Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 361/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť S.,

zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Richardom Vanekom, Advokátska kancelária

RIVA, Dobrovičova 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava III, a takto

rozhodol:

1. Základné právo S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € (slovom sedemtisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť S. trovy konania v sume

275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Ing. Richarda Vaneka, Advokátska kancelária RIVA,

Dobrovičova 4, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2014

doručená sťažnosť S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Ing. Richardom Vanekom, Advokátska kancelária RIVA, Dobrovičova 4, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

o žalobe o uložení povinnosti bezplatne odstrániť vady diela a o vydanie

neoprávneného majetkového prospechu (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Žaloba o uloženie povinnosti bezplatne odstrániť vady diela a vydanie

neoprávneného majetkového prospechu bola podaná ešte dňa 15. 10. 2002. Pričom vady

sa vyskytovali postupne po odovzdaní diela, avšak žaloba bola podaná ešte v záručnej

lehote. K žalobe okrem iného bol priložený znalecký posudok... znalca v odbore

stavebníctvo, ktorým znalec potvrdzuje oprávnenosť podania žaloby. Znalec v závere

posudku konštatuje, že skutkový stav vo výskyte zátekov do bytov a nebytových priestorov,

trhlín, opadávania omietok a obkladov, vlhnutia stien a rosenia okien sa podstatne

od ukončenia predchádzajúcej expertízy v októbri 2001, ktorú na základe požiadavky E.

vykonal TSÚS nezmenil, ale vo výskyte niektorých závažných porúch dokonca zhoršil...“

Sťažovateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa S., upravené v SR bolo

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní pod sp. zn. porušené.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní pod sp. zn. prikazuje konať

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá.

3. Sťažovateľovi S. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 30.000,- € slovom

tridsaťtisíc euro a náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný

vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné

a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, a preto

uznesením č. k. -10 z 1. júla 2014 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie

v tejto časti [ a

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)].

Po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 8. júla 2014

predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 19. augusta 2014

(sp. zn. Spr. 3593/2014, doručenom ústavnému súdu 25. augusta 2014) okrem iného

uviedol:

„... Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti poukazuje najmä na tie skutočnosti,

že napriek tomu, že žaloba bola podaná dňa 15. 10. 2002, do dnešného dňa nebolo v tejto

veci právoplatne rozhodnuté. Sťažovateľ poukazuje najmä na problémy súvisiace

s nariadením znaleckého dokazovania, keď pôvodní dvaja znalci znalecké posudky

nevypracovali. K týmto skutkovým okolnostiam nemáme námietky.

Je faktom, že žaloba bola podaná dňa 15. 10. 2002 a vo veci nebolo doposiaľ vydané

rozhodnutie. Pri rozhodovaní navrhujem Ústavnému súdu SR, aby prihliadol najmä

na zložitosť tohto prípadu, keď predmetom žalobného návrhu je uplatnenie si nárokov

z titulu zodpovednosti za vady pri výstavbe bytového domu s veľkým množstvom bytov.

V danej veci sa jedná o mimoriadne zložitú vec, najmä z hľadiska skutkovej stránky,

uvedený typ sporov patrí medzi najzložitejšie spory z pohľadu skutkového dokazovania,

ktoré súvisí najmä so zložitosťou stavebných procesov v investičnej výstavbe. Táto zložitosť

sa premietla i do problémov, ktoré mali vplyv na časový posun, najmä v súvislosti

so znaleckým dokazovaním, keď znalkyňa... odmietla vykonať znalecké dokazovanie

vzhľadom na rozsah dokazovania a okruh profesií, prácu ktorých je potrebné znalecky

posúdiť a znalec... rovnako vzhľadom na rozsah znaleckého dokazovania rovnako odmietol

znalecký úkon vykonať. Znalecký posudok bol spôsobilý vykonať až Technický a skúšobný

Ústav Stavebný n. o.

Skutočnosť, že sa vo veci konalo vyplýva z viacero termínov pojednávania, ktoré

boli nariadené a to: 22. 10. 2008, 10. 01. 2009, 21. 01. 2009, 09. 03. 2009, 08. 04. 2009,

13. 05. 2009, následne došlo k vypracovaniu znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný

a doručený až 12. 12. 2011. Od 26. 04. 2012 do 03. 04. 2013 sa spis nachádzal na

Krajskom súde v Bratislave a následne boli vo veci vytýčené termíny pojednávania dňa: 17.

