Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/239/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: C.. K. C., narodený 1. augusta XXXX, trvalým pobytom v J., G. hrádzi XXXXX/X, zastúpeného JUDr. Petrom Vačokom, advokátom v Bratislave, Vazovova 9/A, proti žalovanej: W. C., narodená XX. mája XXXX, trvalým pobytom v C. pri J., J. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Boris, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ružinovská 40, IČO: 36 863 319, o zaplatenie 15 000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III 25. marca 2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 15 000 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 15 000 eur od 1. januára 2014 do zaplatenia z titulu nevrátenia pôžičky, ktorú žalovanej poskytol na základe zmluvy o pôžičke z 31. októbra 2012. 1.1. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe uvedenej zmluvy o pôžičke poskytol žalovanej sumu 15 000 eur, ktorú v hotovosti prevzala pri podpise tejto zmluvy a mala mu ju vrátiť v dohodnutej lehote splatnosti do 31. decembra 2014, čo sa ale nestalo. Žalobca okrem tejto pôžičky žalovanej poskytol ešte ďalšie dve pôžičky vo výške 15 000 eur aj p. R. D. a p. C. Y., a to za účelom založenia firmy ACC palety s. r. o. a rozbehnutia podnikania v oblasti nákupu a predaja drevených paliet, o ktoré mali tieto tri spolupracovníčky záujem. Keďže žalobca mal skúsenosti s podnikaním a zakladaním obchodných spoločností, bol požiadaný svojou známou p. R. D., aby im v tomto pomohol. Dohodli sa, že firmu založí na svoje meno, pretože to považovali za najrýchlejší spôsob jej založenia a pre začatie podnikania. Táto spoločnosť (firma) však bola od počiatku riadená spoločne ním, žalovanou, p. R. D. a p. C. Y., ktoré sa podľa ich vzájomnej dohody mali stať spoločníkmi uvedenej firmy tak, že žalobca na ne po rozbehnutí chodu firmy prevedie obchodné podiely. Prevod obchodných podielov žalobca považoval len za formálny úkon, pretože spoločnosť už bola prakticky ich. K uvedenému „formálnemu zosúladeniu“ avšak pre následné vzájomné roztržky nedošlo. 1.2. Následne (vo svojich neskorších podaniach a výpovedi strany) žalobca tvrdil, že pri podpisovaní zmlúv a vyplácaní sumy pôžičky 15 000 eur žalovanej, p. R. D. a p. C. Y. tieto prišli s návrhom, že netreba im dávať teraz peniaze priamo do ruky, ale nech začne čo najskôr pracovať a financovať prípravu firmy z týchto peňazí, z ktorých nepoužitý zostatok sa potom prevedie na bankový účet firmy. Požičiavaná suma mu tak bola vzápätí späť odovzdaná do jeho dispozície. Za celú dobu svojej práce na založení a rozbehnutí firmy si neuplatnil ani jeden cent z peňazí žalovanej, p. R. D. a p. C. Y. a všetku prácu vykonával na svoje náklady. Podpísanie zmluvy o pôžičke teda nebolo žiadnou podmienkou pre prijatie žalovanej do pracovného pomeru, ako to žalovaná nepravdivo tvrdí, ale súviselo so založením firmy v prospech žalovanej, p. R. D. a p. C. Y., ktorej sa následne mali stať spoločníkmi. Po založení firmy

