Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 789/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť J. K., zastúpeného

advokátkou JUDr. J. H., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a namietaného porušenia

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2014

prostredníctvom elektronickej podateľne doručená sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

„Porušovatelia sú všeobecným súdom, ktoré ako súdy prvého a druhého stupňa

na podklade podanej obžaloby Okresnou prokuratúrou Malacky, rozhodovali o vine a treste

sťažovateľa pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3

písm. a) . ...

K porušeniu základných práv sťažovateľa došlo tým, že konajúce súdy uznali

sťažovateľa vinným zo skutku, ktorý nie je trestným činom. Podľa názoru sťažovateľa súdy

správne zistili skutkový stav, ale vyvodili z neho nesprávny právny záver. ...

K záverom nižších súdov o tzv. jednoznačnom naplnení materiálnych znakov

trestného činu podvodu poznamenávame, že:

1. Ústavný súd vo svojej permanentne sa opakujúcej judikatúre uvádza, že ku znakom

právneho štátu podľa a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne

princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva

a dôvera v neho. ... V demokratickom a právnom štáte je vylúčené, aby v jednom právnom

odvetví (občianskom práve) uznávaná validita zaistenia záväzku prevodom práva podľa

v znení účinnom v čase jeho realizácie, bola považovaná za právom aprobovanú

a v inom odvetví práva (trestnom práve) bola chápaná ako nemožná a zakázaná. ...

b/ v prípade, ak veriteľ v čase, keď je z toho práva oprávnený, zneužije svoje

postavenie tak, že jeho výkonom prevedené právo zanikne v rozpore s dohodou účastníkov,

dlžník má - eventuálne po zaplatení pohľadávky - právo na náhradu škody podľa

(viď. Základy občianskeho hmotného práva, edícia učebnice, Iura edition, 2004, str.77), ale

nie na podanie trestného oznámenia, a to ešte za situácie, keď sám svoj záväzok nielenže

nesplnil, ale ho ani nemienil splniť už od vylákania pôžičky, čo ušlo pozornosti súdov,

c/ pokiaľ nižšie súdy vychádzali z iného názoru - viď str.8 in fine rozsudku OS,

ktorého závery bez ďalšieho prevzal KS - aplikovali nesprávne buď z neznalosti alebo

úmyselne ust. , čo nutne viedlo aj k ich nesprávnym záverom ohľadne viny a trestu

nielen sťažovateľa, a to v intenzite zakladajúcej porušenie jeho základného práva

na spravodlivý proces podľa , či Dohovoru, v spojení s

ods. 3 (ústavná zásada pacta sunt servanda). Popri tom je zrejmé, že došlo aj

k porušeniu ...

2. Z príkazu vnútornej súladnosti a nerozpornosti právneho poriadku (č. 1, ods.1

) vyplýva požiadavka, aby ten istý právny inštitút (tu zabezpečovací prevod práva

a uznanie dlhu) znamenal to isté v civilnom či trestnom práve, teda bez ohľadu na to,

v akom odvetví práva je práve aplikovaný.

a) preto odsúdený B. K. mohol legálne nadobudnúť zabezpečovacím prevodom práva

podľa predmetný byt, ak tzv. poškodený neuhradil - ani len nezačal uhrádzať - čo

len jeden dlh (tu aj 200.000,-Sk) tomuto veriteľovi - pomer výšky dlhu k hodnote bytu je

irelevantný (porovnanie napr. v náleze ÚS SR sp. zn. bol aprobovaný

pomer dlhu 569.000,-Sk k hodnote nehnuteľnosti v sume 1,864.000,-Sk a pod.) a potom

s ním voľne disponovať bez ingerencii OČTK (príp. rozpory medzi skutočnou a prejavenou

vôľou sa mali riešiť inštitútmi civilného a nie trestného práva tak, ako to prebieha

v tisíckach prípadov ročne na Slovensku, v ktorých si účastníci ctia právo)...

d) trestné právo však v právnom štáte nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci

ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromno-právnych vzťahov, kde

závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby si sám strážil svoje práva,

ktorým má súdna moc poskytovať ochranu v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt. ...

e) nezohľadnenie uvedeného princípu ultima ratio je chybou pri posudzovaní ako

formálnej, tak aj materiálnej stránky súdeného trestného činu, čím nižšie súdy porušili čl. 1,

ods.1 v spojení s a ust. ,,,,, Trest. por. ...

Sťažovateľ bol Okresným súdom Malacky uznaný vinným zo spáchania zločinu

podvodu spolupáchateľstvom podľa k , .

Za tento skutok mu prvostupňový súd uložil trest odňatia slobody podľa § 221 ods. 3

s použitím , , vo výmere 4 (štyri)

roky. ...

Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového súdu podal sťažovateľ riadny opravný

prostriedok, odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením podľa § 319 Trestného

poriadku odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.

Sťažovateľ podal dňa 8.8.2013 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

na Okresný súd v Malackách dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

smeroval proti obidvom vyššie uvedeným rozhodnutiam. Predmetné dovolanie dňa

20.08.2013 doplnil podaním, ktorým rozšíril dôvody dovolania.

Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. bolo dovolanie podľa § 382

písm. c) odmietnuté. Uznesenie NS SR bolo právnej zástupkyni sťažovateľa

JUDr. J. H. doručené dňa 03.06.2014.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1/ Postupom Okresného súdu Malacky a postupom Krajského súdu v Bratislave

vo veci vedenej proti sťažovateľovi na Okresnom súde Malacky pod č. k.

a na Krajskom súde v Bratislave pod spis. zn. , boli porušené základné práva

zaručené v , domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, základné práva zaručené v

Slovenskej republiky, byť potrestaný len za konanie, o ktorom zákon ustanoví, že je trestným

činom, základné práva zaručené v , na spravodlivý

proces, základné práva a slobody zaručené v čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd , v spojení s (ústavná zásada pacta sunt servanda).

2/ Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2012 sa

zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3/ Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 70.000 EUR (slovom sedemdesiattisíc eur), ktoré je mu Krajský súd

v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť trovy konania v sume 340,88 EUR

vrátane DPH do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho

zástupcu sťažovateľa.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha

vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa a a porušenia

, ako aj práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

a krajského súdu. Vo vzťahu ku krajskému súdu sa sťažovateľ domáha zrušenia jeho

uznesenia sp. zn. z 31. októbra 2012 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest,

prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

Podľa každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho

nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom okresného súdu

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa postupom okresného súdu,

ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v , obsahom

ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného práva pred

ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd.

Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú

splnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala voči

napadnutému rozhodnutiu okresného súdu, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp

subsidiarity vyplývajúci z je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne

konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho základných

práv týmto rozhodnutím súdu, pretože preskúmavanie jeho postupu je zverené krajskému

súdu ako odvolaciemu súdu. Krajský súd vo veci o podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol

uznesením sp. zn. z 31. októbra 2012. Krajský súd ako súd odvolací bol

súdom, ktorému patrí právomoc posúdiť, či odvolanie sťažovateľa bolo dôvodné,

a rozhodnúť o ňom.

Z tohto dôvodu musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá

smerovala proti postupu okresného súdu, pre nedostatok právomoci.

2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom krajského súdu

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nie je časovo neobmedzeným právnym prostriedkom ochrany

základných práv a slobôd (, , ). Jednou zo zákonných

podmienok jej prijatia na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť ( zákona o súde). Nedodržanie

tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej

oneskorene ( ). Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti musel zaoberať aj otázkou, či sťažnosť bola podaná

včas.

V tejto súvislosti je zároveň potrebné pripomenúť, že ustanovenie o lehote

na podanie sťažnosti je ustanovením kogentným, to znamená, že ústavný súd nemôže

zmeškanie tejto lehoty odpustiť alebo ju predĺžiť (pozri napr. m. m. ,

, , ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je vo vzťahu

k postupu a uzneseniu krajského súdu podaná oneskorene.

Sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. júla 2014 napáda uznesenie

krajského súdu, od nadobudnutia právoplatnosti ktorého uplynula doba viac ako dvoch

mesiacov, z týchto dôvodov ju v tejto časti musel ústavný súd odmietnuť podľa § 25 ods. 2

ako oneskorene podanú.

Na tomto mieste však ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že podľa sťažovateľa

k porušeniu jeho základných práv došlo tým, že konajúcimi súdmi, tzn. okresným súdom

a krajským súdom, bol uznaný vinným zo skutku, ktorý nie je trestným činom, keď

konajúce súdy síce správne zistili skutkový stav, ale vyvodili z neho nesprávny právny

záver. Uvedené tvrdenie sťažovateľa vo vzťahu k okresnému súdu a krajskému súdu je

dovolacím dôvodom podľa ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd z podanej sťažnosti zistil, že sťažovateľ podal 8. augusta 2013 dovolanie

proti uzneseniu krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn.

zo 7. júna 2012 (ďalej len „dovolanie“) a následne 20. augusta 2013 doplnenie dovolania

(ďalej len „doplnenie dovolania“) a jedným z dovolacích dôvodov bol aj dôvod podľa

ustanovenia .

Dovolaním v spojení s jeho následným doplnením sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zaoberal v konaní vedenom pod sp. zn. .

Najvyšší súd uznesením z 13. februára 2014 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“)

dovolanie v spojení s jeho doplnením podľa ustanovenia

odmietol.

Podľa ustanovenia dovolací súd na neverejnom

zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú

splnené dôvody dovolania podľa ustanovenia .

Z podanej sťažnosti je zrejmé, že je obsahovo totožná s doplnením dovolania

a porušenie označených práv spočíva podľa názoru sťažovateľa naďalej v nesprávnom

právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu. Sťažovateľ však v sťažnosti

nenamietal postup najvyššieho súdu, ktorý pri rozhodovaní o podanom dovolaní posúdil

jeho námietky a argumenty ako stojace mimo odvolacieho dôvodu.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je viazaný petitom sťažnosti (§ 20 ods. 3

) podanej sťažovateľom, zastúpeným kvalifikovaným právnym

zástupcom, a poukazuje na zásadu zodpovednosti účastníka na ochranu svojich práv

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo.

Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu označených práv došlo z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia, ktorý je dovolacím dôvodom, je nepochybné, že sa

nestotožnil s uznesením najvyššieho súdu. Postup najvyššieho súdu a ani jeho rozhodnutie

nie sú sťažovateľom v konaní o sťažnosti napadnuté. Ústavný súd nemohol podrobiť

ústavnoprávnemu skúmaniu postup a uznesenie najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd

odmietol dovolanie sťažovateľa, vzhľadom na to, že sťažovateľ, aj keď zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom, v petite sťažnosti neoznačil najvyšší súd ako

porušovateľa označených práv.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2014