01. 2014, 11. 04. 2014, 10. 06. 2014, ktorý bol zrušený a momentálne je vo veci vytýčený

termín pojednávania na deň: 04. 09. 2014.

Ďalej navrhujeme, aby súd prihliadol na to, že k istým časovým posunom došlo

i z dôvodov na strane samotného sťažovateľa..., keď pôvodne bola podaná žaloba dňa

15. 10. 2002, následne boli odstraňované jej vady až písomným podaním navrhovateľa

zo dňa 20. 10. 2003, následne došlo k zmenám obsahu návrhu a to podaniami navrhovateľa

zo dňa 05. 01. 2005, neskôr doplnením návrhu zo dňa 22. 03. 2007 a naposledy došlo

k zmene návrhu zo dňa 06. 06. 2014. K námietke ohľadne bezdôvodného zrušenia termínu

pojednávania dňa 10. 06. 2014 som šetrením zistil, že v uvedený deň zákonná sudkyňa

zrušila iba termíny pojednávania v popoludňajších hodinách z dôvodu preukázateľného

sprevádzania chorého dieťaťa na lekárske vyšetrenie...

Navrhujeme Ústavnému súdu SR aby prihliadol i na tú skutočnosť, že i z pohľadu

priebehu súdneho konania právne postavenie navrhovateľa − sťažovateľa sa postupne

riešilo s ohľadom na prebiehajúci súdny spor a vykonané dokazovanie, keď viacero vád,

ktoré boli pôvodne žalované boli i v priebehu súdneho konania postupne odstraňované.

I z uvedeného pohľadu považujeme žiadanú nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- Eur

za zrejme neprimeranú, keď táto prevyšuje výšku žalovanej sumy, ktorej sa žiadateľ

v poslednej zmene návrhu domáha, keď žiada o primeranú zľavu vo výške 29.200,- Eur.

V prílohe... zasielame i vyjadrenie zákonnej sudkyne ako i moju odpoveď na sťažnosť

zo dňa 28. 04. 2014.“

Predseda okresného súdu súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil

od ústneho prerokovania prijatej sťažnosti.

Ústavný súd vyzval 27. augusta 2014 aj právneho zástupcu sťažovateľa,

aby sa vyjadril k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného

pojednávania. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní z 5. septembra 2014

(doručenom ústavnému súdu 10. septembra 2014) okrem iného uviedol:

„S poukázaním na zložitosť sporu najmä z pohľadu skutkového dokazovania

pri výbere znalcov nesúhlasíme, nakoľko už prvý znalecký posudok, ktorý vypracoval...

potvrdil naše požiadavky na odstránenie vád. Súd sa týmto posudkom vôbec nezaoberal.

Tak isto sa doteraz nezaoberal znaleckým posudkom znaleckej organizácie − Technický

a skúšobný ústav stavebný, ktorý podľa tohto písomného vyjadrenia predsedu súdu bol

už spôsobilý vykonať posudok, pritom posudok bol vypracovaný ešte v roku 2011.

Súhlasíme s konštatovaním predsedu súdu, že viacero vád, ktoré boli pôvodne

žalované, boli v priebehu konania postupne odstraňované. Predseda súdu však nenapísal,

kým boli odstraňované. Skutočnosť je taká, že vady, ktoré boli postupne odstraňované

neboli odstránené odporcom – E. ale tretími osobami na náklady navrhovateľa vo výške

126.026,54 €.

Nesúhlasíme s poukázaním predsedu okresného súdu, že žiadanú nemajetkovú ujmu

vo výške 30.000,- € považuje za neprimeranú, keď táto prevyšuje výšku žalovanej sumy,

ktorej sa žiadateľ v poslednej zmene návrhu domáha, keď žiada primeranú zľavu vo výške

29.200,- €. K tomuto máme nasledovné vysvetlenie prečo sa navrhovateľ domáha

primeranej zľavy len 29.200,- €, keď doterajšie výdavky na odstránenie vád boli omnoho

vyššie, t. j. 126.026,54,- €. Bolo to preto, lebo navrhovateľ nemá dostatok financií

aby mohol v prípade domáhanej vyššej sumy doplatiť na vyšší súdny poplatok, nakoľko

spláca 3 miliónový úver slovenských korún, ktorý si navrhovateľ zobral na zaplatenie

odstránenia vád na predmetnom objekte.

