Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 796/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom senátu 17. decembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EWD Záhorská Bystrica, s. r. o.,

Kupeckého 5, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Miloslavom Šimkovičom, AK MS

s. r. o., Galandova 3, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti EWD Záhorská Bystrica, s. r. o., o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra

2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EWD Záhorská Bystrica, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v predmetnom súdnom konaní

o zaplatenie 180 917,67 € s príslušenstvom ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

Konanie sa začalo žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný

súd“) 21. augusta 2007 žalobcom (spoločnosť HARVARD REAL ESTATE COMPANY,

s. r. o.), v súčasnosti spoločnosťou Future Vox Company, Cheyenne, Wyoming, USA.

Žalobca sa žalobou domáhal uvedenej sumy s prísl. z titulu zmluvnej pokuty od žalovaného

– mestskej časti Bratislava – Záhorská Bystrica na základe dohody o urovnaní uzavretej

20. júna 2003. Okresný súd uznesením z 30. mája 2008 č. k. -40 pripustil

vstup sťažovateľky do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

3. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky malo dôjsť postupom

krajského súdu, ktorý je nečinný dva roky po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky

28. augusta 2012 zrušil rozsudok krajského súdu z 24. novembra 2011 č. k. l Cob 25/2011-

354 v spojení s opravným uznesením č. k. -380 z 5. marca 2012 a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie ešte 9. októbra 2012. Krajský súd nekonal ani napriek

dvom žiadostiam sťažovateľky o nariadenie termínu pojednávania (júl 2013 a január 2014)

a ani po podaní sťažnosti pre prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu (júl 2014), hoci

považoval jej sťažnosť za dôvodnú.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal

tento nález:

„Právo spoločnosti EWD Záhorská Bystrica, s.r.o... na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Krajským súdom v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. : porušené bolo.

Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“

Okrem toho sa sťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € a úhrady trov konania v sume 1 900,08 € vrátane DPH.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ústavný súd

ak vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal... Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala bez

zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru aby bola jeho vec

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky (ako vedľajšej účastníčky na strane

žalovaných), že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

boli porušené jej označené práva podľa a dohovoru.

9. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

10. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) sa ochrana základnému právu podľa (ale i právu podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej

moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola

doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

základného práva postupom krajského súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako

zjavne neopodstatnenú ( ). Uvedený právny názor

ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri

Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. marca 2009).

11. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd konštatuje, že hoci

skutočnosti uvádzané sťažovateľkou sú aj dôvodné, ako to vyplýva z odpovede krajského

súdu na jej sťažnosť na prieťahy z 8. augusta 2014 (pozornosti ústavného súdu neušlo, že

na základe návrhu doručeného 13. februára 2014 uznesením č. k. -458

zo 4. apríla 2014 krajský súd pripustil v zmysle ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho

súdneho poriadku vstup nového žalobcu do konania a tiež určil termín pojednávania

na 18. september 2014), ale na druhej strane celková doba konania pred krajským súdom

(dva roky) je ešte na hranici ústavnej akceptovateľnosti a poverený zástupca krajského súdu

v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky navyše uviedol, že vec bude v budúcnosti sledovať

z hľadiska „jej bezprieťahovosti a plynulosti“.

12. Ústavný súd k tomu poznamenáva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

13. októbra 2014 krajský súd už nemohol porušovať jej označené základné právo podľa

a právo podľa dohovoru z dôvodu, že spis sa v dôsledku podaného dovolania

žalovaným v druhom rade od 9. októbra 2014 nachádzal už na Najvyššom súde

Slovenskej republiky, ktorého postup sťažovateľka v petite sťažnosti nenamietala.

13. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľky proti údajnej

nečinnosti krajského súdu je zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju ústavný súd

odmietol už po jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2014