Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/314/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, zast. splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4 a advokátom: JUDr. Martin Máčaj, Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej: F. S., nar. X. B. XXXX, hlásený pobyt bezdomovca D., o 286,80 eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, Bratislava, Záhradnícka 60, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 10. decembra 2012 č. k. -74 takto

rozhodol:

Odvolací súd oba návrhy oprávnenej na prerušenie konania, ako aj postúpenie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a predloženie predbežných otázok Súdnemu dvoru Európskej únie z a m i e t a .

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I. zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod spisovou značkou EX 583/10 a II. rozhodol, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , Exekučného poriadku ( v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „E.p.“) a a ( v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O.z.“). Vecne mal za to, že primárny právny vzťah medzi účastníčkami vznikol na základe úverovej zmluvy č. 1360453 uzatvorenej medzi nimi dňa 18. marca 2005, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Nakoľko povinná nesplnila záväzok zo zmluvy, bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinnú konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici splatí do 25. marca 2006, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že uvedené splnomocnenie (dohoda o splnomocnení) je v zmysle O.z. neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Tomášom Kušnírom k uznaniu právneho záväzku (dlhu) a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre predmetné exekučné konanie. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná, pričom konanie povinnej o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene povinnej uznal jej záväzok, považoval súd prvého stupňa za konanie v rozpore so zákonom, v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnenia Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola

známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na také právo a z toho vyplýva aj nevedomosť povinnej o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule. Rozhodnutie o trovách exekúcie potom právne odôvodnil ustanoveniami § 196, § 197 ods. 1, § 200 a § 203 E. p., a vecne neuplatnením si náhrady trov exekúcie exekútorom napriek výzve súdu na ich uplatnenie.

Proti takémuto uzneseniu podala včas odvolania iba oprávnená s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhla prerušenie konania podľa ( v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „“) a predloženie Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „“) na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálnych otázok v nasledujúcom znení:

„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Súdu prvého stupňa vytkla prekročenie ním oprávnení priznávaných mu právom, majúc za to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom, a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu a naviac za situácie, keď k takému revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Interpretáciu ust. E. p. zo strany súdu považoval za extenzívnu a v prípade ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. E. p., podanou oprávnenou, žiadala, aby všeobecný súd postupom podľa ust. prerušil konania a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) návrh na konanie o súlade ust. vety prvej a druhej E. p. s čl. 1 vety prvej a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V tejto súvislosti by pre exekučný súd malo byť otázne aj to, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočňovanie revízneho postupu podľa ust. E. p., a to bez akejkoľvek časovej limitácie. Ďalej argumentovala, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. O.z. resp. z č. o ochrane spotrebiteľa (poznámka odvolacieho súdu - túto ani súd prvého stupňa neaplikoval). Nestotožnila sa ani s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého nie je predmetná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že splnomocnenie na uznanie dlhu bolo povinnou udelené splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z omeškania neexistoval, t.j. povinná sa vopred vzdala svojho práva na uznanie či neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemala vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže splnomocnenie je neurčité a všeobecné, majúc za to, že povinná mohla svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávnenou, keďže to právnym poriadkom nie je vylúčené, nešlo o budúce právo a udelenie plnomocenstva v žiadnom prípade neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva a ani možnosti zastúpeného kedykoľvek odvolať udelené plnomocenstvo, ktoré právo povinná nevyužila. Nebolo podľa nej možné ani dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť do kedy povinná dlh splatí. Taktiež namietala, že na neprípustnosť zastúpenia je potrebné aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu.

Povinná ani exekútor odvolací návrh nepodali.

Odvolací súd podľa , a prejednal vec (zastavenia exekúcie a na ňom závislom výroku o trovách exekúcie) v medziach odvolania, a to bez pojednávania, pretože tu nešlo o vec samu a ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že návrhom oprávnenej na prerušenie konania, ako aj postúpenie návrhu ÚS SR na zaujatie stanoviska a predloženie predbežných otázok SD EÚ nie je dôvod

vyhovieť a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa treba považovať za správne. Súd prvého stupňa si totiž otázku ním akcentovanej prekážky ďalšieho postupu v exekúcii zodpovedal správne, svoje závery podľa názoru odvolacieho súdu i objektívne presvedčivo zdôvodnil a žiadna z námietok uplatnených oprávnenou v odvolacom konaní na tom nemohla nič zmeniť.

