Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/403/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ L. P. a.s., so sídlom

v B., IČO: X., 2/ L. G. s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., obaja zastúpení F., s.r.o., so sídlom

v B., IČO: X., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13,

IČO: 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde

Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 30. júla 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením z 11. júna 2013 č.k. -256

návrh žalovanej na uloženie povinnosti žalobcom 1/ a 2/ zložiť preddavok na trovy konania

zamietol. Zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že v prejednávanej veci nemožno podľa jeho

názoru naplniť účel inštitútu preddavku na trovy konania, t.j. zastavenie konania ako následku

nezloženia preddavku na trovy konania účastníkmi, pretože žalovanej vzhľadom na jej

postavenie ako orgánu, ktorého majetkové pomery nemôžu byť usporiadané podľa zákona

o konkurznom konaní, nemôže byť ani uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Trenčíne uznesením z 30. júla 2013 sp. zn.

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. K námietke

žalobcov o neprípustnosti odvolania žalovanej proti napadnutému uzneseniu podľa § 202

ods. 3 písm. q/ uviedol, že použitím argumentácie opaku (a contrario) a gramatického

2

a logického výkladu vyložil namietané ustanovenie tak, že odvolanie nie prípustné iba proti

pozitívnemu rozhodnutiu, ktorým bola “uložená“ povinnosť zložiť preddavok na trovy

konania a je naopak prípustné proti negatívnemu rozhodnutiu, ktorým bol návrh na uloženie

tejto povinnosti zamietnutý, tak ako v prejednávanej veci. Zrušenie napadnutého rozhodnutia

odvolací súd odôvodnil tým, že právny záver súdu prvého stupňa o nemožnosti zastavenia

konania za situácie, ak jednému z účastníkov nemožno uložiť povinnosť zložiť preddavok

na trovy dôkazu je nesprávny, pretože nezohľadňuje časť formulácie poslednej vety § 141a

ods.1 v znení, „ ktorý má povinnosť zložiť preddavok “.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ dovolanie, prípustnosť

ktorého vyvodzovali z , a Zároveň namietali, že napadnuté

rozhodnutie je postihnuté inou vadou konania v zmysle spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle Zastávali názor,

že proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie nie je prípustné, v dôsledku čoho odvolací

súd nad rámec svojej právomoci vecne preskúmaval právoplatné uznesenie súdu prvého

stupňa, čím porušil viaceré ústavné práva žalobcov. Porušením základných práv žalobcov

došlo v konaní aj k inej vade konania v zmysle majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 241

ods. 2 písm. c/ spočíva v nesprávnom posúdení otázky právomoci odvolacieho súdu

vecne preskúmavať odvolanie žalovanej. Z uvedených dôvodov žiadali napadnuté uznesenie

zmeniť tak, že odvolací súd odvolanie žalovanej ako neprípustné odmietne, alternatívne

ho žiadali zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu nesúhlasila s argumentáciou žalobcov a navrhla

dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), najskôr skúmal

či tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

3

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a Podľa

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V danej veci prípustnosť dovolania podľa a neprichádza

do úvahy, lebo napadnuté nie je uznesenie uvedené v týchto ustanoveniach.

Dovolací súd ďalej skúmal ( veta druhá ), či dovolanie nie

je prípustné podľa V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalobcovia procesné vady konania v zmysle až c/, ,

nenamietali; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť ich dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou,

či v konaní odvolacieho súdu nedošlo k procesným vadám uvedeným v § 237 písm. a/, d/, f/

(t.j., že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, v tej istej veci sa prv

právoplatne rozhodlo a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom).

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal inak rozhodnúť iný orgán.

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy ( ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom

súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ). Nedostatok právomoci súdu

sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má za následok, že súd nemôže

vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu.

V danej veci žalobcovia procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzujú z toho, že súdy nemajú právomoc rozhodovať o povinnosti zložiť preddavok

na trovy konania podľa ustanovenia , ale namietajú, že proti uzneseniu,

ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, bez ohľadu na to,

či sa takáto povinnosť uložila alebo nie (návrh žalovanej na zloženie preddavku bol

zamietnutý), nie je v súlade s ustanovením odvolanie prípustné.

Preto podľa ich názoru mal odvolací súd odvolanie žalovanej ako neprípustné (§ 218 ods. 1

písm. c/ ) odmietnuť. Je preto nepochybné (a nepopierajú to ani dovolatelia), že bola

daná právomoc odvolacieho súdu rozhodnúť o podanom odvolaní. Vzhľadom na to nie

je opodstatnená námietka žalobcov o existencii vady konania v zmysle ,

lebo súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.

Pokiaľ ide o samotné odvolanie (z hľadiska jeho prípustnosti), Najvyšší súd

Slovenskej republiky sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého proti

uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým neuložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania

(takýto návrh zamietol), treba prípustnosť odvolania vyvodiť z ustanovenia § 202 ods. 3

písm. q/ výkladom a contrario.

