Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-177-2017.pdf
PDF · 101.35 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/177/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Mgr. X. W., nar. X.X.XXXX, B. K.X. X, Z., zastúpený advokátskou kanceláriou Aequitas s.r.o., Dolná 19, Banská Bystrica, proti žalovanej: S. M., nar. X.X.XXXX, Z. XX, Z., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel BORIS, s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava, o zaplatenie 15.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16C/220/2015-198 zo dňa 19.4.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej vrátenia pôžičky 15.000 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 1.1.2015 do zaplatenia a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa odôvodnenia žaloby, žalobca so žalovanou ako dlžníčkou uzatvoril 31.10.2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej poskytol pôžičku 15.000 eur, žalovaná prevzala peniaze pri podpise zmluvy o pôžičke a splatnosť pôžičky bola dohodnutá na 31.12.2014.
2. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol po tom, čo dospel k záveru, že žalobca neoznačil ani nepredložil relevantné dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení týkajúcich sa reálneho vzniku zmluvy o pôžičke, prípadne existencie povinnosti na strane žalovanej zaplatiť žalobcovi 15.000 eur z iného právneho dôvodu. Vychádzal z toho, že v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka je zmluva o pôžičke reálny kontrakt, čo znamená, že je potrebné, aby okrem dohody zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu, odovzdaniu požadovanej veci veriteľom dlžníkovi.
3. Podľa prvotného tvrdenia žalobcu v žalobe malo byť 15.000 eur odovzdaných žalovanej v hotovosti pri podpise pôžičky, čo v priebehu konania preukázané nebolo. Z vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie naopak vyplynul jednoznačný záver, že pri podpise zmluvy o pôžičke nedošlo k reálnemu odovzdaniu žiadnej finančnej hotovosti žalovanej, čo vyvodil z výpovedí svedkov W. K., R. W. F. V. W., ako aj čestného vyhlásenia W. K.. Túto skutočnosť napokon potvrdil aj samotný žalobca vo výpovedi v priebehu trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava II, odborom kriminálnej polície, 2. oddelením vyšetrovania pod ČVS: T.-XXXX/X-O.-Z.-XXXX dňa 5.11.2015, keď uviedol, že peniaze, ktoré mal (okrem iného) požičať žalovanej, previedol na účet firmy ACC palety s.r.o. Na účet tejto firmy žalobca zo svojho súkromného účtu previedol celkovo 30.000 eur (dňa 18. a 20.12.2012, teda viac ako mesiac po podpise zmluvy o pôžičke). V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poukázal na to, že žalovaná nikdy nebola spoločníčkou ani štatutárnym orgánom uvedenej spoločnosti, bola jej zamestnankyňou, zo žiadneho dôkazu nevyplýva jej oprávnenie disponovať s prostriedkami na firemnom účte a že svedkyňa W. uviedla, že s peniazmi na účte firmy nebolo možné disponovať bez súhlasu žalobcu. Nebolo preukázané, že by žalovaná uzatvorila zmluvu o tichom spoločenstve alebo inú zmluvu v súvislosti s riadiacou funkciou vo firme alebo že by mala prevziať vedenie firmy. I v prípade, ak by žalovaná mala oprávnenie disponovať s peniazmi na bankovom účte spoločnosti ACC palety s.r.o., v konaní z výpovedí svedkov a ani z predložených listín nebola preukázaná konkrétna suma, ktorú by spotrebovala práve žalovaná. Tvrdenia o nákupe kancelárskeho zariadenia, paliet a iných položiek z „požičaných“ peňazí, bez uvedenia konkrétnych súm, ktoré boli na uvedené účely použité, a teda svedčiace o čerpaní finančných prostriedkov skutočne v celkovej sume 15.000 eur žalovanou, ostali len vo všeobecnej rovine.
