Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 361/2014
PDF · 215.01 KB
No categories available
IV. ÚS 361/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť S.,
zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Richardom Vanekom, Advokátska kancelária
RIVA, Dobrovičova 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 141/2002, za účasti Okresného súdu Bratislava III, a takto
rozhodol:
1. Základné právo S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 141/2002 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 141/2002 konal bez zbytočných prieťahov.
3. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € (slovom sedemtisíc eur),
ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť S. trovy konania v sume
275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Ing. Richarda Vaneka, Advokátska kancelária RIVA,
Dobrovičova 4, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2014
doručená sťažnosť S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. Ing. Richardom Vanekom, Advokátska kancelária RIVA, Dobrovičova 4, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 141/2002 o žalobe o uložení povinnosti bezplatne odstrániť vady diela a o vydanie
neoprávneného majetkového prospechu (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Žaloba o uloženie povinnosti bezplatne odstrániť vady diela a vydanie
neoprávneného majetkového prospechu bola podaná ešte dňa 15. 10. 2002. Pričom vady
sa vyskytovali postupne po odovzdaní diela, avšak žaloba bola podaná ešte v záručnej
lehote. K žalobe okrem iného bol priložený znalecký posudok... znalca v odbore
stavebníctvo, ktorým znalec potvrdzuje oprávnenosť podania žaloby. Znalec v závere
posudku konštatuje, že skutkový stav vo výskyte zátekov do bytov a nebytových priestorov,
trhlín, opadávania omietok a obkladov, vlhnutia stien a rosenia okien sa podstatne
od ukončenia predchádzajúcej expertízy v októbri 2001, ktorú na základe požiadavky E.
vykonal TSÚS nezmenil, ale vo výskyte niektorých závažných porúch dokonca zhoršil...“
Sťažovateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
jeho sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa S., upravené v čl. 48 ods. 2 Ústava SR bolo
postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní pod sp. zn. 9 C 141/2002 porušené.
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní pod sp. zn. 9 C 141/2002 prikazuje konať
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá.
3. Sťažovateľovi S. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 30.000,- € slovom
tridsaťtisíc euro a náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný
vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné
a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, a preto
uznesením č. k. IV. ÚS 361/2014-10 z 1. júla 2014 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie
v tejto časti [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
Po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 8. júla 2014
predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,
a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 19. augusta 2014
(sp. zn. Spr. 3593/2014, doručenom ústavnému súdu 25. augusta 2014) okrem iného
uviedol:
„... Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti poukazuje najmä na tie skutočnosti,
že napriek tomu, že žaloba bola podaná dňa 15. 10. 2002, do dnešného dňa nebolo v tejto
veci právoplatne rozhodnuté. Sťažovateľ poukazuje najmä na problémy súvisiace
s nariadením znaleckého dokazovania, keď pôvodní dvaja znalci znalecké posudky
nevypracovali. K týmto skutkovým okolnostiam nemáme námietky.
Je faktom, že žaloba bola podaná dňa 15. 10. 2002 a vo veci nebolo doposiaľ vydané
rozhodnutie. Pri rozhodovaní navrhujem Ústavnému súdu SR, aby prihliadol najmä
na zložitosť tohto prípadu, keď predmetom žalobného návrhu je uplatnenie si nárokov
z titulu zodpovednosti za vady pri výstavbe bytového domu s veľkým množstvom bytov.
V danej veci sa jedná o mimoriadne zložitú vec, najmä z hľadiska skutkovej stránky,
uvedený typ sporov patrí medzi najzložitejšie spory z pohľadu skutkového dokazovania,
ktoré súvisí najmä so zložitosťou stavebných procesov v investičnej výstavbe. Táto zložitosť
sa premietla i do problémov, ktoré mali vplyv na časový posun, najmä v súvislosti
so znaleckým dokazovaním, keď znalkyňa... odmietla vykonať znalecké dokazovanie
vzhľadom na rozsah dokazovania a okruh profesií, prácu ktorých je potrebné znalecky
posúdiť a znalec... rovnako vzhľadom na rozsah znaleckého dokazovania rovnako odmietol
znalecký úkon vykonať. Znalecký posudok bol spôsobilý vykonať až Technický a skúšobný
Ústav Stavebný n. o.
