Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 696/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra

2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. R., S. N., a V. N., zastúpených Advokátskou

kanceláriou Škodler & Partners, s. r. o., Dobšinského 12, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia ich základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. z 24. mája 2013

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 18. marca 2014

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. R., S. N. a V. N. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 8. júla 2014

doručená sťažnosť M. R., S. N. a V. N. (ďalej len ,,sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) medzitýmnym

rozsudkom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len ,,okresný súd“) sp. zn. z 24.

mája 2013 (ďalej aj „medzitýmny rozsudok alebo rozhodnutie okresného súdu“) v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len ,,krajský súd“) sp. zn. z 18.

marca 2014 (ďalej aj „rozsudok alebo rozhodnutie krajského súdu“).

2. Sťažovatelia v rozsiahlo popísanej sťažnosti (na 29 s.) uvádzajú skutkový a právny

priebeh ich veci pred všeobecnými súdmi, ktorý predchádzal ich žalobe o náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, a tiež priebeh tohto konania

začatého v roku 2009, ktorý vyústil do vydania medzitýmneho rozsudku okresného súdu

sp. zn. z 24. mája 2013 a rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 18. marca 2014, ktorým potvrdil tento rozsudok v časti výroku, že základ nároku

sťažovateľov proti odporcovi na náhradu škody z titulu skutočnej škody nie je daný.

V ostatných častiach, v ktorých rozhodol okresný súd, že základ týkajúci sa ich nárokov je

daný (týkajúci sa ušlého zisku a náhrady škody z titulu účelne vynaložených trov konania),

krajský súd jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Sťažovatelia boli účastníkmi konania o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu,

v dôsledku ktorého prišli o ich podielové spoluvlastníctvo ku konkrétne označeným

nehnuteľnostiam ležiacim v katastrálnom území..., pretože po určitú dobu existoval

právoplatný rozsudok všeobecných súdov, ktorým bola vyhlásená za neplatnú kúpna

zmluva, ktorou nadobudli spoluvlastnícke podiely k týmto nehnuteľnostiam. Počas tejto

doby bol predmet sporu považovaný za vlastníctvo predchádzajúceho vlastníka, ktorý sa

však dostal do konkurzu a tieto nehnuteľnosti boli v rámci konkurzu predané. Neskôr bol

právoplatný rozsudok určujúci neplatnosť nadobudnutia vlastníctva sťažovateľmi

v dovolacom konaní zrušený a následne bola žaloba o určenie neplatnosti zmluvy

právoplatne zamietnutá.

4. Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru, pretože „v konaní

o náhradu škody nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré bolo v časti

náhrady škody titulom skutočnej škody, právoplatne ukončené... rozhodoval senát

Krajského súdu v Žiline napriek tomu, že sťažovatelia žiadali listom zo dňa 25.02.2009

o vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu v Žiline z prejednávania a rozhodovania

predmetnej veci...

Uznesenie Najvyššie súdu SR zo dňa 20. júla 2009, č.k. , ktorým vylúčil

iba časť sudcov Krajského súdu v Žiline malo za následok, že v konaní rozhodovali

sudcovia, ktorí boli vo veci zaujatí.“. Porušenie svojho základného práva vlastniť majetok

zaručeného odvodzujú sťažovatelia z toho, že skutkové a právne závery

rozsudku krajského súdu (v spojitosti s rozsudkom okresným súdom) sú nedostatočné, resp.

nesprávne.

5. V petite sťažnosti na základe toho sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že ich „Základné právo... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa či. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo vlastniť majetok podľa

rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa

18. marca 2014, sp.zn. -516 v spojení s medzitýmnym rozsudkom Okresného

súdu Ružomberok zo dňa 24. mája 2008, sp. zn. -478, porušené bolo“.

Ďalej navrhujú, aby ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu z 18. marca 2014

sp. zn. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napokon požadovali priznať každý

finančné zadosťučinenie v sume po 3 300 € a náhradu trov konania v sume 540,29 €.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,“) každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného

prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv

a slobôd podľa ) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho

odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom

ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúmal, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Z obsahu rozsiahlej sťažnosti (ktorá sa vyznačuje istým stupňom

nekonzistentnosti), ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovatelia sa domáhajú

vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru medzitýmnym rozsudkom okresného súdu, ako aj

rozsudkom krajského súdu.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

II.A

K namietanému porušeniu základných práv rozhodnutím okresného súdu

sp. zn. z 24. mája 2013

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach týkajúcich sa

porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa ochrany základného práva alebo

slobody môže domôcť využitím jej dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy

pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie ().

