Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 593/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť P. K., vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 27. februára 2014 a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2014

doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa (ďalej len „“),

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 27. februára 2014

a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že „Sťažovateľ podal 15.12.2005 žalobu na

náhradu škody v zmysle voči Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti SR. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k.

44 zo dňa 08.októbra 2007 žalobu zamietol. Na odvolanie sťažovateľa rozhodoval vo veci

Krajský súd Bratislava, ktorý rozsudkom č.k. -59 zo dňa 22.04.2009

rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -44 potvrdil.

Sťažovateľ podal dňa 16.07.2009 proti rozsudku Krajského súdu Bratislava č.k.

-59 dovolanie.

Uznesením č.k. -91 zo dňa 01.02.2010 okresný súd na žiadosť

sťažovateľa nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil

sťažovateľovi zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie...

Na odvolanie sťažovateľa konal vo veci Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením

č.k. -104 zo dňa 31.mája 2010 potvrdil sťažovateľom napadnuté uznesenie

Okresného súdu Bratislava I č.k. -91.

Sťažovateľ podal voči potvrdzujúcemu uzneseniu Krajského súdu Bratislava

dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol uznesením č.k.

zo dňa 30.novembra 2010.

Dňa 17.02.2011 podal sťažovateľ novú žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov

a ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie proti rozsudku Krajského

súdu Bratislava č.k. -59 z dôvodu zmeny jeho pomerov k horšiemu.

Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. -122 zo dňa 20.04.2011

nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil sťažovateľovi

zástupcu z radov advokátov.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu OS BA 1 odvolanie. O odvolaní rozhodoval Krajský

súd v Bratislave, ktorý uznesením č.k. -132 zo dňa 29.septembra 2011

potvrdil napádané uznesenie OS BA 1.

Sťažovateľ podal proti potvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu dovolanie, ktoré

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. zo dňa 31.mája 2012

odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. z 28.júna 2012

zastavil dovolacie konanie proti rozsudku Krajského súdu Bratislava č.k. 15Co/189/2008-

59 z 22.apríla 2009. Sťažovateľ podal dňa 30.08.2012 proti uzneseniu o zastavení

dovolacieho konania odvolanie...

Dňa 20.03.2014 podal sťažovateľ sťažnosť adresovanú predsedovi NS SR na

zbytočné prieťahy odvolacieho konania proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č.k. zo dňa 28. júna 2012.

Dňa 30.03.2014 sťažovateľovi bolo doručené vyjadrenie zástupcu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky k namietaným zbytočným prieťahom odvolacieho konania...

K namietaným prieťahom odvolacieho konania... sa JUDr. V. M. však vôbec

nevyjadril ani sťažovateľa neinformoval, či Najvyšší súd SR o odvolaní už rozhodol...

Dňa 26.05.2014 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k.

zo dňa 27.februára 2014… Predmetným uznesením NS SR zastavil konanie

o odvolaní proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.júna 2012 sp. zn.

.“.

Podľa tvrdenia sťažovateľa uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 27. februára 2014 a postup najvyššieho súdu, ktorý mu predchádzal, je nezákonný

a ústavne neakceptovateľný, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva

na prístup k dovolaciemu súdu. V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„Pomery sťažovateľa v čase podania prvej žiadosti aj v čase podania druhej žiadosti

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie proti rozsudku Krajského

súdu Bratislava č.k. -59 boli dôvodné na priznanie oslobodenia sťažovateľa

od súdnych poplatkov a tým aj na ustanovenie sťažovateľovi zástupcu z radov advokátov

pre dovolacie konanie... Sťažovateľ nemal v čase rozhodovania súdov žiadne prostriedky,

z ktorých by si mohol zabezpečiť platené právne služby v dovolacom konaní.

... iné súdy v iných viacerých konaniach od roku 2010 až do súčasnosti opakovane

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov priznali a to za rovnakých pomerov

sťažovateľa ako hodnotil Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave v konaní

sp. zn. .

... Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. a následne aj Krajský súd

v Bratislave v rozhodovaní o procesných podmienkach dovolacieho konania, o ustanovení

sťažovateľovi zástupcu pre dovolacie konanie... rozhodli v rozpore s uvedenými

rozhodnutiami iných súdov nerešpektujúc ani uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č.k. zo dňa 23.12.2009 priložené k žiadosti o ustanovenie

zástupcu, ktorým najvyšší súd oslobodil sťažovateľa od súdnych poplatkov. Taký postup

súdov považuje sťažovateľ za rozporný s ústavnou zásadou právnej istoty, ktorá je

nevyhnutnou súčasťou právneho štátu. Najvyšší súd SR nenapravil arbitrárne a

protiústavné rozhodnutia súdov nižších stupňov vo veci ustanovenia sťažovateľovi zástupcu

z radov advokátov, dovolanie sťažovateľa... uznesením č.k. odmietol a

následne uznesením dovolacie konanie zastavil. Takýmto postupom odňal

sťažovateľovi možnosť konať pred súdom.

