Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 502/2014
PDF · 151.35 KB
No categories available
I. ÚS 502/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
10. septembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť R. Š. pre namietané porušenie
základného práva na obhajobu podľa čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd
prípisom vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného
zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, expozitúry
Západ z 19. marca 2014 vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-609/NKA-PZ-ZA-2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. Š. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola
26. mája 2014 doručená sťažnosť R. Š. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorú podal a na základe
plnej moci podpísanej matkou sťažovateľa podpísal JUDr. Norbert Kálmán, advokát,
a ktorou namietal porušenie základného práva na obhajobu podľa čl. 40 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“) prípisom vyšetrovateľa Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej
protizločineckej jednotky, expozitúry Západ z 19. marca 2014 vo veci vedenej
pod ČVS: PPZ-609/NKA-PZ-ZA-2013 (ďalej len ,,prípis vyšetrovateľa“), ktorým mu tento
odmietol nazretie do vyšetrovacieho spisu.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa z 11. marca 2014 je
v tejto veci ako obvinený trestne stíhaný za pokračujúci obzvlášť závažný zločin
poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 a 3 písm. c) a 5 písm. a) Trestného zákona
pre 22 skutkov sčasti dokonaných, sčasti v štádiu pokusu na skutkových základoch
uvedených v predmetnom uznesení. Zvolený obhajca sťažovateľa, ktorý sa v čase vznesenia
obvinenia, ako aj v čase podania sťažnosti zdržiaval v zahraničí, požiadal konajúceho
vyšetrovateľa o nazretie do spisu. Vyšetrovateľ sťažovateľovi prípisom z 19. marca 2014
oznámil, že mu právo na nazretie do spisu odmieta, keďže v spise nemožno urobiť také
opatrenia, ktoré by zabránili alebo zmareniu, alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu
trestného konania.
3. Sťažovateľ sa následne viacerými podaniami adresovanými rôznym zložkám
orgánov činných v trestnom konaní domáhal zmeny postoja vyšetrovateľa, avšak do
podania sťažnosti ústavnému súdu mu vyhovené nebolo. Z príloh pripojených k sťažnosti
ústavný súd zistil, že prokurátorka Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len ,,krajská
prokuratúra“) upovedomením č. k. Kv 60/13/4400-79 z 2. mája 2014 obhajcovi sťažovateľa
oznámila, že v danom štádiu vyšetrovania, najmä s poukazom na kolúzne dôvody väzby u
niektorých spoluobvinených a časti vyšetrovacieho spisu podliehajúce príslušnému stupňu
utajenia odmietnutie nahliadnutia do spisu vyhodnotila ako oprávnené a v súlade so
zákonom.
4. Postupom vyšetrovateľa došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného
práva na obhajobu podľa čl. 40 ods. 3 listiny. V petite sťažnosti sa však nedomáha, aby
ústavný súd vyslovil, že týmto prípisom vyšetrovateľa došlo k porušeniu jeho základného
práva na obhajobu, domáha sa iba zrušenia prípisu vyšetrovateľa a náhrady trov konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa čl. 40 ods. 3 listiny obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť
na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie
konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento
zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje
na zastupovanie pred ústavným súdom.
8. K sťažnosti doručenej ústavnému súdu bolo pripojené splnomocnenie, ktorým
M. Š. ako matka sťažovateľa splnomocnila JUDr. Norberta Kálmána na ,,podanie ústavnej
sťažnosti v mene žalobcu R. Š., syna splnomocniteľky“. Takéto splnomocnenie však podľa
názoru ústavného súdu nemožno považovať za riadne splnomocnenie na zastupovanie
sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, keďže nie je preukázané, že bolo udelené
sťažovateľom. Splnomocnenie na zastupovanie každého sťažovateľa pred ústavným súdom
musí byť totiž udelené a podpísané osobne sťažovateľom (m. m. IV. ÚS 139/05),
v opačnom prípade nie je preukázaná vôľa sťažovateľa podať sťažnosť na ústavnom súde
a uchádzať sa tým o ochranu, ktorú poskytuje ústavný súd v prípade namietaného porušenia
základných práv a slobôd. Osobným udelením a podpísaním splnomocnenia je takto
preukázané, že dotknutá osoba sa domáha ochrany vlastných práv a slobôd, a súčasne sa
eliminuje prípadné uchádzanie sa o ochranu práv a slobôd tých osôb, ktoré o túto
v skutočnosti nežiadajú. V konaní pred ústavným súdom neprichádza do úvahy ani udelenie
splnomocnenia príbuzným v priamom rade, ako to pripúšťa § 39 ods. 2 Trestného poriadku
na obhajobu v trestnom konaní. Jeho aplikácia je vylúčená nielen existenciou špeciálnej
úpravy v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ale aj tým, že povaha veci – ochrana
základných práv a slobôd tej osoby, ktorej práva a slobody mali byť porušené v spojení
s požiadavkou na osobné uchádzanie sa o poskytnutie tejto ochrany – takéto zastúpenie
vylučuje (§ 31a zákona o ústavnom súde).
