Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 139/05
PDF · 130.94 KB
No categories available
IV. ÚS 139/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2005
predbežne prerokoval sťažnosť C. B. C. L., so sídlom V. B., vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 141 ods. 1, čl. 144
ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2 a čl. 7
ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 2 a čl. 7
ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
29 Cb 56/02 z 9. júna 2003, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6 Obo 207/03 z 30. septembra 2004, uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
z 8. júla 2003 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 237/03
z 30. septembra 2004 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť C. B. C. L., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára
2005 doručená sťažnosť C. B. C. L., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 2,
čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 ústavy a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 2 a čl. 7
ods. 5 ústavy uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 29 Cb 56/02 z 9. júna 2003,
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 207/03 z 30. septembra
2004, uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 8. júla 2003 a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 237/03 z 30. septembra 2004.
Zo sťažnosti vyplýva, že ju v zastúpení sťažovateľa podala advokátka Mgr. A. B., B.,
na základe splnomocnenia z 1. februára 2005 podpísaného advokátom JUDr. J. K., K.,
označeným ako „oprávnený zástupca“ sťažovateľa. Keďže z k sťažnosti pripojenej
fotokópie výpisu z obchodného registra pre A. a W. z 2. apríla 2002 nevyplýva, že by
splnomocniteľ bol štatutárnym orgánom sťažovateľa, ktorý by bol oprávnený udeliť
splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa pred ústavným súdom menovanej advokátke,
vyzval ju ústavný súd 22. februára 2005, aby sťažnosť v stanovenej 30-dňovej lehote
doplnila v súlade s ustanovením § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) predložením kvalifikovaného splnomocnenia.
Na výzvu ústavného súdu odpovedala advokátka Mgr. A. B. podaním z 18. marca
2005, v prílohe ktorého predložila to isté splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným
súdom, aké bolo pripojené k pôvodnej sťažnosti zo 7. februára 2005.
V označenom podaní bolo zároveň uvedené, že „... pre prípad, ak Ústavný súd
Slovenskej republiky bude požadovať splnomocnenie sťažovateľa v inom vyhotovení,
dovoľujeme si ctený súd týmto požiadať o predĺženie lehoty na predloženie splnomocnenia,
ktoré súdu preložíme bez zbytočného odkladu“.
Ústavný súd konštatujúc, že napriek jeho predošlej výzve z 22. februára 2005
nie je na základe predloženého splnomocnenia možné overiť, či sťažnosť sťažovateľ podal,
tak ako to vyžaduje čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde, alebo ju
podal niekto v jeho mene, opätovne vyzval 29. marca 2005 menovanú advokátku
na predloženie kvalifikovaného splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľa v konaní o jeho
sťažnosti pred ústavným súdom. Predmetná výzva obsahovala zároveň upozornenie, že ak
nebude sťažnosť v stanovenej 30-dňovej lehote doplnená, bude ju môcť ústavný súd
po predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) odmietnuť pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Advokátka Mgr. A. B. prevzala označenú
výzvu ústavného súdu 4. apríla 2005, avšak v stanovenej lehote na ňu neodpovedala
a neurobila tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Pokiaľ sú tieto podmienky splnené, ústavný súd podľa § 25 ods. 3 zákona
o ústavnom súde rozhodne o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. V prípade nesplnenia
niektorej z podmienok rozhodne v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí
sťažnosti.
Z ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že k návrhu na začatie
konania vrátane sťažnosti sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa
advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,
že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Citované ustanovenie treba vykladať
v kontexte § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že splnomocnenie musí byť udelené
navrhovateľom (sťažovateľom). Splnomocnenie pre advokátku Mgr. A. B. na zastupovanie
sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ nepodpísal.
Vzhľadom na to, že ani napriek výzve ústavného súdu dosiaľ nie je preukázané,
že sťažnosť podal označený sťažovateľ, čo je základným predpokladom (náležitosťou)
na to, aby sa sťažnosť mohla prijať na ďalšie konanie (čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49 a nasl.
zákona o ústavnom súde) ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť
odmietol pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. mája 2005