zostatok nespotrebovaných peňazí pôžičiek pre žalovanú, p. R. D. a p. C. Y. previedol na bankový účet firmy a odovzdal im platobnú kartu, ktorú mala podľa vzájomnej dohody v držbe p. R. D., čím im umožnil s peniazmi na tomto účte nakladať. On sám z prostriedkov na tomto účte nepoužil nič.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ďalších písomných podaniach a svojej výpovedi uviedla, že zmluvu o pôžičke síce podpísala, ale žiadna suma jej vyplatená ani inak žalobcom prenechaná nikdy nebola. Navrhla, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 2.1. Žalovaná uviedla, že žalobca ju a ďalšie jej spolupracovníčky p. R. D. a p. C. Y. zamestnal vo svojej firme ACC palety s. r. o., pričom pri podpise pracovnej zmluvy na nich naliehal, aby mu podpísali fiktívnu zmluvu o pôžičke, každá na sumu 15 000 eur, a to ako zábezpeku pre prípad, že by chceli predčasne odísť zo zamestnania. Keďže prácu v tom čase potrebovala a žalobca podmieňoval uzavretím predmetnej zmluvy o pôžičke jej prijatie do pracovného pomeru s novozaloženou spoločnosťou ACC palety s. r. o., v ktorej bol konateľ aj väčšinový spoločník, túto zmluvu napokon v kaviarni pri zimnom štadióne podpísala z obavy o svoju životnú existenciu a pre nutnosť starostlivosti o deti v dôvere, že žalobca ju proti nej nezneužije. Do pracovného pomeru nastúpila 1. januára 2013 na pozíciu nákupca a predajca, pričom tento pracovný pomer bol skončený k 31. máju 2013 dohodou, ktorú inicioval žalobca a tlačil ju k jej uzavretiu, pretože spoločnosti ACC palety s. r. o. sa v podnikaní nedarilo. Žalobca napriek prísľubu, že jej po skončení pracovného pomeru vydá svoj rovnopis zmluvy o pôžičke, tak nikdy neurobil. Pokiaľ žalovaná aj riešila viaceré záležitosti v súvislosti s činnosťou spoločnosti ACC palety s. r. o., všetko to bolo len z pozície zamestnanca, resp. pred vznikom jej pracovného pomeru sa všetky tieto úkony uskutočňovali len na základe výslovných pokynov žalobcu. V spoločnosti nikdy žiadne iné postavenie ako postavenie zamestnanca nemala ani nemala uzavretú žiadnu dohodu, na základe ktorej by sa mala stať spoločníkom alebo aspoň tichým spoločníkom uvedenej spoločnosti. Ak by bolo dohodnuté, že žalovaná, p. R. D. a p. C. Y. sa majú stať spoločníkmi uvedenej spoločnosti, neexistoval žiadny rozumný dôvod na to, aby pri jej založení a rozbehu musel figurovať ako spoločník a konateľ žalobca alebo namiesto nich nejaká ich „dôveryhodná osoba“, ktorou bol p. I. C.. Z dôkazov predkladaných žalobcom je zrejmé, že žalobca 18. a 20. decembra 2012 vykonal zo svojho účtu v prospech účtu spoločnosti ACC palety s. r. o. dve platby po 15 000 eur, pričom s týmto účtom bol oprávnený disponovať len žalobca a p. I. C. ako konatelia tejto spoločnosti. Žalovaná v tejto spoločnosti nemala ani majetkovú účasť, ani nezastávala v nej žiadnu riadiacu pozíciu, ani nemala dispozičné právo k jej bankovému účtu a platobnú kartu, ktorá bola počas pobytu žalobcu v zahraničí odovzdaná p. R. D. na zaplatenie nákupov paliet, v držbe nikdy nemala a ani raz ju nepoužila. Preto nemožno považovať za preukázané, že žalobca jej akúkoľvek sumu reálne prenechal. 2.2. Podľa názoru žalovanej predmetná pôžička je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobca nikdy nemal skutočnú a vážnu vôľu jej čokoľvek prenechať a ona nemala skutočnú a vážnu vôľu čokoľvek od neho prijať. Zmluva teda trpí nezhodou vôle a jej prejavu, rozporom medzi vôľou a konaním strán a bola prijatá len ako podmienka pre uzavretie pracovného pomeru medzi ňou a spoločnosťou žalobcu, a to navyše za zneužitia tiesne, pretože v tom čase výkon zárobkovej činnosti nevyhnutne potrebovala. Žalobca teda žalovanej reálne nikdy žiadnu sumu neposkytol, a preto pôžička ako reálny právny úkon nemohla platne vzniknúť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, výsluchom svedkov p. R. D. a p. C. Y. a oboznámením sa so všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke z 31. októbra 2012, výpisom z obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti ACC palety s. r. o., pracovnou zmluvou žalovanej z 1. januára 2013, žiadosťou žalovanej o neplatené voľno z 31. marca 2013, dohodou o skončení pracovného pomeru z 30. mája 2013, čestným prehlásením p. C. Y. z 11. septembra 2015, mailom p. C. Y. žalobcovi z 28. septembra 2013, potvrdeniami o zrealizovaní transakcie z 18. a 20. decembra 2012, ďalšou mailovou komunikáciou a rozpismi nákladov firmy (č. l. 89 až 98 spisu), pripojeným vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II č. M.-XXXX/X- VYS-BX-XXXX, zápisnicou o výsluchu žalobcu z 5. novembra 2015, zmluvou o bežnom účte založenom v prospech spoločnosti ACC palety s. r. o. zo 16. decembra 2012, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 19. apríla 2017 č. k. -198, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 28. júna 2018 sp. zn. , pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. , z ktorého súd vyhotovil kópie a založil do spisu návrh na vydanie platobného rozkazu, zmluvu o pôžičke medzi žalobcom a p. R. D., zápisnice o pojednávaní z 23. januára 2017 a 22. marca 2017, na ktorých boli vypočutí p. C. Y., žalovaná W. C. a p. I. C. a zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

