Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 495/2014
PDF · 155.65 KB
No categories available
II. ÚS 495/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. augusta 2014
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť A. P.,
zastúpenej advokátom JUDr. Ondrejom Polákom, Železničná 90/12, Považská Bystrica,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 222/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. P. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2014
doručená sťažnosť A. P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ondrejom
Polákom, Železničná 90/12, Považská Bystrica, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Považská
Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 222/2012.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Dňa 5. 12. 2012 som ako navrhovateľka podala na Okresný súd Pov. Bystrica proti
odporkyni Ľ. K. žalobu o ochranu vlastníctva a návrh na vydanie predbežného opatrenia.
Podľa potvrdenia Okresného súdu v Pov. Bystrici zo dňa 6. 12. 2012 vec bola prijatá
do podateľne o 12.47.08 hod., bola pridelená sudkyni JUDr. Anne Kutišovej a pridelená
sp. zn. 8 C 222/2012 (ide o senát JUDr. Anny Kutišovej).
Okresný súd v Považskej Bystrici uznesením zo dňa 17. 12. 2012 č. k. 8 C 222/2012
návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie vydal sudca Okresného súdu
Považskej Bystrice JUDr. Ladislav Vašut. Proti tomu uzneseniu som podala odvolanie,
v ktorom okrem iného som namietla, že sudca JUDr. Ladislav Vašut nie je zákonným
sudcom a že vo veci koná a rozhodnutie vydal nezákonný sudca. Namietla som porušenie
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 757/2014 o súdoch
a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“
Sťažovateľka ďalej uvádza, že na základe jej odvolania Krajský súd v Trenčíne
(ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 6 Co 8/2013 z 21. januára 2013 napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Sťažovateľka ďalej uvádza, že okresný súd znova rozhodol o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia tak, že uznesením č. k. 8 C 222/2012-67 z 12. marca 2013 tento
návrh zamietol, pričom uznesenie znova vydal sudca okresného súdu JUDr. Ladislav Vašut.
Okresný súd znova rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia tak,
že uznesením č. k. 8 C 222/2012-67 z 12. marca 2013 tento návrh zamietol, pričom
uznesenie znova vydal sudca okresného súdu JUDr. Ladislav Vašut.
Sťažovateľka vzápätí vzala návrh na vydanie predbežného opatrenia späť a vzala
späť aj odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 12. marca 2013 podané krajskému súdu.
Krajský súd pripustil uznesením sp. zn. 6 Co 157/2013 zo 6. mája 2013 späťvzatie
návrhu sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia, zrušil napadnuté uznesenie
okresného súdu a konanie v časti o vydanie predbežného opatrenia zastavil.
Okresný súd návrh sťažovateľky na prerušenie konania z 21. mája 2013
zamietol uznesením č. k. 8 C 222/2012-147 z 9. apríla 2014. Po podaní odvolania
proti označenému uzneseniu okresného súdu krajský súd zrušil uznesením
č. k. 6 Co 514/2014-159 z 13. júna 2014 napadnuté uznesenie okresného súdu a vrátil
mu vec na ďalšie konanie.
Podľa sťažovateľky okresný súd v dôsledku riešenia otázky zákonného sudcu nekoná
vo veci samej, t. j. o žalobe, ktorú podala 5. decembra 2012, a „prieťahy trvajú od začiatku
konania až doteraz, t. j. najmenej 18 mesiacov“.
Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť
na ďalšie konanie a takto rozhodol:
„1. Základné právo A. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Považská Bystrica
pod sp. zn. 8 C 222/2012 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Považská Bystrica prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 222/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. A. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10. 000 Eur /slovom desaťtisíc
Eur/, ktoré je Okresný súd Považská Bystrica povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4) Okresný súd Považská Bystrica povinný uhradiť A. P. právneho zastupovania
vo výške 284,08 Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ondreja Poláka, Advokátska
kancelária, JUDr. Ondrej Polák, s. r. o. Železničná 90/12, Považská Bystrica do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom,
že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy
prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy
nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje
a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným
z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania
vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu
(napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa
§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti
je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný
na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch
„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme
a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí
za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil doterajší protiprávny
stav zapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto
o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok,
ktorý mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy
v namietanom konaní u predsedníčky okresného súdu 6. marca 2013. Jej sťažnosť
smerovala voči konaniu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v čase, keď okresný
súd o tomto návrhu už rozhodol, čo konštatovala aj predsedníčka okresného súdu
v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky v liste sp. zn. Spr 1507/2013 z 12. marca 2013,
keďže okresný súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia z 5. decembra 2012 v rámci
30-dňovej lehoty 17. decembra 2012 rozhodol tak, že ho zamietol. Sťažovateľka navyše
vzala 12. marca 2013 návrh na vydanie predbežného opatrenia späť. Inú sťažnosť
na prieťahy predsedníčke okresného súdu, t. j. sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci samej
sťažovateľka predsedníčke okresného súdu nepodala.
Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre (napr. IV. ÚS 26/2012,
IV. ÚS 93/2012) na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona
o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade netrvá v prípadoch, keď dĺžka
namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie zjavne
neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci (18 mesiacov od začatia
konania) nemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať.
Sťažovateľka v konaní pred okresným súdom sťažnosť na prieťahy podľa § 62
a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy okresného súdu smerujúcu proti konaniu
vo veci samej (sp. zn. 8 C 222/2012) riadne nepodala. Vzhľadom na to, že ústavný súd
z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, sťažnosť odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho významu,
aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.
Ústavný súd v závere poukazuje na to, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. augusta 2014