Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 588/2014
PDF · 188.97 KB
No categories available
II. ÚS 588/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca
spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť M. F., zastúpeného
advokátom JUDr. Igorom Horanským, Trebatice 187, vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23 Co 337/2010 z 12. decembra 2011
a jeho opravnými uzneseniami sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 4. júla 2012 a sp. zn.
23 Co 337/2010 zo 14. decembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. F. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára
2013 elektronickými prostriedkami a 5. marca 2013 poštou doručená sťažnosť M. F. (ďalej
len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1,
čl. 48 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6
ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu
v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 Co 337/2010 z 12. decembra 2011 (ďalej aj
„namietaný rozsudok“) a jeho opravnými uzneseniami sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 4. júla
2012 a sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 14. decembra 2012 (spolu ďalej len „namietané
uznesenia“).
Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 28. februára 2013
elektronickými prostriedkami, pričom jej písomné doplnenie mu bolo doručené poštou
5. marca 2013. Pretože lehota na doplnenie podania v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku je lehotou procesnou (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 219/2007 z 26. februára 2008) a sťažovateľ písomné doplnenie
sťažnosti podal na poštovú prepravu 1. marca 2013, ústavný súd považoval zákonnú
trojdňovú lehotu na doplnenie podania doručeného 28. februára 2013 za zachovanú.
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol v procesnom postavení
žalovaného účastníkom konania vedeného Okresným súdom Galanta (ďalej len „okresný
súd“) pod sp. zn. 8 C 49/2010, v ktorom sa obchodná spoločnosť LUKY PLUS, spol. s r. o.,
Holubyho 28, Pezinok (ďalej len „žalobkyňa“), domáhala od sťažovateľa zaplatenia sumy
2 546,96 € s príslušenstvom z titulu dlžnej ceny za zhotovenie veci na zákazku. Okresný súd
vo veci samej rozhodol rozsudkom sp. zn. 8 C 49/2010 zo 14. októbra 2010, ktorým žalobe
vyhovel a sťažovateľa zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 2 546,96 € s príslušenstvom
a nahradiť trovy konania v sume 152,50 €. Proti uvedenému rozsudku podal sťažovateľ
odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd namietaným rozsudkom, ktorým rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil v časti prisúdenej istiny a príslušenstva a zmenil vo výroku o trovách
konania tak, že zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 1 994,96 €.
Súčasne zaviazal sťažovateľa na zaplatenie trov odvolacieho konania v sume 751,13 €.
Namietaný rozsudok v spojení s rozsudkom okresného súdu zo 14. októbra 2010 nadobudol
právoplatnosť 24. februára 2012.
Sťažovateľ 15. júna 2012 doručil okresnému súdu podnet na opravu chýb
v namietanom rozsudku, ktorým sa domáhal opravy zrejmej chyby v počítaní, ku ktorej
došlo pri sčítaní trov právneho zastúpenia žalobkyne, ktorých správny súčet mal
predstavovať sumu 1 741,29 €. Na základe podnetu sťažovateľa krajský súd vydal 4. júla
2012 opravné uznesenie sp. zn. 23 Co 337/2010, ktorým vykonal opravu v rozsudku sp. zn.
23 Co 337/2010 z 12. decembra 2011 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa tak, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
1.741,29 eur...“. Uvedené opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. júla 2012.
Opravným uznesením sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 14. decembra 2012 krajský súd bez
návrhu opravil zrejmú nesprávnosť vo svojom opravnom uznesení sp. zn. 23 Co 337/2010
zo 4. júla 2012, v ktorom nesprávne uviedol, že opravuje „Rozsudok Okresného súdu
v Trnave č.k. 23Co 337/2010-219 zo dňa 12. decembra 2011“, pričom je nepochybné, že
išlo o opravu rozsudku krajského súdu sp. zn. 23 Co 337/2010 z 12. decembra 2011.
Predmetné opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2012.
Podľa názoru sťažovateľa rozhodnutia súdov konajúcich v jeho veci „trpia hrubými
pochybeniami, nedostatkami a porušeniami zákona, ktorých prejavom je zjavne
nedostatočná odôvodnenosť, dôkazná nepodloženosť, nepreskúmateľnosť a až
arbitrárnosť..., čo všetko v konečnom dôsledku vyústilo na úkor sťažovateľa až do
odmietnutia poskytnúť mu súdnu ochranu a spravodlivosť (denegatio iustitiae) a tiež do
fatálneho a ústavne neakceptovateľného a netolerovateľného porušenia základných práv
sťažovateľa“.
Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že «(podľa názoru odvolacieho súdu) právny
zástupca až na odvolacom pojednávaní žiadal doplniť dokazovanie znaleckým dokazovaním
pravosti listín a výsluchom svedkyne p. T., teda uvádzal ďalšie odvolacie dôvody, ktoré
neboli uvedené v odvolaní a preto na ne s poukazom na § 205 ods.3 O.s.p., odvolací súd
neprihliadal... K uvedenému názoru dospel napriek skutočnosti, že sťažovateľ… vo svojom
v odvolaní v časti „IV“ uviedol ako dôvod odvolania ustanovenia § 205 ods.2 písm. d) až f)
s poukazom na ust. § 125 O.s.p. (časť II odvolania). Taktiež niekoľkokrát vo svojom
písomnom odvolaní poukázal na listiny, ktorých pravosť navrhoval preskúmať znaleckým
dokazovaním... Podľa nášho názoru, tieto skutočnosti odvolací súd vo svojom rozhodnutí
nezohľadnil, a nesprávne a nezákonne aplikoval ustanovenie § 205 ods.3 O.s.p., nakoľko zo
strany právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní prišlo len k spresneniu písomného
odvolania a nie k označeniu nových dôkazov, ktoré neboli uplatnené v čase lehoty na
podanie odvolania.
... hoci bol právny zástupca na vyhlásení rozsudku prítomný, neuplatnil si trovy
konania priamo na vyhlásení rozsudku, ale samostatným listom (č.l. 153) taktiež zo dňa
14.10.2010 pričom z pečiatky podateľne nie je zrejmý čas jeho doručenia... Z uvedeného
nám však nie je zrejmé, (je nepochopiteľné) prečo prvostupňový súd, ak mal k dispozícii
písomné vyčíslenie trov navrhovateľa v deň vyhlásenia rozsudku, tieto nepriznal
v písomnom vyhotovení rozsudku.».
Podľa sťažovateľa „protizákonnosť konania a rozhodovania Krajského súdu…
preukazuje skutočnosť, že rozsudok odvolacieho súdu bol vyhlásený dňa 12.12.2011
a úspešný navrhovateľ si trovy odvolacieho konania uplatnil až dňa 20.12.2011!!!!
(č.l. 210) teda po uplynutí trojdňovej lehoty a Krajský súd navrhovateľovi napriek tejto
skutočnosti v rozpore z ust § 151 ods.1 a 2 priznal náhradu trov konania vo výške
751,13 Eur.
… mohlo prísť ku konaniu pred nezákonným sudcom, nakoľko senát Krajského súdu
rozhodoval podľa nášho názoru v inom zložení, keď miesto predsedníčky senátu
JUDr. Stovičkovej senátu predsedala JUDr. Dudášová a navyše vo veci konali
a rozhodovali zaujatí sudcovia, a to vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa
navrhovateľa (Mgr. P. G.) prítomná na pojednávaní dňa 12.12.2013, predtým (teda pred
vykonávaním adv. praxe) pracovala ako asistentka (resp. v inom pracovnom zaradení) na
Krajskom súde v Trnave…
Zároveň odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.12.2011
celkom zjavne nespĺňa základné požiadavky na náležité a riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, napríklad už len preto, lebo odvolací súd pri konaní a rozhodovaní takmer
vôbec neposudzoval... pravdivosť podstatnej časti argumentov sťažovateľa. Pritom jeho
odôvodnenie nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom konania a s uplatnenými argumentmi sťažovateľa, teda nedáva odpovede
na právne a skutkovo relevantné otázky týkajúce sa pôvodného (prvostupňového)
konania.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Trnave rozhodnutím sp zn. 23Co 337/2010 zo dňa 12. 12. 2011 ako
aj v nadväzujúcich opravných uzneseniach porušil sťažovateľovi M. F... základné právo na
súdnu ochranu, na konanie pred zákonným sudcom (v spojení so základným právom na
ochranu majetku) zaručené podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1, čl.48 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd... a zároveň porušil sťažovateľovi základné právo na spravodlivé konanie (v spojení
so základným právom na účinný prostriedok nápravy a so základným právom na ochranu
majetku) zaručené podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd... a aj v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu (č. 1) k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd... a podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu
o občianskych a politických právach (oznámenia č. 120/1976 Zb.).