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie

súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

10. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh konštatuje, že na

konanie o sťažnosti v časti, v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie označených

základných práv zaručených a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru rozhodnutím okresného súdu sp. zn. z 24. mája 2013 (v petite

sťažnosti je nesprávne uvedený rok 2008, pozn.), nie je daná právomoc ústavného súdu,

pretože sťažovatelia mali v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný

prostriedok na dosiahnutie nápravy namietaného porušenia svojich práv, ktoré boli

namietaným rozsudkom okresného súdu podľa ich názoru porušené. Týmto účinným

prostriedkom bolo odvolanie, ktoré sťažovatelia aj podali. Využitie tejto zákonnej možnosti

vylučuje preskúmanie vyššie napadnutého rozhodnutia okresného súdu, keďže o odvolaní

proti nemu rozhodol krajský súd ako súd odvolací rozsudkom sp. zn.

z 18. marca 2014.

11. Ústavný súd preto odmietol sťažnosť sťažovateľov v časti namietajúcej porušenie

ich označených základných práv podľa a dohovoru rozsudkom okresného súdu

v súlade s pre nedostatok svojej právomoci.

II.B

K namietanému porušeniu základných práv podľa a dohovoru rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 18. marca 2014

12. Zo sťažnosti vyplývajú dva nosné dôvody, ktorými sťažovatelia poukazujú

na porušenie svojich základných práv podľa a a práva na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru už uvedeným rozsudkom krajského

súdu, a to:

- (i), že v konaní rozhodovali sudcovia krajského súdu, ktorí neboli nestranní (mali

byť vylúčení a práve krajský súd „spôsobil“ škodu sťažovateľom v inom konaní, čím bola

porušená nestrannosť v rozhodovaní (bod IV sťažnosti s. 11 a nasl.). Pri týchto dôvodoch

sťažovatelia akcentujú právo na spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj

právo na súdnu ochranu podľa ),

- (ii) skutkové a právne závery rozhodnutí krajského súdu (v spojitosti s okresným

súdom) sú nedostatočné, resp. nesprávne (bod V – s. 14 a nasl.). Tu sťažovatelia akcentujú

základné právo vlastniť majetok podľa .

13. K prvej podstatnej sťažnostnej námietke uvedenej v bode 12(i) ústavný súd

uvádza, že o návrhu sťažovateľov na vylúčenie všetkých sudcov krajského súdu bolo

rozhodnuté v roku 2009 tak, že niektorí sudcovia krajského súdu neboli vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, čím podľa nich došlo k porušeniu ich práv. Ústavný

súd zistil, že v priebehu konania pred krajským súdom sťažovatelia (kvalifikovane zastúpení

advokátom) nevzniesli tieto svoje námietky proti sudcom krajského súdu, ktorí mali byť

zaujatí, hoci proti týmto ich výhradám v rámci systému všeobecného súdnictva existujú

účinné právne prostriedky nápravy a ,,iné súdy“ povolané poskytnúť súdnu ochranu,

ktorého súčasťou je aj právo na prejednanie a rozhodnutie veci nezávislým a nestranným

súdom. Rozhodovanie veci vylúčeným sudcom zakladá takú vadu konania, ktorá je

spôsobilým nielen odvolacím dôvodom [§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm.

g) ], ale aj skutočnosťou zakladajúcou prípustnosť dovolania

[ ]. V danom prípade to bol teda dovolací súd,

ktorý bol primárne povolaný poskytnúť ochranu namietaného porušenia označených práv

sťažovateľov, pričom jeho právomoc zároveň s ohľadom na dikciu

vylučuje právomoc ústavného súdu. Keďže však sťažovatelia nevyužili tento účinný

prostriedok nápravy, pretože to zo sťažnosti nevyplýva, ich sťažnosť v tejto časti ústavný

súd odmietol pre neprípustnosť podľa .