Podľa odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým

sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa

Logickým a gramatickým výkladom znenia citovaného ustanovenia (...„ktorým

sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a“) možno podľa

názoru dovolacieho súdu dospieť k jedinému záveru, že odvolanie nie je prípustné len proti

takému uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým „uložil“ povinnosť zložiť preddavok (podľa

). Preto proti uzneseniu s opačným záverom, t.j. neuložení takejto povinnosti nie

je odvolanie vylúčené a možno ho teda podrobiť prieskumu v odvolacom konaní. V danej

veci uznesením prvostupňového súdu povinnosť zložiť preddavok uložená nebola, ale návrh

na uloženie takejto povinnosti bol naopak zamietnutý, preto správne odvolací súd výkladom

a contrario vychádzal z prípustnosti odvolania (prípustnosť odvolania konštatoval správne

aj súd prvého stupňa v poučení svojho uznesenia) a rozhodnutie súdu prvého stupňa

preskúmal aj z hľadiska jeho vecnej správnosti. Vychádzajúc z uvedeného nemožno

považovať za opodstatnenú ani námietku o existencii vady konania právoplatne rozhodnutej

veci ( ). Predpokladom právoplatnosti rozhodnutia (samozrejme okrem

jeho doručenia) je nemožnosť podať proti nemu odvolanie, čo nie je daný prípad.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje aj s výkladom samotného ustanovenia

(prijatého , ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky

súdny poriadok a účinného od 1. januára 2012) odvolacím súdom vychádzajúcim jednak

z dôvodu jeho prijatia konštatovaného v dôvodovej správe (že „v sporoch, v ktorých

je uplatňovaná vyššia peňažná suma, je strana vystupujúca ako odporca často v situácii, že

je voči nej uplatňovaný návrh, ktorý sa javí ako šikanózny, odporca platí trovy konania –

napr. odmenu advokáta zo sumy, ktorá je voči nemu uplatňovaná s rizikom, že ak bude

v bránení práva úspešný, navrhovateľ mu trovy neuhradí, keď napr. ešte počas konania podľa

jeho vývoja postúpi pohľadávku na inú osobu, u ktorej nie je zabezpečená vymožiteľnosť

pohľadávky“) a tým aj z jeho účelu a zmyslu, ktorým je eliminácia šikanóznych návrhov,

v čo najväčšej miere (ako konštatoval aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia).

6

Podľa navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo

na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú

fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil

preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne

s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno

usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok

na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok,

ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy

konania zastaví.

Zo znenia citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak podá žalovaný (voči ktorému

žalobca uplatňuje zaplatenie sumy v uvedenej výške) návrh na zloženie preddavku na trovy

konania, je súd v prvom rade povinný skúmať splnenie predpokladov žalobcu na oslobodenie

od súdnych poplatkov ( ). Ak dospeje k záveru, že nie sú splnené, uloží žalobcovi

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania (v zákonom ustanovenej výške) za súčasného

vyzvania na jeho zloženie aj žalovaného (majúceho povinnosť ho zložiť) v prípade,

ak žalobca (nespĺňajúci predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov) preddavok

(v určenej lehote a výške) nezloží a žalovaný (iba taký, ktorý má povinnosť zložiť

preddavok), ho zloží, súd konanie zastaví. Z uvedeného možno vyvodiť záver zhodný

so záverom odvolacieho súdu, že ak žalobca preddavok na trovy konania nezloží, súd konanie

zastaví nielen vtedy, ak preddavok žalovaný (súčasne vyzvaný na jeho zloženie) zloží, ale

aj vtedy, ak ho nezloží, pretože ho na splnenie tejto povinnosti nemožno vyzvať. Preto

interpretáciu súdom prvého stupňa, že v prípade, ak žalovanému

nemožno uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, nemôže dôjsť k naplneniu

podmienky pre zastavenie konania, spočívajúcej v zložení preddavku žalovaným, nemožno

považovať za správnu, čo správne konštatoval aj odvolací súd. Táto totiž nezohľadňuje časť

formulácie poslednej vety , „ktorý má povinnosť zložiť preddavok“. Preto

správnym posúdením prípustnosti odvolania i správnou interpretáciou ustanovenia § 141a

ods. 1 odvolacím súdom, ktorou je súd prvého stupňa viazaný, nebola odňatá žalobcom

možnosť konať pred súdom ( ).

V súvislosti s námietkou žalobcov o porušení ich práv treba uviesť, že do obsahu

základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 dohovoru nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnym

názorom a návrhmi vo veci. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totiž

totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, navyše keď spĺňa aj parametre

zákonného rozhodnutia ( v spojení s ).

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom

prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z , ani z Preto

dovolanie žalobcov podľa v spojení s ako

dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol.

O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodoval,

pretože nejde o konečné rozhodnutie a súd prvého stupňa rozhodne o nich až v konečnom

rozhodnutí vo veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková