Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 685/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

12. novembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť D. K., toho času miesto pobytu Haniska,

časť Grajciar 11, Košice - okolie, zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Piovarčím ml.,

Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp.

zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2014

doručená sťažnosť D. K. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

ako „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že návrhom doručeným Okresnému súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) sa sťažovateľka (v procesnom postavení navrhovateľky

v pôvodnom konaní) domáhala určenia, že nehnuteľnosť „byt číslo..., ... poschodie obytného

domu č. s..., na ulici..., spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu vo výške... z celku a spoluvlastnícky podiel na pozemku, parcela číslo... na LV č...,

katastrálne územie... v podiele... z celku“ patrí do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov ̶sťažovateľky a nebohého R. K., zomrelého...

Proti meritórnemu rozhodnutiu okresného súdu sp. zn.

z 26. mája 2010 podala sťažovateľka odvolanie. Konanie bolo na krajskom súde

od 16. septembra 2010 vedené pod sp. zn. . Ako ďalej sťažovateľka uviedla,

„... dňa 19.11.2012, teda po viac ako dvoch rokoch, čo sa vo veci nekonalo, odvolací súd

zistil, že súdom I. stupňa nebolo rozhodnuté o trovách konania, preto uznesením vec vrátil

súdu I. stupňa na rozhodnutie o trovách konania“. Následne 19. decembra 2012

okresný súd vydal doplňujúci rozsudok, ktorým rozhodol o trovách konania a vec bola

opätovne 20. februára 2013 postúpená príslušnému krajskému súdu (sp. zn. )

na rozhodnutie.

Dňa 30. apríla 2014 sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala

predsedovi krajského súdu písomnú sťažnosť v súvislosti s prieťahmi v konaní s tým, že

odpoveď predsedu krajského súdu sp. zn. Spr 78/2014 z 29. mája 2014 bola právnej

zástupkyni sťažovateľky doručená 6. júna 2014.

Podľa názoru sťažovateľky „... od 20.02.2013, kedy vec napadla Krajskému súdu

Košice na prejednanie a rozhodnutie v predmetnom súdnom konaní nebolo do dnešného

dňa vydané žiadne právoplatné rozhodnutie vo veci samej, teda súd je nečinný viac ako

15 mesiacov.

Od začiatku konania uplynulo už viac ako 5 rokov a 6 mesiacov, pričom

od rozhodnutia súdu I. stupňa uplynuli 4 roky. ...

... pravým dôvodom, pre ktorý nebola vec doteraz rozhodnutá a právoplatne

skončená nie je nadmerná zaťaženosť sudcov, ale práve nečinnosť a laxný prístup

konajúceho súdu, ktorý je jednoznačne na ujmu účastníkov konania.

Celý priebeh konania na Krajskom súde Košice vzbudzuje silný pocit straty dôvery

k súdu ako inštitúcii, ktorej hlavnou úlohou je ochrana zákonnosti, a ktorá svojim postupom

porušuje základný zákon štátu, resp. jedno zo základných práv zakotvené v článku 48 ods. 2

().“.

Sťažovateľka preto s poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu, ako aj

na chronológiu jednotlivých úkonov v konaní tak okresného súdu, ako aj krajského súdu

navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn.

a porušené bolo.

2) Krajskému súdu Košice sa v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľke D. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5 000 Eur, ktoré je Krajský súd Košice povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4) Krajský súd Košice je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania na účet jej

právneho zástupcu, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľka špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv. Platí

to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľka zastúpená zvoleným advokátom

(m. m. , , ).

Predmetom konania ústavného súdu bolo teda preskúmanie, či postupom krajského

súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (, , ,

, ) poskytuje ochranu základnému právu na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa len vtedy, ak bola sťažnosť

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo

alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. ,

, , ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už

k prieťahom v konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

podľa (), a preto už k namietanému porušovaniu práva

nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. ).

Sťažovateľka v petite sťažnosti uvádza, že „... základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu Košice

v konaní vedenom pod sp. zn. a porušené bolo“.

Z citovanej časti petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka žiada ústavný súd

o preskúmanie postupu krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti však ústavný súd považuje za preukázané, že konanie vedené

na krajskom súde pod sp. zn. skončilo (pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu) vydaním uznesenia, ktorým krajský súd vec vrátil okresnému súdu na rozhodnutie

o trovách konania, pretože zistil, že súd prvého stupňa o trovách konania opomenul

rozhodnúť.

V nadväznosti na druhé konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn.

ústavný súd poznamenáva, že podľa jeho zistení i toto konanie skončilo pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu sp. zn.

z 26. mája 2010 bolo totiž rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 5. júna 2014

potvrdené.

Rozhodnutie krajského súdu sp. zn. z 5. júna 2014, ako i rozhodnutie

okresného súdu sp. zn. z 26. mája 2010 spolu s doplňujúcim rozsudkom

z 19. decembra 2012 nadobudlo právoplatnosť 31. júla 2014.

Podľa už uvedenej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu podľa

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej

moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola

doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného základného

práva postupom krajského súdu v namietaných konaniach, ústavný súd sťažnosť zásadne

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Pretože v čase podania sťažnosti už krajský súd nedisponoval právomocou vo veci

konať (v dôsledku vydania uznesenia v konaní vedenom pod sp. zn.

a vydania meritórneho rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. ), a teda

nijakým spôsobom už nemohol ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať plynulosť

priebehu namietaného konania vo veci samej, respektíve ani v ňom spôsobovať prieťahy,

k porušovaniu práva nečinnosťou tohto orgánu dôjsť nemohlo.

Krajský súd teda v danej etape konania už nemôže ovplyvniť jeho priebeh a ani

porušiť základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

Vydaním rozhodnutia vykonal krajský súd tak v konaní vedenom

pod sp. zn. , ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. všetky

relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľky a svoju úlohu v tomto

smere splnil.

Možnosť domáhať sa ochrany označeného základného práva zaručeného čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru podaním sťažnosti ústavnému súdu

vo vzťahu k postupu krajského súdu bola pre sťažovateľku časovo ohraničená obdobím,

počas ktorého prebiehalo v jej veci druhostupňové konanie.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia orgánu

verejnej moci v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia

základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, , ).

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa i v tejto časti ako zjavne

neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo preto už bez právneho dôvodu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2014