Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 588/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť M. F., zastúpeného

advokátom JUDr. Igorom Horanským, Trebatice 187, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa , a , práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 12. decembra 2011

a jeho opravnými uzneseniami sp. zn. zo 4. júla 2012 a sp. zn.

zo 14. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2013 elektronickými prostriedkami a 5. marca 2013 poštou doručená sťažnosť M. F. (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1,

a (ďalej len „“), práv podľa

ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 12. decembra 2011 (ďalej aj

„namietaný rozsudok“) a jeho opravnými uzneseniami sp. zn. zo 4. júla

2012 a sp. zn. zo 14. decembra 2012 (spolu ďalej len „namietané

uznesenia“).

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 28. februára 2013

elektronickými prostriedkami, pričom jej písomné doplnenie mu bolo doručené poštou

5. marca 2013. Pretože lehota na doplnenie podania v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku je lehotou procesnou (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 26. februára 2008) a sťažovateľ písomné doplnenie

sťažnosti podal na poštovú prepravu 1. marca 2013, ústavný súd považoval zákonnú

trojdňovú lehotu na doplnenie podania doručeného 28. februára 2013 za zachovanú.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol v procesnom postavení

žalovaného účastníkom konania vedeného Okresným súdom Galanta (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. , v ktorom sa obchodná spoločnosť LUKY PLUS, spol. s r. o.,

Holubyho 28, Pezinok (ďalej len „žalobkyňa“), domáhala od sťažovateľa zaplatenia sumy

2 546,96 € s príslušenstvom z titulu dlžnej ceny za zhotovenie veci na zákazku. Okresný súd

vo veci samej rozhodol rozsudkom sp. zn. zo 14. októbra 2010, ktorým žalobe

vyhovel a sťažovateľa zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 2 546,96 € s príslušenstvom

a nahradiť trovy konania v sume 152,50 €. Proti uvedenému rozsudku podal sťažovateľ

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd namietaným rozsudkom, ktorým rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil v časti prisúdenej istiny a príslušenstva a zmenil vo výroku o trovách

konania tak, že zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 1 994,96 €.

Súčasne zaviazal sťažovateľa na zaplatenie trov odvolacieho konania v sume 751,13 €.

Namietaný rozsudok v spojení s rozsudkom okresného súdu zo 14. októbra 2010 nadobudol

právoplatnosť 24. februára 2012.

Sťažovateľ 15. júna 2012 doručil okresnému súdu podnet na opravu chýb

v namietanom rozsudku, ktorým sa domáhal opravy zrejmej chyby v počítaní, ku ktorej

došlo pri sčítaní trov právneho zastúpenia žalobkyne, ktorých správny súčet mal

predstavovať sumu 1 741,29 €. Na základe podnetu sťažovateľa krajský súd vydal 4. júla

2012 opravné uznesenie sp. zn. , ktorým vykonal opravu v rozsudku sp. zn.

z 12. decembra 2011 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa tak, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania

1.741,29 eur...“. Uvedené opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. júla 2012.

Opravným uznesením sp. zn. zo 14. decembra 2012 krajský súd bez

návrhu opravil zrejmú nesprávnosť vo svojom opravnom uznesení sp. zn.

zo 4. júla 2012, v ktorom nesprávne uviedol, že opravuje „Rozsudok Okresného súdu

v Trnave č.k. -219 zo dňa 12. decembra 2011“, pričom je nepochybné, že

išlo o opravu rozsudku krajského súdu sp. zn. z 12. decembra 2011.

Predmetné opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2012.

Podľa názoru sťažovateľa rozhodnutia súdov konajúcich v jeho veci „trpia hrubými

pochybeniami, nedostatkami a porušeniami zákona, ktorých prejavom je zjavne

nedostatočná odôvodnenosť, dôkazná nepodloženosť, nepreskúmateľnosť a až

arbitrárnosť..., čo všetko v konečnom dôsledku vyústilo na úkor sťažovateľa až do

odmietnutia poskytnúť mu súdnu ochranu a spravodlivosť (denegatio iustitiae) a tiež do

fatálneho a ústavne neakceptovateľného a netolerovateľného porušenia základných práv

sťažovateľa“.

Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že «(podľa názoru odvolacieho súdu) právny

zástupca až na odvolacom pojednávaní žiadal doplniť dokazovanie znaleckým dokazovaním

pravosti listín a výsluchom svedkyne p. T., teda uvádzal ďalšie odvolacie dôvody, ktoré

neboli uvedené v odvolaní a preto na ne s poukazom na , odvolací súd

neprihliadal... K uvedenému názoru dospel napriek skutočnosti, že sťažovateľ… vo svojom

v odvolaní v časti „IV“ uviedol ako dôvod odvolania ustanovenia § 205 ods.2 písm. d) až f)

s poukazom na ust. (časť II odvolania). Taktiež niekoľkokrát vo svojom

písomnom odvolaní poukázal na listiny, ktorých pravosť navrhoval preskúmať znaleckým

dokazovaním... Podľa nášho názoru, tieto skutočnosti odvolací súd vo svojom rozhodnutí

nezohľadnil, a nesprávne a nezákonne aplikoval ustanovenie , nakoľko zo

strany právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní prišlo len k spresneniu písomného

odvolania a nie k označeniu nových dôkazov, ktoré neboli uplatnené v čase lehoty na

podanie odvolania.

... hoci bol právny zástupca na vyhlásení rozsudku prítomný, neuplatnil si trovy

konania priamo na vyhlásení rozsudku, ale samostatným listom (č.l. 153) taktiež zo dňa

14.10.2010 pričom z pečiatky podateľne nie je zrejmý čas jeho doručenia... Z uvedeného

nám však nie je zrejmé, (je nepochopiteľné) prečo prvostupňový súd, ak mal k dispozícii

písomné vyčíslenie trov navrhovateľa v deň vyhlásenia rozsudku, tieto nepriznal

v písomnom vyhotovení rozsudku.».

Podľa sťažovateľa „protizákonnosť konania a rozhodovania Krajského súdu…

preukazuje skutočnosť, že rozsudok odvolacieho súdu bol vyhlásený dňa 12.12.2011

a úspešný navrhovateľ si trovy odvolacieho konania uplatnil až dňa 20.12.2011!!!!

(č.l. 210) teda po uplynutí trojdňovej lehoty a Krajský súd navrhovateľovi napriek tejto

skutočnosti v rozpore z ust § 151 ods.1 a 2 priznal náhradu trov konania vo výške

751,13 Eur.

… mohlo prísť ku konaniu pred nezákonným sudcom, nakoľko senát Krajského súdu

rozhodoval podľa nášho názoru v inom zložení, keď miesto predsedníčky senátu

JUDr. Stovičkovej senátu predsedala JUDr. Dudášová a navyše vo veci konali

a rozhodovali zaujatí sudcovia, a to vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa

navrhovateľa (Mgr. P. G.) prítomná na pojednávaní dňa 12.12.2013, predtým (teda pred

vykonávaním adv. praxe) pracovala ako asistentka (resp. v inom pracovnom zaradení) na

Krajskom súde v Trnave…

Zároveň odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.12.2011

celkom zjavne nespĺňa základné požiadavky na náležité a riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, napríklad už len preto, lebo odvolací súd pri konaní a rozhodovaní takmer

vôbec neposudzoval... pravdivosť podstatnej časti argumentov sťažovateľa. Pritom jeho

odôvodnenie nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom konania a s uplatnenými argumentmi sťažovateľa, teda nedáva odpovede

na právne a skutkovo relevantné otázky týkajúce sa pôvodného (prvostupňového)

konania.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Trnave rozhodnutím sp zn. zo dňa 12. 12. 2011 ako

aj v nadväzujúcich opravných uzneseniach porušil sťažovateľovi M. F... základné právo na

súdnu ochranu, na konanie pred zákonným sudcom (v spojení so základným právom na

ochranu majetku) zaručené podľa v spojení s ,

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a

slobôd... a zároveň porušil sťažovateľovi základné právo na spravodlivé konanie (v spojení

so základným právom na účinný prostriedok nápravy a so základným právom na ochranu

majetku) zaručené podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd... a aj v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu (č. 1) k Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd... a podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach (oznámenia č. ).

