Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 489/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

10. septembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Lawyer Partners a. s.,

Prievozská 37, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta doc. JUDr. Branislava

Fridricha, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a základného práva vlastniť majetok

zaručeného v , práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 30. júla 2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. z 27. mája 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Lawyer Partners a. s. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. septembra 2013 doručená sťažnosť spoločnosti Lawyer Partners a. s. (ďalej len

„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v (ďalej len „“) a základného

práva vlastniť majetok zaručeného v , práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 30. júla 2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 27. mája 2013.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení žalobkyne

účastníčkou konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , pričom jej žaloba

smeruje proti Slovenskej republike (ďalej len „žalovaná“), v mene ktorej koná Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky. V označenom konaní sa sťažovateľka domáha určenia,

že žalovaná je zodpovedná za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom okresného

súdu, ako aj zaplatenia náhrady majetkovej škody nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho

úradného postupu vo výške 19 476 217,68 € v súvislosti s neprijatím návrhov sťažovateľky

na začatie občianskeho súdneho konania podaných 19. októbra 2006 elektronickou formou.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 27. mája 2013 bola sťažovateľke

uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 928 048 €. Keďže

sťažovateľka na výzvu okresného súdu v stanovenej lehote nereagovala, okresný súd

konanie zastavil. Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré

krajský súd napadnutým rozhodnutím potvrdil.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta, že tak okresný súd, ako aj krajský súd

svojím postupom a rozhodnutím o zastavení konania odňali sťažovateľke možnosť konať

pred súdom, ich rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a pre

nedostatočné odôvodnenia sú nepreskúmateľné, čím porušili jej právo na súdnu ochranu

podľa a právo na spravodlivý súdny proces zaručené

dohovoru, ako aj právo vlastniť majetok priznané a právo na pokojné

užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

4. Sťažovateľka zdôrazňuje, že k porušeniu označených práv došlo v dôsledku toho,

že súdy oboch stupňov neinterpretovali pravidlá pre zloženie preddavku na trovy konania

upravené ustanovením (ďalej len „OSP“) ústavne

súladným spôsobom (a), keď pri rozhodovaní nezohľadnili právne významnú skutočnosť, že

v konaní je odporcom Slovenská republika, ktorá je v konaní vecne oslobodenou žalovanou

stranou (b). Uloženiu povinnosti zložiť preddavok na trovy konania v takomto prípade

chýba akýkoľvek zmysel, pretože ani jeho nezloženie nemá za následok zastavenie konania

(c) a v konaní spôsobuje zbytočný prieťah (d). Sťažovateľka poukázala tiež

na nekonzistentnosť rozhodovania okresného súdu i Okresného súdu Dolný Kubín

v obdobných veciach, keď súdy o návrhoch žalovaného na uloženie povinnosti zložiť

preddavky na trovy konania rozhodovali tak, že ich zamietli (d). Sťažovateľka ďalej uvádza,

že v danom prípade je vecne oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa ustanovenia

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože iniciovala konanie, v ktorom sa

domáha náhrady škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci, (e) a pri aplikácii ustanovenia nebola

splnená formálna podmienka, podľa ktorej je možné rozhodovať o uložení povinnosti zložiť

preddavok na trovy konania len vtedy, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy

prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú osobu (f), pričom súd uložil

sťažovateľke zložiť preddavok na trovy konania v sume, ktorej výšku stanovil v rozpore

s ustanovením (g) a bez toho, aby odôvodnil účel, na ktorý má byť

zložený preddavok použitý, v dôsledku čoho bolo rozhodnutie všeobecných súdov vydané

bez adekvátneho právneho základu (h).

5. Rozhodnutie krajského súdu označila sťažovateľka za arbitrárne, keďže sa vecou

náležite nezaoberal a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa podľa obmedzil

len na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa, prevzal jeho

závery a nadväznú argumentáciu bez toho, aby prihliadol na dôvody uvedené v odvolaní

sťažovateľky.

6. Sťažovateľka poukazuje aj na rozhodnutie ústavného súdu vo veci

sp. zn. zo 6. júna 2012, v ktorom podľa jej tvrdení ústavný súd o sťažnosti

iného sťažovateľa rozhodol nálezom, ktorým vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v skutkovo a právne rovnakej veci.

7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jej

základných práv podľa a , ako aj práv podľa

dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými rozhodnutiami

všeobecných súdov, tieto rozhodnutia zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie,

prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 500 € a náhradu trov konania.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu

činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo na základe

zákona. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo

právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania

zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak,

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných

a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd

nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol

domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym

súdnym poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (, ).

10. Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade už na prvý pohľad

zrejmé, že napadnutými uzneseniami k neprípustnému zásahu do označeného základného

práva dôjsť nemohlo. Samotné vydanie napadnutých uznesení, ale ani nadobudnutie

právoplatnosti týchto uznesení nemá totiž pre sťažovateľku bez ďalšieho za následok stratu

prístupu k súdu.

11. Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv sťažovateľky uznesením

okresného súdu, ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1

, obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany

základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže

poskytnúť iný súd.

V danom prípade námietky sťažovateľky v podobe odvolania smerujúceho proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu boli v rámci riadneho inštančného postupu

predmetom rozhodovania krajského súdu v konaní o podanom odvolaní. Preskúmanie

napadnutého uznesenia okresného súdu ústavným súdom by bolo v rozpore s princípom

subsidiarity zakotveným v , lebo jeho preskúmanie na základe

podaného odvolania patrí do právomoci krajského súdu. Na základe uvedeného ústavný súd

sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odmietol

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, , ).

12. Proti nepriaznivému potvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu o zastavení

konania podľa prevažujúcej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

a pod.) prichádzalo do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím

na dôvod uvedený v . V rámci dovolacieho konania proti uzneseniu

krajského súdu tak mala sťažovateľka možnosť uplatňovať všetky tie zásadné námietky,

ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu.

13. Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov, pretože v danom štádiu konania nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci.

14. K tvrdeniam sťažovateľky o meritórnom rozhodnutí vo veci

sp. zn. zo 6. júna 2012 ústavný súd uvádza, že v danom prípade išlo o inú

procesnú situáciu a tieto veci nemožno stotožňovať. V prípade, na ktorý sťažovateľka

odkazuje, okresný súd uložil (inému) sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy

konania v zmysle bez toho, aby vopred preskúmal jeden z atribútov

uplatnenia tohto ustanovenia, ktorým je oslobodenie sťažovateľa od súdnych poplatkov

podľa . S poukazom na princíp proporcionality súdneho konania ústavný súd

následne dospel k záveru o porušení práv tohto sťažovateľa.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014