Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 613/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2014

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti W4, s. r. o., Kopčianska 63,

Bratislava, zastúpenej spoločnosťou OLEXOVA VASILISIN s. r. o., Dunajská 18,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Marcel Vasilišin, LL. M., vedené

pod sp. zn. a sp. zn. , ktorými namieta porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Daňového úradu Bratislava

č. 9104405/5/2760538/2014/Husá z 13. júna 2014 a rozhodnutím Daňového úradu

Bratislava č. 9104401/5/3288365/2014 zo 4. júla 2014 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti W4, s. r. o., vedené Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti W4, s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. augusta

2014 doručené dve sťažnosti obchodnej spoločnosti W4, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) označenými rozhodnutiami Daňového

úradu Bratislava (ďalej aj „daňový úrad“), ktorými nebolo vyhovené jej žiadostiam

zo 16. mája 2014 a z 2. júna 2014 o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolaní proti

dodatočnému platobnému výmeru z 12. decembra 2014 a dodatočnému platobnému výmeru

z 15. apríla 2014.

Proti postupu daňového úradu, na základe ktorého boli vydané

napadnuté rozhodnutia č. 9104405/5/2760538/2014/Husá z 13. júna 2014

a č. 9104401/5/3288365/2014 zo 4. júla 2014 uplatnila sťažovateľka sťažnosti

„na zmätočné a arbitrárne rozhodnutie správcu dane podľa

Z. z. o sťažnostiach s cieľom:

- ochrany práva na riadne rozhodnutie podľa § 63 Daňového poriadku v kvalite

ako ju zakladá ústavný princíp spravodlivého procesu, ktoré bolo porušené

napadnutým rozhodnutím porušovateľa

- zabezpečenia odstránenia nedostatkov v rozhodnutí porušovateľa“.

Ďalej sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uviedla, že:

„Porušovateľ ako správca dane vo výroku rozhodnutia uvádza, že sťažovateľ

nepreukázal existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie lehoty, z čoho vyplýva, že:

- rozhodnutie zakladá na zmätočnej kvalifikácii - sťažovateľ nežiadal predĺženie

lehoty ale odpustenie zmeškania

- keďže je jasný rozdiel medzi tvrdením a jeho preukázaním, porušovateľ si

odporuje

Porušovateľ v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že sťažovateľ neuviedol žiadne

dôvody zmeškania a nepreukázal nemožnosť podania stanoveným spôsobom, pritom

- vo výroku tvrdí opak (že dôvody sú, len neboli preukázané)

- v žiadosti sťažovateľ jasne uviedol a zvýraznil, že:

o vo veci vyplynul dvojznačný výklad pravidiel doručovania, pričom

výklad sťažovateľa je logický a systematický, naproti tomu výklad

porušovateľa je prísne formálny a doposiaľ nepodložený (ani právnici

metodiky Finančného riaditeľstva SR doposiaľ relevantne nepopreli

argumentáciu sťažovateľa - neexistuje právny dôvod prečo nepoužiť

§ 13 ods. 6 resp. § 13 ods. 8 Daňového poriadku, ktoré by situáciu

riešili aj bez žiadostí o odpustenie zmeškania)

o dvojznačný výklad je narušenie právnej istoty, čo je dôležitý dôvod na

odpustenie

o taký dôvod nemožno preukázať - vyplýva to z logiky a elementárnej

znalosti ústavných princípov právneho štátu

- sťažovateľ zdôrazňoval, že sú a boli súčasne dva možné spôsoby podania

a spôsobom stanoveným porušovateľom podanie nevykonal len preto, že nebolo

dostupné (dôkaz v notárskej zápisnici v dôkaze ľ. 2) a naopak bolo možné

podania vykonať aj podľa § 13 ods. 6 DP t. j. má na výber z dvoch možností -

dôležitým dôvodom je spochybnenie tej z dvoch možností, ktorú si v dobrej viere

vybral sťažovateľ.

Odôvodnenie rozhodnutia preto nemá žiadnu právnu váhu - neobsahuje

argumentáciu, ktorým by porušovateľ učinil zadosť právu na spravodlivý proces, preukázal

splnenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku a vyvážil tak svoju právomoc autoritatívne

rozhodnúť o právach a povinnostiach účastníkov, v dôsledku čoho nemožno považovať

rozhodnutie za legitímne ani ponechať ho v platnosti.

