Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 451/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Truck Center Košice, s. r. o., Topásová 52,

Košice, zastúpenej advokátom Dušanom Antolom, Advokátska kancelária, Hlavná 108,

Košice, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I

č. k. -344 z 27. decembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Truck Center Košice, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. februára 2014 doručená sťažnosť spoločnosti Truck Center Košice, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“, resp. v citovanom texte „sťažovateľ“ a „navrhovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -344

z 27. decembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka podaním

z 12. decembra 2013 navrhla, aby okresný súd povolil jej reštrukturalizáciu ako dlžníka

v konkurznom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. . Konanie

o návrhu na povolenie reštrukturalizácie je vedené okresným súdom

pod sp. zn. . Okresný súd napadnutým uznesením z 27. decembra 2013 návrh

na povolenie reštrukturalizácie odmietol.

3. Sťažovateľka „považuje vydané uznesenie Okresného súdu... sp. zn. 31 R/5/2013-

344 zo dňa 27. 12. 2013 o odmietnutí návrhu na povolenie reštrukturalizácie v rozpore

s ... a týmto rozhodnutím bolo porušené jeho základné právo podľa

... a práva podľa Dohovoru... a Dodatkového protokolu

k Dohovoru... spočívajúce v základnom práve na súdnu ochranu všeobecným súdom“.

4. Sťažovateľka ďalej namieta porušenie „svojich základných práv podľa čl. 20

... a Dodatkového protokolu, pretože okresný súd tým, že odmietol návrh

na povolenie reštrukturalizácie a následne vyhlásil na majetok sťažovateľa ako dlžníka

konkurz, zásadným spôsobom zmenil právny status sťažovateľa, pretože vyhlásenie

konkurzu na majetok sťažovateľa má likvidačné následky na jeho podnikateľskú činnosť“.

5. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie okresného súdu „za arbitrárne,

formalistické pri výklade a aplikácii právnych noriem. Sťažovateľ je toho názoru, že

okresný súd napadnutým uznesením porušil jeho základné právo na súdnu ochranu aj tým,

že okresný súd svoje rozhodnutie náležitým spôsobom nezdôvodnil a založil ho na

dôvodoch, ktoré v okolnostiach tejto konkrétnej veci nemajú zjavne žiadnu relevanciu.“.

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva spoločnosti Truck Center Košice s. r. o... na súdnu a inú právnu

ochranu podľa článku 46 ods. 1 ... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru... a právo vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 ... v spojení

s jeho právom na majetok podľa článku 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru... boli

porušené uznesením Okresného súdu... sp. zn. -344 z 27. decembra 2013.

2. Uznesenie Okresného súdu... sp. zn. -344 z 27.decembra 2013 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia... spolu odmena

s DPH v sume 340,90 EUR...“

Sťažovateľka súčasne požiadala o odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

II.

7. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti [§ 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)] ústavný súd požiadal okresný súd

o vyjadrenie k posudzovanej sťažnosti a sťažovateľku o zaujatie stanoviska k tomuto

vyjadreniu.

7.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. zo 4. apríla 2014

v podstatnom uviedol:

«Súd uznesením zo dňa 04. 06. 2013, č. k.: -18 začal voči dlžníkovi

konkurzné konanie...

Uznesením zo dňa 17. 06. 2013, č. k. -26... uložil dlžníkovi, aby sa

v lehote 20 dní od doručenia uznesenia vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil

svoju platobnú schopnosť a uložil mu povinnosť predložiť súdu v tej istej lehote súdom

požadované dokumenty...

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16. 07. 2013 sa dlžník vyjadril k návrhu

na vyhlásenie konkurzu. V podaní uviedol, že pohľadávku navrhovateľa uhradil z časti

vo výške 5.654,78 eura, pričom zvyšok uhradí do 5 dní, rovnako aj pohľadávky ostatných

veriteľov uvedených v návrhu.

Dlžník v lehote, ktorá mu uplynula dňa 12. 07. 2012 neosvedčil svoju platobnú

schopnosť... dlžník v podaní doručenom súdu v tejto lehote uviedol, že do 5 dní uhradí

pohľadávku navrhovateľa aj pohľadávky ostatných veriteľov uvedených v návrhu...

