Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 796/2014
PDF · 140.61 KB
No categories available
I. ÚS 796/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom senátu 17. decembra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EWD Záhorská Bystrica, s. r. o.,
Kupeckého 5, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Miloslavom Šimkovičom, AK MS
s. r. o., Galandova 3, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Cob/395/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti EWD Záhorská Bystrica, s. r. o., o d m i e t a ako
zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra
2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EWD Záhorská Bystrica, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob/395/2012.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v predmetnom súdnom konaní
o zaplatenie 180 917,67 € s príslušenstvom ako vedľajší účastník na strane žalovaného.
Konanie sa začalo žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný
súd“) 21. augusta 2007 žalobcom (spoločnosť HARVARD REAL ESTATE COMPANY,
s. r. o.), v súčasnosti spoločnosťou Future Vox Company, Cheyenne, Wyoming, USA.
Žalobca sa žalobou domáhal uvedenej sumy s prísl. z titulu zmluvnej pokuty od žalovaného
– mestskej časti Bratislava – Záhorská Bystrica na základe dohody o urovnaní uzavretej
20. júna 2003. Okresný súd uznesením z 30. mája 2008 č. k. 11 Cb 207/2007-40 pripustil
vstup sťažovateľky do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
3. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky malo dôjsť postupom
krajského súdu, ktorý je nečinný dva roky po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky
28. augusta 2012 zrušil rozsudok krajského súdu z 24. novembra 2011 č. k. l Cob 25/2011-
354 v spojení s opravným uznesením č. k. l Cob 25/2011-380 z 5. marca 2012 a vec vrátil
krajskému súdu na ďalšie konanie ešte 9. októbra 2012. Krajský súd nekonal ani napriek
dvom žiadostiam sťažovateľky o nariadenie termínu pojednávania (júl 2013 a január 2014)
a ani po podaní sťažnosti pre prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu (júl 2014), hoci
považoval jej sťažnosť za dôvodnú.
4. Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal
tento nález:
„Právo spoločnosti EWD Záhorská Bystrica, s.r.o... na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Krajským súdom v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 395/2012: porušené bolo.
Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: 1 Cob/395/2012
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“
Okrem toho sa sťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume
5 000 € a úhrady trov konania v sume 1 900,08 € vrátane DPH.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd
ak vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také
rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal... Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala bez
zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru aby bola jeho vec
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky (ako vedľajšej účastníčky na strane
žalovaných), že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 395/2012
boli porušené jej označené práva podľa ústavy a dohovoru.
9. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto
možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,
IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,
10. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06,
II. ÚS 518/2014) sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ale i právu podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase
uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej
moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola
doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného
základného práva postupom krajského súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako
zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Uvedený právny názor
ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri
Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05
z 3. marca 2009).
11. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd konštatuje, že hoci
skutočnosti uvádzané sťažovateľkou sú aj dôvodné, ako to vyplýva z odpovede krajského
súdu na jej sťažnosť na prieťahy z 8. augusta 2014 (pozornosti ústavného súdu neušlo, že
na základe návrhu doručeného 13. februára 2014 uznesením č. k. 1 Cob/395/2012-458
zo 4. apríla 2014 krajský súd pripustil v zmysle ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho
súdneho poriadku vstup nového žalobcu do konania a tiež určil termín pojednávania
na 18. september 2014), ale na druhej strane celková doba konania pred krajským súdom
(dva roky) je ešte na hranici ústavnej akceptovateľnosti a poverený zástupca krajského súdu
v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky navyše uviedol, že vec bude v budúcnosti sledovať
z hľadiska „jej bezprieťahovosti a plynulosti“.
12. Ústavný súd k tomu poznamenáva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu
13. októbra 2014 krajský súd už nemohol porušovať jej označené základné právo podľa
ústavy a právo podľa dohovoru z dôvodu, že spis sa v dôsledku podaného dovolania
žalovaným v druhom rade od 9. októbra 2014 nachádzal už na Najvyššom súde
Slovenskej republiky, ktorého postup sťažovateľka v petite sťažnosti nenamietala.
13. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím
na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľky proti údajnej
nečinnosti krajského súdu je zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju ústavný súd
odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. decembra 2014