Vzhľadom na zrejmú zmätočnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia sa preto

domáhame preskúmania a prijatia opatrení na odstránenie jeho nedostatkov tak, aby si

porušovateľ splnil povinnosti podľa SR, resp. Daňového poriadku a vydal nové

rozhodnutie k žiadosti sťažovateľa:

- pred ktorým sa vyporiada so všetkými návrhmi a námietkami sťažovateľa

- ktoré bude v kvalite podľa § 63 Daňového poriadku a rozhodovacej praxe ÚS SR

(najmä s logickou, súladnou a presvedčivou argumentáciou, ktorá bude

vychádzať z relevantných právnych zdrojov a pozorne nadväzovať na žiadosť

sťažovateľa).“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil,

že daňový úrad rozhodnutím č. 9104405/5/2760538/2014/Husá z 13. júna 2014 a

rozhodnutím č. 9104401/5/3288365/2014 zo 4. júla 2014 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutia“) porušil jej základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru, aby napadnuté

rozhodnutia zrušil a veci vrátil daňovému úradu na ďalšie konanie a aby jej priznal úhradu

trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“).

2.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ustanovenia môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenia o spojení vecí, v súlade

s citovaným ustanovením je však možné v konaní pred

ústavným súdom použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenia .

Zo spisov ústavného súdu sp. zn. a sp. zn. vyplýva,

že sťažnosti spolu skutkovo súvisia, týkajú sa tých istých účastníkov, sťažovateľka je

zastúpená rovnakým právnym zástupcom a v každej sťažnosti sa na obdobnom skutkovom

základe s totožnou právnou argumentáciou namieta porušenie označených práv. Sťažnosti

sú po formálnej a obsahovej stránke, s výnimkou označenia napadnutých rozhodnutí

daňového úradu, celkom identické.

Prihliadajúc na uvedené ústavný súd v záujme hospodárnosti konania v súlade

s ustanovením v spojení s rozhodol tak,

ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.2 K dôvodom odmietnutia sťažností

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

().

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Ústavný súd v danej veci považuje za potrebné poukázať na svoje právne závery,

ktoré už vyslovil vo svojej doterajšej judikatúre (, ) vo vzťahu

k základnému právu podľa . Ústavný súd v tejto súvislosti uviedol, že

odopretie súdnej ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy je v niektorých prípadoch dovolené „ex lege“, tento postup nie je ale namieste

v prípade, ak ide o rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd

(). Posledná veta túto skutočnosť výslovne potvrdzuje, keď

uvádza: „Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich

sa základných práv a slobôd.“ Citovaná ústavná norma žiadnym spôsobom neustanovuje,

v akom type súdneho konania a na základe akého návrhu majú súdy takéto rozhodnutia

preskúmavať, a ani sa nezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoré by mohli byť (z tohto dôvodu)

vylúčené zo súdneho preskúmavania, pretože smeruje výlučne k ich obsahovej stránke a jej

prostredníctvom k základným právam a slobodám. V dôsledku toho v prípade, keď sa

rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy (bez ohľadu na jeho druh či formálne

označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť

vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania (v správnom

súdnictve) môže signalizovať porušenie poslednej vety .

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov

orgánov verejnej moci.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými

môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť.

Podľa a ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu alebo iným zásahom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa pri rozhodnutí

správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy

rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,

nadobudlo právoplatnosť. Napokon podľa predmetom preskúmania môže

byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon

nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Z podaných sťažností je zrejmé, že sťažovateľka namieta porušenie označených práv

rozhodnutiami daňového úradu, ktoré sú podľa jej názoru zmätočné a arbitrárne, ich

odôvodnenie „nemá žiadnu právnu váhu“ a neobsahujú argumentáciu, ktorou by

„porušovateľ učinil zadosť právu na spravodlivý proces“.

Ústavný súd už na inom mieste toho uznesenia poukázal na to, že podľa § 7 ods. 2

v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Ústavný

súd súčasne konštatoval, že keď sa rozhodnutie alebo postup orgánu verejnej správy dotýka

niektorého zo základných práv a slobôd, nesmie byť jeho preskúmanie z právomoci

všeobecných súdov vylúčené. Túto právomoc všeobecného súdu nemožno nahradiť

konaním pred ústavným súdom. daná právomoc totiž neumožňuje ústavnému súdu

nahradázať rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom

alebo na základe zákona. ani nepripúšťajú, aby si

sťažovatelia ako účastníci konania zvolili medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených

základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie

všetkých sťažovateľom dostupných prostriedkov nápravy.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia

daňového úradu bolo možné preskúmať žalobami v správnom súdnictve, pričom ich

využitie sťažovateľka nepreukázala a ani sa o nich v sťažnostiach nezmienila.

Vzhľadom na uvedené by vykonanie prieskumu napadnutých rozhodnutí daňového

úradu ústavným súdom bolo v rozpore s princípom subsidiarity zakotveným v čl. 127 ods. 1

, a preto ústavný súd v súlade s sťažnosti

odmietol z dôvodu nedostatku právomoci na ich prerokovanie.

Keďže ústavný súd sťažnosti odmietol, ďalšími nárokmi v nich uplatnenými sa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2014