Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 502/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

10. septembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť R. Š. pre namietané porušenie

základného práva na obhajobu podľa čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd

prípisom vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného

zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, expozitúry

Západ z 19. marca 2014 vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-609/NKA-PZ-ZA-2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

26. mája 2014 doručená sťažnosť R. Š. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorú podal a na základe

plnej moci podpísanej matkou sťažovateľa podpísal JUDr. Norbert Kálmán, advokát,

a ktorou namietal porušenie základného práva na obhajobu podľa čl. 40 ods. 3 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“) prípisom vyšetrovateľa Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej

protizločineckej jednotky, expozitúry Západ z 19. marca 2014 vo veci vedenej

pod ČVS: PPZ-609/NKA-PZ-ZA-2013 (ďalej len ,,prípis vyšetrovateľa“), ktorým mu tento

odmietol nazretie do vyšetrovacieho spisu.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa z 11. marca 2014 je

v tejto veci ako obvinený trestne stíhaný za pokračujúci obzvlášť závažný zločin

poisťovacieho podvodu podľa a a

pre 22 skutkov sčasti dokonaných, sčasti v štádiu pokusu na skutkových základoch

uvedených v predmetnom uznesení. Zvolený obhajca sťažovateľa, ktorý sa v čase vznesenia

obvinenia, ako aj v čase podania sťažnosti zdržiaval v zahraničí, požiadal konajúceho

vyšetrovateľa o nazretie do spisu. Vyšetrovateľ sťažovateľovi prípisom z 19. marca 2014

oznámil, že mu právo na nazretie do spisu odmieta, keďže v spise nemožno urobiť také

opatrenia, ktoré by zabránili alebo zmareniu, alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu

trestného konania.

3. Sťažovateľ sa následne viacerými podaniami adresovanými rôznym zložkám

orgánov činných v trestnom konaní domáhal zmeny postoja vyšetrovateľa, avšak do

podania sťažnosti ústavnému súdu mu vyhovené nebolo. Z príloh pripojených k sťažnosti

ústavný súd zistil, že prokurátorka Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len ,,krajská

prokuratúra“) upovedomením č. k. -79 z 2. mája 2014 obhajcovi sťažovateľa

oznámila, že v danom štádiu vyšetrovania, najmä s poukazom na kolúzne dôvody väzby u

niektorých spoluobvinených a časti vyšetrovacieho spisu podliehajúce príslušnému stupňu

utajenia odmietnutie nahliadnutia do spisu vyhodnotila ako oprávnené a v súlade so

zákonom.

4. Postupom vyšetrovateľa došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného

práva na obhajobu podľa čl. 40 ods. 3 listiny. V petite sťažnosti sa však nedomáha, aby

ústavný súd vyslovil, že týmto prípisom vyšetrovateľa došlo k porušeniu jeho základného

práva na obhajobu, domáha sa iba zrušenia prípisu vyšetrovateľa a náhrady trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa čl. 40 ods. 3 listiny obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Podľa k návrhu na začatie

konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento

zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje

na zastupovanie pred ústavným súdom.

8. K sťažnosti doručenej ústavnému súdu bolo pripojené splnomocnenie, ktorým

M. Š. ako matka sťažovateľa splnomocnila JUDr. Norberta Kálmána na ,,podanie ústavnej

sťažnosti v mene žalobcu R. Š., syna splnomocniteľky“. Takéto splnomocnenie však podľa

názoru ústavného súdu nemožno považovať za riadne splnomocnenie na zastupovanie

sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, keďže nie je preukázané, že bolo udelené

sťažovateľom. Splnomocnenie na zastupovanie každého sťažovateľa pred ústavným súdom

musí byť totiž udelené a podpísané osobne sťažovateľom (m. m. ),

v opačnom prípade nie je preukázaná vôľa sťažovateľa podať sťažnosť na ústavnom súde

a uchádzať sa tým o ochranu, ktorú poskytuje ústavný súd v prípade namietaného porušenia

základných práv a slobôd. Osobným udelením a podpísaním splnomocnenia je takto

preukázané, že dotknutá osoba sa domáha ochrany vlastných práv a slobôd, a súčasne sa

eliminuje prípadné uchádzanie sa o ochranu práv a slobôd tých osôb, ktoré o túto

v skutočnosti nežiadajú. V konaní pred ústavným súdom neprichádza do úvahy ani udelenie

splnomocnenia príbuzným v priamom rade, ako to pripúšťa

na obhajobu v trestnom konaní. Jeho aplikácia je vylúčená nielen existenciou špeciálnej

úpravy v , ale aj tým, že povaha veci – ochrana

základných práv a slobôd tej osoby, ktorej práva a slobody mali byť porušené v spojení

s požiadavkou na osobné uchádzanie sa o poskytnutie tejto ochrany – takéto zastúpenie

vylučuje ( ).

