Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 659/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa J. M. – E., zastúpeného advokátom JUDr.

Jozefom Pikuliakom, Námestie slobody 58, Čadca, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa

uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -336 z 11. decembra 2012

a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 30. mája 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť sťažovateľa J. M. – E. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. septembra 2014 doručená sťažnosť sťažovateľa J. M. – E. (ďalej len „sťažovateľ“), vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -336 z 11. decembra 2012 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 30. mája 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského

súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že ústavnou sťažnosťou

napadnutým uznesením č. k. -336 z 11. decembra 2012 uložil okresný súd

v pôvodnom konaní tak navrhovateľovi (sťažovateľovi), ako i odporcovi povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania v sume 7 019,61 € do 60 dní od doručenia tohto uznesenia

na účet okresného súdu. Keďže k zloženiu preddavku zo strany navrhovateľa v lehote 60

dní nedošlo, okresný súd uznesením č. k. -344 z 12. marca 2013 konanie

v zmysle (ďalej len „“)

zastavil. O odvolaní podanom zo strany navrhovateľa následne rozhodol krajský súd

uznesením z 30. mája 2014 sp. zn. , ktorým uznesenie okresného súdu č. k.

-344 z 12. marca 2013 potvrdil.

3. Podľa zistení ústavného súdu uznesenie okresného súdu č. k. -336

z 11. decembra 2012 nadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2012 (vykonateľnosť

18. februára 2013) a uznesenie krajského súdu sp. zn. z 30. mája 2014

nadobudlo právoplatnosť 15. júla 2014. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal

sťažovateľ súčasne i dovolanie zo 14. augusta 2014 doručené okresnému súdu 15. augusta

2014, spis sa od 8. septembra 2014 nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) a vo veci dosiaľ nebolo rozhodnuté.

4. Sťažovateľ argumentujúc skutkovými okolnosťami prípadu namieta pochybenia

v odôvodnení napadnutých uznesení tak zo strany okresného súdu, ako i krajského súdu

a s poukazom na tieto pochybenia odvodzuje porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa . Navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie

konanie a po prerokovaní návrhu vydal nález, ktorým vysloví porušenie základného práva

sťažovateľa podľa uznesením okresného súdu sp. zn.

z 11. decembra 2012 a uznesením krajského súdu sp. zn. z 30. mája 2014

s tým, že uznesenie krajského súdu sa zrušuje a vec sa mu vracia na opätovné konanie

a rozhodnutie. Zároveň sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd zaviazal tak okresný súd, ako

aj krajský súd na náhradu trov konania.

5. V doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 19. septembra 2014 sťažovateľ

opravil petit sťažnosti tak, že ústavnému súdu navrhol, aby vydal takéto rozhodnutie:

„I. Okresný súd Bratislava II uznesením sp. zn. zo dňa 11.12.2012

porušil základné právo navrhovateľa podľa článku 46 ods. 1 .

II. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. -362 dňa 30.05.2014

porušil základné právo navrhovateľa podľa článku 46 ods. 1 .

III. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa

11.12.2012.

IV. Zrušuje uznesenie Krajského súdu Bratislave uznesením sp. zn. 1Cob/156/2013-

362 dňa 30.05.2014 a vracia mu vec, aby o nej znova konal a rozhodol.

V. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave sú povinní zaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov konania.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či uznesením okresného

súdu č. k. -336 z 11. decembra 2012 a uznesením krajského súdu

sp. zn. z 30. mája 2014 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu zaručeného v .

II.A

K namietanému porušeniu základného práva podľa uznesením

okresného súdu č. k. -336 z 11. decembra 2012

9. V zmysle sťažnosť možno podať v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

10. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny

názor, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa.

11. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesenie okresného

súdu č. k. -336 z 11. decembra 2012 nadobudlo právoplatnosť 20. decembra

2012 a vykonateľnosť 18. februára 2013, pričom sťažnosť sťažovateľa z 15. septembra 2014

bola ústavnému súdu doručená 18. septembra 2014, teda zjavne až po uplynutí lehoty dvoch

mesiacov uvedenej v .

12. Pretože sťažovateľ podal sťažnosť na ústavnom súde zjavne po uplynutí 2-

mesačnej lehoty [bod 11 (pozri k tomu tiež bod 3)], ústavný súd musel sťažnosť odmietnuť

ako oneskorene podanú ( ).

13. Pozornosti ústavného súdu neušlo, že sťažovateľ tak v sťažnosti, ako i v jej

doplnení niekoľkokrát mylne v dôsledku zrejmej nesprávnosti uvádza spisovú značku

napadnutého uznesenia okresného súdu sp. zn. z 11. decembra 2012

s uvedením nesprávneho roku ako sp. zn. .

II.B

K namietanému porušeniu základného práva podľa uznesením

krajského súdu sp. zn. z 30. mája 2014

14. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

15. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) (, ). Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

16. Podstatou ďalších námietok sťažovateľa je ústavnoprávne posúdenie rozhodnutia

krajského súdu z hľadiska rešpektovania jeho práva na súdnu ochranu, v dôsledku porušenia

ktorého sa domáhal – ako v konaní pred ústavným súdom, tak aj podaním dovolania

najvyššiemu súdu – zrušenia ním označeného uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 30. mája 2014.

17. Ak sa za tejto situácie domáhal svojho práva jednak na najvyššom súde a zároveň

aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože

o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať najvyšší

súd.

18. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne ), že v prípade podania

opravného prostriedku (odvolania či dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je

ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto opravnom

prostriedku (v danom prípade o dovolaní, pozn.). Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti

bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra

2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53

a 54 alebo vo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť č. 31419/04, body 47 a 48)

napadnutému opravným prostriedkom (riadnym alebo mimoriadnym).

19. Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa zásady ratio temporis ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1

v spojení s i v tejto časti.

20. Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo preto už bez právneho dôvodu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014