... súd na pojednávaní konanom dňa 16. 09. 2013 vyhlásil dokazovanie za účelom

overenia platobnej schopnosti dlžníka za skončené.

Z dôvodu, že súd mal pochybnosti o majetnosti dlžníka, uznesením zo dňa

17. 10. 2013, č. k.: -50... ustanovil náhodným výberom predbežného správcu:

M. T. a uložil mu povinnosť vypracovať a predložiť súdu v lehote 10 od ustanovenia

do funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania majetku dlžníka a o vykonaných

úkonoch, v lehote 20 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú písomnú správu,

v lehote 28 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú správu o týchto

skutočnostiach a v lehote 45 dní od ustanovenia do funkcie záverečnú správu o majetnosti

alebo nemajetnosti dlžníka, v ktorej zároveň uvedie záver o tom, či majetok dlžníka bude

postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu ako aj záver o možnosti odporovania

právnym úkonom dlžníka.

Predbežný správca vo svojej záverečnej správe o majetnosti alebo nemajetnosti

dlžníka (ďalej len „správa“) súdu oznámil, že dlžník v súčasnosti ešte stále vlastní

nehnuteľný majetok a hnuteľné veci v celkovej zostatkovej hodnote 147.108,20 €, reálne

vymožiteľné a speňažiteľné pohľadávky v celkovej zostatkovej hodnote 114.825,91 €

a peňažné prostriedky na účte v bankách celkom v sume 112.646,18 €.

Na základe uvedených skutočností dospel predbežný správca k záveru, že majetok

dlžníka bude postačovať na úhradu nákladov konkurzu.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 10. 2013 dlžník navrhol, aby súd

prerušil začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi z dôvodu, že dlžník poveril dňa 16. 10.

2013 J. B. vypracovaním reštrukturalizačného posudku na účely zistenia, či sú splnené

predpoklady na jeho reštrukturalizáciu.

Následne súd uznesením zo dňa 23. 10. 2013, č. k. -132, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 10. 2013 prerušil konkurzné konanie na 60 dní.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 12. 2013 dlžník: Truck Center

Košice s. r. o... podal návrh na povolenie reštrukturalizácie...

Následne uznesením zo dňa 27. 12. 2013, č. k. -344, Okresný súd

Košice I odmietol návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Súd má za to, že uznesenie o odmietnutí návrhu bolo dostatočne a riadne

odôvodnené. V odôvodnení návrhu bol navrhovateľ poučený o náležitostiach návrhu,

pričom zároveň došlo v odôvodnení rozhodnutia k citovaniu právnej úpravy v ktorej sa

podrobne uvádzajú všetky podstatné náležitosti návrhu na povolenie reštrukturalizácie ako

aj podstatné náležitosti povinných príloh návrhu, ktoré sú jeho neoddeliteľnou súčasťou

v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).

V odôvodnení rozhodnutia o odmietnutí návrhu bolo uvedené, že návrh na povolenie

reštrukturalizácie neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, pretože navrhovateľ

v návrhu neuviedol žiadne zákonom požadované odôvodnenie v zmysle ust.

v spojení s ust. . V odôvodnení rozhodnutia o odmietnutí návrhu bolo jasne

a zrozumiteľne uvedené, že navrhovateľ v návrhu neuviedol pravdivé opísanie

rozhodujúcich skutočností a uvedenie dôvodov, ktoré navrhovateľa viedli k podaniu návrhu

na povolenie reštrukturalizácie. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že obsahom

návrhu boli iba skutočnosti, že dlžník poveril vypracovaním reštrukturalizačného posudku

správcu, že tento spĺňa predpoklady a posudok vypracoval, ako aj menný výpočet

pripojených príloh a petit návrhu. Uvedené odôvodnenie považuje súd za riadne

a konkrétne, v súlade s a , pričom ho považuje zároveň za dostatočne určité.

