Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 515/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

10. septembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom

doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. až sp. zn. ,

sp. zn. až sp. zn. , sp. zn. až sp. zn.

, sp. zn. až sp. zn. a sp. zn.

až sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa a a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenia

namietaného a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva zaručeného v čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie postupom a uzneseniami Okresného súdu Galanta sp. zn.

z 19. júla 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 10. decembra 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 10. decembra 2012 (sp. zn.

) a sp. zn. z 2. augusta 2012 (sp. zn. ),

postupom a uzneseniami Okresného súdu Senica sp. zn. zo 4. apríla 2012

(sp. zn. ) a sp. zn. z 25. júna 2012 (sp. zn.

a sp. zn. ), postupom a uzneseniami Okresného súdu Skalica sp. zn.

z 28. septembra 2011 (sp. zn. ), sp. zn.

z 21. októbra 2011 (sp. zn. ), sp. zn. z 13. decembra 2011

(sp. zn. ), sp. zn. z 3. októbra 2011 (sp. zn.

a sp. zn. ), sp. zn. zo 14. septembra 2011

(sp. zn. ), sp. zn. z 13. augusta 2012 (sp. zn.

) a sp. zn. z 10. novembra 2011 (sp. zn. ),

postupom a uzneseniami Okresného súdu Trnava sp. zn. z 11. júna 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 26. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 13. júla 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 26. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 11. júla 2012 (sp. zn. ) a sp. zn. zo 4. apríla 2012 (sp. zn.

), ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 27. júna 2013 (sp. zn. ), sp. zn.

z 27. júna 2013 (sp. zn. ), sp. zn. z 27. júna 2013 (sp. zn.

), sp. zn. z 18. júla 2013 (sp. zn. ), sp. zn.

z 30. júla 2013 (sp. zn. ), sp. zn.

z 26. júna 2013 (sp. zn. a sp. zn. ), sp. zn.

z 27. novembra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

zo 14. novembra 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 31. júla 2013

(sp. zn. ), sp. zn. z 31. júla 2012 (sp. zn.

a sp. zn. ), sp. zn. z 25. júla 2013 (sp. zn.

), sp. zn. z 28. augusta 2013 (sp. zn. ),

sp. zn. zo 16. augusta 2013 (sp. zn. ), sp. zn.

z 31. júla 2013 (sp. zn. ), sp. zn.

z 28. marca 2013 (sp. zn. ), sp. zn. z 25. júla 2013

(sp. zn. ), sp. zn. z 27. júna 2013 (sp. zn.

), sp. zn. z 25. júla 2013 (sp. zn. )

a sp. zn. z 27. augusta 2013 (sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené

pod sp. zn. až sp. zn. , sp. zn.

až sp. zn. , sp. zn. až sp. zn. ,

sp. zn. až sp. zn. a sp. zn.

až sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

14. októbra 2013, 31. októbra 2013, 4. novembra 2013 a 18. novembra 2013 doručené

sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“) a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a porušenie a dohovoru, ako aj práva

zaručeného v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom

a uzneseniami Okresného súdu Galanta sp. zn. z 19. júla 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 10. decembra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 10. decembra 2012 (sp. zn. ) a sp. zn.

z 2. augusta 2012 (sp. zn. ), postupom a uzneseniami

Okresného súdu Senica sp. zn. zo 4. apríla 2012 (sp. zn. )

a sp. zn. z 25. júna 2012 (sp. zn. a sp. zn. ),

postupom a uzneseniami Okresného súdu Skalica sp. zn. z 28. septembra

2011 (sp. zn. ), sp. zn. z 21. októbra 2011 (sp. zn.

), sp. zn. z 13. decembra 2011 (sp. zn. ),

sp. zn. z 3. októbra 2011 (sp. zn. a sp. zn.

), sp. zn. zo 14. septembra 2011 (sp. zn. ),

sp. zn. z 13. augusta 2012 (sp. zn. ) a sp. zn.

z 10. novembra 2011 (sp. zn. ), postupom a uzneseniami

Okresného súdu Trnava sp. zn. z 11. júna 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 26. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 13. júla 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 26. marca 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 11. júla 2012 (sp. zn. )

a sp. zn. zo 4. apríla 2012 (sp. zn. ) (ďalej len „okresné súdy“

a „napadnuté uznesenia okresných súdov“), ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu

v Nitre sp. zn. z 27. júna 2013 (sp. zn. ), sp. zn.

z 27. júna 2013 (sp. zn. ), sp. zn.

z 27. júna 2013 (sp. zn. ), sp. zn. z 18. júla 2013 (sp. zn.