14. K druhej podstatnej sťažnostnej námietke uvedenej v bode 12(ii), ktorým

sťažovatelia požadujú zrušenie rozsudku krajského súdu, pretože jeho skutkové a právne

závery (v spojitosti s rozhodnutím okresného súdu) sú nedostatočné a nesprávne, ústavný

súd uvádza, že z petitu sťažnosti, ktorým je predovšetkým viazaný (§ 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde), vyplýva, že ústavný súd nemá právomoc na preskúmanie tej časti

rozhodnutia krajského súdu, ktorou krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu, pretože

sa bude o tejto veci ešte ďalej konať, hoci už v texte samotnej sťažnosti broja iba proti

potvrdzujúcej (teda právoplatnej časti). Ústavný súd preto túto časť sťažnosti vo vzťahu

ku zrušujúcej časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

15. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľov vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu,

ktorým bol potvrdený výrok okresného súdu o tom, že nárok sťažovateľov na náhradu

škody nie je daný, ústavný súd tieto vyhodnotil ako nedôvodné, a v tejto časti odmietol

preto ich sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú podľa .

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej

zjavnú neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný

súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis ).

16. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale

podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je

v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho

posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,

že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (, ).

17. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom namietaného rozsudku krajského súdu

dospel k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým v časti napadnutej sťažovateľmi

potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne, právne primeraným spôsobom

odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia vychádzajúca v konaní zo zisteného

skutkového stavu a na tomto základe vyvodených právnych záverov. Krajský súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia najprv poukázal na právne závery rozhodnutia okresného

súdu, potom uviedol odvolacie námietky sťažovateľov a odporcu, a k samotnej

potvrdzujúcej časti po opísaní priebehu konania o „neplatnosť kúpnej zmluvy“, ktoré

predchádzalo tomuto konaniu, konštatoval: „Navrhovatelia v 1/ - 5/ rade uplatňovali

v konaní náhradu škody pozostávajúcu zo skutočnej škody, z ušlého zisku a napokon titulom

náhrady trov konania, ktoré navrhovateľom v 1/ až 5/ rade vznikli v konaní, v ktorom bolo

vydané nezákonné rozhodnutie. Tvrdili, že u nich došlo následkom predmetného

nezákonného rozhodnutia k zmenšeniu ich majetku, nakoľko v čase jeho právoplatnosti dňa

17.1.2005 hodnota ideálneho spoluvlastníckeho podielu 1/2-ice k predmetným

nehnuteľnostiam predstavoval sumu 2.901.560.- Sk v zmysle znaleckého posudku zo dňa

17.9.2004 súdneho znalca..., vypracovaného ako podklad pre správcu konkurznej podstaty

za účelom speňažovania konkurznej podstaty. Na spoločnosť PHaRMACIAE ET

HOSP1TALE SERVITIUM Ľubochňa s.r.o. bol totiž vyhlásený uznesením Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 23.9.2003 pod č.k. -99 konkurz. Správca konkurznej podstaty do

konkurznej podstaty zapísal aj spoluvlastnícky podiel 1/2-ice k predmetným

nehnuteľnostiam. Správca konkurznej podstaty kúpnou zmluvou zo dňa 27.5.2005 odpredal

tento do súpisu konkurznej podstaty zapísaný majetok... za cenu 2.901.560,- Sk v zmysle

znaleckého posudku znalca... Navrhovateľom v 1/ - 5/ rade nebola vyplatená odplata

získaná z predaja predmetného spoluvlastníckeho podielu vo výške 2.901.560,- Sk, ale bola

im vyplatená len suma vo výške 1.250.000,- Sk, ktorá predstavovala vrátenie kúpnej ceny

zaplatenej na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.5.1999. Teda navrhovatelia sa domáhali

škody predstavujúcej peňažný rozdiel medzi skutočnou hodnotou ideálneho

spoluvlastníckeho podielu 1/2-ice k predmetným nehnuteľnostiam a kúpnou cenou vrátenou

navrhovateľom v 1/-5/ rade v konkurznom konaní. Súd prvého stupňa mal nepochybne

preukázané, že titulom kúpnej zmluvy kupujúci uhradil správcovi konkurznej podstaty kúpnu

cenu vo výške 2.901.560,- Sk, no navrhovatelia v 1/ - 5/ rade mali možnosť domáhať sa

vylúčenia finančného ekvivalentu zodpovedajúceho kúpnej cene za odpredaný

spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach z konkurznej podstaty. Toto svoje

právo však navrhovatelia v 1/ - 5/ rade uplatnili oneskorene a to v štádiu konkurzného

konania, keď bol speňažený všetok majetok úpadcu a bola zverejnená a schválená konečná

správa o speňažení majetku úpadcu a bolo vydané rozvrhové uznesenie, preto pri

uplatňovaní tohto ich práva už neboli úspešní. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvého

stupňa dospel k záveru, že v období medzi vydaním uznesenia Najvyššieho súdu SR dňa

