Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 491/2014
PDF · 149.74 KB
No categories available
II. ÚS 491/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. augusta 2014
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť F. S.,
zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Dušákovou, Považská 26, Košice, ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Úradu justičnej
a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina v konaní vedenom pod
ČVS: KRP-59/OVK-ZA-2007, postupom Úradu boja proti organizovanej kriminalite, oboru
Západ, oddelenia vyšetrovania Trenčín v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-8/BOK-ZA-2011
a postupom Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, expozitúry
Západ, pracoviska Trenčín v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-399/NKA-ZA-2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť F. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára
2014 doručená sťažnosť F. S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
JUDr. Katarínou Dušákovou, Považská 26, Košice, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Úradu justičnej a kriminálnej
polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina (ďalej len „krajské riaditeľstvo“)
v konaní vedenom pod ČVS: KRP-59/OVK-ZA-2007, postupom Úradu boja proti
organizovanej kriminalite, oboru Západ, oddelenia vyšetrovania Trenčín (ďalej len „úrad
boja proti organizovanej kriminalite“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-8/BOK-ZA-2011
a postupom Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, expozitúry
Západ, pracoviska Trenčín (ďalej len „národná kriminálna agentúra“) v konaní vedenom
pod ČVS: PPZ-399/NKA-ZA-2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je obvinený z trestného činu vraždy podľa
§ 219 ods. 1 a 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30. júna 1998 na poškodenom B. O.,
ktorej sa mal dopustiť v lete 1998. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané
31. decembra 2007. Vyšetrovanie nebolo dosiaľ skončené.
Sťažovateľ namieta, že „Trestná vec... nie je až taká zložitá, aby od vznesenia
obvinenia – od 31. 12. 2007, vyšetrovateľ /OČTK/ nedospeli k meritórnemu rozhodnutiu
a vec zákonne odovzdali dozorujúcemu prokurátorovi. Ak vyšetrovateľ v celom
kalendárnom roku − 12 /dvanásť/ mesiacov – vykoná 5 /päť/ úkonov, a to výsluch svedkov –
je nevyvrátiteľný fakt, že koná účelovo, na základe pomalého postupu tohto orgánu.“.
Sťažovateľ poukazuje na to, že počas vyšetrovania bol vzatý do väzby v inej veci
vedenej pod ČVS: KRP-57/OVK-ZA-2007, a teda väzbu vykonával aj v napadnutom
konaní až do vylúčenia veci na samostatné konanie, a preto mali orgány činné v trestnom
konaní postupovať s osobitnou starostlivosťou a urýchlením aj v napadnutom konaní.
Sťažovateľ pravidelne podával prokurátorovi sťažnosti a žiadosti o prešetrenie
postupu označených orgánov, a teda vyčerpal všetky právne prostriedky na ochranu svojich
práv. Preto navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že postupom označených orgánov
v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
a priznal mu finančné zadosťučinenie 15 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť
ide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,
aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav
takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,
IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,
IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Podľa judikatúry ústavného súdu sa záruky vyplývajúce zo základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v prípade konania
pred orgánmi činnými v trestnom konaní vzťahujú na fyzické osoby po začatí trestného
stíhania, keď sa stávajú stranou v konaní buď ako obvinení, alebo ako poškodení
(m. m. II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02). Účel základného práva na konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej
neistoty obvineného, sa aj v prípravnom trestnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním
príslušných orgánov v primeranej lehote (III. ÚS 99/02).
Na účely prípravy predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal
vyšetrovací spis a vyjadrenie národnej kriminálnej agentúry. Zistil, že vo veci sťažovateľa
sa konanie začalo vydaním uznesenia o vznesení obvinenia 31. decembra 2007. Trestné
konanie bolo vedené krajským riaditeľstvom pod ČVS: KRP-59/OVK-ZA-2007.
Od 2. novembra 2010 vykonával vyšetrovanie úrad boja proti organizovanej kriminalite
v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-269/BOK-ZA-2010, v ktorom sa konalo o viacerých
skutkoch, z ktorých bol obvinený sťažovateľ. Uznesením z 21. januára 2011 bola
vec vraždy B. O. vylúčená na konanie vedené pod ČVS: PPZ-8/BOK-ZA-2011.
Od 1. decembra 2012 došlo k zmene názvu vyšetrovacieho útvaru na národnú kriminálnu
agentúru, kde je konanie vedené pod ČVS: PPZ-399/NKA-PZ-ZA-2012. Uznesením
z 23. januára 2014 bolo trestné stíhanie prerušené, pretože vec nemožno pre neprítomnosť
svedka náležite objasniť. Sťažovateľ podal proti uzneseniu sťažnosť, ktorú prokurátor
zamietol uznesením z 20. marca 2014 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
ako nedôvodnú.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty
účastníka konania (napr. I. ÚS 41/02). Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť
po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd
v tejto súvislosti konštatuje, že prerušenie konania podľa § 228 ods. 2 písm. a) Trestného
poriadku možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky
prerušeného konania postupom predvídaným v Trestnom poriadku, nemôžu
sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce ku skončeniu
napadnutého konania, a tým k odstráneniu právnej neistoty strán konania. Ústavný súd
s poukazom na svoju judikatúru (napr. II. ÚS 220/05) konštatuje, že národná kriminálna
agentúra sa počas prerušenia konania nemohla dopustiť zbytočných prieťahov v konaní,
a teda ani porušenia základného práva sťažovateľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti neprichádza do úvahy, aby ústavný súd posúdil
postup národnej kriminálnej agentúry ako nástupníckeho útvaru úradu boja proti
organizovanej kriminalite v napadnutej veci v tomto štádiu konania ako porušenie
základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto odmietol
sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
Vo vzťahu ku krajskému riaditeľstvu je sťažnosť zjavne neopodstatnená z toho
dôvodu, že tento orgán vo veci sťažovateľa nekoná už od 2. novembra 2010, pretože
vyšetrovanie veci prebral iný útvar Policajného zboru. Podľa konštantnej judikatúry
ústavného súdu (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ochrana základnému
právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy,
ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi
verejnej moci (v tomto prípade krajským riaditeľstvom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť
bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného
základného práva postupom označeného orgánu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne
ako zjavne neopodstatnenú. Sťažovateľ sa mohol domáhať ochrany svojho základného
práva proti postupu krajského riaditeľstva v čase, keď bol tento orgán príslušný konať
v jeho veci.
Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá
prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni
tomu, aby v prípade pokračovania zbytočných prieťahov v konaní sťažovateľ v tejto veci
podal novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. augusta 2014