9. Okrem uvedeného nedostatku však sťažnosť vykazuje aj ďalšie nedostatky

v zákonom predpísaných náležitostiach. K sťažnosti v rozpore s § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebola pripojená kópia prípisu vyšetrovateľa, ktorým malo dôjsť k zásahu

do základného práva sťažovateľa na obhajobu, a petit sťažnosti nie je formulovaný v súlade

s a . Podľa zákona

o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov

výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len

o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. , ). Uvedené

osobitne platí v prípadoch, kedy sťažnosť podáva v mene sťažovateľa kvalifikovaný právny

zástupca, advokát. Povinnosti advokáta vyplývajúce zo

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.

, , ). Z obsahu sťažnosti však nevyplýva, že by jej

petit smeroval k vysloveniu porušenia označeného základného práva sťažovateľa

na obhajobu, keďže sa požaduje iba na to nadväzujúce zrušenie prípisu vyšetrovateľa

a náhrada trov konania.

10. Návrh, ktorý nemá všetky zákonom ustanovené náležitosti (podpísanie návrhu

sťažovateľom splnomocneným advokátom, pripojenie prípisu vyšetrovateľa a správna

formulácia petitu sťažnosti nimi nepochybne sú, pozn.), nie je spôsobilý vyvolať začatie

konania. Ústavný súd z uvedeného dôvodu konštatuje, že sťažnosť nespĺňa náležitosti

predpísané , a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej

predbežnom prerokovaní ( ).

11. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že ani v prípade splnenia zákonom

predpísaných náležitostí sťažnosti by o ochrane sťažovateľovho práva konať nemohol,

pretože tomu bráni neprípustnosť sťažnosti. Podľa

sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

12. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na krajskej

prokuratúre žiadosť o preskúmanie závažnosti dôvodov na odmietnutie nazretia do spisu

podľa ešte 20. marca 2014. Táto žiadosť bola vyhodnotená

ako nedôvodná, o čom bol sťažovateľ upovedomený listom krajskej prokuratúry

z 2. mája 2014. Súčasne však sťažovateľ podal 22. apríla 2014 podnet na Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre, v ktorom žiadal

preskúmanie zákonnosti postupu krajskej prokuratúry pri vybavovaní jeho žiadosti

o preskúmanie závažnosti dôvodov na odmietnutie nazretia do spisu. Z obsahu sťažnosti

a príloh k nej pripojených však nevyplýva, že by sťažovateľ počkal na vyrozumenie

o vybavení jeho podnetu generálnou prokuratúrou, ale 23. mája 2014 podal na poštovú

prepravu sťažnosť na ústavnom súde.

13. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných

orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je

oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú

podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 35 ods. 1 a 3 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná

opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor

oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní

a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že

ich vykoná iný podriadený prokurátor.

14. Zákon o prokuratúre teda poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedok

nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre),

ktorým sa mohol domáhať (a podnetom sa aj domáhal) preskúmania zákonnosti postupu

orgánov činných v trestnom konaní v jeho trestnej veci, a tým dosiahnuť účinnú ochranu

jeho základného práva na obhajobu (m. m. , , ,

, , , , ). Uvedený právny

prostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc

nadriadeného prokurátora vykonať opatrenia na odstránenie porušenia zákona, v tomto

prípade .

15. Sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich základných práv zo strany orgánov

činných v trestnom konaní v prípravnom konaní, je povinný pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu využiť všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy, teda žiadosť

o preskúmanie postupu policajta (podľa ), ako aj prostriedky

podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre, ak dozorujúci prokurátor nevykoná efektívne

a účinné opatrenia na zjednanie nápravy (m. m. ).

16. Sťažovateľ v sťažnosti síce uviedol, že podal podnet na generálnu prokuratúru,

neuviedol však ako bol tento podnet vybavený (zrejme preto, že v čase podania sťažnosti

o tom ešte nemal vedomosť), a netvrdil a ani nepreukázal, že by podal opakovaný podnet.

Ak sa za tejto procesnej situácie priamo obrátil na ústavný súd, jeho sťažnosť by aj

v prípade, že by spĺňala predpísané náležitosti, musela byť pri jej predbežnom prerokovaní

podľa odmietnutá pre neprípustnosť (

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014