Zároveň si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že sa zjavne nejedná o sťažovateľom

uvádzaný formalizmus pri posudzovaní úkonu účastníka konania, a to z nasledovných

dôvodov:

Navrhovateľ v návrhu neuviedol opísanie rozhodujúcich skutočností a uvedenie

dôvodov, ktoré navrhovateľa viedli k podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizácie, teda

navrhovateľ sa v samotnom návrhu vôbec nezaoberal či tento je v úpadku, alebo mu úpadok

hrozí. Uvedený nedostatok návrhu súd považoval za zásadnú prekážku, ktorá mu

znemožňovala pokračovať ďalej v konaní a to z dôvodu, že reštrukturalizačné konanie voči

dlžníkovi možno začať a ďalej v ňom pokračovať iba v prípade, že tento je v úpadku

respektíve mu úpadok hrozí (napr. ust. ). V prípade že dlžník nie je

v úpadku alebo tento mu nehrozí, nemožno začať reštrukturalizačné konanie, pričom

samotný dlžník - navrhovateľ sa v samotnom návrhu s tou skutočnosťou vôbec

nevysporiadal, pričom súd v zmysle platnej právnej úpravy nemal zákonnú možnosť dlžníka

vyzvať na odstránenie tohto nedostatku návrhu (v konkurznom konaní by súd dlžníka vyzval

na odstránenie tohto nedostatku). Súd z vyššie uvedeného mal za to, že návrh na povolenie

reštrukturalizácie jednoznačne nemá predpísanú náležitosť ( v spojení

s ust. ), bez ktorej nebolo možné v konaní pokračovať.

Počas preskúmavania návrhu na povolenie reštrukturalizácie súd taktiež zistil, že aj

pripojený Zoznam majetku obsahoval len niektoré zo skutočností uvádzaných vo vyššie

citovanom ust. vyhlášky č. , teda neobsahoval všetky vyššie uvádzané

skutočnosti tak ako ich požaduje citované ust. vyhlášky č. , ktoré v plnom

rozsahu bolo v rozhodnutí uvedené. Uvedený nedostatok návrhu súd považoval za zásadnú

prekážku, ktorá mu znemožňovala pokračovať ďalej v konaní z dôvodu, že navrhovateľ musí

podľa ust. pripojiť aj zoznam majetku. Súd mal zároveň pri posudzovaní

návrhu za to, že neúplný zoznam majetku, ktorého všetky podstatné náležitosti podrobne

citoval v odôvodnení svojho rozhodnutia o odmietnutí návrhu nemožno považovať za riadne

zostavený zoznam majetku a teda návrh na povolenie reštrukturalizácie nespĺňal zákonom

predpísanú náležitosť v zmysle ust. , pričom súd v zmysle platnej právnej

úpravy nemal zákonnú možnosť dlžníka vyzvať na odstránenie tohto nedostatku návrhu

(v konkurznom konaní by súd dlžníka vyzval na odstránenie tohto nedostatku)...

Z dôvodu, že súd konkurzné konanie prerušil na 60 dní, pričom počas prerušenia

nedošlo k začatiu reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi, bolo potrebné v prerušenom

konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. pokračovať...

V zmysle ust. v spojitosti s ust. došlo dňa

18. 01. 2014 k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: Truck Center Košice s. r. o... a to

bez ohľadu na právoplatnosť predmetného uznesenia.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. 01. 2014 sa JUDr. Dušan Antol,

advokát... odvolal voči uzneseniu zo dňa 10. 01. 2014, č. k. -307, o vyhlásení

konkurzu na majetok dlžníka.

Okresný súd Košice I následne dňa 21. 02. 2014 predložil predmetné odvolanie spolu

so súdnym spisom vedeným pod sp. zn. Krajskému súdu v Košiciach ako

odvolaciemu súdu. Krajský súd... 07. 03. 2014 vrátil spis bez rozhodnutia o odvolaní

tunajšiemu súdu...

Následne Okresný súd... I dňa 18. 03. 2014 vyzval dlžníka, aby v lehote 10 dní

od doručenia výzvy doručili tunajšiemu súdu doplnenie odvolania o splnomocnenie

na zastupovanie úpadcu v konaní podľa .

Po predložení predmetného splnomocnenia súd predloží podané odvolanie opätovne

Krajskému súdu..., aby rozhodol o odvolaní voči uzneseniu zo dňa 10. 01. 2014,

č. k. -307, o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka: Truck Center

Košice s. r. o.

Na základe uvedeného Vám oznamujem, že som toho názoru, že nie je možné súhlasiť

s tvrdením sťažovateľa, že Okresný súd... formalistickým výkladom ust. ,

a odmietol v konaní vedenom pod sp. zn.

návrh na povolenie reštrukturalizácie z formálnych dôvodov, pričom svoje rozhodnutie ani

náležitým spôsobom neodôvodnil.

