Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 491/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. augusta 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť F. S.,

zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Dušákovou, Považská 26, Košice, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Úradu justičnej

a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina v konaní vedenom pod

ČVS: KRP-59/OVK-ZA-2007, postupom Úradu boja proti organizovanej kriminalite, oboru

Západ, oddelenia vyšetrovania Trenčín v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-8/BOK-ZA-2011

a postupom Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, expozitúry

Západ, pracoviska Trenčín v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-399/NKA-ZA-2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2014 doručená sťažnosť F. S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. Katarínou Dušákovou, Považská 26, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Úradu justičnej a kriminálnej

polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina (ďalej len „krajské riaditeľstvo“)

v konaní vedenom pod ČVS: KRP-59/OVK-ZA-2007, postupom Úradu boja proti

organizovanej kriminalite, oboru Západ, oddelenia vyšetrovania Trenčín (ďalej len „úrad

boja proti organizovanej kriminalite“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-8/BOK-ZA-2011

a postupom Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, expozitúry

Západ, pracoviska Trenčín (ďalej len „národná kriminálna agentúra“) v konaní vedenom

pod ČVS: PPZ-399/NKA-ZA-2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je obvinený z trestného činu vraždy podľa

a v znení účinnom do 30. júna 1998 na poškodenom B. O.,

ktorej sa mal dopustiť v lete 1998. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané

31. decembra 2007. Vyšetrovanie nebolo dosiaľ skončené.

Sťažovateľ namieta, že „Trestná vec... nie je až taká zložitá, aby od vznesenia

obvinenia – od 31. 12. 2007, vyšetrovateľ /OČTK/ nedospeli k meritórnemu rozhodnutiu

a vec zákonne odovzdali dozorujúcemu prokurátorovi. Ak vyšetrovateľ v celom

kalendárnom roku − 12 /dvanásť/ mesiacov – vykoná 5 /päť/ úkonov, a to výsluch svedkov –

je nevyvrátiteľný fakt, že koná účelovo, na základe pomalého postupu tohto orgánu.“.

Sťažovateľ poukazuje na to, že počas vyšetrovania bol vzatý do väzby v inej veci

vedenej pod ČVS: KRP-57/OVK-ZA-2007, a teda väzbu vykonával aj v napadnutom

konaní až do vylúčenia veci na samostatné konanie, a preto mali orgány činné v trestnom

konaní postupovať s osobitnou starostlivosťou a urýchlením aj v napadnutom konaní.

Sťažovateľ pravidelne podával prokurátorovi sťažnosti a žiadosti o prešetrenie

postupu označených orgánov, a teda vyčerpal všetky právne prostriedky na ochranu svojich

práv. Preto navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že postupom označených orgánov

v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo podľa ,

a priznal mu finančné zadosťučinenie 15 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Podľa judikatúry ústavného súdu sa záruky vyplývajúce zo základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa v prípade konania

pred orgánmi činnými v trestnom konaní vzťahujú na fyzické osoby po začatí trestného

stíhania, keď sa stávajú stranou v konaní buď ako obvinení, alebo ako poškodení

(m. m. , ). Účel základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa , ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej

neistoty obvineného, sa aj v prípravnom trestnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním

príslušných orgánov v primeranej lehote ().

Na účely prípravy predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal

vyšetrovací spis a vyjadrenie národnej kriminálnej agentúry. Zistil, že vo veci sťažovateľa

sa konanie začalo vydaním uznesenia o vznesení obvinenia 31. decembra 2007. Trestné

konanie bolo vedené krajským riaditeľstvom pod ČVS: KRP-59/OVK-ZA-2007.

Od 2. novembra 2010 vykonával vyšetrovanie úrad boja proti organizovanej kriminalite

v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-269/BOK-ZA-2010, v ktorom sa konalo o viacerých

skutkoch, z ktorých bol obvinený sťažovateľ. Uznesením z 21. januára 2011 bola

vec vraždy B. O. vylúčená na konanie vedené pod ČVS: PPZ-8/BOK-ZA-2011.

Od 1. decembra 2012 došlo k zmene názvu vyšetrovacieho útvaru na národnú kriminálnu

agentúru, kde je konanie vedené pod ČVS: PPZ-399/NKA-PZ-ZA-2012. Uznesením

z 23. januára 2014 bolo trestné stíhanie prerušené, pretože vec nemožno pre neprítomnosť

svedka náležite objasniť. Sťažovateľ podal proti uzneseniu sťažnosť, ktorú prokurátor

zamietol uznesením z 20. marca 2014 podľa

ako nedôvodnú.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

účastníka konania (napr. ). Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť

po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd

v tejto súvislosti konštatuje, že prerušenie konania podľa § 228 ods. 2 písm. a) Trestného

poriadku možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky

prerušeného konania postupom predvídaným v , nemôžu

sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce ku skončeniu

napadnutého konania, a tým k odstráneniu právnej neistoty strán konania. Ústavný súd

s poukazom na svoju judikatúru (napr. ) konštatuje, že národná kriminálna

agentúra sa počas prerušenia konania nemohla dopustiť zbytočných prieťahov v konaní,

a teda ani porušenia základného práva sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti neprichádza do úvahy, aby ústavný súd posúdil

postup národnej kriminálnej agentúry ako nástupníckeho útvaru úradu boja proti

organizovanej kriminalite v napadnutej veci v tomto štádiu konania ako porušenie

základného práva sťažovateľa podľa . Ústavný súd preto odmietol

sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vo vzťahu ku krajskému riaditeľstvu je sťažnosť zjavne neopodstatnená z toho

dôvodu, že tento orgán vo veci sťažovateľa nekoná už od 2. novembra 2010, pretože

vyšetrovanie veci prebral iný útvar Policajného zboru. Podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu (napr. , , ) ochrana základnému

právu podľa sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy,

ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi

verejnej moci (v tomto prípade krajským riaditeľstvom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť

bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného

základného práva postupom označeného orgánu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne

ako zjavne neopodstatnenú. Sťažovateľ sa mohol domáhať ochrany svojho základného

práva proti postupu krajského riaditeľstva v čase, keď bol tento orgán príslušný konať

v jeho veci.

Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá

prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni

tomu, aby v prípade pokračovania zbytočných prieťahov v konaní sťažovateľ v tejto veci

podal novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2014