Skutočnosť, že sa vo veci konalo vyplýva z viacero termínov pojednávania, ktoré
boli nariadené a to: 22. 10. 2008, 10. 01. 2009, 21. 01. 2009, 09. 03. 2009, 08. 04. 2009,
13. 05. 2009, následne došlo k vypracovaniu znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný
a doručený až 12. 12. 2011. Od 26. 04. 2012 do 03. 04. 2013 sa spis nachádzal na
Krajskom súde v Bratislave a následne boli vo veci vytýčené termíny pojednávania dňa: 17.
01. 2014, 11. 04. 2014, 10. 06. 2014, ktorý bol zrušený a momentálne je vo veci vytýčený
termín pojednávania na deň: 04. 09. 2014.
Ďalej navrhujeme, aby súd prihliadol na to, že k istým časovým posunom došlo
i z dôvodov na strane samotného sťažovateľa..., keď pôvodne bola podaná žaloba dňa
15. 10. 2002, následne boli odstraňované jej vady až písomným podaním navrhovateľa
zo dňa 20. 10. 2003, následne došlo k zmenám obsahu návrhu a to podaniami navrhovateľa
zo dňa 05. 01. 2005, neskôr doplnením návrhu zo dňa 22. 03. 2007 a naposledy došlo
k zmene návrhu zo dňa 06. 06. 2014. K námietke ohľadne bezdôvodného zrušenia termínu
pojednávania dňa 10. 06. 2014 som šetrením zistil, že v uvedený deň zákonná sudkyňa
zrušila iba termíny pojednávania v popoludňajších hodinách z dôvodu preukázateľného
sprevádzania chorého dieťaťa na lekárske vyšetrenie...
Navrhujeme Ústavnému súdu SR aby prihliadol i na tú skutočnosť, že i z pohľadu
priebehu súdneho konania právne postavenie navrhovateľa − sťažovateľa sa postupne
riešilo s ohľadom na prebiehajúci súdny spor a vykonané dokazovanie, keď viacero vád,
ktoré boli pôvodne žalované boli i v priebehu súdneho konania postupne odstraňované.
I z uvedeného pohľadu považujeme žiadanú nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- Eur
za zrejme neprimeranú, keď táto prevyšuje výšku žalovanej sumy, ktorej sa žiadateľ
v poslednej zmene návrhu domáha, keď žiada o primeranú zľavu vo výške 29.200,- Eur.
V prílohe... zasielame i vyjadrenie zákonnej sudkyne ako i moju odpoveď na sťažnosť
zo dňa 28. 04. 2014.“
Predseda okresného súdu súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil
od ústneho prerokovania prijatej sťažnosti.
Ústavný súd vyzval 27. augusta 2014 aj právneho zástupcu sťažovateľa,
aby sa vyjadril k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného
pojednávania. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní z 5. septembra 2014
(doručenom ústavnému súdu 10. septembra 2014) okrem iného uviedol:
„S poukázaním na zložitosť sporu najmä z pohľadu skutkového dokazovania
pri výbere znalcov nesúhlasíme, nakoľko už prvý znalecký posudok, ktorý vypracoval...
potvrdil naše požiadavky na odstránenie vád. Súd sa týmto posudkom vôbec nezaoberal.
Tak isto sa doteraz nezaoberal znaleckým posudkom znaleckej organizácie − Technický
a skúšobný ústav stavebný, ktorý podľa tohto písomného vyjadrenia predsedu súdu bol
už spôsobilý vykonať posudok, pritom posudok bol vypracovaný ešte v roku 2011.
Súhlasíme s konštatovaním predsedu súdu, že viacero vád, ktoré boli pôvodne
žalované, boli v priebehu konania postupne odstraňované. Predseda súdu však nenapísal,
kým boli odstraňované. Skutočnosť je taká, že vady, ktoré boli postupne odstraňované
neboli odstránené odporcom – E. ale tretími osobami na náklady navrhovateľa vo výške
126.026,54 €.
Nesúhlasíme s poukázaním predsedu okresného súdu, že žiadanú nemajetkovú ujmu
vo výške 30.000,- € považuje za neprimeranú, keď táto prevyšuje výšku žalovanej sumy,
ktorej sa žiadateľ v poslednej zmene návrhu domáha, keď žiada primeranú zľavu vo výške
29.200,- €. K tomuto máme nasledovné vysvetlenie prečo sa navrhovateľ domáha
primeranej zľavy len 29.200,- €, keď doterajšie výdavky na odstránenie vád boli omnoho
vyššie, t. j. 126.026,54,- €. Bolo to preto, lebo navrhovateľ nemá dostatok financií
aby mohol v prípade domáhanej vyššej sumy doplatiť na vyšší súdny poplatok, nakoľko
spláca 3 miliónový úver slovenských korún, ktorý si navrhovateľ zobral na zaplatenie
odstránenia vád na predmetnom objekte.