4. Súd prvej inštancie hodnotil aj vyjadrenie svedkyne W. K., ktorá uviedla, že finančné prostriedky boli vložené na bankový účet spoločnosti ACC palety s.r.o., ku ktorému mala prístup žalovaná, a to tak, že nepreukazuje existenciu pohľadávky žalobcu. Pokiaľ by žalovaná ako zamestnankyňa spoločnosti ACC palety s.r.o. svojím konaním spôsobila škodu na zverených hodnotách práve v uplatňovanej výške, uvedené nie je možné riešiť v tomto konaní, naviac zamestnávateľom žalovanej bola spoločnosť ACC palety s.r.o., teda právnická osoba - subjekt právnych vzťahov odlišný od žalobcu ako fyzickej osoby. Hoci svedkyne K.Á. F. W. v konaní uviedli, že žalovaná mala k dispozícii platobnú kartu k firemnému účtu spoločnosti ACC palety s.r.o. (teda nie k účtu žalobcu) a svedkyňa W. uviedla, že peniaze vyberali žalovaná ako aj svedkyňa K., nebolo možné len na základe tejto skutočnosti ustáliť existenciu žalobcom tvrdeného záväzkového vzťahu medzi stranami sporu na základe zmluvy o pôžičke a následne existenciu povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi ako fyzickej osobe finančné prostriedky práve vo výške 15.000 eur.
5. Súd prvej inštancie ďalej pri hodnotení výpovede svedkyne K., ktorá svoju pôžičku 15.000 eur (rovnakú ako žalovaná) žalobcovi spláca, poukázal na skutočnosť, že svedkyňa nevedela aký bol zostatok peňazí vo firme pri jej odchode z firmy (t.j. k 30.3.2013) a súčasne uvedené tvrdenie o splácaní pôžičky nepreukázala iným spôsobom. Uviedol, že pokiaľ by aj vychádzal z tejto skutočnosti ako z preukázanej, uvedené samo osebe nepreukazuje reálnosť zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu (svedkyňa K. nie je stranou v tomto konaní). V tejto súvislosti poukázal aj na rozpory medzi obsahom čestného vyhlásenia svedkyne K., v ktorom uviedla, že 31.10.2012 si požičali od žalobcu peniaze s tým, že peniaze budú čerpať na prípravu firmy a zostávajúce financie budú prevedené na účet firmy, avšak na pojednávaní uviedla, že existovala ústna dohoda, že uvedené peniaze, t. j. 15.000 eur im žalobca pošle na bankový účet. Rovnako v čestnom vyhlásení táto svedkyňa uviedla, že so žalobcom sa spolu so žalovanou a svedkyňou W. dohodli, že žalobca založí firmu ACC palety s.r.o., a po rozbehu firmu prevedie firmu na ne, avšak na pojednávaní už uviedla, že o nijakej dohode o prevode firmy nevedela. Uvedené rozpory podľa súdu prvej inštancie spochybňujú dôveryhodnosť uvedeného čestného vyhlásenia, k obsahu ktorého sama svedkyňa uviedla, že jeho presný obsah si nepamätá; do úvahy bral obsah svedeckej výpovede, nakoľko svedkyňa bola súdom poučená o povinnosti vypovedať pravdu a o následkoch krivej výpovede.
6. Aj keď z výpovedí svedkýň K. a W. vyplynulo, že žalovaná mala k dispozícii platobnú kartu k firemnému účtu (teda nie k účtu žalobcu) a že peniaze vyberali žalovaná a aj svedkyňa K., podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné len na základe tejto skutočnosti dospieť k záveru o existencii záväzkového vzťahu medzi stranami sporu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke a existencii povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi ako fyzickej osobe finančné prostriedky práve vo výške 15.000 eur.
7. Pre úplnosť poukázal súd prvej inštancie aj na to, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.10.2015 tvrdil, že žalovanej, svedkyniam W. F. K. požičal spolu 45.000 eur, avšak v konaní bol preukázaný prevod len 30.000 eur na účet firmy ACC palety, s.r.o., zo súkromného účtu žalobu. Teda v konečnom dôsledku nebolo preukázané ani samotné žalobcom tvrdené financovanie firmy ACC palety s.r.o., sumou 45.000 eur.
8. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zdôraznil, že civilný proces je v zásade konaním sporovým s dôrazom na kontradiktórnosť posilnenú účinnosťou novej procesnej úpravy, kedy dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Aj v prípade, ak by vychádzal z toho, že žalobca poskytol žalovanej určité finančné prostriedky na začatie podnikania, ostal v konaní nepreukázaný nárok žalobcu na
vrátenie práve sumy 15.000 eur od žalovanej zo zmluvy o pôžičke, prípadne z iného právneho dôvodu, pretože žalovaná ako zamestnankyňa spoločnosti ACC palety s.r.o., a to až od 1.1.2013, nemala dispozičné právo k účtu tejto spoločnosti. Ak aj spoločnosť ACC palety s.r.o. realizovala obchodné transakcie z finančných prostriedkov prevedených žalobcom v decembri 2012 na firemný účet, žalovaná nemala žiadnu riadiacu funkciu v tejto spoločnosti a nezodpovedala za rozhodnutia štatutárnych orgánov spoločnosti, pričom nebol preukázaný ani konkrétny objem týchto transakcií.
9. Nakoľko v konaní nebolo preukázané reálne odovzdanie peňazí v sume 15.000 eur žalobcom žalovanej, a to či už pri podpise zmluvy alebo neskôr, súd prvej inštancie sa nezaoberal ďalšími námietkami vznesenými žalovanou vo vzťahu k absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke, pretože tieto už neboli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal preto žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
10. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal, že konanie pred súdom prvej inštancie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že tvrdenia žalovanej v prejednávanej veci sú nepravdivé. Zopakoval, že sa správal podľa dohody dojednanej so žalovanou a svedkyňami R. W. F. W. K., čo svedkyňa K. potvrdila. Výpoveď W. K. súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil ako nedôveryhodnú, keď z nej účelovou vytrhol len jej časť. Naproti tomu pri hodnotení výpovede svedkyne R. W. nevzal do úvahy skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava II proti nej vedie konanie o vrátenie pôžičky (sp. zn. 21C/239/2015), v ktorom je žalovaná na základe rovnakých skutočností. Svedkyňa W. K. pritom nemá dôvod klamať, pretože svoj záväzok mu riadne spláca a teda u nej neexistuje motivácia, na základe ktorej by mala vypovedať nepravdivo. Aj svedecká výpoveď V. W. bola podľa neho účelová, pretože je podľa právoplatného rozsudku povinný zaplatiť mu 7.000 eur. Tvrdenia svedkyne W. a žalovanej o nátlaku pri podpise zmluvy označil jednoznačne za účelové, aby poskytli aspoň nejaké vysvetlenie, prečo dané listiny podpísali, pričom z posúdenia ich výpovedí je zrejmé, že ich k ničomu nenútil. Nepravdivými sú aj tvrdenia žalovanej a svedkyne W., že boli nezamestnané, pretože zároveň priznávali, že predtým pracovali v inom zamestnaní, v ktorom sa zaoberali práve obchodom s paletami a on im chcel len pomôcť so začatím podnikania.
