Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 515/2014
PDF · 226.55 KB
No categories available
I. ÚS 515/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
10. septembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom
doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 21693/2013 až sp. zn. Rvp 21697/2013,
sp. zn. Rvp 22221/2013 až sp. zn. Rvp 22230/2013, sp. zn. Rvp 22430/2013 až sp. zn.
Rvp 22431/2013, sp. zn. Rvp 22727/2013 až sp. zn. Rvp 22728/2013 a sp. zn.
Rvp 22735/2013 až sp. zn. Rvp 22736/2013 vo veci namietaného porušenia jej základných
práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenia
namietaného čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva zaručeného v čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie postupom a uzneseniami Okresného súdu Galanta sp. zn. 11 Er 76/2005
z 19. júla 2012 (sp. zn. Rvp 21693/2013), sp. zn. 15 Er 662/2006 z 10. decembra 2012
(sp. zn. Rvp 21694/2013), sp. zn. 15 Er 1164/2006 z 10. decembra 2012 (sp. zn.
Rvp 21695/2013) a sp. zn. 15 Er 714/2009 z 2. augusta 2012 (sp. zn. Rvp 22225/2013),
postupom a uzneseniami Okresného súdu Senica sp. zn. 11 Er 589/2008 zo 4. apríla 2012
(sp. zn. Rvp 22226/2013) a sp. zn. 6 Er 102/2009 z 25. júna 2012 (sp. zn. Rvp 22227/2013
a sp. zn. Rvp 22430/2013), postupom a uzneseniami Okresného súdu Skalica sp. zn.
1 Er 4680/2008 z 28. septembra 2011 (sp. zn. Rvp 21696/2013), sp. zn. 2 Er 4881/2008
z 21. októbra 2011 (sp. zn. Rvp 21697/2013), sp. zn. 1 Er 1656/2008 z 13. decembra 2011
(sp. zn. Rvp 22228/2013), sp. zn. 1 Er 4696/2008 z 3. októbra 2011 (sp. zn.
Rvp 22229/2013 a sp. zn. Rvp 22431/2013), sp. zn. 2 Er 292/2008 zo 14. septembra 2011
(sp. zn. Rvp 22230/2013), sp. zn. 2 Er 1626/2008 z 13. augusta 2012 (sp. zn.
Rvp 22735/2013) a sp. zn. 2 Er 4965/2008 z 10. novembra 2011 (sp. zn. Rvp 22736/2013),
postupom a uzneseniami Okresného súdu Trnava sp. zn. 27 Er 568/2009 z 11. júna 2012
(sp. zn. Rvp 22221/2013), sp. zn. 27 Er 427/2010 z 26. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 22222/2013), sp. zn. 27 Er 265/2004 z 13. júla 2012 (sp. zn. Rvp 22223/2013), sp. zn.
19 Er 243/2006 z 26. marca 2012 (sp. zn. Rvp 22224/2013), sp. zn. 18 Er 1085/2007
z 11. júla 2012 (sp. zn. Rvp 22727/2013) a sp. zn. 8 Er 30/2004 zo 4. apríla 2012 (sp. zn.
Rvp 22728/2013), ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Trnave sp. zn.
10 CoE 207/2013 z 27. júna 2013 (sp. zn. Rvp 21693/2013), sp. zn. 10 CoE 314/2013
z 27. júna 2013 (sp. zn. Rvp 21694/2013), sp. zn. 10 CoE 313/2013 z 27. júna 2013 (sp. zn.
Rvp 21695/2013), sp. zn. 6 CoE 120/2013 z 18. júla 2013 (sp. zn. Rvp 22225/2013), sp. zn.
24 CoE 214/2012 z 30. júla 2013 (sp. zn. Rvp 22226/2013), sp. zn. 11 CoE 105/2013
z 26. júna 2013 (sp. zn. Rvp 22227/2013 a sp. zn. Rvp 22430/2013), sp. zn. 9 CoE 56/2012
z 27. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 21696/2013), sp. zn. 23 CoE 64/2012
zo 14. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 21697/2013), sp. zn. 23 CoE 101/2012 z 31. júla 2013
(sp. zn. Rvp 22228/2013), sp. zn. 23 CoE 56/2012 z 31. júla 2012 (sp. zn. Rvp 22229/2013
a sp. zn. Rvp 22431/2013), sp. zn. 10 CoE 43/2012 z 25. júla 2013 (sp. zn.
Rvp 22230/2013), sp. zn. 10 CoE 330/2013 z 28. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22735/2013),
sp. zn. 23 CoE 115/2012 zo 16. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22736/2013), sp. zn.
