Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 714/2014
PDF · 197.91 KB
No categories available
II. ÚS 714/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2014
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej
spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37, Bratislava, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, prostredníctvom ktorej
koná jej konateľka a advokátka Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, vedené pod sp. zn.
Rvp 9509/2014, sp. zn. Rvp 9976/2014, sp. zn. Rvp 10444/2014 a sp. zn. Rvp 11063/2014
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký
Krtíš v konaniach vedených pod sp. zn. 1 Ro 55/2013, sp. zn. 1 Ro 74/2013, sp. zn.
3 Ro 292/2013, sp. zn. 8 Ro 76/2013, sp. zn. 8 Ro 253/2013, sp. zn. 8 Ro 146/2013, sp. zn.
2 Ro 197/2013, sp. zn. 2 Ro 107/2013, sp. zn. 2 Ro 283/2013, sp. zn. 9 Ro 83/2013, sp. zn.
1 Ro 62/2013, sp. zn. 1 Ro 110/2013, sp. zn. 3 Ro 241/2013, sp. zn. 3 Ro 256/2013, sp. zn.
3 Ro 122/2013, sp. zn. 3 Ro 220 2013, sp. zn. 3 Ro 189/2013, sp. zn. 3 Ro 160/2013, sp. zn.
8 Ro 273/2013, sp. zn. 8 Ro 100/2013, sp. zn. 8 Ro 158/2013, sp. zn. 9 Ro 208/2013, sp. zn.
9 Ro 128/2013, sp. zn. 9 Ro 278/2013, sp. zn. 2 Ro 166/2013, sp. zn. 2 Ro 144/2013, sp. zn.
2 Ro 131/2013, sp. zn. 2 Ro 115/2013, sp. zn. 8 Ro 206/2013, sp. zn. 8 Ro 211/2013, sp. zn.
1 Ro 116/2013, sp. zn. 1 Ro 65/2013, sp. zn. 1 Ro 126/2013, sp. zn. 3 Ro 229/2013, sp. zn.
2 Ro 272/2013, sp. zn. 2 Ro 116/2013, sp. zn. 8 Ro 285/2013, sp. zn. 8 Ro 240/2013, sp. zn.
8 Ro 225/2013, sp. zn. 9 Ro 92/2013, sp. zn. 9 Ro 174/2013, sp. zn. 1 Ro 54/2013, sp. zn.
1 Ro 84/2013, sp. zn. 9 Ro 256/2013, sp. zn. 1 Ro 143/2013, sp. zn. 9 Ro 289/2013, sp. zn.
9 Ro 226/2013, sp. zn. 1 Ro 42/2013, sp. zn. 3 Ro 104/2013, sp. zn. 3 Ro 284/2013, sp. zn.
3 Ro 236/2013, sp. zn. 2 Ro 251/2013, sp. zn. 2 Ro 254/2013, sp. zn. 2 Ro 235/2013, sp. zn.
2 Ro 206/2013, sp. zn. 2 Ro 205/2013, sp. zn. 9 Ro 203/2013, sp. zn. 1 Ro 48/2013, sp. zn.
2 Ro 210/2013, sp. zn. 2 Ro 191/2013, sp. zn. 2 Ro 179/2013, sp. zn. 1 Ro 86/2013, sp. zn.
3 Ro 269/2013, sp. zn. 2 Ro 174/2013, sp. zn. 3 Ro 268/2013, sp. zn. 3 Ro 259/2013, sp. zn.
3 Ro 191/2013, sp. zn. 3 Ro 88/2013, sp. zn. 3 Ro 99/2013, sp. zn. 3 Ro 133/2013, sp. zn.
3 Ro 266/2013, sp. zn. 2 Ro 285/2013, sp. zn. 2 Ro 244/2013, sp. zn. 8 Ro 136/2013, sp. zn.
3 Ro 156/2013 a sp. zn. 3 Ro 173/2013 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., vedené pod sp. zn.
Rvp 9509/2014, sp. zn. Rvp 9976/2014, sp. zn. Rvp 10444/2014 a sp. zn. Rvp 11063/2014,
s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 9509/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., o d m i e t a
pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli
8., 15., 25. augusta 2014 a 2. septembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti
Lawyer Partners a. s., Prievozská 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách
„sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni
13, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľka a advokátka Mgr. Ľubica
Pavelková Chabadová, vedené pod sp. zn. Rvp 9509/2014, sp. zn. Rvp 9976/2014, sp. zn.
Rvp 10444/2014 a sp. zn. Rvp 11063/2014 vo veci namietaného porušenia základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký
Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 1 Ro 55/2013, sp. zn.
1 Ro 74/2013, sp. zn. 3 Ro 292/2013, sp. zn. 8 Ro 76/2013, sp. zn. 8 Ro 253/2013, sp. zn.
8 Ro 146/2013, sp. zn. 2 Ro 197/2013, sp. zn. 2 Ro 107/2013, sp. zn. 2 Ro 283/2013, sp. zn.
9 Ro 83/2013, sp. zn. 1 Ro 62/2013, sp. zn. 1 Ro 110/2013, sp. zn. 3 Ro 241/2013, sp. zn.
3 Ro 256/2013, sp. zn. 3 Ro 122/2013, sp. zn. 3 Ro 220 2013, sp. zn. 3 Ro 189/2013, sp. zn.
3 Ro 160/2013, sp. zn. 8 Ro 273/2013, sp. zn. 8 Ro 100/2013, sp. zn. 8 Ro 158/2013, sp. zn.
9 Ro 208/2013, sp. zn. 9 Ro 128/2013, sp. zn. 9 Ro 278/2013, sp. zn. 2 Ro 166/2013, sp. zn.
2 Ro 144/2013, sp. zn. 2 Ro 131/2013, sp. zn. 2 Ro 115/2013, sp. zn. 8 Ro 206/2013, sp. zn.
8 Ro 211/2013, sp. zn. 1 Ro 116/2013, sp. zn. 1 Ro 65/2013, sp. zn. 1 Ro 126/2013, sp. zn.
3 Ro 229/2013, sp. zn. 2 Ro 272/2013, sp. zn. 2 Ro 116/2013, sp. zn. 8 Ro 285/2013, sp. zn.
8 Ro 240/2013, sp. zn. 8 Ro 225/2013, sp. zn. 9 Ro 92/2013, sp. zn. 9 Ro 174/2013, sp. zn.
1 Ro 54/2013, sp. zn. 1 Ro 84/2013, sp. zn. 9 Ro 256/2013, sp. zn. 1 Ro 143/2013, sp. zn.
9 Ro 289/2013, sp. zn. 9 Ro 226/2013, sp. zn. 1 Ro 42/2013, sp. zn. 3 Ro 104/2013, sp. zn.
3 Ro 284/2013, sp. zn. 3 Ro 236/2013, sp. zn. 2 Ro 251/2013, sp. zn. 2 Ro 254/2013, sp. zn.
2 Ro 235/2013, sp. zn. 2 Ro 206/2013, sp. zn. 2 Ro 205/2013, sp. zn. 9 Ro 203/2013, sp. zn.
1 Ro 48/2013, sp. zn. 2 Ro 210/2013, sp. zn. 2 Ro 191/2013, sp. zn. 2 Ro 179/2013, sp. zn.
1 Ro 86/2013, sp. zn. 3 Ro 269/2013, sp. zn. 2 Ro 174/2013, sp. zn. 3 Ro 268/2013, sp. zn.
3 Ro 259/2013, sp. zn. 3 Ro 191/2013, sp. zn. 3 Ro 88/2013, sp. zn. 3 Ro 99/2013, sp. zn.
3 Ro 133/2013, sp. zn. 3 Ro 266/2013, sp. zn. 2 Ro 285/2013, sp. zn. 2 Ro 244/2013, sp. zn.
8 Ro 136/2013, sp. zn. 3 Ro 156/2013 a sp. zn. 3 Ro 173/2013 (spolu ďalej len „napadnuté
konania“).
Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza:
«Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil Okresnému súdu
Veľký Krtíš dňa 31. 3. 2006 a 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane
príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (Podanie možno urobiť
písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom podľa osobitného zákona...) uvedené podanie sťažovateľ urobil
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona (t. j. zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie
platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš zároveň doručil
„Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš o svojom podaní
na DVD − nosičoch. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký Krtíš listom, ktorým
sťažovateľovi oznamuje, že mu vracia „DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty
podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy Slovenskej republiky, teda aj
Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú
splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou,
prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Na tento
list reagoval sťažovateľ listom, v ktorom uvádza, že „Sprievodný list k návrhu“ nie je
samozrejme podaním podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Ako už
zo samotného názvu (a aj obsahu) tohto listu nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list
k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov)
sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste
k návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejmé možné zistiť aj po otvorení súborov
zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné podanie urobené elektronickými
prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona a opatrené časovou pečiatkou podľa osobitného zákona. Sťažovateľ
v ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (31. 3. 2006, 24. 7. 2006), preto v zmysle
§ 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia
konania, pretože toto je deň, kedy došiel Okresnému súdu Veľký Krtíš návrh na jeho
začatie... Sťažovateľ informoval Okresný súd Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné
poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť
podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa, že
Okresný súd Veľký Krtíš nemá vytvorené podmienky na prijímanie takých podaní.
Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania
za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť
pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal
zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými
prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho
kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu
jeho podanie nebolo súdom prijaté... Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky
sťažnosť, kde žiadal Ústavný súd Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval
porušenie ústavného práva sťažovateľa.»
Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 148/08 z 24. júna 2008 (ďalej len „nález
ústavného súdu z 24. júna 2008“) vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou
formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Okresnému súdu prikázal
konať vo veci podania sťažovateľky z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou
a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Ústavný súd v relevantnej časti
odôvodnenia nálezu z 24. júna 2008 uviedol: „Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil
porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2
ústavy a § 56 ods. 3 písm. d) zákona o ústavnom súde obnovil stav pred porušením
označených práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci
jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu).
V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať
podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený
zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič
zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie
sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného
súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“
Sťažovateľka ďalej uvádza:
«Sťažovateľ Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania, o ktorých
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným Nálezom. V súlade
s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006...
Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že ide o „znovudoručenie“
návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa 31. 3. 2006
a 24. 7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň
sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví. Konanie
pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.»
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) svojimi uzneseniami
potvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľka
žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatie
konania z 31. marca 2006 a 24. júla 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku
2013.
Ústavný súd z príloh sťažností zistil, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojich
práv i podaním dovolaní proti uzneseniam krajského súdu, ktoré však dovolací súd
odmietol.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach sa sťažovateľka domáha, aby
ústavný súd o jej sťažnostiach nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo spoločnosti Lawyer Partners a. s... domáhať sa zákonom
ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký
Krtíš porušené bolo.
2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval
v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“
Sťažovateľka sa domáha tiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia
a úhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti
konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu
súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné
ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1
OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania
pred ústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a skutočnosť, že všetky sťažnosti smerujú
proti postupu okresného súdu v napadnutých konaniach, rozhodol ústavný súd, aplikujúc
označené právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1
výroku tohto uznesenia).
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých
konaniach
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
V uvedenom článku ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný
súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami
iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že
ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,
prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym
orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej
prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,
IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Sťažovateľka sa sťažnosťami domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, pričom
petit svojich sťažností nenaformulovala dostatočne jasne a určito, pretože v bode 1 petitu
sťažností žiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký
Krtíš“ bez toho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, v 2 bode petitu ďalej žiada, aby
ústavný súd okresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval
v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia
„na základe týchto podaní“ je nezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažností v týchto
častiach je nevykonateľný. Ústavný súd z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvy
adresovanej právnej zástupkyni sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitu
sťažností a ustálil predmet týchto konaní tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia,
pretože ani prípadné odstránenie uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolností
nemohlo viesť k inému rozhodnutiu o týchto sťažnostiach.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať
proti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolania, o ktorých
bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd (krajský súd o odvolaniach podaných
sťažovateľkou proti uzneseniam vydaným v rámci napadnutých konaní okresného súdu
rozhodol v konaniach vedených týmto súdom pod sp. zn. 13 Co 389/2013, sp. zn.
17 Co 282/2013, sp. zn. 13 Co 450/2013, sp. zn. 13 Co 406/2013, sp. zn. 16 Co 470/2013,
sp. zn. 15 Co 299/2013, sp. zn. 14 Co 460/2013, sp. zn. 14 Co 623/2013, sp. zn.
14 Co 619/2013, sp. zn. 17 Co 271/2013, sp. zn. 12 Co 232/2013, sp. zn. 17 Co 263/2013,
sp. zn. 16 Co 346/2013, sp. zn. 17 Co 327/2013, sp. zn. 13 Co 335/2013, sp. zn.
13 Co 341/2013, sp. zn. 14 Co 361/2013, sp. zn. 13 Co 333/2013, sp. zn. 13 Co 463/2013,
sp. zn. 12 Co 187/2013, sp. zn. 16 Co 461/2013, sp. zn. 17 Co 368/2013, sp. zn.
16 Co 353/2013, sp. zn. 12 Co 245/2013, sp. zn. 13 Co 383/2013, sp. zn. 17 Co 218/2013,
sp. zn. 14 Co 307/2013, sp. zn. 14 Co 309/2013, sp. zn. 12 Co 290/2013, sp. zn.
14 Co 515/2013, sp. zn. 13 Co 163/2013, sp. zn. 13 Co 375/2013, sp. zn. 12 Co 230/2013,
sp. zn. 17 Co 246/2013, sp. zn. 15 Co 454/2013, sp. zn. 15 Co 227/2013, sp. zn.
14 Co 471/2013, sp. zn. 15 Co 377/2013, sp. zn. 12 Co 289/2013, sp. zn. 13 Co 377/2013,
sp. zn. 17 Co 309/2013, sp. zn. 13 Co 396/2013, sp. zn. 13 Co 372/2013, sp. zn.
13 Co 302/2013, sp. zn. 14 Co 370/2013, sp. zn. 12 Co 275/2013, sp. zn. 15 Co 353/2013,
sp. zn. 13 Co 387/2013, sp. zn. 15 Co 249/2013, sp. zn. 14 Co 455/2013, sp. zn.
12 Co 259/2013, sp. zn. 15 Co 251/2013, sp. zn. 13 Co 431/2013, sp. zn. 12 Co 178/2013,
sp. zn. 17 Co 215/2013, sp. zn. 13 Co 292/2013, sp. zn. 17 Co 374/2013, sp. zn.
15 Co 291/2013, sp. zn. 17 Co 330/2013, sp. zn. 17 Co 341/2013, sp. zn. 12 Co 190/2013,
sp. zn. 17 Co 269/2013, sp. zn. 16 Co 398/2013, sp. zn. 15 Co 223/2013, sp. zn.
17 Co 331/2013, sp. zn. 16 Co 446/2013, sp. zn. 13 Co 353/2013, sp. zn. 16 Co 327/2013,
sp. zn. 14 Co 328/2013, sp. zn. 14 Co 342/2013, sp. zn. 16 Co 471/2013, sp. zn.
13 Co 609/2013, sp. zn. 17 Co 328/2013, sp. zn. 15 Co 300/2013, sp. zn. 15 Co 238/2013
a sp. zn. 14 Co 363/2013, pozn.). Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaniach
sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na ich prerokovanie.
Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. októbra 2014