4.1. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník podpísali zmluvu o pôžičke z 31. októbra 2012, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca odovzdal žalovanej finančnú hotovosť vo výške 15 000 eur a žalovaná túto sumu v celosti prebrala, a to pri podpise tejto zmluvy. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá v lehote do 31. decembra 2014. 4.2. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka č. 86012/B, bola obchodná spoločnosť ACC palety s. r. o. založená spoločenskou zmluvou z 26. októbra 2012 a vznikla 13. decembra 2012. Od jej vzniku až do 15. apríla 2014 boli ako jej spoločníci zapísaní žalobca a p. I. C., ktorí zároveň v tom istom čase boli zapísaní aj ako konatelia tejto spoločnosti. Prvý mesiac od vzniku spoločnosti (t. j. od 13. decembra 2012 do 15. januára 2013) obaja konatelia boli oprávnení konať za spoločnosť samostatne. Následne (t. j. od 16. januára 2013) v mene spoločnosti žalobca ako konateľ konal samostatne a konateľ p. I. C. konal spoločne so žalobcom. 4.3. Žalovaná ako zamestnanec a spoločnosť ACC palety s. r. o. ako zamestnávateľ uzavreli 1. januára 2013 pracovnú zmluvu na pozíciu nákupca a predajca. Deň nástupu žalovanej do práce bol dohodnutý na 1. januára 2013. Následne bolo žalovanej v čase od 1. apríla 2013 do 31. mája 2013 na základe vzájomnej dohody poskytnuté neplatené voľno. Pracovný pomer bol skončený dohodou z 30. mája 2013, a to ku dňu 31. mája 2013. 4.4. Zo zmluvy o bežnom účte zo 16. decembra 2012 vyplýva, že žalobca ako konateľ spoločnosti ACC palety s. r. o. založil v prospech tejto spoločnosti bežný účet vo VÚB, a.s. K tomuto bežnému účtu bola vydaná platobná karta, ktorej ako držiteľ bol v zmluve uvedený žalobca. Ako konatelia spoločnosti boli v zmluve uvedení žalobca a p. I. C.. 4.5. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie z 18. decembra 2012 vyplýva, že žalobca zo svojho bankového účtu previedol na účet spoločnosti ACC palety s. r. o. sumu 15 000 eur s poznámkou „pôžička“. 4.6. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie z 20. decembra 2012 vyplýva, že žalobca zo svojho bankového účtu previedol na účet spoločnosti ACC palety s. r. o. sumu 15 000 eur s poznámkou „ACC palety“. 4.7. Z mailu p. C. Y. žalobcovi z 28. septembra 2013 vyplýva, že p. C. Y. chce peniaze, ktoré jej žalobca požičal vo výške 8 000 eur, začať splácať od októbra 2013 v mesačných splátkach po 120 eur, pretože nemá túto finančnú hotovosť celú, aby ju mohla naraz vrátiť. Zároveň žalobcu prosí a ďakuje mu za jeho trpezlivosť. 4.8. Z čestného prehlásenia p. C. Y. z 11. septembra 2015 (založenom v spise na č. l. 54) vyplýva, že si spolu so žalovanou W. C. a p. R. D. požičali od žalobcu sumu 45 000 eur, teda každá 15 000 eur, a to na základe zmlúv o pôžičke z 31. októbra 2012, ktoré každá z nich samostatne uzavrela so žalobcom za účelom ich plánovaného podnikania. Žalobca bol známy p. R. D., ktorá sa naňho nakontaktovala a presvedčila ho, aby im trom požičal peniaze za účelom založenia firmy a rozbehnutia podnikania. Niekedy v septembri 2012 sa všetky stretli u žalobcu a požiadali ho o pomoc. Pripravili si podnikateľský zámer, ktorý koncom októbra 2012 predstavili žalobcovi a dohodli sa ohľadne pôžičiek aj rozbehu firmy. Zmluvy o pôžičke žalobca vopred pripravil a dal im ich na preštudovanie. Keďže zistili, že podnikanie má rôzne úskalia, požiadali žalobcu nielen o pomoc finančnú, ale aj fyzickú a oslovili ho, aby im pomohol založiť obchodnú spoločnosť a rozbehnúť podnikanie s tým, že po rozbehu podnikania firmy firmu na nich prevedie. Do firmy si dosadili svojho konateľa p. I. C., ktorý bol ich známy. Dňa 31. októbra 2012 si požičali sľúbené peniaze od žalobcu s tým, že peniaze budú čerpať na prípravu firmy a po jej založení a zriadení účtu zostávajúce financie žalobca prevedie na účet firmy. Žalobca všetky záležitosti firmy s nimi konzultoval a všetko financoval z peňazí, ktoré si požičali. 4.9. Z výpovede svedkyne C. Y. vyplýva, že žalobca jej bol predstavený p. R. D. v reštaurácii v Šamoríne s tým, že by im mohol pomôcť po finančnej stránke s podnikaním v oblasti nákupu a predaja drevených paliet. Podnikateľský plán mu predstavili a odovzdali uňho doma, kde sa zároveň dohodli, že im každej požičia 15 000 eur. Žalobca vypracoval zmluvy o pôžičke, ktoré následne boli podpísať u notára. Keď sa žalobca pýtal, či chcú peniaze v hotovosti, p. R. D. mu navrhla, aby peniaze vložil na firemný účet, ktorý sám zriadil. Pri podpise zmlúv im žalobca peniaze v hotovosti neodovzdával. Zmluvu o pôžičke podpisovali všetky tri naraz u žalobcu doma hneď po tom, ako im ich predložil. Žalobca jej požičal okrem uvedeného aj 8 000 eur na splatenie dlhu, ktorý mala vo svojom predchádzajúcom zamestnaní. Od 1. januára 2013 začala spolu so žalovanou a p. R. D. riadne pracovať v pracovnom pomere pre spoločnosť ACC palety s. r. o., ktorá patrila žalobcovi a známemu p. R. D. p. I. C.. Platobnú kartu k účtu, kde žalobca uložil pre ne požičané peniaze, spravovala p. R. D., ktorá mala jediná k nemu prístup, s čím všetky tri súhlasili. 4.10. Svedkyňa R. D. vo svojej výpovedi uviedla, že uvedené zmluvy o pôžičke podpisovali v kaviarni pri O. nemocnici v areáli Zimného štadióna, kde im žalobca priniesol vytlačené zmluvy o pôžičke a

ubezpečoval ich, že zmluva je len fiktívna a slúži len ako akási istota, aby nastúpili do pracovného pomeru. Zmluvu podpísala, pretože ňou žalobca podmieňoval uzavretie pracovnej zmluvy. O zmluvách o pôžičke ale vopred nevedela, prvýkrát sa o nej dozvedela a videla ju až v spomenutej kaviarni. Svoje podpisy na zmluvách neboli overovať u notára. K reálnemu odovzdaniu peňazí avšak nikdy nedošlo, a to ani do ich rúk, ani na účet, ani žiadnym iným spôsobom. Takisto neexistovala ani žiadna dohoda o vyplatení finančných prostriedkov na firemný účet. Prístup k firemnému účtu samy nemali, k dispozícii mali platobnú kartu, pokým bol žalobca v zahraničí, avšak bez súhlasu žalobcu s peniazmi na účte disponovať nemohli. Nemali ani vedomosť, či sú na účte vôbec nejaké peniaze, a preto vždy pred nákupom toto museli u žalobcu overovať. V spoločnosti ACC palety s. r. o. pôsobili len ako zamestnanci, ktorých pracovnou náplňou bol predaj a nákup paliet. Ona sama ani žalovaná W. C. žiadnu dohodu so žalobcom o prevode obchodných podielov spoločnosti ACC palety s. r. o. na nich uzavretú nemala.

5. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

6. Teória slovenského súkromného práva i konštantná rozhodovacia prax súdov už tradične pre vznik pôžičky (zmluvy o pôžičke) predpokladá dohodu strán (čiže stret vôle prenechať veci určené podľa druhu s tým, že po určitom čase budú vrátené veci toho istého druhu) a zároveň skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. To znamená, že až keď dlžník predmet pôžičky reálne prevezme, vzniká veriteľovi právo žiadať dlžníka o vrátenie veci rovnakého druhu (pohľadávka) a dlžníkovi povinnosť veci rovnakého druhu veriteľovi odovzdať (dlh). Bez reálneho prenechania predmetu pôžičky dlžníkovi do jeho držby zmluva o pôžičke ako právny úkon nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu, vrátane náležitostí vôle, boli dané. Pre vznik záväzkového vzťahu pôžičky teda len samotná dohoda strán nestačí. Z týchto dôvodov sa o zmluve o pôžičke hovorí ako o reálnom (a nielen konsenzuálnom) kontrakte (k tomu porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

7.1. Pokiaľ dlžník nevrátil predmet pôžičky riadne a včas, veriteľ má právo uplatniť si svoju pohľadávku na súde žalobou o vrátenie pôžičky (actio certae creditae pecuniae). V takomto spore veriteľa zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke a že bolo podľa nej plnené. Inak povedané, procesnou povinnosťou veriteľa v súdnom konaní je tvrdiť a preukázať, že skutočne poskytol dlžníkovi predmet pôžičky a ten mu nebol vrátený riadne a včas. 7.2. Naproti tomu hlavnou obranou dlžníka proti nároku veriteľa zo zmluvy o pôžičke bude (okrem jeho splnenia) námietka o neexistencii dlhu alebo jeho výšky, teda že pôžička buď vôbec nevznikla, lebo požičané veci mu reálne neboli odovzdané (vyplatené), alebo že nevznikla v žalobou uplatňovanej výške (exceptio non numeratae pecuniae).