11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Dôvody odvolania nepovažovala za relevantné, keď všetky skutkové zistenia uvedené v rozsudku vyplývajú z vykonaného dokazovania, vec bola súdom prvej inštancie správne právne posúdená a jeho rozsudok je aj riadne odôvodnený. Vo vzťahu k hodnoteniu svedeckej výpovede W. K. uviedla, že súd prvej inštancie správne vzal do úvahy celý obsah jej výpovede a neprihliadol na obsah jej čestného vyhlásenia, ktorý bol v rozpore s jej svedeckou výpoveďou. Zároveň poukázala na to, že svedecká výpoveď W. K. nepreukazuje oprávnenosť uplatneného nároku, pretože z nej vyplýva, že žalobca vložil peniaze na účet spoločnosti ACC palety, s.r.o., ktorá ho použila na svoj riadny chod, pričom jej jediným spoločníkom a zároveň konateľom bol žalovaný. Z vloženia peňazí na účet jej zamestnávateľa nemožno v žiadnom prípade vyvodiť záver, že ním došlo k poskytnutiu pôžičky. S hodnotením výpovedí svedkov R. W. a V. W. žalobcom v odvolaní nesúhlasila. Mala za to, že len zo samotnej skutočnosti aký vzťah má svedok s niektorou zo strán sporu, nemožno automaticky vyvodiť záver o účelovosti jeho výpovede, navyše ak súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevychádzal len z týchto svedeckých výpovedí, ale svedecké výpovede týchto svedkov vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi.
12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. júna 2018 (§ 219 ods. 3 CSP).
13. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).
14. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.
15. Súd prvej inštancie správne založil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie 15.000 eur s príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe, že pre úspešnosť žaloby o vrátenie pôžičky je potrebné okrem preukázania uzavretia samotnej zmluvy aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, čo sa žalobcovi v konaní preukázať nepodarilo.
16. Podstatnou námietkou uplatnenou žalobcom v odvolaní bolo nesprávne skutkové a právne vyhodnotenie tvrdení žalovanej a výpovedí svedkov. Odvolací súd preto pri preskúmavaní veci zisťoval, či sa súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov pridržiaval ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie hodnotil vykonané dôkazy z hľadiska závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, z hľadiska pravdivosti a z hľadiska vierohodnosti spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 191 ods. 1 CSP a nebol teda dôvod, aby vykonal nanovo dokazovanie alebo aby z vykonaného dokazovania vyvodil iné závery. To by bolo možné len, ak by závery súdu prvého stupňa neboli logické, čo v danej veci odvolací súd nezistil. Dokazovanie súd prvej inštancie vykonal v rozsahu dostatočnom pre skutkový záver, že žalobca nepreukázal odovzdanie predmetu pôžičky žalovanej.
17. Okrem spochybnenia svedeckých výpovedi R. W. F. V.Á. W. ich účelovosťou žalobca v odvolaní neuviedol, čo konkrétne v ich výpovediach je podľa neho nepravdivé. Skutočnosť, že proti svedkyni R. W. vedie súdny spor o vrátenie pôžičky na základe zhodných skutkových tvrdení ako proti žalovanej, ktorá by potvrdením jeho tvrdení v tomto spore v podstate uznala nárok žalobcu uplatnený aj proti nej a že svedok V. W. je na základe právoplatného rozhodnutia súdu povinný uhradiť mu 7.000 eur, podľa žalobcu mala vyvolať pochybnosť, či ich výpoveď v tomto konaní nie je ovplyvnená týmito skutočnosťami.
18. Hodnotenie výpovedi svedkov (i tvrdení sporových strán) z hľadiska ich vierohodnosti je v súlade so zásadou priamosti civilného súdneho konania (§ 188 ods. 1 CSP) vecou súdu, ktorý vykonáva dokazovanie a k spôsobu tohto hodnotenia by mohol odvolací súd pri preskúmavaní rozhodnutia o veci prihliadnuť len v prípade, ak by súd hodnotil vierohodnosť výpovede svedka (sporovej strany) na základe skutočnosti, ktoré sa podľa všeobecných skúsenosti k vierohodnosti výpovede nevzťahujú.
