Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 486/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Retail Value Stores, a. s.,

Panónska cesta 16, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Matulníkom,

advokátska kancelária JUDr. Michal Matulník, advokát, s. r. o., Kýčerského 5, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa Slovenskej

republiky a , ako aj práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodcovským rozsudkom

Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd

s. r. o., Banská Bystrica, sp. zn. OS 61/2014 z 28. júla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Retail Value Stores, a. s., o d m i e t a pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta

2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Retail Value Stores, a. s., Panónska

cesta 16, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného

práva vlastniť majetok podľa (ďalej len „“)

a práva na inú právnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) rozhodcovským rozsudkom Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s. r. o., Banská Bystrica (ďalej len „rozhodcovský

súd“), sp. zn. OS 61/2014 z 28. júla 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola napadnutým rozsudkom zaviazaná

zaplatiť obchodnej spoločnosti PFANNER, spol. s r. o., V Uličce 1243, Hostivice, Česká

republika, sumu 19 573,32 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta argumentujúc skutkovými okolnosťami prípadu

viaceré pochybeniami rozhodcovského súdu v konaní a v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia, z ktorých potom následne odvodzuje aj porušenie svojich označených práv.

Sťažovateľka citujúc judikatúru ústavného súdu vzťahujúcu sa na rozhodcovské

konanie je toho názoru, že zásady formulované rozhodnutiami ústavného súdu dodržané

neboli, a preto sa domnieva, že „je namieste, aby do tohto procesu aktívne zasiahol aj

ústavný súd“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo Sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

, základné právo vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1

, právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na pokojné užívanie

svojho majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu Stály

rozhodcovský súd Obchodný súd s.r.o... Banská Bystrica... sp. zn. OS 61/2014 zo dňa

28.07.2014 porušené boli.

2. Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Stály rozhodcovský súd Obchodný

súd s.r.o... Banská Bystrica... sp. zn. OS 61/2014 zo dňa 28.07.2014 zrušuje a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

3. Rozhodcovský súd Obchodný súd s.r.o... Banská Bystrica... je povinný uhradiť na

účet advokátskej kancelárie JUDr. Michal Matulník, advokát, s.r.o... do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy právneho zastúpenia vo výške 340,89 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie

dôvodov podľa .

Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľkou namietané porušenie

označených základných práv podľa a , ako aj práv podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, k porušeniu ktorých malo dôjsť

napadnutým rozsudkom rozhodcovského súdu.

V súvislosti s napadnutým rozhodcovským rozsudkom ústavný súd upriamuje

pozornosť na princíp subsidiarity vyplývajúci z citovaného , podľa

ktorého systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné

súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne

(„... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu

len subsidiárne.

Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú

v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny

prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám alebo právnickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio – inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, , ,

).

Z princípu subsidiarity rovnako vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti primárne zameral na to,

či ochranu tým právam, porušenie ktorých v súvislosti s napadnutým rozsudkom

sťažovateľka namieta v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje iný všeobecný súd

na základe jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Zo sťažnosti súdu vyplynulo, že sťažovateľka podaním z 11. augusta 2014 podala

na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) žalobu o zrušenie

napadnutého rozhodcovského rozsudku. Napriek uvedenému si ústavný súd v súčinnosti

s okresným súdom sťažovateľkou tvrdenú skutočnosť overil a zistil, že okresnému súdu

bola 14. augusta 2014 doručená žaloba, ktorou sa sťažovateľka skutočne domáha zrušenia

napadnutého rozsudku. Konanie je vedené pod sp. zn. a vo veci dosiaľ

nebolo rozhodnuté.

Podľa názoru ústavného súdu pokiaľ sa sťažovateľka uvedenou žalobou domáha

zrušenia napadnutého rozsudku rozhodcovského súdu, iniciuje tým konanie pred

všeobecným súdom, ktorý bude oprávnený a povinný rozhodnúť o ochrane jej práv, a preto

nie je daná právomoc ústavného súdu v tejto veci konať.

Ústavný súd konštatuje, že za daného stavu má sťažovateľka k dispozícii účinný

právny prostriedok na ochranu namietaného porušenia jej práv s tým, že v prípade, ak by

okresný súd jej žalobe o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku nevyhovel, bude

mať možnosť domáhať sa nápravy v opravnom konaní v rámci riadneho inštančného

postupu, prípadne a za splnenia zákonom ustanovených podmienok aj využitím

mimoriadneho opravného prostriedku (m. m. ).

V súvislosti s tým je potrebné uviesť, že sťažnosť podľa

nepredstavuje právny prostriedok nápravy, ktorý možno využiť súčasne popri iných

prostriedkoch nápravy, ktoré má sťažovateľ k dispozícii; takúto sťažnosť možno uplatniť

iba v tom prípade, ak napriek vyčerpaniu všetkých prípustných prostriedkov nápravy došlo

podľa tvrdenia sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv alebo slobôd (m. m.

).

Ústavný súd nezistil žiadne dôvody na pripustenie výnimky zo zásady, že

spravodlivosť konania pred všeobecnými súdmi možno posudzovať len vo vzťahu

k právoplatne skončenému konaniu, t. j. ku konaniu ako celku, ale nie k jeho jednotlivým

častiam, ako sa sťažovateľka zjavne nesprávne domnieva. Pokiaľ by ústavný súd vecne

preskúmal sťažnosť predtým, než o veci samej definitívne rozhodne príslušný súd, mohol

by zasiahnuť do rozhodovania všeobecných súdov a nedodržal by princíp subsidiarity

sťažnosti ustanovený v .

Sťažovateľka si preto nemôže vyberať orgán verejnej moci, ktorý jej má poskytnúť

ochranu pred namietaným porušením jej práv. Povinnosťou sťažovateľky je vyčerpať všetky

právne prostriedky ochrany ňou označených práv, porušenie ktorých namieta, tak ako to

umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. Až po ich vyčerpaní a za predpokladu, že

by boli splnené ostatné ústavné aj zákonné podmienky, by mohla byť daná právomoc

ústavného súdu ().

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie (podľa ).

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez

právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi uvedenými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014