Návrh na trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo štyroch právnych úkonov

(prevzatie veci, napísanie sťažnosti, doplnenie k sťažnosti a stanovisko k listu predsedu)...

Celkové trovy právneho zastúpenia činia spolu: 1 844,72 €.“

Sťažovateľ súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania vo veci prijatej sťažnosti, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie

odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom napadnutého konania pred ústavným súdom, v ktorom je sťažovateľ

navrhovateľom, je rozhodovanie o návrhu na uloženie povinnosti odstrániť vady diela

a na vydanie neoprávneného majetkového prospektu. Podľa názoru ústavného súdu

ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov

a nie je právne zložitá. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, podľa názoru ústavného súdu

nejde o takú zložitosť veci, ktorou by bolo možné odôvodniť doterajší neprimerane dlhý čas

konania okresného súdu (takmer dvanásť rokov) bez toho, aby súd prijal rozhodnutie

vo veci samej.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka napadnutého

konania v procesnom postavení žalobcu (navrhovateľa). Z vyjadrenia predsedu okresného

súdu, ako aj z predloženého spisu vyplýva, že sťažovateľ musel odstraňovať nedostatky

návrhu, následne návrh doplnil a nakoniec došlo k zmene návrhu (6. jún 2014). Ústavný súd

zastáva názor, že správanie sťažovateľa ako navrhovateľa v napadnutom konaní čiastočne

ovplyvnilo doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu

ústavný súd zistil, že okresnému súdu bola žaloba sťažovateľa doručená 15. októbra 2002

a ďalej vedená pod sp. zn. .

Okresný súd nariadil v priebehu doterajšieho konania v období rokov 2008 − 2014

spolu 10 pojednávaní vo veci a po doručení znaleckého posudku (12. decembra 2011)

nariadil v roku 2014 štyri pojednávania, z ktorých jedno bolo zrušené a ostatné

pojednávanie nariadené na 4. september 2014 bolo odročené na 25. september 2014.

Ústavný súd uzavrel, že so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého konania, ktoré

dosiaľ nebolo právoplatne skončené ani po takmer 12 rokoch od jeho začatia, došlo

v konaní okresného súdu sp. zn. predovšetkým jeho neefektívnou činnosťou

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade s ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

30 000 €, pričom okrem iného uviedol, že v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní

„... väčšina vážnych a nebezpečných vád nebola do dnešného dňa odstránená... a niektoré

vady musel dať odstrániť navrhovateľ tretej osobe na vlastné náklady, čím mu vznikla

a vzniká značná škoda... Pričom na odstránenie vád si muselo S. zobrať vysoký úver

3 milión Sk s vysokou úrokovou sadzbou a pritom do dnešného dňa... žiadne vady

neodstránil.“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

o návrhu sťažovateľa ako žalobcu z 15. októbra 2002 takmer dvanásť rokov,

ktoré nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, berúc do úvahy

konkrétne okolnosti daného prípadu, predovšetkým predmet napadnutého konania,

skutočnosť, že spis sa takmer jeden rok nachádzal na Krajskom súde v Bratislave, ako aj to,

že aj sťažovateľ čiastočne ovplyvnil doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ústavný súd

považoval priznanie sumy 7 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa,

ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom

JUDr. Ing. Richardom Vanekom. Podľa ústavný súd

môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si uplatnil úhradu trov konania za štyri úkony právnej služby v sume 1 844,72 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá

bola 781 €, a vychádzal z pôvodne predloženého návrhu právneho zástupcu sťažovateľa,

resp. z jeho návrhu na priznanie trov za ďalšie úkony.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to za každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným

paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 275,94 €. Za tretí

úkon úhradu trov konania sťažovateľovi nepriznal, pretože podľa jeho názoru tento úkon

neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( la v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2014