22.11.2005, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Žiline až do vydania

rozvrhového uznesenia konkurzným súdom dňa 19.6.2008, navrhovatelia v 1/ - 5/ rade mali

vytvorený dostatočný časový priestor v rozsahu niekoľko rokov reálne sa domôcť

finančného ekvivalentu zodpovedajúceho hodnote spoluvlastníckeho podielu k predmetnej

nehnuteľnosti, ktorý im pôvodne patril. Na základe uvedeného súd prvého stupňa ustálil, že

nie je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Súd

prvého stupňa mal za to, že uplatňovaná skutočná škoda navrhovateľom v 1/ - 5/ rade

nevznikla momentom a z dôvodu právoplatností rozsudku Krajského súdu v Žiline, ani

momentom odpredaja spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti v rámci

konkurzu, ale riadnym a včasným neuplatnením práva na vylúčenie finančného ekvivalentu

z konkurznej podstaty, nakoľko správca konkurznej podstaty touto peňažnou sumou

disponoval a navrhovatelia v 1/ - 5/ rade mali zákonný nárok na jej zaplatenie. Preto súd

dospel k záveru, že základ nároku navrhovateľov titulom skutočnej škody nie je daný.

Odvolací súd po preskúmaní veci sa v tejto časti v plnom rozsahu stotožnil so súdom

prvého stupňa. Rozsudok okresného súdu v tejto časti je náležité odôvodnený v súlade s ust.

, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé, je z neho dostatočne zrejmé,

na základe akých preukázaných dôkazov okresný súd vo veci rozhodol a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil. Keďže odvolací súd v tejto časti rozhodnutia okresného súdu

nezistil žiadne pochybenie, nemohol prisvedčiť argumentom navrhovateľov v 1/ - 5/ rade,

na ktorých založili svoje odvolanie, a preto v tejto časti rozsudok okresného súdu z dôvodu

jeho vecnej správnosti potvrdil.“

18. Predmetné rozhodnutie krajského súdu (a v jeho rozsahu tiež časť odôvodnenia

prvostupňového rozhodnutia na s. 11 až s. 18, ktorá bola potvrdená odvolacím súdom,

pozn.) obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov,

pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne

neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov („“ a „“),

ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom

krajského súdu (resp. okresného súdu) nestotožňujú, nepostačuje sama osebe na prijatie

záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Rozsudok

krajského súdu je podľa názoru ústavného súdu jasný a zrozumiteľný, odôvodnenie nie je

ani arbitrárne a ani zjavne neodôvodnené.

19. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu rešpektuje názor, podľa ktorého

nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že

všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov

konania vrátane ich dôvodov a námietok (obdobne napr. , ,

). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou

inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

20. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľov podľa a práva podľa dohovoru, preto

sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

21. Sťažovatelia v ďalšej časti sťažnosti namietali aj porušenie základného práva

vlastniť majetok podľa tým, že skutkové a právne závery rozhodnutia

krajského súdu sú nedostatočné a nesprávne, čo dávajú do súvisu tiež s namietaným

porušením svojho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. V tejto

súvislosti ústavný súd konštatuje, že keďže predtým nedospel k záveru o zjavnej

neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti namietaného rozhodnutia krajského súdu sp. zn.

z 18. marca 2014 (v právoplatnej časti) vo vzťahu k namietanému porušeniu

základného práva podľa a práva podľa dohovoru (bod 20),

nemožno toto rozhodnutie kvalifikovať ako arbitrárne ani v súvislosti s namietaným

porušením ich základného práva podľa (obdobne I. ÚS

446/2014). Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery ústavný súd odmietol sťažnosť

sťažovateľov aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

22. Po odmietnutí ako celku nebol už právny dôvod zaoberať sa ostatnými návrhmi

sťažovateľov uvedenými v petite sťažnosti (bod 5).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2014