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 23Co337/2010 zo dňa 12.12.2011 (a naň nadväzujúce opravné uznesenie sp.zn.
23Co 337/2010 zo dňa 4.7.2012 a uznesenie sp.zn. 23Co 337/2012-242 zo dňa 14.12.2012)
a celú vec vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi M. F... náhradu trov
konania (právneho zastúpenia), ktoré je Krajský súd Trnava povinný vyplatiť na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Igora HORANSKÉHO... a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv
podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 a čl. 20 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru
a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu sp. zn.
23 Co 337/2010 z 12. decembra 2011 a jeho opravnými uzneseniami sp. zn. 23 Co 337/2010
zo 4. júla 2012 a sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 14. decembra 2012.
2.1 K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu
sp. zn. 23 Co 337/2010 z 12. decembra 2011
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
Z príloh sťažnosti, ako aj zo samotného spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 49/2010
vyplýva, že namietaný rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu
sp. zn. 8 C 49/2010 zo 14. októbra 2010 nadobudol právoplatnosť 24. februára 2012.
V okolnostiach prípadu sťažovateľa lehota na podanie sťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde uplynula 24. apríla 2012. Sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému
súdu 28. februára 2013, teda v čase, keď nepochybne uplynula dvojmesačná zákonná lehota
na podanie sťažnosti ústavnému súdu.
Pretože zákon o ústavnom súde neumožňuje odpustiť zmeškanie tejto lehoty (napr.
I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04), ústavný súd sťažnosť v tejto časti
odmietol ako oneskorene podanú.
2.2 K namietanému porušeniu označených práv opravným uznesením krajského
súdu sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 4. júla 2012
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa aj v časti smerujúcej proti
opravnému uzneseniu krajského súdu sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 4. júla 2012 treba
považovať za oneskorene podanú. Zo zistení ústavného súdu totiž vyplýva, že opravné
uznesenie krajského súdu zo 4. júla 2012 nadobudlo právoplatnosť 24. júla 2012. Sťažnosť
sťažovateľa doručená ústavnému súdu 28. februára 2013 je tak podaná zjavne po uplynutí
dvojmesačnej zákonnej lehoty na podanie sťažnosti ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosti sťažovateľa
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
Nad rámec tejto časti odôvodnenia ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa
v tejto časti je už na prvý pohľad zjavne neopodstatnená. Už zo samotného faktu, že
namietané opravné uznesenie krajského súdu bolo vydané na podnet sťažovateľa, ktorému
krajský súd v celom rozsahu vyhovel, je zrejmá neexistencia príčinnej súvislosti medzi
namietaným porušením označených práv sťažovateľa a namietaným opravným uznesením.
2.3 K namietanému porušeniu označených práv opravným uznesením krajského
súdu sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 14. decembra 2012
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Namietaným opravným uznesením krajský súd opravil svoje skôr vydané opravné
uznesenie sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 4. júla 2012, ktorým vykonal opravu vo výroku
namietaného rozsudku krajského súdu. V opravnom uznesení zo 4. júla 2012 však krajský
súd nesprávne uviedol, že ním opravuje „Rozsudok Okresného súdu v Trnave
č.k. 23Co 337/2010-219 zo dňa 12. decembra 2011“, pričom je nepochybné, že išlo
o opravu rozsudku „krajského súdu“ sp. zn. 23 Co 337/2010 z 12. decembra 2011.
Opravným uznesením sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 14. decembra 2012 preto krajský súd aj
bez návrhu opravil túto zrejmú nesprávnosť. Z uvedeného je nepochybné, že namietaným
opravným uznesením nebolo nijako zasiahnuté do výrokovej časti namietaného rozsudku
krajského súdu, a teda ani do práv alebo povinností sťažovateľa, ktoré z tohto výroku
pre neho vyplývali.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje neexistenciu príčinnej súvislosti medzi
namietaným porušením označených práv sťažovateľa a namietaným opravným uznesením
krajského súdu sp. zn. 23 Co 337/2010 zo 14. decembra 2012, ktorého výrok sa žiadnym
spôsobom nedotýka právneho postavenia sťažovateľa.
Pretože medzi namietaným uznesením krajského súdu a označenými právami
sťažovateľa nie je žiadna príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala možnosť porušenia
označených práv sťažovateľa, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto
časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2014