Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 406/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť P. W. zastúpeného advokátom Mgr. Rastislavom Otrubom,

Kvačalova 1227/55, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa

, a postupom Okresného

súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. W. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2014 doručená sťažnosť P. W. (ďalej len „sťažovateľ“) zastúpeného advokátom Mgr.

Rastislavom Otrubom, Kvačalova 1227/55, Žilina, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

Sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 10. septembra 2012

(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) uznaný vinným z pokračovacieho zločinu krátenia

dane a poistného podľa a . Krajský súd v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) uznesením sp. zn. z 26. marca 2013 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“) odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu zamietol. Dovolanie

sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) odmietol uznesením sp. zn. z 24. októbra 2013 (ďalej len

„uznesenie najvyššieho súdu“).

Sťažovateľ uvádza: „V trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod spis. zn.:

3 bolo v rámci prípravného konania vykonaných množstvo procesných úkonov

(výsluchov svedkov), avšak orgánmi činnými v trestnom konaní došlo pri vykonávaní

procesných úkonov k porušeniu zásady uvedenej v , v zmysle ktorej každý

proti komu sa vedie trestné stíhanie, má právo na obhajobu... Poverený vyšetrovateľ

obhajcovi sťažovateľa písomne oznámil termín plánovaných úkonov a to na deň:

05. 01. 2010, 08. 01. 2010 a 11. 01. 2010 - avšak predvolanie bolo doručené obhajcovi dňa

04. 01. 2010, čím nebola dodržaná minimálna lehota na prípravu.

Sťažovateľ resp. jeho obhajca, musí mať vždy reálnu možnosť realizovať právo

na obhajobu. Obvinený môže svoje základné právo realizovať až po tom, ako bol riadne

upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu konkrétneho svedka - čo sa však

v uvedenom prípade nestalo... Keďže vo vyššie uvedených prípadoch absentujú dôkazy

o vykázaní doručenia predvolaní na jednotlivé vyšetrovacie úkony - nie je možné považovať

takto vykonané úkony za vykonané v súlade s , ale aj s Dohovorom, čo

však Okresný súd Martin v spojení s Krajským súdom Žilina neskúmal.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa uvedené v či. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 50 ods. 3

SR v konaní vedenom na Okresnom súde Martin, pod. spis. zn.: bolo

porušené.

Ústavný súd zrušuje rozsudok Okresného súdu Martin... v konaní vedenom pod

spis. zn.: v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina, ktoré bolo vydané dňa

26. 03. 2013 v konaní vedenom pod spis. zn.: a vec sa vracia Okresnému súdu

Martin na ďalšie konanie.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi podľa SR finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000 EUR.

Ústavný súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi

sťažovateľa.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2

a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. , ), keď navyše znenie

petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá ústavný

súd dôvod spochybňovať. Sťažovateľ v sťažnosti namietal iba porušenie svojich základných

práv postupom okresného súdu, a nie aj postupom krajského súdu a najvyššieho súdu.

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený namietať porušenie svojich základných

práv, ku ktorému malo dôjsť v konaní pred okresným súdom podaním odvolania

na krajskom súde, o čom sťažovateľ vedel, odvolanie podal a krajský súd o ňom rozhodol.

Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu

svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje právomoc

ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Ústavný súd dodáva, že aj v prípade, ak by sťažovateľ namietal porušenie svojich

práv postupom krajského súdu, resp. najvyššieho súdu, ústavný súd by musel jeho sťažnosť

odmietnuť ako oneskorene podanú podľa .

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Lehota ustanovená v je lehotou objektívnou, čo

znamená, že jej zmeškanie nie je možné odpustiť (napr. ). Uznesenie

krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 24. októbra 2013. Ústavný súd v rámci prípravy

predbežného prerokovania sťažnosti na okresnom súde zistil, že uznesenie najvyššieho súdu

bolo sťažovateľovi doručené 12. novembra 2013. Sťažnosť sťažovateľa bola podaná

na poštovú prepravu 26. februára 2014, teda po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014