Skutočnosť, že súd nemá zákonnú možnosť vyzvať dlžníka na odstránenie

chýbajúcich náležitostí návrhu, ktoré v danom prípade majú zjavnú oporu v a bez ich

odstránenia nie je možné pokračovať v konaní, nemôže zakladať predpoklad pre vyhovenie

vadnému návrhu dlžníka. Je zjavné, že ani samotný sťažovateľ nemá v podanej sťažnosti za

to, že návrh mal všetky podstatné náležitosti. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti iba namieta, že

rozhodnutie súdu nebolo riadne odôvodnené a vady návrhu nepredstavovali zásadnejšie

prekážky v rozhodovaní o návrhu a následnom pokračovaní v konaní. Teda aj v prípade, že

by rozhodnutie súdu o odmietnutí návrhu spĺňalo predstavy sťažovateľa, tento by opätovne

musel podať návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Máme taktiež za to, že nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu

ochranu z dôvodu, že súdna reštrukturalizácia je iba jednou z možností dlžníka ako riešiť

ozdravenie spoločnosti. Samotný dlžník sa stále mohol včasné rozhodnúť pre

reštrukturalizáciu ekonomickú (sanáciu), prípadne iný spôsob svojho ozdravenia.

V prípade, že sa dlžník rozhodne riešiť svoje ozdravenie nie ekonomickou ale súdnou cestou

je povinný rešpektovať platnú právnu úpravu, ktorá vyžaduje dodržiavanie procesných

pravidiel medzi ktoré patrí aj podanie riadneho a úplného návrhu na povolenie

reštrukturalizácie.

Na tomto mieste poukazujem taktiež na skutočnosť, že sťažovateľ požaduje odloženie

vykonateľnosti uznesenia zo dňa 10. 01. 2014, č. k. -307, o vyhlásení konkurzu

na majetok dlžníka, voči ktorému bolo podané odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo

odvolacím súdom rozhodnuté.»

7.2 Sťažovateľka k vyjadreniu okresného súdu listom zo 6. mája 2014 zaujala

(v podstatnom) toto stanovisko:

«... je teda zrejmé ak voči sťažovateľovi ako dlžníkovi bolo začaté konkurzné konanie

a v rámci tohto konania, ktoré bolo prerušené podal návrh na povolenie reštrukturalizácie,

jeho úmysel vyplýva z tohto podaného návrhu, že je v úpadku, alebo mu úpadok hrozí.

Obligatórnou náležitosťou podaného návrhu na reštrukturalizáciu je mimo iného aj

reštrukturalizačný posudok, ktorý je základným informačným dokladom pre posudzovanie

okresného súdu, či sú splnené všetky náležitosti na začatie konania. Sťažovateľ poukazuje

na to, že v podanom návrhu na povolenie reštrukturalizácie uviedol, že poverený správca

podal reštrukturalizačný posudok, v ktorom odporúčal povolenie reštrukturalizácie.

V uvedenom reštrukturalizačnom posudku sú detailne rozvedené ekonomické a právne

závery o tom, že sťažovateľ ako dlžník je v úpadku a povolením reštrukturalizácie očakáva

uspokojenie veriteľov vo vyššej miere než v konkurze.

Ďalej okresný súd odôvodnil odmietnutie návrhu na povolenie reštrukturalizácie aj

tým, že pripojený Zoznam majetku obsahoval len niektoré zo skutočností uvádzaných

v ust. vyhl. č. , teda neobsahoval všetky uvádzané skutočností tak, ako ich

požaduje citované ustanovenie § 4 vyhlášky. Tento nedostatok návrhu súd považoval

za zásadnú prekážku, ktorá mu znemožňovala pokračovať ďalej v konaní z dôvodu, že

sťažovateľ musí podľa ust. pripojiť aj Zoznam majetku. Okresný súd

vyjadril záver, že neúplný Zoznam majetku, ktorý predložil navrhovateľ neobsahoval riadne

zostavený Zoznam majetku a teda návrh na povolenie reštrukturalizácie nespĺňal zákonom

predpísanú náležitosť v zmysle ust. . Okresný súd v zmysle platnej právnej

úpravy nemal zákonnú možnosť vyzvať sťažovateľa na odstránenie tohto nedostatku návrhu,

preto rozhodol o odmietnutí návrhu na povolenie reštrukturalizácie.

S týmto záverom okresného súdu sťažovateľ nesúhlasí z dôvodov, na ktoré poukázal

už v podanej ústavnej sťažnosti v bode IV sťažnosti a znovu poukazuje, že pripojený Zoznam

majetku bol sťažovateľom ako dlžníkom vyhotovený v súlade vyhl. č.

Sťažovateľ zostavil Zoznam reálneho a skutočného majetku, ktorý vlastnil podľa

mimoriadnej účtovnej závierky, ktorá tvorí taktiež prílohu návrhu. Okresný súd v uznesení

o odmietnutí návrhu ani vo svojom stanovisku konkrétne neuviedol v čom považoval

pripojený Zoznam majetku za neúplný a ktoré skutočnosti mali byť v súlade s ust. § 4

citovanej vyhlášky v zozname uvedené.

Okresný súd aj vo svojom stanovisku uvádza, že pripojený Zoznam majetku

obsahoval:

„len niektoré zo skutočností uvádzané v citovanom ustanovení § 4 vyhl. č. 655/2005

Z. z., teda neobsahoval všetky vyššie uvádzané skutočnosti tak, ako to vyžaduje citované

ust. vyhl. č. , ktoré v plnom rozsahu bolo uvedené.“

K tomu sťažovateľ uvádza, že vyhotovil Zoznam majetku podľa aktuálneho stavu

a nemohol uviesť do Zoznamu majetku aj tie zložky majetku, ktoré vyhláška uvádza, ak ich

v čase zostavovania nevlastnil. Takúto povinnosť nestanovuje dlžníkovi žiadne ustanovenie

vyhl. č.

Sťažovateľ v tejto súvislosti opätovne poukazuje na komentár k zákonu o konkurze

a reštrukturalizácii Doc. JUDr. Milana Ďuricu PhD. na strane 742 a 743, v ktorom autor

sa zaoberá náležitosťami návrhu na povolenie reštrukturalizácie...

S poukazom na vyššie uvedené sťažovateľ trvá na podanej sťažnosti v celom rozsahu

a navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

rozhodol podľa návrhov uvedených v tejto sťažnosti.»

8. Pre účely verifikácie tvrdení účastníkov konania ústavný súd nahliadol do súdneho

spisu okresného súdu sp. zn. .

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak

ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal.

10. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Predmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie označených práv

zaručených , dohovorom a dodatkovým protokolom postupom okresného súdu

a jeho uznesením č. k. -344 z 27. decembra 2013.

III.A

K namietanému porušeniu základných práv podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom.

13. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť (, ).

14. Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka vidí porušenie svojho základného

práva zaručeného a práva podľa dohovoru najmä z dôvodov

koncentrovane vyjadrených v bodoch 4 a 5.

15. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale

podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je

v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho

posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,

že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (, ).

16. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru označeným rozhodnutím krajského

súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc

všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky

výkonu právomoci okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím uznesením

č. k. -344 z 27. decembra 2013 sú zlučiteľné s označeným článkom

a dohovoru.

17. Po oboznámení sa s obsahom namietaného rozhodnutia okresného súdu ústavný

súd dospel k záveru, že okresný súd svoje rozhodnutie, ktorým odmietol návrh sťažovateľky

na povolenie reštrukturalizácie, v okolnostiach daného prípadu primerane odôvodnil,

čo potvrdzuje jeho argumentácia vychádzajúca z v konaní zisteného skutkového stavu

a na tomto základe vyvodených právnych záverov. V odôvodnení okresný súd uviedol:

«Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 12. 2013 navrhol, aby

súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka: Truck Center Košice s. r. o...

Návrh návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžník neodôvodnil žiadnymi

skutočnosťami, teda neuviedol žiadne dôvody prečo sa rozhodol návrh podať. V návrhu

navrhovateľ iba uviedol, že dlžník poveril vypracovaním reštrukturalizačného posudku

správcu J. B., pričom poverený správca vo vypracovanom reštrukturalizačnom posudku

reštrukturalizáciu odporučil, ako aj menný výpočet pripojených príloh. Obsahom návrhu

teda boli iba skutočnosti, že dlžník poveril vypracovaním reštrukturalizačného posudku

správcu, že tento spĺňa predpoklady a posudok vypracoval, ako aj menný výpočet

pripojených príloh a petit návrhu.