19. V danej veci podľa odvolacieho súdu možno konštatovať, že súd prvej inštancie sa pri hodnotení vierohodnosti výpovede uvedených svedkov, ako i svedkyne W. K., neodchýlil od hodnotenia skutočnosti, ktoré sa podľa všeobecných skúsenosti k vierohodnosti výpovedi vzťahujú. Pri hodnotení vierohodnosti výpovedí svedkov o okolnostiach, za ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi sporovými stranami, o financovaní výdavkov spoločnosti ACC palety, s.r.o., postavení sporových strán a svedkov v tejto obchodnej spoločnosti a jej fungovaní, súd prvej inštancie prihliadol najmä k medzi stranami sporu nespornému, že žalobca neodovzdal žalovanej žiadne peniaze pri podpise zmluvy 31.10.2012 tak, ako je uvedené v čl. I. zmluvy o pôžičke (č.l. 6), a tak isto nespornému, že žalovaná nebola spoločníčkou v tejto spoločnosti a ani jej konateľkou a s peniazmi spoločnosti nemohla disponovať bez súhlasu žalobcu, čomu prisvedčili aj svedkovia vypočutí vo veci.
20. S ohľadom na to, že žalobca v odvolaní neuviedol tvrdenia svedkov, ktoré sú podľa neho nepravdivé, nemal odvolací súd podklad na to, aby sa zaoberal niektorými z konkrétnych vyjadrení týchto svedkov. Odvolací súd môže hodnotenie dôkazov preskúmavať len vtedy, ak je toto hodnotenie v rozpore s pravidlami logického myslenia. V danej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu v podanej žalobe o odovzdaní peňazí pri podpise zmluvy nebolo preukázané (samotný žalobca vo výpovedi v priebehu trestného konania 5.11.2015 uviedol, že peniaze, ktoré požičal žalovanej previedol na účet spoločnosti ACC palety, s.r.o.). Skutkové zistenia v konaní podľa súdu prvej inštancie neumožňovali vyvodenie ani takého záveru, že žalobca odovzdal peniaze žalovanej zložením na účet spoločnosti ACC palety, s.r.o., ak na účet tejto spoločnosti previedol peniaze po vyše mesiaci od
uzavretia zmluvy o pôžičke so žalovanou a len 30.000 eur, nie 45.000 eur, ako by mal (3 x 15.000 eur, ktoré mal požičať žalovanej, W. K. F. R. W.), žalovaná nebola spoločníčkou tejto spoločnosti a nemala právo disponovať bez súhlasu žalobcu s peniazmi spoločnosti a žalobca v konaní neuviedol, s akou časťou týchto peňazí zaslaných spoločnosti ACC palety, s.r.o., žalovaná naložila ako so svojimi. Spôsob akým súd prvej inštancie dospel k uvedeným záverom, i s prihliadnutím k tomu, čo vyšlo najavo v konaní pred súdom prvej inštancie, neodporuje zásadám logického myslenia.
21. Odvolací súd sa stotožnil aj s tým záverom súdu prvého stupňa, že rozhodnutie o žalobe je dôsledkom toho, že žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázal existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovanou, z ktorého odvodzoval uplatňovaný nárok.
22. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 a ods. 3 CSP žalobca v žalobe, okrem iného označí dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe a k žalobe pripojí označené dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa ustanovenia § 149 CSP sú prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, okrem iného, návrhy na vykonanie dôkazov. Ak sporové strany neoznačia dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli vykonané. Sporová strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša prípadne nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky stíhajú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom bolo také, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, kedy aktívne strany bezo zvyšku splnia svoju povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v takých prípadoch, keď v spore rozhodná skutočnosť nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Rovnako v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
23. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne popísal ako dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovanou, a to odovzdanie peňazí žalovanej, ako základu uplatneného nároku. Odvolací súd sa s týmito záverom, rovnako aj s jeho odôvodnením v rozsudku stotožňuje a poukazuje na toto odôvodnenie (§ 387 ods. 2 CSP). Dôkazy získané súdom prvého stupňa výsluchom svedkov a z listín, s ktorými sa v konaní oboznámil, podľa odvolacieho súdu neumožňovali logicky vyvodiť záver o pravdivosti tvrdení žalobcu, že žalovanej odovzdal 15.000 eur, na čom sa dohodli zmluvou uzavretou 31.10.2012. 24. Vzhľadom na to, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).