9. Okrem uvedeného nedostatku však sťažnosť vykazuje aj ďalšie nedostatky
v zákonom predpísaných náležitostiach. K sťažnosti v rozpore s § 50 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebola pripojená kópia prípisu vyšetrovateľa, ktorým malo dôjsť k zásahu
do základného práva sťažovateľa na obhajobu, a petit sťažnosti nie je formulovaný v súlade
s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Podľa § 20 ods. 3 zákona
o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov
výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len
o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,
ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Uvedené
osobitne platí v prípadoch, kedy sťažnosť podáva v mene sťažovateľa kvalifikovaný právny
zástupca, advokát. Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval
úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú
na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.
II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09). Z obsahu sťažnosti však nevyplýva, že by jej
petit smeroval k vysloveniu porušenia označeného základného práva sťažovateľa
na obhajobu, keďže sa požaduje iba na to nadväzujúce zrušenie prípisu vyšetrovateľa
a náhrada trov konania.
10. Návrh, ktorý nemá všetky zákonom ustanovené náležitosti (podpísanie návrhu
sťažovateľom splnomocneným advokátom, pripojenie prípisu vyšetrovateľa a správna
formulácia petitu sťažnosti nimi nepochybne sú, pozn.), nie je spôsobilý vyvolať začatie
konania. Ústavný súd z uvedeného dôvodu konštatuje, že sťažnosť nespĺňa náležitosti
predpísané zákonom o ústavnom súde, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej
predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
11. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že ani v prípade splnenia zákonom
predpísaných náležitostí sťažnosti by o ochrane sťažovateľovho práva konať nemohol,
pretože tomu bráni neprípustnosť sťažnosti. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
12. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na krajskej
prokuratúre žiadosť o preskúmanie závažnosti dôvodov na odmietnutie nazretia do spisu
podľa § 69 ods. 2 Trestného poriadku ešte 20. marca 2014. Táto žiadosť bola vyhodnotená
ako nedôvodná, o čom bol sťažovateľ upovedomený listom krajskej prokuratúry
z 2. mája 2014. Súčasne však sťažovateľ podal 22. apríla 2014 podnet na Generálnu
prokuratúru Slovenskej republiky podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre, v ktorom žiadal
preskúmanie zákonnosti postupu krajskej prokuratúry pri vybavovaní jeho žiadosti
o preskúmanie závažnosti dôvodov na odmietnutie nazretia do spisu. Z obsahu sťažnosti
a príloh k nej pripojených však nevyplýva, že by sťažovateľ počkal na vyrozumenie
o vybavení jeho podnetu generálnou prokuratúrou, ale 23. mája 2014 podal na poštovú
prepravu sťažnosť na ústavnom súde.
13. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných
orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je
oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú
podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 35 ods. 1 a 3 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná
opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor
oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní
a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že
ich vykoná iný podriadený prokurátor.
14. Zákon o prokuratúre teda poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedok
nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre),
ktorým sa mohol domáhať (a podnetom sa aj domáhal) preskúmania zákonnosti postupu
orgánov činných v trestnom konaní v jeho trestnej veci, a tým dosiahnuť účinnú ochranu
jeho základného práva na obhajobu (m. m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04,
IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06, IV. ÚS 126/07). Uvedený právny
prostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc
nadriadeného prokurátora vykonať opatrenia na odstránenie porušenia zákona, v tomto
prípade Trestného poriadku.
15. Sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich základných práv zo strany orgánov
činných v trestnom konaní v prípravnom konaní, je povinný pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu využiť všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy, teda žiadosť
o preskúmanie postupu policajta (podľa § 69 ods. 2 Trestného poriadku), ako aj prostriedky
podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre, ak dozorujúci prokurátor nevykoná efektívne
a účinné opatrenia na zjednanie nápravy (m. m. III. ÚS 365/04).
16. Sťažovateľ v sťažnosti síce uviedol, že podal podnet na generálnu prokuratúru,
neuviedol však ako bol tento podnet vybavený (zrejme preto, že v čase podania sťažnosti
o tom ešte nemal vedomosť), a netvrdil a ani nepreukázal, že by podal opakovaný podnet.
Ak sa za tejto procesnej situácie priamo obrátil na ústavný súd, jeho sťažnosť by aj
v prípade, že by spĺňala predpísané náležitosti, musela byť pri jej predbežnom prerokovaní
podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1
v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2014