Sťažovateľ využil možnosť, ktorú mu ústavná zásada dvojinštančnosti súdneho

konania dáva k dispozícii a podal proti zastaveniu dovolacieho konania riadny opravný

prostriedok, odvolanie. Odvolanie odôvodnil podľa § 221 ods. 1 písm. f) a písm. i)

, postupom súdu - zastavením dovolacieho konania vo veci

samej súd odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom, pretože dôvody na vydanie

uznesenia o zastavení konania neexistovali - konanie bolo zastavené predčasne...

Sťažovateľ v odvolaní namietal najmä skutočnosť, že v jeho veci v jeden a ten istý

deň 31.07.2012... bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené uznesenie Najvyššieho súdu

SR č.k. o zastavení dovolacieho konania... spolu s uznesením Najvyššieho

súdu SR č.k. o odmietnutí dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v

Bratislave č.k. z 29.septembra 2011, ktorým sťažovateľovi nebolo vyhovené v

žiadosti o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie...

Následne si sťažovateľ obe uznesenia prevzal 16.08.2012 krátkym doručením

v súdnej kancelárii 22C okresného súdu. Sťažovateľ sa tak v jeden a ten istý deň dozvedel

o tom, že jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie súdy nevyhoveli

a zároveň aj o tom, že dovolacie konanie súd zastavuje z dôvodu, že sťažovateľ nie je

zastúpený advokátom...

V sťažovateľovom prípade sťažovateľ nedostal žiadnu možnosť adekvátne reagovať

na rozhodnutie o neustanovení mu zástupcu pre dovolacie konanie a slobodne sa rozhodnúť

či vykoná ďalšie kroky v záujme ochrany svojich práv v prebiehajúcom súdnom konaní.

Odvolanie proti uzneseniu č.k. o zastavení dovolacieho konania bolo

vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dôvodné a bolo len využitím účinného

prostriedku nápravy, ktorý zákon sťažovateľovi poskytuje...

Napádané uznesenie súd po právnej stránke založil na ust. §§ 103 a 104 v spojení

s a 241 ods. 2 z čoho vyvodil záver, že Najvyšší súd

Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný rozhodnúť o odvolaní smerujúcom proti

rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho.

... rozhodnutie súdu o zastavení konania je podľa sťažovateľa vždy rozhodnutím

prvostupňovým bez ohľadu na to, na ktorom stupni všeobecných súdov bolo vydané. Proti

rozhodnutiu o zastavení konania vo veci samej, ktoré je de jure a de facto konečným

rozhodnutím o právach a právom chránených záujmoch sťažovateľa, musí byť vždy možný

riadny opravný prostriedok, ktorým je odvolanie, iba že by sa pripustilo, že v právnom

poriadku Slovenskej republiky nie je proti rozhodnutiu všeobecného súdu, ktorým súd

konanie vo veci samej zastaví dostupný účinný zákonný prostriedok nápravy v záujme

účinnej ochrany práv sťažovateľa.“

Namietané porušenie základného práva podľa a práva podľa čl.

6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ odôvodňuje „Arbitrárnosťou a porušením ústavnej zásady

právnej istoty“, ktorými „všeobecné súdy nielen že zavinili porušenie základného práva

sťažovateľa na prístup k súdnej moci ale aj zavinili zbytočné prieťahy v dovolacom konaní...

a tým aj celkové zbytočné prieťahy v konaní sp. zn. . Ak by súdy ustanovili

sťažovateľovi zástupcu pre dovolacie konanie, konanie sp. zn. mohlo byť už

dávno právoplatne ukončené.

Druhým dôvodom zbytočných prieťahov... je postup najvyššieho súd vo veci

a nečinnosť v dĺžke jeden a pol roka (18mesiacov)... v odvolacom konaní proti uzneseniu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. , ktorým súd zastavil dovolacie

konanie...“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie

konanie a nálezom takto rozhodol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 1Cdo V 1/2013 zo dňa 27.02.2014

v odvolacom konaní proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.

a postupom, ktorý vydaniu uznesenia predchádzal porušil základné právo

P. K. domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a

nestrannom súde podľa , základné právo na

prejednanie jeho veci v primeranej lehota podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a základné právo na

prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Cdo V 1/2013 zo dňa

27. februára 2014 zrušuje a vec vracia najvyššiemu súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky prikazuje konať v odvolacom konaní proti

uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. bez porušenia

základných práv a slobôd P. K. a bez zbytočných prieťahov.

