Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 698/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. októbra 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť Združenia na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, a F. G., zastúpených advokátom

JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária, J. Kráľa 5/A, Lučenec, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 13. marca 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a F. G. o d m i e t a pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2014

doručená sťažnosť Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie

legionárov 5, Prešov (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), a F. G. (ďalej len „sťažovateľ

v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 13. marca 2014 (ďalej aj „namietané uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že «Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS

(ďalej aj ako len „sťažovateľ 1)“) vstúpilo na základe zákonného splnomocnenia daného

ustanovením ... v pozícii vedľajšieho účastníka

na strane žalovaného do súdneho konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod č.k.

.

Sťažovateľ 1) je občianskym združením založeným v zmysle

o ochrane spotrebiteľa a o zmene

o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv

spotrebiteľa podľa uvedeného zákona.

Združenie vstúpilo do predmetného súdneho konania za účelom ochrany žalovaného

spotrebiteľa elektronickým podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom...

adresovaným prvostupňovému súdu, ktorým zároveň požiadalo o doručenie žalobného

návrhu a jeho príloh za účelom posúdenia dôvodnosti nároku.

Predmetom žalobného nároku bolo uplatňovanie finančného plnenia

zo spotrebiteľského úveru vo výške 112,33 €.

Žalobcom v konaní v pozícii dodávateľa bola obchodná spoločnosť EOS KSI

Slovensko, s.r.o.,..., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava... Uvedená spoločnosť sa

domáhala finančného plnenia od žalovaného spotrebiteľa fyzickej osoby F. G.,... (ďalej aj

ako len „sťažovateľ 2)“).

O návrhu na vydanie platobného rozkazu rozhodol okresný súd tak, že dňa

19.12.2012 vydal Platobný rozkaz č.k. -27, ktorým žalobe v plnom rozsahu

vyhovel a zaviazal sťažovateľa 2) aj na úhradu trov konania.

Predmetný platobný rozkaz bol sťažovateľovi 1) doručený dňa 03.01.2013 spolu

so žalobným návrhom a jeho prílohami.

Následne sťažovateľ 1) v pozícii vedľajšieho intervenienta podal proti vydanému

platobnému rozkazu v zákonnej 15 dňovej lehote... odpor.

V uvedenom odpore sťažovateľ namietol tú skutočnosť, že platobný rozkaz nemal byť

v zmysle vydaný s ohľadom na neprijateľné zmluvné podmienky

obsiahnuté v právnom titule, z ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok. Ďalej poukázal

na nesúlad právneho titulu so zákonom, nekalosť obchodnej praktiky v podobe Dohody

o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a zároveň vzniesol námietku premlčania

uplatneného nároku.

Sťažovateľ 1) zároveň podal predmetný odpor... v lehote na podanie odporu

samotného sťažovateľa 2).

O odpore sťažovateľa Okresný súd vo Zvolene rozhodol svojím uznesením sp. zn.

-96 zo dňa 28.03.2013, tak že odpor sťažovateľa odmietol ako podaný

neoprávnenou osobou. Svoje rozhodnutie odôvodnil stanoviskom o nemožnosti podania

odporu proti platobnému rozkazu vedľajším účastníkom.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ 1) dňa 02.05.2013

odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia predmetného uznesenia okresného súdu... Zdôraznil

svoje oprávnenie vstúpiť do konania aj v štádiu súdneho konania, v ktorom sa rozhoduje

o vydaní platobného rozkazu a oprávneniach zhodných s hlavným účastníkom, ktorého

v konaní podporuje.

Zároveň sťažovateľ 2) v uvedenom odvolaní vyjadril súhlas s podaným odporom

vedľajšieho účastníka zo dňa 03.01.2013 a v celom rozsahu sa k nemu pripojil...

O odvolaní sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením

sp. zn. -137 zo dňa 13.03.2014 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.

Zároveň navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu o nemožnosti podania

odporu proti platobnému rozkazu vedľajším účastníkom...»

Sťažovatelia sa domnievajú, že postupom a namietaným uznesením krajského súdu

bolo porušené ich základné právo na súdnu ochranu podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom v odôvodnení sťažnosti

bližšie argumentujú:

«... výklad relevantných procesných noriem je podľa

názoru sťažovateľov ústavne nekonformný a arbitrárny, a tak z ústavného hľadiska

neudržateľný. Predmetný výklad zároveň popiera ich podstatu a zmysel.

