Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 653/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., Prievozská 37,

Bratislava, a obchodnej spoločnosti Lawyers Group, s. r. o., Prievozská 37, Bratislava,

zastúpených obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,

v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci

namietaného porušenia ich základných práv podľa a

Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Trenčíne a jeho uznesením sp. zn. z 30. júla

2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., a obchodnej spoločnosti

Lawyers Group, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta

2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., Prievozská 37,

Bratislava, a obchodnej spoločnosti Lawyers Group, s. r. o., Prievozská 37, Bratislava (ďalej

len „sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniť majetok

podľa (ďalej len „“), základného práva

na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením sp. zn. z 30. júla

2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľky ako aktívne

legitimované si v konaní vedenom Okresným súdom Bánovce nad Bebravou (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. uplatnili náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy proti Slovenskej republike, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „odporca“). Okresný súd svojím uznesením sp. zn.

z 11. júna 2013 (ďalej aj „rozhodnutie okresného súdu“) zamietol návrh odporcu

na uloženie povinnosti sťažovateľkám zložiť preddavok na trovy konania v zmysle § 141a

v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„OSP“), vychádzajúc z nemožnosti zastavenia konania podľa v prípade,

ak povinnosťou zložiť preddavok na trovy konania nemožno zaviazať odporcu z dôvodu, že

jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu

o konkurznom konaní. Krajský súd na odvolanie odporcu svojím napadnutým rozhodnutím

rozhodol o zrušení rozhodnutia okresného súdu a vrátení veci na ďalšie konanie. Najvyšší

súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací svojím uznesením

sp. zn. z 28. apríla 2014 (ďalej aj „rozhodnutie najvyššieho súdu“) rozhodol

o odmietnutí sťažovateľkami podaného dovolania. V ostatnom podali sťažovateľky

na ústavnom súde sťažnosť.

3. Sťažovateľky v sťažnosti vyjadrili svoj nesúhlas s takýmto postupom krajského

súdu, pretože podľa ich názoru proti rozhodnutiu okresného súdu nebolo možné podať

odvolanie, keďže jasne ustanovuje, že odvolanie nie je prípustné

proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa

. Hoci krajský súd nedisponoval právomocou vecne rozhodovať o podanom

odvolaní, prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu odvodil z § 202 ods. 3

písm. q) „a contrario“, s čím sťažovateľky nesúhlasia, pretože „Krajský súd... konal

a rozhodoval vo veci nad rámec zverenej právomoci a svojím postupom porušil zákon.“.

Podľa ich názoru „Akékoľvek rozhodovanie okresného súdu podľa je

rozhodovaní o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. Ak súd rozhodne o povinnosti

zložiť preddavok na trovy konania tak, že návrh odporcu zamietne, pretože povinnosť

nebude chcieť uložiť, stále pôjde o rozhodovanie o povinnosti zložiť preddavok na trovy

konania podľa § 141a, a teda odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nebude podľa §202

ods.3 psím. q) prípustné. Akýkoľvek iný záver je účelovou dezinterpretáciou práva.“.

Zároveň poukázali na to, že „Ak by sa pripustila argumentácia, ktorá viedla k založeniu

právomoci Krajského súdu v Trenčíne rozhodovať o podanom odvolaní ako správna, došlo

by inter alia k porušeniu princípu rovnosti strán. Platilo by totižto, že odvolanie môže podať

len neúspešný odporca navrhujúci autoritatívne uloženie povinnosti navrhovateľovi, ktorý

sa voči nemu domáha svojho práva. ... Účelová interpretácia ust.

by tak viedla k bezdôvodnej favorizácii jednej zo strán - odporcu - ktorého primárnym

záujmom je vyvolanie sankcie ultima ratio - zastavenie súdneho konania pre nesplnenie

povinnosti zložiť preddavok na trovy konania.“.

4. Sťažovateľky v petite navrhli, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví, že

postupom krajského súdu a jeho uznesením sp. zn. z 30. júla 2013 boli

porušené ich základné práva podľa a a práva podľa

ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, zároveň zrušil napadnuté rozhodnutie

krajského súdu a priznal im finančné zadosťučinenie vrátane náhrady trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

7. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom

uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú

povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

tých práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov [ďalej len „“ (, )]. Ústavný

súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba

nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv (,

). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom... Podľa § 20 ods. 3

ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania.

9. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 3 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ

domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

( )

10. Ústavný súd, súc viazaný petitom, konštatuje, že sťažovateľky v texte podanej

sťažnosti, ako aj v jej petite brojili iba proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 30. júla 2013 bez toho, aby svoje sťažnostné námietky koncentrovali aj k uzneseniu

najvyššieho súdu sp. zn. z 28. apríla 2014, ktorým najvyšší súd ako súd

dovolací odmietol nimi podané dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu.

Z obsahu k sťažnosti priloženého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 28. apríla 2014 vyplýva, že najvyšší súd sa v rámci skúmania prípustnosti dovolania podľa

a podľa a podrobne zaoberal aj sťažovateľkami nastolenou

polemikou prípustnosti odvolania proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 11. júna 2013, ktorým okresný súd zamietol návrh odporcu na uloženie povinnosti

sťažovateľkám zložiť preddavok na trovy konania v zmysle , pričom sa stotožnil

s právnym názorom krajského súdu vyplývajúcim z jeho uznesenia sp. zn.

z 30. júla 2013. Zo samotného uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 28. apríla 2014 v tejto súvislosti vyplýva, že «Logickým a gramatickým výkladom znenia

citovaného ustanovenia (... „ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy

konania podľa § 141a“) možno podľa názoru dovolacieho súdu dospieť k jedinému záveru,

že odvolanie nie je prípustné len proti takému uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým

„uložil“ povinnosť zložiť preddavok (podľa ). Preto proti uzneseniu s

opačným záverom, t.j. neuložení takejto povinnosti nie je odvolanie vylúčené a možno ho

teda podrobiť prieskumu v odvolacom konaní. V danej veci uznesením prvostupňového súdu

povinnosť zložiť preddavok uložená nebola, ale návrh na uloženie takejto povinnosti bol

naopak zamietnutý, preto správne odvolací súd výkladom a contrario vychádzal

z prípustnosti odvolania (prípustnosť odvolania konštatoval správne aj súd prvého stupňa

v poučení svojho uznesenia) a rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmal aj z hľadiska jeho

vecnej správnosti. Vychádzajúc z uvedeného nemožno považovať za opodstatnenú ani

námietku o existencii vady konania právoplatne rozhodnutej veci ( ).

Predpokladom právoplatnosti rozhodnutia (samozrejme okrem jeho doručenia) je

nemožnosť podať proti nemu odvolanie, čo nie je daný prípad.».

11. V naznačených súvislostiach, vychádzajúc z

a predovšetkým riadiac sa petitom podanej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že

sťažovateľky v podanej sťažnosti koncentrovali svoje sťažnostné námietky len proti

napadnutému rozhodnutiu krajského súdu, proti ktorému aj podali dovolanie ako

mimoriadny opravný prostriedok, v dôsledku ktorého sa najvyšší súd, skúmajúc prípustnosť

dovolania, vyjadril aj k nimi nastoleným „nosným/meritórnym“ otázkam vyplývajúcim

z podanej sťažnosti (pozri bod 3, pozn.), a v konečnom dôsledku tak z pohľadu princípu

subsidiarity právomoc najvyššieho súdu predchádzala právomoci ústavného súdu, pričom

rozhodnutie najvyššieho súdu v petite podanej sťažnosti napadnuté nebolo. V dôsledku toho

ústavný súd nedisponuje právomocou preskúmať napadnuté rozhodnutie krajského súdu,

pretože toto bolo predmetom preskúmania najvyšším súdom v dovolacom konaní. Ústavný

súde teda uzatvára, že pokiaľ sťažovateľky (kvalifikovane zastúpené advokátom) za jediné

nosné dôvody podanej sťažnosti považujú okolnosť, že proti rozhodnutiu okresného súdu,

ktorým bol zamietnutý návrh na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, nie

je prípustné odvolanie, mali potom v petite sťažnosti napádať predovšetkým uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 28. apríla 2014 (podobne aj rozhodnutia nižších

súdnych inštancií, pozn.), a nie iba uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 30. júla 2013.

12. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že aj v prípade, ak by sťažovateľky

v petite podanej sťažnosti smerovali svoje sťažnostné námietky aj proti rozhodnutiu

najvyššieho súdu, sťažnosť by bolo potrebné odmietnuť z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti, pretože názor tak krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu vyslovený

v predmetnej právnej veci (v rozsahu nosných dôvodov sťažnosti, pozn.) očividne nie je

arbitrárny ani zjavne neodôvodnený.

13. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateliek v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014