), sp. zn. z 30. júla 2013 (sp. zn. ),

sp. zn. z 26. júna 2013 (sp. zn. a sp. zn.

), sp. zn. z 27. novembra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. zo 14. novembra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 31. júla 2013 (sp. zn. ), sp. zn.

z 31. júla 2012 (sp. zn. a sp. zn. ), sp. zn.

z 25. júla 2013 (sp. zn. ), sp. zn. z 28. augusta 2013

(sp. zn. ), sp. zn. zo 16. augusta 2013 (sp. zn.

), sp. zn. z 31. júla 2013 (sp. zn. ), sp. zn.

z 28. marca 2013 (sp. zn. ), sp. zn.

z 25. júla 2013 (sp. zn. ), sp. zn. z 27. júna 2013 (sp. zn.

), sp. zn. z 25. júla 2013 (sp. zn. )

a sp. zn. z 27. augusta 2013 (sp. zn. ) (ďalej len „krajský

súd“ a „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej

činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa

podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci

dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči sťažovateľke sa

stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových zmluvách obsahujúce

vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské

konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe

rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania.

V ďalších prípadoch boli na základe splnomocnenia udeleného dlžníkmi pri podpise

úverovej zmluvy spísané splnomocnencom dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiež

stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začaté

exekučné konania.

Po tom, ako príslušné okresné súdy v začatých exekučných konaniach poverili

sťažovateľkou zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, uzneseniami

príslušných okresných súdov boli exekúcie ex offo zastavené, resp. vyhlásené

za neprípustné a následne zastavené. Krajský súd v dôsledku odvolaní podaných

sťažovateľkou proti napadnutým rozhodnutiam okresných súdov tieto napadnutými

uzneseniami ako vecne správne potvrdil. Súčasne v tom ktorom konaní zamietol i jej

procesné návrhy na prerušenie konaní.

V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka v obšírnej argumentácii

namieta, že postupom a napadnutými uzneseniami okresných súdov a krajského súdu boli

porušené ňou označené základné práva a práva zaručené v ústave, dohovore, dodatkovom

protokole a v charte, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením

už riadne začatého a prebiehajúceho exekučného konania, na vykonanie ktorého okresné

súdy už raz udelili súdnemu exekútorovi poverenie, došlo k prekročeniu právomoci

okresných súdov ako súdov exekučných, v kompetencii ktorých podľa sťažovateľky nie je

vecné preskúmavanie exekučného titulu. Podľa sťažovateľky okresné súdy rozhodli nad

rámec svojej právomoci, keď bez návrhu rozhodli o zastavení exekúcií, čím mali

sťažovateľke odňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť

aj napriek tomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo

jej právne postavenie, pretože podľa sťažovateľky má síce v tom ktorom prípade

k dispozícii exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak

tento je nevykonateľný. Uvedené pochybenia okresných súdov podľa sťažovateľky

nenapravil ani krajský súd.

Sťažovateľka ďalej poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank

Zrt proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6

ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť

dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,

aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti

zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu

zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu

kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne

procesnoprávne predpisy.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom

konštatoval, že napadnutými uzneseniami tak okresných súdov, ako aj krajského súdu došlo

k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave,

dohovore, dodatkovom protokole a charte, aby tieto uznesenia zrušil a veci vrátil okresným

súdom na nové konanie a rozhodnutie, aby jej priznal v každom jednotlivom prípade

finančné zadosťučinenie v sume po 1 000 € (v prípadoch, kde bol exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok, pozn.) alebo po 600 € (v prípadoch, kde bola exekučným titulom

notárska zápisnica, pozn.), a napokon, aby jej priznal úhradu trov konania.

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v každom prípade aj

dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených práv

zaručených , dohovorom, dodatkovým protokolom a chartou postupom

a napadnutými uzneseniami okresných súdov, ako aj postupom a napadnutými uzneseniami

krajského súdu.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení

vecí, tak odvolávajúc sa na ustanovenie , možno aj v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované

ustanovenie .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. , sp. zn. až sp. zn.

, sp. zn. až sp. zn. , sp. zn.

až sp. zn. a sp. zn. –

a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť

v osobe sťažovateľky, ako aj krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd, aplikujúc citované právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil

do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

II.B K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami

okresných súdov

V súvislosti s napadnutými rozhodnutiami a postupom okresných súdov ústavný súd

v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu

konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich

ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní

pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených práv alebo slobôd

oprávnený konať alebo rozhodovať iný (všeobecný súd), ústavný súd jej sťažnosť už

po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania

napadnutých uznesení okresných súdov, a to podaním riadneho opravného prostriedku

(odvolania), ktoré napokon, tak ako to vyplýva zo samotných sťažností, sťažovateľka aj

účinne využila. Na základe sťažovateľkou podaných odvolaní sa krajský súd ako súd

odvolací v odvolacích konaniach musel v podstate vysporiadať s identickými námietkami

proti rozhodnutiam okresných súdov, aké sťažovateľka proti týmto rozhodnutiam uvádza aj

v konaní pred ústavným súdom, preto ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v tejto časti už

po ich predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2

).

II.C K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami

krajského súdu

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky v príčinnej súvislosti

s rozhodnutiami krajského súdu, námietky sťažovateľky možno sumarizovať do štyroch

základných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že a) krajský súd

nenapravil pochybenie okresných súdov, ktoré ako exekučné súdy podľa sťažovateľky

nad rámec svojich kompetencií vecne preskúmavali exekučné tituly po tom, ako už raz tieto

exekučné tituly preskúmali pri vydávaní poverení exekútorovi na vykonanie exekúcií.

Okrem toho sťažovateľka namieta, že b) krajský súd nenapravil ani pochybenie okresných

súdov, ktoré pri vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky a notárske

zápisnice) aplikovali smernicu Rady, ktorá podľa sťažovateľky nie je prameňom práva,

okrem toho sťažovateľka namieta, že c) krajský súd a pred ním tiež okresné súdy

neprerušili, hoci tak mali urobiť, exekučné konania, na účely podania výkladu označenej

smernice Rady a nepredložili Súdnemu dvoru Európskej únie na posúdenie prejudiciálnu

otázku, a to, či sa majú jej ustanovenia aplikované v danom prípade vykladať tak, že

za každých okolnosti zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe

rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov, alebo otázku, prečo

splnomocnenie udelené v zmluve o úvere, ktorým dlžník splnomocní tretiu osobu

na uznanie dlhu v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je považované

za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napokon sťažovateľka namieta d), že krajský súd

a ani okresné súdy nenariadili v daných veciach pojednávanie, tak ako im to ukladalo

ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, čím jej mali odňať právo konať pred súdom.

V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní

predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá

argumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou,

ktorú už použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom

období už zaoberal, vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažností v tejto časti ako zjavne

neopodstatnených odkazuje, čo sa týka odôvodnenia, na svoje rozhodnutie

č. k. -16 zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bol exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok, pozn.) alebo na svoje rozhodnutie č. k. -13

zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.).

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej

právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov

všeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú

známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor

ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých

rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je

potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.

Súvislosti s doplňujúcou argumentáciou sťažovateľky týkajúcou sa porušenia práva

na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty a z neho

vyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúci krajský súd

pred rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej

nedal účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka

odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Banif Plus Bank Zrt

proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. februára 2013, ústavný súd pripomína, že

sťažovateľka mala možnosť oboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekučného konania

a neprípustnosti exekúcie z uvádzaných dôvodov už z uznesení okresných súdov, proti

ktorým podala aj odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní

z exekúcií, ktorí majú v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali

po doručení uznesení prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (príp. podať odvolanie

proti uzneseniu okresného súdu), že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené

uplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa

krajský súd v napadnutých uzneseniach náležite zaoberal a objasnil svoje závery, pre ktoré

považoval uznesenia okresných súdov za vecne správne.

Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby bola

zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní

na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom stupni súdnictva musí byť

uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu

v zásade prisúdilo len funkciu kasačného orgánu, bez reálnej možnosti konvalidovať

prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný

súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciach

princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1

, dohovoru a charty, dodržaný, v dôsledku čoho k porušeniu

označených práv sťažovateľky nedošlo.

Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

Súčasne ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že v prípade opakujúcich sa

sťažností založených na tých istých skutkových a právnych okolnostiach a argumentoch

ústavný súd o nich rozhodne bez odôvodnenia iba s poukazom na toto svoje v týchto

okolnostiach identické rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014