Návrh okrem iných listinných dôkazov v podobe príloh obsahoval zákonom

požadované prílohy a to neúplný zoznam majetku dlžníka, zoznam záväzkov dlžníka,

zmluvné a iné prehľady, reštrukturalizačný posudok č. 1/2013 zo dňa 12. 12. 2013, zoznam

osôb spriaznených s dlžníkom, riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka a mimoriadnu

individuálnu účtovnú závierku dlžníka.

Podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) dlžník je

v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie

reštrukturalizácie alebo, návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.

Podľa ust. spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto

zákona rozumie...

Podľa ust. ...

Podľa ust. , dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie

reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom

posudku nie staršom ako 30 dní jeho reštrukturalizáciu odporučil.

Podľa ust. , návrh na povolenie reštrukturalizácie musí obsahovať

všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu. Podpis navrhovateľa musí byť

v návrhu úradne osvedčený.

Podľa ust. , navrhovateľ je povinný k návrhu na povolenie

reštrukturalizácie pripojiť posudok správcu, zoznam majetku dlžníka, zoznam záväzkov

dlžníka, zoznam osôb spriaznených s dlžníkom a poslednú riadnu individuálnu účtovnú

závierku spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená

neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná

závierka predmetom overovania audítorom, k navrhuje povinný pripojiť aj správu audítora.

Podľa ust. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje

ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby

každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa ust. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem

všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať...

V zmysle ust. vyhlášky MS SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia (ďalej len „“), táto vyhláška upravuje v ust. ,

§ 5 aj podrobnosti o obsahových náležitostiach zoznamu dlžníkovho majetku a zoznamu

dlžníkových záväzkov.

V zmysle ust. vyhlášky č. , v zozname majetku sa uvádza

všetok majetok patriaci dlžníkovi ku dňu predloženia zoznamu majetku alebo ku dňu jeho

doplnenia vrátane sporného majetku, ku ktorému niekto iný uplatňuje vlastnícke právo

alebo iné majetkové právo. Ak ide o konkurzné konanie, v zozname majetku sa uvádza aj

majetok, ktorý bol prevedený z dlžníkovho majetku právnymi úkonmi, pri ktorých možno

odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť.

V zmysle ust. § 4 ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7 vyhlášky č. 665/2005

Z. z., zoznam majetku sa vyhotovuje v prehľadnej písomnej forme, v ktorej sa uvádzajú

nasledujúce údaje:...

V zmysle ust. vyhlášky č. , v zozname záväzkov sa uvádzajú

peňažné záväzky dlžníka ku dňu predloženia zoznamu záväzkov alebo ku dňu jeho doplnenia

vrátane sporných peňažných záväzkov, ktoré sú voči nemu uplatňované.

V zmysle ust. vyhlášky č. , zoznam záväzkov sa vyhotovuje

v prehľadnej písomnej forme, v ktorej sa uvádzajú nasledujúce údaje:...

V zmysle ust. vyhlášky č. , pred prvý list zoznamu záväzkov

sa vloží vyhlásenie dlžníka o pravdivosti a úplnosti údajov uvedených v zozname záväzkov.

V zmysle ust. vyhlášky č. , súčasť zoznamu majetku a zoznamu

záväzkov tvorí zmluvný prehľad, v ktorom sa uvedú všetky zmluvy, ktoré ku dňu zostavenia

zoznamu majetku a zoznamu záväzkov neboli ukončené, vrátane pracovných zmlúv;

pred prvý list prehľadu sa vloží vyhlásenie dlžníka o pravdivosti a úplnosti údajov.

Podľa ust. , ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie

spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne

o začatí reštrukturalizačného konania. Inak návrh na povolenie reštrukturalizácie

v rovnakej lehote uznesením odmietne; uznesenie doručí navrhovateľovi.

Podľa ust. , súd nevyzýva navrhovateľa na opravu ani doplnenie

neúplného alebo nesprávneho návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Súd návrh veriteľa

na povolenie reštrukturalizácie pred začatím reštrukturalizačného konania dlžníkovi

nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na povolenie reštrukturalizácie vyjadril.

