Návrh R. B. proti T. S. o zaplatenie 34 590,12 eur s príslušenstvom, bol doručený

tunajšiemu súdu dňa 16. 04. 2009 a vec bola zapísaná pod sp. zn. .

Okresný súd Liptovský Mikuláš výzvou zo dňa 30. 04. 2009 vyzval navrhovateľku

na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania vo výške 2 075 eur.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 05. 2009, navrhovateľka

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požiadala o priznanie oslobodenia od platenia

súdneho poplatku.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. -168 zo dňa 18. 05.

2009 navrhovateľke priznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku

Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal vo veci dňa 02. 06. 2009 pod č. k.

-169, platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odpor

s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu, vec bola dňa 22. 06. 2009

prevedená do registra Cb, veci bola pridelená spisová značka 9Cb/l 09/2009 a vo veci bolo

nariadené pojednávanie na deň 14. 09. 2009.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu 13. 07. 2009, právny zástupca odporcu

požiadal o zrušenie termínu pojednávania, nakoľko sa nachádzal na dlhodobo vopred

plánovanej dovolenke mimo územia SR.

Na pojednávaní dňa 14. 09. 2009 súd procesné rozhodol o zamietnutí návrhu

navrhovateľa o odmietnutí odporu odporcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu

Liptovský Mikuláš zo dňa 01. 06. 2009, č.k. -169. Tým istým dňom súd

do zápisnice vypočul oboch účastníkov konania.

Písomné vyhotovenie vyššie uvedeného uznesenia bolo doručené obom právnym

zástupcom, proti ktorému podal odporca odvolanie.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -234 zo dňa 27. 01. 2010

uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -219 zo dňa 21. 09. 2009

potvrdil, vec bola vrátená odvolacím súdom dňa 08. 02. 2010 a vo veci bol vytýčený termín

pojednávania dňa 14. 09. 2010.

Za účelom doplnenia dokazovania, v zmysle návrhu odporcu a jeho splnomocneného

zástupcu, bolo pojednávanie odročené na deň 24. 05. 2010.

Na pojednávaní vytýčenom na deň 24. 05. 2010 súd vypočul svedkyňu A. M., V. M.,

E. S., P. B. a pojednávanie bolo odročené na 12. 07. 2010 za účelom podrobného

oboznámenia sa odporcu s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou

na pojednávaní, ktoré neboli predložené súčasne aj vo fotokópii.

Pojednávanie vytýčené dňa 12. 07. 2010 bolo odročené na 04. 10. 2010 za účelom

ďalšieho dokazovania ohľadne dôvodnosti a výšky vyčíslených nárokov navrhovateľkou,

ktoré pojednávanie z dôvodu žiadosti zástupcu odporcu o odročenie pojednávania, bolo

odročené na deň 05. 11. 2010.

Uvedené pojednávanie bolo odročené na 22. 12. 2010 za účelom doplnenia

dokazovania v zmysle návrhov účastníkov, najmä predloženia listinných dôkazov s tým, že

splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky mala v súdom stanovenej lehote oznámiť, či

navrhuje vypočuť znalca. Uvedené pojednávanie bolo z dôvodu žiadosti zástupcu odporcu

o odročenie pojednávania, z dôvodu práceneschopnosti odporcu, odročené na neurčito.

Termín pojednávania 09. 02. 2011, na ktorom súd vypočul svedka B. a pojednávanie

odročil na 04. 04. 2011 za účelom doplnenia dokazovania v zmysle návrhu odporcu.

Pojednávanie zo dňa 04. 04. 2011 bolo odročené na 25. 05. 2011 za účelom

doplnenia v zmysle návrhov účastníkov konania a opätovného predvolania svedkyne A. B. a

svedka P. D.

Podaním, doručeným súdu 23. 05. 2011, znalkyňa ospravedlnila svoju neúčasť

na pojednávaní, preto nový termín pojednávania bol stanovený na deň 20. 06. 2011

(po telefonickom dohovore so svedkyňou), keď na pojednávaní dňa 25. 05. 2011 bol vo veci

vypočutý svedok M. D.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu 02. 06. 2011, odporca vzniesol námietku

zaujatosti zákonnej sudkyne.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -514 zo dňa 16. 08. 2011,

zákonnú sudkyňu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci. Spis bol vrátený súdu dňa

19. 08. 2011 a termín pojednávania bol stanovený na deň 12. 10. 2011, ktorý termín bol

na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky, z dôvodu naplánovaného operačného zákroku

zo strany jej právneho zástupcu, odročený na 11. 01. 2012.

Termín pojednávania bol zrušený z dôvodu podanej žiadosti právneho zástupcu

odporcu o odročenie pojednávania pre kolíziu sinými pojednávaniami a vytýčený nový

termín pojednávania na 27. 02. 2012, na ktorom pojednávaní bol vypočutý svedok P. D.,

A. B. a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom predloženia doplnenia

znaleckého posudku predloženého navrhovateľkou, znalkyne, opätovnej urgencie

spoločnosti A., s. r. o., o zaslanie faktúr vystavených spoločnosť navrhovateľke na práce

vykonávané v roku 2008 - 2010.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu 07. 05. 2012, právny zástupca navrhovateľky

predložil súdu doplnenie znaleckého posudku č. 82/2008, ktorý bol dňa 10. 5. 2012

doručený zástupcovi odporcu.

Na pojednávaní dňa 16. 11. 2012 samosudkyňa využila procesné oprávnenie podľa

a podľa a pojednávanie odročila za účelom

ustanovenia znalca.

Znalecké dokazovanie bolo nariadené uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš

-616 zo dňa 06. 05. 2013.