Predovšetkým totiž odvolací súd nemal dôvod (a to napriek presne opačnému názoru oprávnenej), pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného postupu a týmto (okresným súdom) pojatej aj do odôvodnenia napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvého stupňa predostretých dôvodov (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by tak zásadne postačovalo i len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (prvá časť ust. ). Nakoľko tu však bol zároveň i relatívne rovnako podrobne vyargumentovaný nesúhlas oprávnenej s takýmito dôvodmi (v odvolaní) a tým vyvolaná potreba vyporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (ktorá povinnosť je tu však napokon v každej odvolacím súdom prejednávanej veci vynímajúc z toho len prípady paušálneho opakovania už v prvom stupni uplatnených dôvodov, o aký tu ale nešlo, potrebné sa javí doplniť ( in fine) ešte toto:

Podľa § 574 ods. 2 O. z. dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

Ustanovenie § 574 ods. 2 O.z. pripúšťa možnosť vzdať sa len práv, ktoré v čase uzavretia dohody existujú. Nemožno sa platne vzdať takých práv, ktoré ešte len môžu v budúcnosti vzniknúť, t.j. možno sa vzdať len toho práva, ktoré existuje. Ak došlo k uzavretiu dohody o vzdaní sa práva alebo o odpustení dlhu, ktoré vzniknú v budúcnosti, takáto dohoda je podľa odseku 2 neplatná (§ 39). Problémom je otázka výkladu pojmu "práva, ktoré mu môžu vzniknúť v budúcnosti", ktorý použil zákonodarca v § 574 ods. 2 O.z., a to či ide o práva, ktoré v čase uzatvárania príslušnej zmluvy o vzdaní sa práv osoba, ktorá sa ich vzdáva, vôbec nemá, t.j. ide o práva, ktoré môžu vzniknúť len v budúcnosti alebo ide o práva, ktoré v čase uzatvárania uvedenej zmluvy táto osoba síce má, ale ich ešte fakticky nerealizuje a realizovať ich môže v budúcnosti. Je zrejmé, že súd prvého stupňa vychádzal z prvého vyššie uvedeného názoru, ku ktorému sa prikláňa i odvolací súd, teda že § 574 ods. 2 O.z. sa vzťahuje len na práva, ktoré v čase uzatvorenia dohody o ich vzdaní sa neexistujú a môžu vzniknúť až v budúcnosti.

Obstáť nemôže námietka uplatnená oprávnenou tu aj v iných tunajším odvolacím súdom skôr prejednávaných veciach, podľa ktorej by po prvotnom „odobrení“ podkladov nevyhnutných na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a teda po udelení poverenia už nemalo byť možným následné skúmanie, či v tomto smere nedošlo k pochybeniu. Jednak exekučný poriadok sa vyhol zadefinovaniu aj poverenia na vykonanie exekúcie za rozhodnutie (na rozdiel od jeho protikladu, ktorým je uznesenie zamietajúce žiadosť o poverenie), oprávnenej však okrem toho musí byť známy aj ten záver tunajšieho súdu, podľa ktorého exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu. Rozhodujúcim v tomto smere totiž je, že exekučný súd v obdobných prípadoch (nerozhodno či už v štádiu skúmania podmienok pre udelenie poverenia alebo až následne) neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do pozície opravného súdu a formálne zrušil exekučný titul reprezentovaný notárskou zápisnicou, môže mu však (tu spomínanému titulu) za určitých okolností odoprieť vykonateľnosť. Prijatie opačného názoru by pritom malo za následok, že súdy by buď nevenovali žiadnu pozornosť exekučným titulom (ak by tieto nemali oprávnenie skúmať či už vôbec alebo len formálne), alebo by napriek zisteniu konkrétnych a často závažných vád exekučného titulu mali byť nútené najskôr do udelenia poverenia (a tým aj k legitimizovaniu exekučného vymáhania pohľadávky) a až následne by mali byť oprávnenými uvažovať o zastavení exekúcie. Záujem na takomto výklade však zjavne odporuje logike, keďže zákonnosť titulu, ako aj návrhu či žiadosti sú ich atribúty, ktoré tu sú (alebo naopak nie sú) už v čase rozhodovania o udelení poverenia a plynutie času na tom obvykle nie je spôsobilé nič zmeniť - z ktorého dôvodu napokon zastavovanie exekúcií či exekučných konaní (v ktorej súvislosti si je inak odvolací súd vedomý nekorektného narábania zákonodarcom s pojmami) z tu objasňovaného dôvodu treba považovať za opodstatnené a zároveň za náležitý procesný nástroj práve a len tam, kde v dôsledku určitého zlyhania v čase zaoberania sa možnosťou udelenia

poverenia k tomuto (udeleniu poverenia) došlo, hoci sa tak vôbec stať nemalo (keď práve o taký prípad šlo aj v tejto veci).