P. K. priznáva primerané zadosťučinenie v sume 3000€ /tri tisíc/, ktoré mu je

Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

P. K. priznáva trovy konania spočívajúce v nákladoch na zastúpenie advokátom

v konaní pred ústavným súdom.“

Sťažovateľ síce v sťažnosti označil ako svojho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom JUDr. Ľubomíra Hlbočana, advokáta so sídlom Vajnorská 20, Bratislava (ďalej len

„zvolený advokát“); v prílohe sťažnosti však nepredložil splnomocnenie pre zvoleného

advokáta, z ktorého by bolo zrejmé, že zvolený advokát splnomocnenie prijíma. Ústavný

súd preto 14. júla 2014 vyzval sťažovateľa na predloženie splnomocnenia na jeho

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Zároveň

bol sťažovateľ upozornený na to, že ak nepredloží splnomocnenie v určenej lehote, ústavný

súd môže jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Sťažovateľ na uvedenú výzvu reagoval listom doručeným ústavnému súdu 23. júla

2014, v ktorom okrem iného uviedol: „Výzve Ústavného súdu Slovenskej republiky... tohto

času nemôžem vyhovieť z dôvodu, že advokát JUDr. Ľubomír Hlbočan, ktorého som listom

zo dňa 01.07.2014 požiadal o odplatné zastúpenie v konaní pred ústavným súdom o

ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 07.07.2014 a udelil mu splnomocnenie

na zastupovanie, nereagoval na moju žiadosť a neoznámil mi písomne či zastúpenie prijíma.

Z uvedeného dôvodu žiadam predĺžiť lehotu na predloženie požadovaného splnomocnenia.

Zároveň listom zaslaným JUDr. Hlbočanovi tohto žiadam o bezodkladné zaslanie

požadovaného plnomocenstva Ústavnému súdu Slovenskej republiky k sp. zn.

Rvp 7975/2014.“

Ústavný súd prípisom z 28. júla 2014 vyhovel žiadosti sťažovateľa a súhlasil

s predĺžením lehoty na predloženie kvalifikovaného splnomocnenia na zastupovanie pred

ústavným súdom do 15. augusta 2014.

Dňa 18. augusta 2014 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, v ktorom

mu okrem iného oznamuje, že „Pre krátkosť času, pre nezákonný a neetický postup

JUDr. Hlbočana nemôžem bez vlastnej viny doručiť ústavnému súdu plnomocenstvo môjho

zastúpenia, keďže advokát napriek písomným opakovaným výzvam ani písomne neodmietol

moju žiadosť o zastupovanie a ani písomne neoznámil ústavnému súdu a ani mne či udelené

plnomocenstvo prijal alebo odmietol. Uvedený skutkový stav je buď dôvodom

na odmietnutie mojej ústavnej sťažnosti..., alebo je dôvodom na ďalšie predĺženie lehoty na

predloženie plnomocenstva udeleného inému advokátovi na zastupovanie v konaní pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky. Nechám teda na úvahe Ústavného súdu Slovenskej

republiky ako na základe skutkového stavu rozhodne vo veci splnenia podmienok pre

konanie pred ústavným súdom.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v predloženej podobe nespĺňa náležitosti, ktoré

pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a .

Aj napriek tomu, že ústavný súd výslovne poučil sťažovateľa o tom, akým spôsobom

treba odstrániť nedostatky sťažnosti a určil mu primeranú lehotu na ich odstránenie, ktorú

na jeho žiadosť následne predĺžil, sťažovateľ v určenej lehote požadované splnomocnenie

pre advokáta nepredložil. Ústavný súd navyše konštatuje, že sám sťažovateľ bol

uzrozumený s tým, že jeho sťažnosť môže byť odmietnutá, čo vyplývalo z jeho písomného

vyjadrenia ústavnému súdu.

Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach

v konaní o sťažnosti podľa s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť

na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho o tom, ako treba

opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež

v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej

obsiahnuté rešpektovať (, ).

Pretože ústavný súd upozornil sťažovateľa, že v prípade nepredloženia

splnomocnenia môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, a sťažovateľ aj napriek tomu v lehote

určenej ústavným súdom a ani v ním následne predĺženej lehote splnomocnenie

na zastupovanie pred ústavným súdom nepredložil, a neurobil tak ani do predbežného

prerokovania jeho sťažnosti, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014