Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 105/2015
PDF · 395.48 KB
No categories available
II. ÚS 105/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2015
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca
spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , t. č.
Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby , zastúpeného
advokátkou JUDr. Evou Mišíkovou, Advokátska kancelária, Laurinská 2, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5, čl. 46
ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3
a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného
práva podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 5 Tpo 36/2014 z 23. októbra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra
2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť , t. č.
Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3
a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv
podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a základného práva podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Tpo 36/2014
z 23. októbra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva:
«Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Skalica zo dňa
5.10.2014, sp. zn. Tp 14/2014 som bol na podklade návrhu prokurátora Okresnej
prokuratúry v Skalici podľa § 72 odsek 2 Trestného poriadku z dôvodov § 71 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť 2.10.2014
od 7:15 hod. (ďalej len „uznesenie o vzatí do väzby“).
Krajský súd v Trnave na základe mojej sťažnosti proti označenému uzneseniu
sudkyne pre prípravné konanie rozhodol uznesením sp. zn. 5Tpo/37/2014 85 zo dňa
23.10.2014 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, napadnuté uznesenie
zrušil a podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku ma vzal do väzby s tým, že väzba sa bude vykonávať v ústave na výkon
väzby a započítava sa mi od okamihu zdržania obvineného, t. j. 2.10.2014
od 7.15 hod. Súčasne krajský súd podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol
môj návrh na nahradenie mojej väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka...
Sťažnosťou napádam uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 5 Tpo 37/2014
zo dňa 23.10.2014...
Krajský súd v Trnave sa v uznesení zo dňa 23.10.2014, sp. zn.: 5 Tpo 37/2014,
nevyporiadal ústavne konformným spôsobom s absenciou formálnych a materiálnych
dôvodov väzby, arbitrárnosťou uznesenia o vznesení obvinenia a s nezákonnosťou zadržania
obvineného , čím došlo k porušeniu čl. 17 ods.1, 3 a 5 ústavy SR čl. 5
ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“) a čl. 8 ods. Listiny základných práv a slobôd. Zároveň uvádzam, uznesenie
Krajského súdu Trnava nie je riadne odôvodnené čím došlo k porušeniu základného práva
obvineného podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. (nález IV. ÚS 341/2012)...
... Vo výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia sa mi v prvom bode kladie
za vinu, že som spoločne s obv. previedol tovarové zásoby spoločnosti
Z hľadiska konania, ako obligatórnej zložky objektívnej stránky
skutkovej podstaty vyšetrovaného trestného činu, nie je tento termín „previedol“ nijako
bližšie špecifikovaný konkrétnymi okolnosťami s uvedením miesta a času takéhoto konania
a iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 206 ods. 3
Z odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že rozhodujúcim dôkazom
pre vznesenie obvinenia voči mojej osobe mal byť výsluch zadržaného podozrivého
zo dňa 02.10.2014, z ktorého má vyplývať, že som spoločne s obv.
zmenšoval majetok spoločnosti v hodnote
2.800.000,EUR tým, že sme ho previedli cez „nastrčené“ spoločnosti
na spoločnosť , za ktorú som vystupoval ja. Keďže som sa uvedeného
trestného činu nedopustil (nepodieľal som sa na prevode tovarových zásob v úmysle
poškodiť veriteľov a za týmto účelom som ani nedisponoval súvisiacimi kompetenciami
a právomocami) a za spoločnosť som mal podľa dohody vystupovať len
v rámci zabezpečenia prevádzky tzv. konsignačného skladu. nemohol
vo svojej výpovedi uviesť taký dôkaz, ktorý by dostatočne odôvodnil záver, že som sa
dopustil vyšetrovaného trestného činu...
Krajský súd v Trnave pochybil rovnakým spôsobom ako prokurátor Okresnej
prokuratúry v Senici vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.10.2014, sp. zn.: 5 Tpo 36/2014, lebo
sa z hľadiska existencie materiálneho dôvodu väzby nevyporiadal s označenými
pochybeniami orgánov činných v trestnom konaní a nereagoval na dôvody, ktoré som
uviedol v sťažnosti proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Skalica
zo dňa 5.10.2014, sp. zn. Tp 14/2014, ktorým som bol podľa § 72 odsek 2 Trestného
poriadku z dôvodov § 71odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku vzatý do väzby...
Krajský súd v Trnave v uznesení zo dňa 23.10.2014, sp. zn.: 5 Tpo 3612014, si
nesplnil povinnosť súdu náležite odôvodniť rozhodnutie...
Vzhľadom na to, že sa jedná o obsahovo rozsiahly vyšetrovací spis, požiadala
o realizáciu tohto svojho práva formou žiadosti o vyhotovenie kópie celého vyšetrovacieho
spisu...
Dňa 14.11 .2014, jej bola z mailovej adresy doručená mailová
správa s nasledovným textom: „Na základe Vašej žiadosti o prefotenie vyšetrovacieho spisu
ČVS: PPZ 99/NKA FP ZA 2013 Vám oznamujem, že dňa 02.12.2014 v čase o 08.00 hod.
v Trenčíne na pracovisku P PZ na ul. Jilemnického č. 2 v budove Slovakotexu, 4. poschodie
Vám umožním obstarať si na Vaše trovy prefotenie celého vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ
99/NKA FP ZA 2013. Na tento účel Vám ako vyšetrovateľ budem plne k dispozícii.