Po preskúmaní návrhu súd zistil, že návrh na povolenie reštrukturalizácie

neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, pretože navrhovateľ v návrhu neuviedol

žiadne zákonom požadované odôvodnenie v zmysle ust. v spojení

s ust. . Navrhovateľ teda v návrhu neuviedol pravdivé opísanie

rozhodujúcich skutočností a uvedenie dôvodov, ktoré navrhovateľa viedli k podaniu návrhu

na povolenie reštrukturalizácie. Obsahom návrhu boli iba skutočnosti, že dlžník poveril

vypracovaním reštrukturalizačného posudku správcu, že tento spĺňa predpoklady a posudok

vypracoval, ako aj menný výpočet pripojených príloh a petit návrhu. Taktiež navrhovateľom

pripojený zoznam majetku obsahoval len niektoré zo skutočností uvádzaných vo vyššie

citovanom ust. vyhlášky č. , teda neobsahoval všetky vyššie uvádzané

skutočnosti tak ako ich požaduje citované ust. vyhlášky č.

Na základe vyššie uvedeného preto tunajší súd rozhodol v zmysle ust. § 113 ods. 1 a

2 tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na povolenie

reštrukturalizácie odmietol a to bez predchádzajúcej výzvy navrhovateľa na doplnenie,

alebo opravu neúplného návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Uvedená skutočnosť, však

navrhovateľovi nebráni v opätovnom podaní úplného návrhu.

V zmysle ust. súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje

uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon.»

18. Konfrontáciou tvrdení účastníkov konania s obsahom súdneho spisu okresného

súdu sp. zn. ústavný súd považuje za dôvodné prisvedčiť hodnoteniam

faktickým a právnym záverom okresného súdu prezentovaným v odôvodnení namietaného

uznesenia a podrobnejšie zdokumentovaným vo vyjadrení okresného súdu zo 4. apríla 2014

(bod 7.1). Zdôvodnenie úpadku sťažovateľky v bode „4. – ÚPADOK“ reštrukturalizačného

posudku č. 1/2003 z 12. decembra 2013 vypracovaného J. B., reštrukturalizačným

správcom..., vyznieva aj podľa názoru ústavného súdu všeobecne, čo sa týka výšky majetku

sťažovateľky (v čase vypracovania posudku), jej aktív a pasív. A keďže údaje o majetku

sťažovateľky (a ich eventuálnym dopadom na zdôvodnenie úpadku, pozn.) nevystihovali

v tom čase reálne existujúci stav a tento nedostatok nemal okresný súd zákonnú povinnosť

výzvou sťažovateľke odstrániť ( o konkurze

a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov), okresný súd nepostupoval nezákonne,

keď návrh na reštrukturalizáciu uznesením č. k. -344 z 27. decembra 2013

odmietol z dôvodu, „že navrhovateľ v návrhu neuviedol pravdivé opísanie rozhodujúcich

skutočností a uvedenie dôvodov, ktoré navrhovateľa viedli k podaniu návrhu“ (záver

odôvodnenia v bode 17).

19. Predmetné rozhodnutie okresného súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne

tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

20. Ústavný súd vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu

dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom uznesení zrozumiteľne uviedol skutkový

stav, z ktorého vychádzal, vykonal ústavne súladný výklad relevantných právnych noriem

a jeho závery nie sú arbitrárne. Ústavný súd preto nezistil pri predbežnom prerokovaní

žiadnu možnosť porušenia základného práva podľa , resp. práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s posudzovaným uznesením.

21. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto jej

časti podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

III.B

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu

22. Sťažovateľka súčasne namietala aj porušenie základného práva vlastniť majetok

podľa a práva na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu už

uvedeným postupom a rozhodnutím okresného súdu.

23. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 1

dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne

užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu

a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

24. Pretože sťažovateľka namietajúca tiež porušenie základného práva podľa čl. 20

ods. 1 a práva podľa dodatkového protokolu tieto porušenia oprela o dôvody

v podstate identické ako v súvislosti s namietanými porušeniami a

ods. 1 dohovoru, bolo potrebné odmietnuť sťažovateľkinu sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti ( ).

25. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd sa už jej ďalšími návrhmi nezaoberal (bod 6).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014