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnená a povinná uzavreli dňa 18. marca 2005 Zmluvu o úvere č. 1360453, na základe ktorej oprávnená poskytla povinnej úver vo výške 14 000 Sk, ktorý sa jej povinná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 9 040 Sk, t. j. spolu 23 040 Sk. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu, na celý jej majetok , do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jej dlhu) a jej príslušenstva. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír uznal za povinnú záväzok z tohto úveru pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom, ul. gen. Svobodu 1069/4, o čom bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N 503/2006, NZ 7243/2006 NCRLs 7218/2006 zo dňa 25. februára 2006, a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ E.p., možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V uvedenom prípade povinnú ako dlžníčku pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír oprávnený konať za povinnú na základe plnomocenstva, ktoré mu povinná udelila v Zmluve o úvere zo dňa 18. marca 2005.

Podľa § 22 ods. 2 O.z., zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 O.z., zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve - podľa § 23 O. z. medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 O. z.). Takáto zmluva je potom v zmysle ust. § 39 O.z. absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti.

V predmetnej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo zároveň na predtlači Zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinnej pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom - oprávnenou, a povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávnenou, pretože výber splnomocnenca oprávnenou nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinnej. Oprávnená si zjavne určila tohto zástupcu za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jej záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami povinnej. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinnou) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a tento nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

V Zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinnej pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku, na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, neobsahuje prejav vôle povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd ďalej dodáva, že vo všeobecnosti dohoda oprávnenej a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, ako to vplýva z ust. Exekučného poriadku, exekučným titulom, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia, nejde však o rozhodnutie a nevyvoláva ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája, má charakter verejnej listiny ( o notároch a notárskej činnosti - Notársky poriadok), ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou má formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné na to, aby bola podkladom pre výkon rozhodnutia. Notár takúto zápisnicu spíše na základe dohody medzi osobou oprávnenou a povinnou bez toho, aby bol oprávnený skúmať hmotnoprávny podklad pre jej spísanie. Táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj v exekučnom konaní, nakoľko vymáhanie plnenia, na ktoré oprávnený nárok nemá a ktoré by bol povinný vrátiť, nemožno považovať za prípustné. Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za vyššie uvedených podmienok z predmetnej veci bola exekučným titulom a aby sa na jej základe viedla exekúcia proti povinnej. Takejto notárskej zápisnici chýba jej materiálna vykonateľnosť.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľkou namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom, stotožňuje sa s názorom súdu prvého stupňa, že predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, preto súd prvého stupňa rozhodol správne, ak v prejednávanej veci vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V časti o trovách exekúcie nebol dôvod nesúhlasiť s názorom o neuplatnení si náhrady trov exekúcie exekútorom, napriek výzve súdu . Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa a a potvrdil.

Oprávnená navrhla prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti SD EÚ na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa ust. .

Podľa ust. , súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinnej pri jej spisovaní podľa ust. § 39 O.z., keďže splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom. V tejto rovine je bez právneho významu, či povinná v právnom vzťahu s oprávneným vystupovala ako spotrebiteľka, a teda či ustanovenie, ktorým splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na jej zastupovanie pri spisovaní notárskej zápisnice napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom prípade bola správne aplikovaná Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za oprávnenú za účelom uznania dlhu povinnej voči oprávnenej, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom.

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva.

Prerušiť konanie podľa vety druhej možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd a nie len účastník konania (R 53/1999). Odvolací súd nedospel k názoru svedčiacemu o existencii oprávnenou naznačeného rozporu, interpretáciu ust. E. p. zo strany súdu nepovažoval za extenzívnu, ale za ústavne súladnú z vyššie uvádzaných dôvodov.

Podľa veta druhá súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Vyššie citované ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu za vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie a to z hľadiska ich súladu so zákonom - teda zákonmi všeobecne a to práve za účelom ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb a to zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení takejto právomoci súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá SR. Opätovné preskúmanie prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen , ale i ust. v spojení s Exekučného poriadku. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (v danom prípade konkrétne veta prvá a druhá Exekučného poriadku), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s , neboli ani splnené podmienky, aby konanie podľa návrhu oprávneného v zmysle prerušil a postúpil Ústavnému súdu návrh na zaujatie stanoviska. Súd preto i tento návrh oprávneného na prerušenie daného konania zamietol.

Z týchto dôvodov oba návrhy oprávnenej na prerušenie konania, ako aj postúpenie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a predloženie predbežných otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, ako nedôvodné zamietol, tak ako je to uvedené v prvej vete výroku tohto uznesenia.

Pre výsledok odvolacieho konania vyplývajúci z tohto uznesenia odvolacieho súdu potom v odvolacom konaní procesný úspech zaznamenala povinná (v exekúcii sa navzdory odvolaciemu návrhu oprávnenej pokračovať nebude) a bola to tak ona, komu podľa , a vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd jej však žiadnu náhradu nepriznal, lebo jej v takomto konaní žiadne trovy nevznikli a pre prípad opaku nepodala návrh na priznanie náhrady ( ).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.