10 CoE 5/2013 z 31. júla 2013 (sp. zn. Rvp 22221/2013), sp. zn. 21 CoE 303/2012
z 28. marca 2013 (sp. zn. Rvp 22222/2013), sp. zn. 10 CoE 122/2013 z 25. júla 2013
(sp. zn. Rvp 22223/2013), sp. zn. 10 CoE 57/2013 z 27. júna 2013 (sp. zn.
Rvp 22224/2013), sp. zn. 10 CoE 120/2013 z 25. júla 2013 (sp. zn. Rvp 22727/2013)
a sp. zn. 6 CoE 109/2013 z 27. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22728/2013) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené
pod sp. zn. Rvp 21693/2013 až sp. zn. Rvp 21697/2013, sp. zn. Rvp 22221/2013
až sp. zn. Rvp 22230/2013, sp. zn. Rvp 22430/2013 až sp. zn. Rvp 22431/2013,
sp. zn. Rvp 22727/2013 až sp. zn. Rvp 22728/2013 a sp. zn. Rvp 22735/2013
až sp. zn. Rvp 22736/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené
pod sp. zn. Rvp 21693/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli
14. októbra 2013, 31. októbra 2013, 4. novembra 2013 a 18. novembra 2013 doručené
sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej
len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) a porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru, ako aj práva
zaručeného v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom
a uzneseniami Okresného súdu Galanta sp. zn. 11 Er 76/2005 z 19. júla 2012 (sp. zn.
Rvp 21693/2013), sp. zn. 15 Er 662/2006 z 10. decembra 2012 (sp. zn. Rvp 21694/2013),
sp. zn. 15 Er 1164/2006 z 10. decembra 2012 (sp. zn. Rvp 21695/2013) a sp. zn.
15 Er 714/2009 z 2. augusta 2012 (sp. zn. Rvp 22225/2013), postupom a uzneseniami
Okresného súdu Senica sp. zn. 11 Er 589/2008 zo 4. apríla 2012 (sp. zn. Rvp 22226/2013)
a sp. zn. 6 Er 102/2009 z 25. júna 2012 (sp. zn. Rvp 22227/2013 a sp. zn. Rvp 22430/2013),
postupom a uzneseniami Okresného súdu Skalica sp. zn. 1 Er 4680/2008 z 28. septembra
2011 (sp. zn. Rvp 21696/2013), sp. zn. 2 Er 4881/2008 z 21. októbra 2011 (sp. zn.
Rvp 21697/2013), sp. zn. 1 Er 1656/2008 z 13. decembra 2011 (sp. zn. Rvp 22228/2013),
sp. zn. 1 Er 4696/2008 z 3. októbra 2011 (sp. zn. Rvp 22229/2013 a sp. zn.
Rvp 22431/2013), sp. zn. 2 Er 292/2008 zo 14. septembra 2011 (sp. zn. Rvp 22230/2013),
sp. zn. 2 Er 1626/2008 z 13. augusta 2012 (sp. zn. Rvp 22735/2013) a sp. zn.
2 Er 4965/2008 z 10. novembra 2011 (sp. zn. Rvp 22736/2013), postupom a uzneseniami
Okresného súdu Trnava sp. zn. 27 Er 568/2009 z 11. júna 2012 (sp. zn. Rvp 22221/2013),
sp. zn. 27 Er 427/2010 z 26. marca 2012 (sp. zn. Rvp 22222/2013), sp. zn. 27 Er 265/2004
z 13. júla 2012 (sp. zn. Rvp 22223/2013), sp. zn. 19 Er 243/2006 z 26. marca 2012
(sp. zn. Rvp 22224/2013), sp. zn. 18 Er 1085/2007 z 11. júla 2012 (sp. zn. Rvp 22727/2013)
a sp. zn. 8 Er 30/2004 zo 4. apríla 2012 (sp. zn. Rvp 22728/2013) (ďalej len „okresné súdy“
a „napadnuté uznesenia okresných súdov“), ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 10 CoE 207/2013 z 27. júna 2013 (sp. zn. Rvp 21693/2013), sp. zn.
10 CoE 314/2013 z 27. júna 2013 (sp. zn. Rvp 21694/2013), sp. zn. 10 CoE 313/2013
z 27. júna 2013 (sp. zn. Rvp 21695/2013), sp. zn. 6 CoE 120/2013 z 18. júla 2013 (sp. zn.
Rvp 22225/2013), sp. zn. 24 CoE 214/2012 z 30. júla 2013 (sp. zn. Rvp 22226/2013),
sp. zn. 11 CoE 105/2013 z 26. júna 2013 (sp. zn. Rvp 22227/2013 a sp. zn.
Rvp 22430/2013), sp. zn. 9 CoE 56/2012 z 27. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 21696/2013),
sp. zn. 23 CoE 64/2012 zo 14. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 21697/2013), sp. zn.
23 CoE 101/2012 z 31. júla 2013 (sp. zn. Rvp 22228/2013), sp. zn. 23 CoE 56/2012
z 31. júla 2012 (sp. zn. Rvp 22229/2013 a sp. zn. Rvp 22431/2013), sp. zn. 10 CoE 43/2012
z 25. júla 2013 (sp. zn. Rvp 22230/2013), sp. zn. 10 CoE 330/2013 z 28. augusta 2013
(sp. zn. Rvp 22735/2013), sp. zn. 23 CoE 115/2012 zo 16. augusta 2013 (sp. zn.
Rvp 22736/2013), sp. zn. 10 CoE 5/2013 z 31. júla 2013 (sp. zn. Rvp 22221/2013), sp. zn.
21 CoE 303/2012 z 28. marca 2013 (sp. zn. Rvp 22222/2013), sp. zn. 10 CoE 122/2013
z 25. júla 2013 (sp. zn. Rvp 22223/2013), sp. zn. 10 CoE 57/2013 z 27. júna 2013 (sp. zn.
Rvp 22224/2013), sp. zn. 10 CoE 120/2013 z 25. júla 2013 (sp. zn. Rvp 22727/2013)
a sp. zn. 6 CoE 109/2013 z 27. augusta 2013 (sp. zn. Rvp 22728/2013) (ďalej len „krajský
súd“ a „napadnuté uznesenia krajského súdu“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej
činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla
na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa
podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci
dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči sťažovateľke sa
stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových zmluvách obsahujúce
vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské
konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe
rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania.
V ďalších prípadoch boli na základe splnomocnenia udeleného dlžníkmi pri podpise
úverovej zmluvy spísané splnomocnencom dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiež
stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začaté
exekučné konania.
Po tom, ako príslušné okresné súdy v začatých exekučných konaniach poverili
sťažovateľkou zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, uzneseniami
príslušných okresných súdov boli exekúcie ex offo zastavené, resp. vyhlásené
za neprípustné a následne zastavené. Krajský súd v dôsledku odvolaní podaných
sťažovateľkou proti napadnutým rozhodnutiam okresných súdov tieto napadnutými
uzneseniami ako vecne správne potvrdil. Súčasne v tom ktorom konaní zamietol i jej
procesné návrhy na prerušenie konaní.
V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka v obšírnej argumentácii
namieta, že postupom a napadnutými uzneseniami okresných súdov a krajského súdu boli
porušené ňou označené základné práva a práva zaručené v ústave, dohovore, dodatkovom
protokole a v charte, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením
už riadne začatého a prebiehajúceho exekučného konania, na vykonanie ktorého okresné
súdy už raz udelili súdnemu exekútorovi poverenie, došlo k prekročeniu právomoci
okresných súdov ako súdov exekučných, v kompetencii ktorých podľa sťažovateľky nie je
vecné preskúmavanie exekučného titulu. Podľa sťažovateľky okresné súdy rozhodli nad
rámec svojej právomoci, keď bez návrhu rozhodli o zastavení exekúcií, čím mali
sťažovateľke odňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť
aj napriek tomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo
jej právne postavenie, pretože podľa sťažovateľky má síce v tom ktorom prípade
k dispozícii exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak
tento je nevykonateľný. Uvedené pochybenia okresných súdov podľa sťažovateľky
nenapravil ani krajský súd.
Sťažovateľka ďalej poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank
Zrt proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6
ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť
dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,
aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti
zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu
zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu
kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne
procesnoprávne predpisy.
Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom
konštatoval, že napadnutými uzneseniami tak okresných súdov, ako aj krajského súdu došlo
k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave,
dohovore, dodatkovom protokole a charte, aby tieto uznesenia zrušil a veci vrátil okresným
súdom na nové konanie a rozhodnutie, aby jej priznal v každom jednotlivom prípade
finančné zadosťučinenie v sume po 1 000 € (v prípadoch, kde bol exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, pozn.) alebo po 600 € (v prípadoch, kde bola exekučným titulom
notárska zápisnica, pozn.), a napokon, aby jej priznal úhradu trov konania.
Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v každom prípade aj
dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napadnutých uznesení krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených práv
zaručených ústavou, dohovorom, dodatkovým protokolom a chartou postupom
a napadnutými uzneseniami okresných súdov, ako aj postupom a napadnutými uzneseniami
krajského súdu.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Aj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení
vecí, tak odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde, možno aj v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované
ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 21693/2013 až sp. zn. Rvp 21697/2013, sp. zn. Rvp 22221/2013 až sp. zn.
Rvp 22230/2013, sp. zn. Rvp 22430/2013 až sp. zn. Rvp 22431/2013, sp. zn.
Rvp 22727/2013 až sp. zn. Rvp 22728/2013 a sp. zn. Rvp 22735/2013 – Rvp 22736/2013
a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť
v osobe sťažovateľky, ako aj krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,
rozhodol ústavný súd, aplikujúc citované právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil
do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
II.B K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami
okresných súdov
V súvislosti s napadnutými rozhodnutiami a postupom okresných súdov ústavný súd
v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva
z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu
konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich
ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní
pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených práv alebo slobôd
oprávnený konať alebo rozhodovať iný (všeobecný súd), ústavný súd jej sťažnosť už
po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Podľa ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania
napadnutých uznesení okresných súdov, a to podaním riadneho opravného prostriedku
(odvolania), ktoré napokon, tak ako to vyplýva zo samotných sťažností, sťažovateľka aj
účinne využila. Na základe sťažovateľkou podaných odvolaní sa krajský súd ako súd
odvolací v odvolacích konaniach musel v podstate vysporiadať s identickými námietkami
proti rozhodnutiam okresných súdov, aké sťažovateľka proti týmto rozhodnutiam uvádza aj
v konaní pred ústavným súdom, preto ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v tejto časti už
po ich predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2
II.C K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami
krajského súdu
Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky v príčinnej súvislosti
s rozhodnutiami krajského súdu, námietky sťažovateľky možno sumarizovať do štyroch
základných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že a) krajský súd
nenapravil pochybenie okresných súdov, ktoré ako exekučné súdy podľa sťažovateľky
nad rámec svojich kompetencií vecne preskúmavali exekučné tituly po tom, ako už raz tieto
exekučné tituly preskúmali pri vydávaní poverení exekútorovi na vykonanie exekúcií.
Okrem toho sťažovateľka namieta, že b) krajský súd nenapravil ani pochybenie okresných
súdov, ktoré pri vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky a notárske
zápisnice) aplikovali smernicu Rady, ktorá podľa sťažovateľky nie je prameňom práva,
okrem toho sťažovateľka namieta, že c) krajský súd a pred ním tiež okresné súdy
neprerušili, hoci tak mali urobiť, exekučné konania, na účely podania výkladu označenej
smernice Rady a nepredložili Súdnemu dvoru Európskej únie na posúdenie prejudiciálnu
otázku, a to, či sa majú jej ustanovenia aplikované v danom prípade vykladať tak, že
za každých okolnosti zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe
rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov, alebo otázku, prečo
splnomocnenie udelené v zmluve o úvere, ktorým dlžník splnomocní tretiu osobu
na uznanie dlhu v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je považované
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napokon sťažovateľka namieta d), že krajský súd
a ani okresné súdy nenariadili v daných veciach pojednávanie, tak ako im to ukladalo
ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, čím jej mali odňať právo konať pred súdom.
V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní
predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá
argumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou,
ktorú už použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom
období už zaoberal, vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažností v tejto časti ako zjavne
neopodstatnených odkazuje, čo sa týka odôvodnenia, na svoje rozhodnutie
č. k. II. ÚS 78/2013-16 zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bol exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, pozn.) alebo na svoje rozhodnutie č. k. II. ÚS 79/2013-13
zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.).
Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej
právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov
všeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú
známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor
ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých
rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je
potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.
Súvislosti s doplňujúcou argumentáciou sťažovateľky týkajúcou sa porušenia práva
na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty a z neho
vyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúci krajský súd
pred rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej
nedal účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka
odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Banif Plus Bank Zrt
proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. februára 2013, ústavný súd pripomína, že
sťažovateľka mala možnosť oboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekučného konania
a neprípustnosti exekúcie z uvádzaných dôvodov už z uznesení okresných súdov, proti
ktorým podala aj odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní
z exekúcií, ktorí majú v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali
po doručení uznesení prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (príp. podať odvolanie
proti uzneseniu okresného súdu), že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené
uplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa
krajský súd v napadnutých uzneseniach náležite zaoberal a objasnil svoje závery, pre ktoré
považoval uznesenia okresných súdov za vecne správne.
Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby bola
zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní
na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom stupni súdnictva musí byť
uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu
v zásade prisúdilo len funkciu kasačného orgánu, bez reálnej možnosti konvalidovať
prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný
súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciach
princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty, dodržaný, v dôsledku čoho k porušeniu
označených práv sťažovateľky nedošlo.
Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.
Súčasne ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že v prípade opakujúcich sa
sťažností založených na tých istých skutkových a právnych okolnostiach a argumentoch
ústavný súd o nich rozhodne bez odôvodnenia iba s poukazom na toto svoje v týchto
okolnostiach identické rozhodnutie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2014