V Trenčíne dňa 14. 11. 2014. S pozdravom: .“. Keďže takýto postup,
podľa môjho názoru nekorešponduje s obsahom ustanovenia § 69 ods. 1 Trestného
poriadku a dokonca nie je nielen procesne ale ani technicky (tak na strane mojej a aj na
strane Ministerstva vnútra SR) realizovateľný, postup vyšetrovateľa považujem za
nezákonný a porušujúci závažným spôsobom právo na moju obhajobu ako obvineného.»
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
«Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.10.2014, sp. zn. 5 Tpo 36/2014,
ktorým podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, zrušil uznesenie sudkyne pre
prípravné konanie Okresného súdu Skalica zo dňa 5.10.2014, sp. zn. Tp 14/2014 a podľa
§ 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku ma vzal do väzby s tým, že väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby
a započítava sa od okamihu zdržania obvineného, t. j. 2.10.2014 od 7.15 hod.
a ktorým krajský súd podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol môj návrh
na nahradenie mojej väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, bolo:
porušené základné právo na osobnú slobodu garantované
č. 17 ods. 1, 2, 3, 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho právo zaručené v čl. 8
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
porušené základné právo na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
,,Dohovor“) a bolo
porušené základné právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3
Podľa § 56 odsek 2 zákona číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, Ústavný súd Slovenskej
republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 5 Tpo 36/2014 zo dňa
23.10.2014.
Podľa § 56 odsek 3 písmeno c) zákona číslo 38/1993 Z. z. číslo 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov Ústavný súd Slovenskej republiky prepúšťa obvineného
z väzby.
Podľa § 56 odsek 2, 5 zákona číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, bolo nedôvodným
vzatím sťažovateľa do väzby porušené jeho základné práva, za čo sa mu priznáva primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 5.000, Eur.»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek
tomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu
na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom
súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie
konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento
zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje
na zastupovanie pred ústavným súdom.
Citované ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde výslovne ustanovuje, že
k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa
advokátom (alebo komerčným právnikom), ak zákon o ústavnom súde neustanovuje inak.
V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným
súdom. Návrhom v zmysle uvedeného ustanovenia sa rozumie každé podanie, ktorým sa
začína niektorý typ konania pred ústavným súdom, teda aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1
K sťažnosti priložené splnomocnenie pre advokáta z 2. októbra 2014 je udelené
advokátovi takto: „Zastúpený využíva svoje právo zvoliť si obhajcu podľa § 39 ods. 1
Trestného poriadku a súčasne na základe tejto dohody splnomocňuje JUDr. Evu Mišíkovú,
advokátku zapísanú do zoznamu advokátov SAK, číslo osvedčenia 6809, Laurinská 2,
811 01 Bratislava 1, aby ho zastupovala a obhajovala v trestnom konaní vedenom
na národnej kriminálnej agentúre P PZ, jednotka finančnej polície, expozitúra Západ pod
č. k.: PPZ 99/NKA FPZ ZA 2013, pre trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239
odsek 1 písmeno a), odsek 5 Trestného zákona... Táto dohoda je účinná od 2.10.2014.“
Z citovaného splnomocnenia je zrejmé, že sa vzťahuje na zastupovanie a obhajovanie
v označenom trestnom konaní a nevzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom. V danom
prípade ide o sťažnosť podanú advokátom a ústavný súd nie je povinný nedostatky
v zákonom predpísaných náležitostiach odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup
slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04).
Právny zástupca by mal byť spôsobilý skoncipovať podanie vrátane splnomocnenia
spĺňajúceho náležitosti v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré by malo byť
objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Aj v tomto ohľade naďalej
zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to
zvlášť, ak ide o osoby práva znalé.
Ústavný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v prípadoch obligatórneho zastúpenia
navrhovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom je základným procesným
prameňom práva ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Citované zákonné
ustanovenie procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpis
lex specialis) vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní pred
ústavným súdom, ktoré musia byť splnené a ktoré nie je možné zmluvne ani inak obmedziť.
Ústavný súd pripomína, že sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený
advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne
to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred
ústavným súdom (napr. IV. ÚS 409/04, II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
Ústavný súd navyše poukazuje na to, že sťažovateľ v návrhu petitu výroku napáda
rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 36/2014 z 23. októbra 2014, predložené
rozhodnutie tohto súdu sa však týka uznesenia sp. zn. 5 Tpo 37/2014. Z uvedeného podania
vyplýva nejasnosť výroku, keď osobitne v trestných konaniach je označenie a identifikácia
rozhodnutí a návrhov podstatná.
Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že je v záujme
navrhovateľov, aby k podnetu priložili čo najviac im dostupných a presne označených
dôkazov, a tým ústavný súd presvedčili, že prijatie ich podnetu na konanie vo veci samej má
svoje opodstatnenie. Ústavný súd nie je substituentom navrhovateľov pri zabezpečovaní
dôkazov ich tvrdení v podnete, ak si ich navrhovatelia môžu zabezpečiť sami (I. ÚS 35/99).
Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie
sťažovateľa konštatuje, že sťažnosť nie je objektívne spôsobilá vyvolať začatie konania,
pretože nespĺňa náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, a preto ju z uvedeného
dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2015