Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 480/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. I., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 9. apríla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. I. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2014

doručená sťažnosť M. I. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa (ďalej len „“)

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Tdo

18/2014 z 9. apríla 2014.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Dovoľujem si týmto podať na Ústavný súd SR sťažnosť vo veci porušenia

základných práv a slobôd pričom namietam neposkytnutie adekvátneho právneho

zastúpenia pred KS Trenčín, kde som i písomne vyjadril a na prvom pojednávaní KS osobne

doručil písomné stanovisko o nedôvere postupoch a ľahostajnosti advokáta ex offo Mgr. T.

D., ktorý mi bol pridelený súdom, s ktorým som sa nevedel skontaktovať. Bol som trestne

stíhaný ako mladistvý, pričom podľa zákona hlavnom pojednávaní som musel byť prítomný

ja i moja matka (z. z.). Na prvé pojednávanie KS som sa dostavil, ale to bolo odročené z

dôvodu, že matkinu predvolanku som prebral ja a skutočnosť som jej neoznámil.

Na tomto pojednávaní som doručil písomné stanovisko ako som vyššie uviedol.

Druhé pojednávanie KS prebehlo bez mojej prítomnosti a i prítomnosti mojej matky,

z ktorého som sa dodatočne telefonicky ospravedlnil nakoľko som mal v ten istý deň výsluch

a taktiež som si zabezpečoval právne zastúpenie na vlastné náklady a žiadal som

o odročenie pojednávania, nakoľko chcem byť prítomný. Advokát ex offo ktorému som

vyjadril nedôveru ma i napriek tomu zastupoval na KS bez môjho alebo matkinho súhlasu

a prítomnosti a i napriek tomu prebehlo pojednávanie.

Rozsudkom KS Trenčín, č. k. -704 zo dňa 16. 06. 2011 som bol

dosúdený na 12 rokov a 6 mesiacov, so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia. Trest vykonávam štvrtým rokom. ...

Základné právo sťažovateľa a to právo:

; a , ktorým sa zaručuje

adekvátne právne zastúpenie mi bolo porušené lebo Domáhal som sa na KS adekvátneho

právneho zastúpenia ako som vyššie uviedol, ktoré mi bolo odopreté, pričom objektívne ako

aj subjektívne malo byť predsedovi senátu KS Trenčín právne zastupovanie Mgr. T. D.

zrušené podľa , ...

Domnievam sa, že podmienky podľa som splnil.

Podľa písm. a) c) sú splnené pričom uvádzam

k písm. b) – Rozsudok - OS Trenčín zo dňa 18. 06. 2008, č. k.

- KS Trenčín zo dňa 16. 06. 2011 – -704

- NS SR zo dňa 09. 04. 2014, č. k.

Podľa § 50 ods. 2 zákona k návrhu sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,

pričom uvádzam že rozsudok KS Trenčín už istú dobu nemám k dispozícii.

Podľa § 50 ods. 3 zákona si žiadne finančné zadosťučinenie neuplatňujem, žiadam

len opätovné zasadanie KS za mojej prítomnosti kde sa môžem obhajovať i s adekvátnym

právnym zástupcom. ...

Preto navrhujem, aby ústavný súd posúdil a postúpil sťažnosť na ďalšie konanie a po

prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

Základné právo sťažovateľa, a to právo:

podľa § 43 ods. 1 ods. 2, § 39 a § 371 ods. 1 písm. c) boli postupom KS Trenčín

porušené.

Podľa o organizácii ústavného súdu, Ústavný súd

prikazuje KS Trenčín opätovné zasadanie, za účelom adekvátneho právneho zastúpenia za

účasti obvineného.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou neperfektnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základného

práva podľa uznesením najvyššieho súdu z 9. apríla 2014. K porušeniu

označeného práva malo dôjsť v dôsledku toho, že v konaní v jeho veci boli porušené jeho

práva obhajoby tým, že napriek tomu, že v konaní pred Krajským súdom v Trenčíne (ďalej

len „krajský súd“) vedenom pod sp. zn. mu napriek jeho námietkam, ktorými

vyjadril svoju nespokojnosť s ustanoveným advokátom, jeho právny zástupca nebol

zmenený.

Podľa zistenia ústavného súdu bol sťažovateľ rozsudkom Okresného súdu Trenčín

sp. zn. z 18. júna 2008 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 16. júna 2011 uznaný v bode 1 vinným zo spáchania zločinu znásilnenia

podľa a v bode 2 bol uznaný vinným zo spáchania pokusu

obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 a § 145 ods. 1 a 2 písm. b) a d)

s poukazom na a

, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov

a 6 mesiacov.

Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu zo 16. júna 2011 dovolanie, ktoré

odôvodnil dovolacími dôvodmi podľa , a .

Argumentoval pritom neprimeranou prísnosťou uloženého trestu, že rozsudok krajského

súdu zo 16. júna 2011 je založený na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom, že mu bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prerokovávaný trestný čin

nepripúšťa, že uvedený rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Uznesením najvyššieho súdu z 9. apríla 2014 bolo dovolanie sťažovateľa podľa

odmietnuté.

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému

rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní,

ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa dovolanie možno podať, ak

zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií ochrany práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin ).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ porušenie svojho základného práva na

obhajobu v rámci podaného dovolania nenamietal, resp. svoju argumentáciu v rámci

dovolacieho konania nepredložil. Sťažovateľ mal možnosť v rámci ďalšieho priebehu

konania predložiť tieto argumenty v záujme ochrany svojich práv prostredníctvom využitia

účinného prostriedku nápravy poskytnutého mu v – dovolania, ktorej

posúdenie patrí do právomoci najvyššieho súdu, ktorý je oprávnený posúdiť všetky právne

a skutkové okolnosti daného prípadu a rozhodnúť v predmetnej veci.

Z uvedeného vyplýva, že realizáciou svojich práv v priebehu uvedeného konania mal

sťažovateľ možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich práv, a preto ústavný

súd jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014