8. Predmetom rozhodovaného sporu je nárok žalobcu na vrátenie peňažnej pôžičky vo výške 15 000 eur, ktoré - ako žalobca tvrdí - reálne prenechal žalovanej na základe zmluvy o pôžičke z 31. októbra 2012 a ktoré mu žalovaná mala vrátiť v dohodnutej lehote splatnosti do 31. decembra 2014.

9. Žalobca počas konania svoje tvrdenia o reálnom prenechaní (t. j. skutočnom odovzdaní) požičiavanej sumy do držby žalovanej avšak viackrát upravoval a menil. 9.1. Najskôr (v žalobe a v replike) uvádzal, že peniaze v hotovosti fyzicky odovzdal žalovanej pri podpise predmetnej zmluvy o pôžičke. 9.2. Neskôr (v podaní z 11. novembra 2017 a vo svojej výpovedi na pojednávaní z 12. februára 2019) tvrdil, že síce mal pri podpise zmluvy požičiavanú sumu v hotovosti so sebou, avšak na žiadosť žalovanej jej ju fyzicky neodovzdal, ale si ju ponechal vo svojej dispozícii a následne z nej vykonával potrebné platby súvisiace s chodom firmy ACC palety s. r. o. s tým, že po založení firemného účtu zostatok dovtedy nespotrebovaný peňazí prevedie na tento účet. 9.3. A napokon žalobca (na pojednávaniach z 10. septembra 2019 a 17. januára 2022 a vo svojej záverečnej reči) tvrdil, že sumu 15 000 eur poskytol žalovanej prostredníctvom firemného účtu, ktorý zriadil, a to tak, že ich vložil na tento účet a umožnil žalovanej s nimi narábať a realizovať z neho výbery a platby, ktoré boli potrebné na vytvorenie firmy a rozbeh podnikania.

10. K tvrdeniu žalobcu o priamom fyzickom odovzdaní sumy 15 000 eur v hotovosti žalovanej pri podpise zmluvy o pôžičke súd uvádza, že po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti

s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, nemal preukázané, že k tomuto priamemu fyzickému odovzdaniu predmetu pôžičky skutočne došlo. 10.1. Skutočnosť, že v predmetnej zmluve o pôžičke sa v čl. I uvádza odovzdanie a prevzatie predmetu pôžičky pri podpise tejto zmluvy, sama osebe ešte nepreukazuje, že k tomuto odovzdaniu a prevzatiu skutočne došlo, najmä ak žalovaná svojimi vlastnými tvrdeniami a predkladanými dôkazmi túto skutočnosť výslovne popiera a vyvracia. Zmluva, ktorá je spísaná inak ako vo forme notárskej zápisnice, totižto nie je verejnou listinou, u ktorej by sa predpokladala pravdivosť a pravosť jej obsahu. Takúto zmluvu treba pokladať „len“ za súkromnú listinu, a preto je jej obsah potrebné dokazovať. Dôkazné bremeno pritom leží na tom účastníkovi, ktorý z tejto súkromnej listiny vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, čiže v danom prípade na žalobcovi (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). 10.2. Z dôkazov, ktoré v tomto smere produkoval žalobca, skutočnosť o reálnom prenechaní sumy 15 000 eur žalovanej bez rozumných pochybností nevyplýva. Z obsahu mailu p. C. Y. žalobcovi z 28. septembra 2013 (založenom v spise na č. l. 101), na ktorý žalobca odkazuje, nevyplýva, že by žalovanej bola vôbec nejaká suma peňazí odovzdaná. V maili sa len uvádza, že p. C. Y. si požičala od žalobcu sumu 8 000 eur (a nie 15 000 eur), ktorú žiada splácať v mesačných splátkach po 120 eur, pretože celú sumu k dispozícii nemá a vyššie splátky si s ohľadom na jej životnú situáciu nemôže dovoliť. O pôžičke vo výške 15 000 eur pre žalovanú, p. R. D. ani samotnú pisateľku mailu C. Y. (ktorej by okrem spomenutých 8 000 eur ešte malo byť požičaných ďalších 15 000 eur) nie je žiadna zmienka a ani náznakom z obsahu tohto mailu nevyplýva, že by k takejto skutočnosti vôbec malo dôjsť. 10.3. K záveru o skutočnom priamom prenechaní sumy 15 000 eur žalovanej súd nedospel ani z čestného prehlásenia z 11. septembra 2015 (založenom v spise na č. l. 54) a výsluchu svedkyne C. Y. na pojednávaní z 28. februára 2020. Sama svedkyňa uviedla, že „všetko financoval pán C. z peňazí, ktoré sme si požičali“ a že sa dohodli, že „po založení [firmy] a zriadení účtu zostávajúce financie on prevedie priamo na účet našej firmy“, a napokon na otázku, či niektorej z nich žalobca odovzdal pri podpise zmlúv peniaze v hotovosti, odpovedala, že nie. Uvedené skôr nasvedčuje tomu, že žalobca si peniaze ponechal vo svojej vlastnej dispozícii namiesto ich priameho odovzdania žalovanej a jej ďalším dvom spolupracovníčkam. Zároveň si nemožno nevšimnúť, že p. C. Y. je (bola) v istej forme závislosti od žalobcu, ktorému stále dlhuje (resp. v čase spísania čestného vyhlásenia a vykonania jej výsluchu dlhovala) s ohľadom na jej majetkové pomery pomerne vysokú sumu peňazí, a preto svoje výpovede v rozhodovanom spore sa snaží zamerať smerom v prospech žalobcu. Hodnotením dôkazov v ich vzájomnej súvislosti možno dospieť k úsudku, že tak zrejme koná (konala) z obavy pred možným upustením žalobcu od tolerovaného mesačného splácania jej dlhu 8 000 eur, o ktoré ho v maili z 28. septembra 2013 tak servilne prosila. Vzájomné rozpory v čestnom prehlásení a výpovedi svedkyne C. Y. (o tom, kde došlo k uzavretiu zmlúv o pôžičke, či si ju mali možnosť vopred naštudovať, alebo išlo zo strany žalobcu o „hotovú vec“, či bol ich podpis overovaný u notára) tak spôsobujú, že jej výpoveď a čestné prehlásenie vyznievajú ako celok nevierohodne, a to aj s ohľadom na prezentovanú finančnú situáciu p. C. Y. (pre ktorú už suma 8 000 eur je vysoká a má problém ju žalobcovi splatiť), kedy by sa dalo rozumne očakávať, že osoba, ktorej bola vzhľadom k jej majetkovým pomerom tak vysoká suma požičaná, si bude pamätať, kde presne a za akej situácie jej bola takáto suma v hotovosti fyzicky vyplatená. Počas konania vyšlo najavo, že p. C. Y. žalobca skutočne požičal sumu 8 000 eur a zrejme k jej reálnemu odovzdaniu došlo uňho v jeho byte, avšak z vyššie uvedených rozporov v tvrdeniach p. C. Y. sa skôr javí, že jej samej už tieto okolnosti splývajú, vzájomne si ich zamieňa a premieta ich aj k tvrdenej pôžičke 15 000 eur. Vierohodnosť jej výpovede napokon spochybňuje aj samotný postoj žalobcu v konaní, ktorý v neskoršej fáze súdneho konania už ani sám nezotrval na tvrdení, že by uvedenú sumu priamo fyzicky odovzdal žalovanej. 10.4. Naopak žalovaná bola vo svojich tvrdeniach o neodovzdaní a neprevzatí predmetu pôžičky počas celého konania konzistentná. Jej tvrdenia potvrdzuje výpoveď svedkyne R. D. a podporuje ich tiež odkaz na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 19. apríla 2017 č. k. v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 28. júna 2018 sp. zn. a v ňom konštatovaný skutkový stav, ktorý vychádza z totožného skutkového deja ako v rozhodovanom spore, len s tým rozdielom, že išlo o pôžičku 15 000 eur p. R. D.. 10.5. Napokon - ako už bolo spomenuté - ani sám žalobca vo svojej výpovedi a záverečnej reči už netvrdil, že by požičiavanú sumu 15 000 eur priamo fyzicky v hotovosti prenechal žalovanej. Pritom sám predložil listinný dôkaz o zrealizovaní platby 15 000 eur na účet spoločnosti ACC palety s. r. o., ktorý - ak teda malo byť žalovanej prenechaných „len jedných“ 15 000 eur, čiže len jedenkrát, a nie viackrát - priame fyzické prenechanie sumy pôžičky žalovanej logicky vylučuje.

10.6. Konkludujúc uvedené, súd vyššie označené dôkazy vyhodnotil tak, že žalobcovi sa reálne prenechanie sumy 15 000 eur v hotovosti priamym fyzickým odovzdaním do rúk žalovanej preukázať nepodarilo.

11.1. Žalobca po tom, čo bolo v konaní spochybnené reálne vyplatenie sumy 15 000 eur priamo do rúk žalovanej, ďalej uvádzal, že túto sumu síce mal pri podpise zmluvy pri sebe a tiež ju žalovanej, p. R. D. a p. C. Y. odovzdával, avšak na ich výslovnú žiadosť si ju nakoniec ponechal vo svojej dispozícii s tým, že z nej bude uhrádzať plnenia potrebné pre rozbehnutie a chod firmy ACC palety s. r. o. 11.2. K tomuto tvrdeniu je potrebné v prvom rade poznamenať, že v konaní o žalobe o vrátenie pôžičky sa musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Ak teda žalobca len chcel odovzdať predmet pôžičky žalovanej, ale nakoniec tak z akéhokoľvek dôvodu neurobil, znamená to, že pôžička nevznikla, a teda ak nič požičané nebolo, tak ani niet čo vrátiť. A rovnako, ak by aj žalobca skutočne predmet pôžičky odovzdal žalovanej, avšak tá mu ho hneď vzápätí v celosti vrátila, takisto už nie je čo (opäť) vrátiť, pretože dlh z pôžičky už bol v plnom rozsahu splnený, a teda zanikol. Z týchto dôvodov ani toto žalobcom uvedené skutkové tvrdenie nemohlo vo vzťahu k meritu veci s úspechom obstáť.

12. K tvrdeniu žalobcu, že žalovanej prenechal sumu 15 000 eur prostredníctvom bankového účtu zriadeného v prospech firmy ACC palety s. r. o. a umožnil jej s týmto účtom nakladať, súd uvádza, že takúto konštrukciu nemožno ponímať ako prenechanie predmetu pôžičky do držby žalovanej tak, ako to predpokladá . Zo samotnej podstaty právneho inštitútu pôžičky totižto vyplýva, že veriteľ prenechaním vecí určených podľa druhu zároveň prevádza na dlžníka vlastnícke právo k týmto veciam s tým, že po uplynutí dohodnutej doby mu dlžník vráti veci rovnakého druhu, čiže sám prevedie svoje vlastnícke právo k týmto veciam na veriteľa. Prenechanie predmetu pôžičky dlžníkovi teda znamená umožniť dlžníkovi (akoby vlastníkovi) voľné nakladanie s predmetom pôžičky podľa jeho vlastnej úvahy a potrieb, ktoré nie je podmieňované veriteľovými súhlasmi či obmedzované veriteľovými potrebami a záujmami. 12.1. V konaní bolo preukázané výpoveďami strán a oboch svedkýň, že žalovaná nemala k účtu v banke samostatné dispozičné právo, a preto nemožno uzavrieť, že by „požičiavané“ finančné prostriedky jej boli voľne prenechané do držby s neobmedzenou dispozíciou. Takisto z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalovaná sa nikdy nestala konateľom spoločnosti ACC palety s. r. o. ani jej spoločníkom, čiže aj v prípade, že by žalovaná finančné prostriedky na účte v banke prostredníctvom platobnej karty použila, nebolo preukázané, že by sa tieto prostriedky dostali do jej výlučnej majetkovej sféry, resp. že by nimi boli uspokojované jej vlastné potreby a záujmy. Napokon sama žalovaná uvádza, že ona sama platobnú kartu, ktorú žalobca počas svojho pobytu v zahraničí zveril p. R. D. na nákup paliet, nepoužila ani raz, pričom ani nevedela, aká suma peňazí sa na účte nachádza a či tam vôbec nejaké peniaze vložené sú. Pokiaľ platobnú kartu aj použili niektoré z jej spolupracovníčok, nikdy nešlo o ich súkromnú záležitosť, ale výlučne o záležitosti firmy, ktoré boli so žalobcom vopred konzultované. Z toho teda vyplýva, že ak sa aj finančné prostriedky na bankovom účte spoločnosti použili, vždy šlo o ich vynaloženie na majetok žalobu (ktorý mal v spoločnosti ako spoločník majetkovú účasť), a nie majetok žalovanej. Z uvedených dôvodov preto nemožno uzavrieť, že finančné prostriedky v sume 15 000 eur boli reálne prenechané žalovanej. 12.2. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že ak žalobca požičal sumu 15 000 eur spoločnosti ACC palety s. r. o. (čo vyplýva z potvrdenia banky o zrealizovaní transakcie z 18. decembra 2012, založenom v spise na č. l. 99), znamená to, že dlžníkom a zároveň pasívne vecne legitimovaným subjektom v súdnom konaní o vrátenie pôžičky je spoločnosť ACC palety s. r. o. ako samostatný subjekt práva s vlastnou právnou subjektivitou, a nie žalovaná, pretože len samotným vykonaním prevodu a pripísaním sumy 15 000 eur na účet spoločnosti ACC palety s. r. o. sa tieto finančné prostriedky nedostávajú automaticky do držby a dispozície žalovanej. Vykonanie prevodu a pripísanie sumy na účet spoločnosti ACC palety s.r.o. teda bez ďalšieho nepreukazuje, že táto suma bola žalovanej skutočne prenechaná, t. j. že túto sumu si žalovaná z účtu skutočne pre seba (hoci aj na účely podnikania) vybrala alebo ju pre seba použila. 12.3. Rovnako je potrebné ešte zopakovať, že ak by aj žalovaná nakladala s finančnými prostriedkami na účte spoločnosti ACC palety s. r. o., v konaní nebolo preukázané, že by tieto výbery alebo platby boli realizované na prospech výlučného majetku žalovanej (a nie majetku spoločnosti ACC palety s. r. o. alebo žalobcu). Takisto nebolo preukázané, koľko zo sumy 15 000 eur žalovaná pre seba použila, teda či išlo o jeden výber alebo platbu v hodnote 15 000 eur, alebo o viac postupných výberov či platieb, a či tieto platby a výbery vo svojom súhrne vôbec dosiahli hodnotu 15 000 eur. Keďže išlo o finančné