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Trnave

sp. zn. zo dňa 12.12.2011 (a naň nadväzujúce opravné uznesenie sp.zn.

zo dňa 4.7.2012 a uznesenie sp.zn. -242 zo dňa 14.12.2012)

a celú vec vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi M. F... náhradu trov

konania (právneho zastúpenia), ktoré je Krajský súd Trnava povinný vyplatiť na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Igora HORANSKÉHO... a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv

podľa , a , práv podľa a dohovoru

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 12. decembra 2011 a jeho opravnými uzneseniami sp. zn.

zo 4. júla 2012 a sp. zn. zo 14. decembra 2012.

2.1 K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 12. decembra 2011

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

).

Z príloh sťažnosti, ako aj zo samotného spisu okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že namietaný rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu

sp. zn. zo 14. októbra 2010 nadobudol právoplatnosť 24. februára 2012.

V okolnostiach prípadu sťažovateľa lehota na podanie sťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3

uplynula 24. apríla 2012. Sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému

súdu 28. februára 2013, teda v čase, keď nepochybne uplynula dvojmesačná zákonná lehota

na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Pretože neumožňuje odpustiť zmeškanie tejto lehoty (napr.

, , , ), ústavný súd sťažnosť v tejto časti

odmietol ako oneskorene podanú.

2.2 K namietanému porušeniu označených práv opravným uznesením krajského

súdu sp. zn. zo 4. júla 2012

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa aj v časti smerujúcej proti

opravnému uzneseniu krajského súdu sp. zn. zo 4. júla 2012 treba

považovať za oneskorene podanú. Zo zistení ústavného súdu totiž vyplýva, že opravné

uznesenie krajského súdu zo 4. júla 2012 nadobudlo právoplatnosť 24. júla 2012. Sťažnosť

sťažovateľa doručená ústavnému súdu 28. februára 2013 je tak podaná zjavne po uplynutí

dvojmesačnej zákonnej lehoty na podanie sťažnosti ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosti sťažovateľa

odmietol podľa ako oneskorene podanú.

Nad rámec tejto časti odôvodnenia ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti je už na prvý pohľad zjavne neopodstatnená. Už zo samotného faktu, že

namietané opravné uznesenie krajského súdu bolo vydané na podnet sťažovateľa, ktorému

krajský súd v celom rozsahu vyhovel, je zrejmá neexistencia príčinnej súvislosti medzi

namietaným porušením označených práv sťažovateľa a namietaným opravným uznesením.

2.3 K namietanému porušeniu označených práv opravným uznesením krajského

súdu sp. zn. zo 14. decembra 2012

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Namietaným opravným uznesením krajský súd opravil svoje skôr vydané opravné

uznesenie sp. zn. zo 4. júla 2012, ktorým vykonal opravu vo výroku

namietaného rozsudku krajského súdu. V opravnom uznesení zo 4. júla 2012 však krajský

súd nesprávne uviedol, že ním opravuje „Rozsudok Okresného súdu v Trnave

č.k. -219 zo dňa 12. decembra 2011“, pričom je nepochybné, že išlo

o opravu rozsudku „krajského súdu“ sp. zn. z 12. decembra 2011.

Opravným uznesením sp. zn. zo 14. decembra 2012 preto krajský súd aj

bez návrhu opravil túto zrejmú nesprávnosť. Z uvedeného je nepochybné, že namietaným

opravným uznesením nebolo nijako zasiahnuté do výrokovej časti namietaného rozsudku

krajského súdu, a teda ani do práv alebo povinností sťažovateľa, ktoré z tohto výroku

pre neho vyplývali.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje neexistenciu príčinnej súvislosti medzi

namietaným porušením označených práv sťažovateľa a namietaným opravným uznesením

krajského súdu sp. zn. zo 14. decembra 2012, ktorého výrok sa žiadnym

spôsobom nedotýka právneho postavenia sťažovateľa.

Pretože medzi namietaným uznesením krajského súdu a označenými právami

sťažovateľa nie je žiadna príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala možnosť porušenia

označených práv sťažovateľa, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto

časti odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014