... ustanovenie priamo legitimuje na účasť v súdnom konaní

občianske združenie, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Následne za

situácie, keď sú v súdnom konaní priznané vedľajšiemu účastníkovi rovnaké práva

a povinnosti ako účastníkovi ( veta prvá ), formulované stanovisko priamo

popiera vymedzenú zákonnú úpravu a odníma právo na prístup k súdu vedľajšiemu

účastníkovi.

Predmetné stanovisko o nemožnosti podania odporu proti platobnému rozkazu v tzv.

„skrátenom konaní“ diskvalifikuje vedľajšieho účastníka vo vzťahu k jeho zákonným

oprávneniam za účelom naplnenia účelu svojho vstupu do súdneho konania.

Nesprávnosť takéhoto postupu zo strany súdu je zároveň zvýraznená tým, že vedľajší

účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon č.

o ochrane spotrebiteľa), nemôže poskytnúť ochranu žalovanému

spotrebiteľovi najmä za situácie, keď všeobecný súd v rozpore s ustanovením § 172 ods. 9

vydal platobný rozkaz. Uvádzaný postup je zároveň popretím zmyslu a právnej úpravy

Európskej únie smerujúcej k ochrane spotrebiteľov. Všeobecný súd zlyhal pri ex offo súdnej

kontrole neprijateľných zmluvných podmienok, čím porušil čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13

ES o neprijateľných zmluvných podmienkach a súčasne odmietol opravný prostriedok

vedľajšieho účastníka, ktorý sa podaním opravného prostriedku porušeniu zákona snažil

zabrániť...

... Zo žiadneho z ustanovení nevyplýva, že by

vedľajší účastník mohol vstúpiť do konania len v určitej fáze sporového konania, resp. že by

výslovne nemohol vstúpiť do konania v čase do vydania platobného rozkazu.

... Sporové konanie začína podaním návrhu vo veci samej a tým je aj návrh na

vydanie platobného rozkazu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je preto nutné konštatovať, že

vedľajší účastník môže vstúpiť do sporového konania kedykoľvek aj v rozkaznom konaní

do vydania platobného rozkazu.

Je nevyhnutné rozlišovať dva typy vedľajšieho účastníctva, a v prípade, ak zo zákona

vstúpila do určitého konania právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv

spotrebiteľa, potom na vstup alebo zotrvanie v konaní, prípadne na možnosť uskutočňovať

právne úkony v takomto konaní, tomuto typu vedľajšieho účastníka nemožno klásť žiadne

ďalšie podmienky okrem tých, ktoré sú stanovené v druhá a tretia veta

Iba uvedený výklad totiž dôsledne zodpovedá tomu, že všeobecné súdy sú povinné vykladať

a používať ustanovenia v súlade s účelom základného práva

na súdnu ochranu.»

Podľa názoru sťažovateľov uvedeným postupom krajského súdu došlo k porušeniu

označených práv „aj vo vzťahu k žalovanému účastníkovi konania, na ktorého ochranu práv

v súdnom konaní vedľajší účastník vystupuje. Uvedeným postupom súdu nemožno poskytnúť

súdnu ochranu právu žalovaného subjektu v postavení spotrebiteľa... Sťažovateľ 2)

v prejednávanej veci vyjadril súhlas s podaným odporom vedľajšieho účastníka a mal

záujem na tom, aby bol v konaní braný do úvahy.“.

Na základe uvedeného „Sťažovateľ 2) navrhuje ústavnému súdu, aby v zmysle

ustanovenia .. odložil vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia“.

Vzhľadom na uvádzané skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd prijal

sťažnosť na ďalšie konanie a následne vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. -137 zo dňa 13.03.2014 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -137 zo dňa

13.03.2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet ich

právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd dopytom na

Okresnom súde Zvolen zistil, že sťažovateľ v 1. rade podal proti namietanému uzneseniu

krajského súdu dovolanie. Z dôvodu podaného dovolania sa súdny spis v predmetnej veci

nachádza od 20. augusta 2014 na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“). Dovolacie konanie je vedené pod sp. zn. , pričom o dovolaní nebolo

dosiaľ rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že v súčasnom štádiu právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov má najvyšší súd v rámci dovolacieho

konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú až

po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj

k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer v. Česká

republika, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho

body 51, 53, 54).

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal. Z rovnakého dôvodu ústavný súd nevyzýval sťažovateľa v 2. rade

na odstránenie nedostatkov sťažnosti (na predloženie splnomocnenia na jeho zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom, ktoré nebolo prílohou sťažnosti).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2014