prostriedky na bankovom účte, o pohyboch ktorých banky vedú presnú evidenciu, treba mať za to, že objektívne existovali dôkazy (výpisy z účtu) o zrealizovaných platbách a výberoch žalovanou vo svoj vlastný prospech, a preto bolo procesnou povinnosťou žalobcu tieto skutočnosti preukazovať. Žalobca avšak takýto dôkaz v konaní nepredložil (hoci ako disponent s predmetným účtom tieto musel mať k dispozícii) ani ho nenavrhol vykonať, preto súdu nezostáva iné, ako opäť skonštatovať, že ani v tomto naznačenom žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Ak by si však žalovaná aj vybrala nejaké prostriedky z účtu spoločnosti ACC palety s. r. o. na svoj vlastný prospech (čo ale preukázané nebolo), nešlo by o právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ale o právny vzťah medzi spoločnosťou ACC palety s. r. o. ako samostatným subjektom práva s vlastnou právnou subjektivitou a žalovanou, z ktorého aktívna vecná legitimácia v súdnom spore nesvedčí žalobcovi, ale spoločnosti ACC palety s. r. o., ktorá však v predmetnom spore v procesnom postavení žalobcu nevystupuje.

13. Sumarizujúc uvedené, žalobcovi sa v predmetnom konaní o jeho žalobe o vrátenie pôžičky nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, že predmet pôžičky - sumu 15 000 eur skutočne prenechal žalovanej, a to či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom bankového účtu novozaloženej spoločnosti. Žalovaná sa proti podanej žalobe ubránila námietkou o neexistencii dlhu, keďže v rámci vykonaného dokazovania preukázala, že predmetná pôžička vôbec nevznikla, lebo požičané peňažné prostriedky jej reálne neboli odovzdané (vyplatené). Z tohto dôvodu súd dospel k záveru o neopodstatnenosti žaloby žalobcu a ako nedôvodnú ju v celom rozsahu zamietol, pretože kto nič nedlhuje, toho niet na splnenie čoho zaviazať.

14. So zreteľom na uvedené otázka absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke z dôvodu absencie náležitosti slobodnej a vážnej vôle na strane žalovanej či jej rozporu s dobrými mravmi v danom prípade už nebola významná. Z vykonaného dokazovania sa síce možno prikloniť k záveru o existencii vád v náležitostiach vôle strán pri uzatváraní tejto zmluvy, avšak v zmysle teórie slovenského súkromného práva i konštantnej rozhodovacej praxi súdov sa pre vznik zmluvy o pôžičke nevyhnutne predpokladá nielen dohoda strán, ale aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky, čo však rozhodovanej veci - ako už súd uviedol - preukázané nebolo. To teda znamená, že pre absenciu reálneho prenechania predmetu pôžičky žalovanej zmluva o pôžičke vôbec nevznikla, a preto nie je potrebné sa ďalej zaoberať hodnotením vôle zmluvných strán a súladu s dobrými mravmi, pretože toto hodnotenie na závere o právnej neexistencii predmetnej pôžičky nemôže nič zmeniť.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení (ďalej len „“). Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.