Návrh na trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo štyroch právnych úkonov
(prevzatie veci, napísanie sťažnosti, doplnenie k sťažnosti a stanovisko k listu predsedu)...
Celkové trovy právneho zastúpenia činia spolu: 1 844,72 €.“
Sťažovateľ súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho
pojednávania vo veci prijatej sťažnosti, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie
veci.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,
že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia
významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie
môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie
odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS/272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného
súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Predmetom napadnutého konania pred ústavným súdom, v ktorom je sťažovateľ
navrhovateľom, je rozhodovanie o návrhu na uloženie povinnosti odstrániť vady diela
a na vydanie neoprávneného majetkového prospektu. Podľa názoru ústavného súdu
ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov
a nie je právne zložitá. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, podľa názoru ústavného súdu
nejde o takú zložitosť veci, ktorou by bolo možné odôvodniť doterajší neprimerane dlhý čas
konania okresného súdu (takmer dvanásť rokov) bez toho, aby súd prijal rozhodnutie
vo veci samej.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka napadnutého
konania v procesnom postavení žalobcu (navrhovateľa). Z vyjadrenia predsedu okresného
súdu, ako aj z predloženého spisu vyplýva, že sťažovateľ musel odstraňovať nedostatky
návrhu, následne návrh doplnil a nakoniec došlo k zmene návrhu (6. jún 2014). Ústavný súd
zastáva názor, že správanie sťažovateľa ako navrhovateľa v napadnutom konaní čiastočne
ovplyvnilo doterajšiu dĺžku napadnutého konania.
3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.
Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu
ústavný súd zistil, že okresnému súdu bola žaloba sťažovateľa doručená 15. októbra 2002
a ďalej vedená pod sp. zn. 9 C 141/2002.
Okresný súd nariadil v priebehu doterajšieho konania v období rokov 2008 − 2014
spolu 10 pojednávaní vo veci a po doručení znaleckého posudku (12. decembra 2011)
nariadil v roku 2014 štyri pojednávania, z ktorých jedno bolo zrušené a ostatné
pojednávanie nariadené na 4. september 2014 bolo odročené na 25. september 2014.
Ústavný súd uzavrel, že so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého konania, ktoré
dosiaľ nebolo právoplatne skončené ani po takmer 12 rokoch od jeho začatia, došlo
v konaní okresného súdu sp. zn. 9 C 141/2002 predovšetkým jeho neefektívnou činnosťou
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať
tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 141/2002 konal bez zbytočných
prieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
30 000 €, pričom okrem iného uviedol, že v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní
„... väčšina vážnych a nebezpečných vád nebola do dnešného dňa odstránená... a niektoré
vady musel dať odstrániť navrhovateľ tretej osobe na vlastné náklady, čím mu vznikla
a vzniká značná škoda... Pričom na odstránenie vád si muselo S. zobrať vysoký úver
3 milión Sk s vysokou úrokovou sadzbou a pritom do dnešného dňa... žiadne vady
neodstránil.“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
9 C 141/2002 o návrhu sťažovateľa ako žalobcu z 15. októbra 2002 takmer dvanásť rokov,
ktoré nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, berúc do úvahy
konkrétne okolnosti daného prípadu, predovšetkým predmet napadnutého konania,
skutočnosť, že spis sa takmer jeden rok nachádzal na Krajskom súde v Bratislave, ako aj to,
že aj sťažovateľ čiastočne ovplyvnil doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ústavný súd
považoval priznanie sumy 7 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa,
ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom
JUDr. Ing. Richardom Vanekom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd
môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľ si uplatnil úhradu trov konania za štyri úkony právnej služby v sume 1 844,72 €.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá
bola 781 €, a vychádzal z pôvodne predloženého návrhu právneho zástupcu sťažovateľa,
resp. z jeho návrhu na priznanie trov za ďalšie úkony.
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a to za každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným
paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 275,94 €. Za tretí
úkon úhradu trov konania sťažovateľovi nepriznal, pretože podľa jeho názoru tento úkon
neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 3 la zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. septembra 2014