V odvolaní odporcu proti uzneseniu súdu o zložení preddavku na trovy dôkazu

zároveň odporca vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -647 zo dňa 12. 07. 2013,

zákonnú sudkyňu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci.

Ďalším uznesením č. k. -659 zo dňa 25. 09. 2013, Krajský súd

v Žiline potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým súd uložil odporcovi zložiť preddavok

na trovy dôkazu

Znalecký posudok č. 117/2014 znalkyňa predložila súdu dňa 28. 05. 2014. Následne

po predložení spisu súdnym znalcom súd rozhodol o znalečnom.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený s vyjadrením okresného súdu, zistil aj ústavný súd.

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedla, že „sa jedná

o vec, ktorá je zložitá skutkovo aj právne, súd vo veci vykonáva pomerne rozsiahle

dokazovanie výsluchom svedkov, nariadením znaleckého dokazovania (navrhovateľkou boli

predložené tri znalecké posudky)“. K postupu účastníkov konania predsedníčka okresného

súdu uviedla, že „pojednávania boli odročované aj z dôvodu žiadosti účastníkov, prípadne

ich právnych zástupcov(pojednávania vytýčené na dni 14.09.2009, 22.12.2010 a 11.01.2012

na žiadosť sťažovateľa) spisový materiál bol dvakrát predložený Krajskému súdu v Žiline

na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom voči zákonnej sudkyni...“.

Podpredsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 25. júna 2014

zotrval na svojich tvrdeniach v sťažnosti a nad ich rámec uviedol, že „vo veci je významná

nečinnosť znalca, za ktorú zodpovedá súd... je vecou rozhodnutia konajúceho súdu či uloží

poriadkovú pokutu alebo nie“. Okresný súd podľa názoru sťažovateľa „nepostupoval

s dostatočnou razanciou a okrem poriadkovej pokuty nevyužil ani iné inštitúty, ktorým by

odstránil prieťahy v konaní“. Zároveň vo svojom podaní ústavnému súdu oznámil, že

súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ žalobcom

o zaplatenie 34 590,12 € s príslušenstvom, ústavný súd konštatuje, že obdobné žaloby

možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto jeho zložitosť po právnej

stránke hodnotí ako priemernú, hoci k jeho doterajšej dĺžke prispeli aj početné návrhy

účastníkov na dokazovanie a predložené znalecké posudky navrhovateľkou (celkom tri,

pozn.), pričom nezrovnalosti vyplývajúce z nich museli byť odstránené nariadením ďalšieho

znaleckého dokazovania. Pokiaľ ide o tvrdenie predsedníčky okresného súdu týkajúce sa

skutkovej zložitosti veci, ústavný súd pripúšťa istú mieru zložitosti, ale táto sama osebe

nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd zistil a konštatuje, že okolnosti na strane sťažovateľa čiastočne

prispeli k celkovej dĺžke konania. Ako už bolo vo vyjadrení podpredsedníčky okresného

súdu uvedené viackrát, presnejšie trikrát, bolo potrebné odročiť pojednávania z dôvodov

na strane sťažovateľa, ktoré čiastočne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

Uvedené skutočnosti vzal ústavný súd do úvahy pri určení finančného zadosťučinenia.

Pokiaľ ide o využitie odvolania ako procesného nástroja proti uzneseniu okresného

súdu o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania a vznesenie námietky zaujatosti

zákonnej sudkyne sťažovateľom, ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju

judikatúru, podľa ktorej v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom

konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť

v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci

(, ). V súlade s touto judikatúrou musel ústavný súd preto dobu

potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach zohľadniť

pri posúdení postupu okresného súdu a otázky, či došlo k porušeniu označených práv

sťažovateľa a v akej miere, respektíve intenzite.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil a identifikoval len jedno obdobie

kratšej neodôvodnenej nečinnosti. Tým obdobím nečinnosti v trvaní necelých šiestich

mesiacov bolo obdobie od odročenia pojednávania konaného 16. novembra 2012 pre účely

ustanovenia znalca, do ustanovenia znalca samotného uznesením zo 6. mája 2013.

Ústavný súd ďalej pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal aj zo svojej

konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že už samotná skutočnosť, že dokazovanie

na súde prvého stupňa trvá vyše päť rokov, aj napriek veľkému počtu pojednávaní (celkom

desať) svedčí o nesústredenej činnosti okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje aj na vrátenie súdneho spisu Krajským súdom v Žiline (č. l. 499 súdneho spisu)

ako predčasne predloženého z dôvodu, že nebol zaplatený súdny poplatok za podanie

námietky zaujatosti, hoci sťažovateľ ako účastník konania nebol oslobodený od súdnych

poplatkov. Takisto za nesústredený postup okresného súdu možno označiť neschopnosť

zabezpečiť znalecký posudok v lehote približne jedného roka, pričom existencia troch

predchádzajúcich posudkov bola v tomto smere nepochybne výhodou pri stanovení času

potrebného na vypracovanie znalecké posudku.

Ústavný súd na základe všetkých uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný

súd v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené

pod sp. zn. , došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru

(bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože okresný súd vo veci do rozhodnutia ústavného súdu

o tejto sťažnosti nerozhodol (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

5 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania

na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, považoval

ústavný súd priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa

si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 340,89 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014

v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Právny zástupca tvrdí, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto by sa odmena

a náhrady mali navýšiť podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Tvrdená

skutočnosť, že právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nebola v konaní

preukázaná (dokladovaná), preto ústavný súd priznal náhradu trov konania tak, ako to

vyplývalo z obsahu spisu. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi,

spolu predstavuje teda sumu 284,08 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. augusta 2014