Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 615/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť C., zastúpeného obchodnou spoločnosťou B., s. r. o., v mene

ktorej koná konateľ a advokát R. B., pre namietané porušenie jeho základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. februára

2014 a sp. zn. z 11. marca 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2014

doručená sťažnosť C. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 26. februára 2014

a sp. zn. z 11. marca 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ sa v konaniach

vedených Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

a sp. zn. domáhal proti obciam K. a B. (ďalej len „obce“ alebo „žalované“)

preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí a prvostupňových fiktívnych rozhodnutí

vydaných nimi v konaní o sprístupnenie informácií podľa o

slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Týmto žalobám predchádzalo podanie

žiadostí sťažovateľa podpísaných zaručeným elektronickým podpisom obciam týkajúcich sa

„sprístupnenia viacerých informácií“, na ktoré však tieto v citovaným zákonom

ustanovenej lehote nereagovali a nereagovali ani na následne podané odvolania sťažovateľa

rovnako podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Krajský súd rozsudkami č. k. 7

-72 z 23. októbra 2013 a č. k. -79 z 2. októbra 2013 fiktívne

rozhodnutia žalovaných v oboch stupňoch zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie; o trovách

konania rozhodol tak, že sťažovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal. Proti výrokom o

náhrade trov konania podal sťažovateľ odvolania, o ktorých rozhodol najvyšší súd

napadnutými rozhodnutiami tak, že rozsudky krajského súdu vo výrokoch o náhrade trov

konania potvrdil, a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

Podľa názoru sťažovateľa sú napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu arbitrárne

a svojvoľné, favorizujú žalovaných na jeho úkor, hoci títo sa iba pre vlastnú nečinnosť,

keďže nemajú vytvorené podmienky na prijímanie podaní podpísaných zaručeným

elektronickým podpisom, nevedeli oboznámiť s jeho žiadosťami. Najvyšší súd

v odôvodnení svojich rozhodnutí urobil o skutkových okolnostiach daných vecí viacero

svojvoľných a nelogických záverov, aby vzápätí dospel k potrebe aplikovať na ne

ustanovenie (ďalej len „OSP“). Nelogický

je podľa názoru sťažovateľa aj záver najvyššieho súdu, podľa ktorého žalované nepoznali

a ani poznať nemohli, že sťažovateľ o poskytnutie informácií skutočne žiada, a nemohli

poznať ani obsah jeho žiadostí, pričom už len táto skutočnosť je dôvodom hodným

osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania. Tento záver neobstojí preto,

že žalovaným nič nebránilo, aby si od účinnosti o elektronickom

podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zabezpečili

podmienky na čítanie podaní podpísaných zaručeným elektronickom podpisom. Sťažovateľ

poukazuje aj na to, že najvyšší súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou

poukazujúcou na súdnu prax súdov Českej republiky a potrebu eurokonformného výkladu

ustanovenia .

Na základe uvedeného sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil,

že uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. z 26. februára 2014

a sp. zn. z 11. marca 2014 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa a právo na spravodlivý súdny proces podľa

dohovoru, aby napadnuté rozhodnutia zrušil a veci vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie

konanie, a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa

dohovoru uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. z 26. februára 2014

a sp. zn. z 11. marca 2014, ktorými potvrdil rozsudky krajského súdu

č. k. -72 z 23. októbra 2013 a č. k. -79 z 2. októbra 2013

o nepriznaní náhrady trov konania sťažovateľovi.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že problematikou predostretou

sťažovateľom sa podrobne zaoberal už jeho druhý senát, ktorý svojím uznesením

č. k. -15 z 9. júla 2014 podľa odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie

totožných práv uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 27. novembra 2013,

keďže, ako to vyplýva z odôvodnenia tohto uznesenia (s. 16 – 17), dospel k záveru,

„... že pri skúmaní vyváženosti záujmu sťažovateľa o sprístupnenie informácií a jeho

záujmu na náhrade trov konania nemožno konštatovať, že by najvyšší súd aplikoval

ustanovenie v rozpore s jeho účelom a zmyslom, teda toto ustanovenie

aplikoval ústavne nekonformným spôsobom, a jeho rozhodnutie by preto bolo z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné.

Ústavný súd po preskúmaní dôvodov, ktoré viedli najvyšší súd k potvrdeniu výroku

rozhodnutia krajského súdu o nepriznaní náhrady trov konania sťažovateľa, dospel k záveru,

že vo veci sťažovateľa nešlo o prípad, v ktorom by najvyšší súd formalistickým postupom

umožnil presadenie zrejmej nespravodlivosti. Najvyšší súd, naopak, dôsledne zvažujúc

nielen dôvody prvostupňového rozhodnutia, ale aj odvolacie argumenty sťažovateľa, dospel

napokon k záveru, podľa ktorého skutočnému účelu a zmyslu zodpovedá

v prípade sťažovateľa potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutom výroku,

čím nastolil medzi účastníkmi v otázke trov konania spravodlivú rovnováhu.

Iba to, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu vyjadreným v napadnutom

uznesení nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jeho

sťažnosti.“

S odôvodnením uvedeného uznesenia druhého senátu sa tretí senát ústavného súdu

plne stotožňuje, a keďže ďalšia sťažovateľom predložená sťažnosť je obsahovo identická

s jeho predchádzajúcou sťažnosťou, pričom v nej nenašiel nič, čo by mohlo signalizovať

porušenie základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami najvyššieho súdu, aj túto sťažnosť odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú, pričom

v podrobnostiach odkazuje na predchádzajúce uznesenie ústavného súdu, ktoré bolo

medzitým sťažovateľovi riadne doručené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2014