Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 105/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2015

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , t. č.

Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby , zastúpeného

advokátkou JUDr. Evou Mišíkovou, Advokátska kancelária, Laurinská 2, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5, čl. 46

ods. 1 a , práv podľa , ods. 3

a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného

práva podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu

v Trnave sp. zn. z 23. októbra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra

2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť , t. č.

Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3

a 5, a (ďalej len „“), práv

podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a základného práva podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 23. októbra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

«Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Skalica zo dňa

5.10.2014, sp. zn. 14/2014 som bol na podklade návrhu prokurátora Okresnej

prokuratúry v Skalici podľa z dôvodov

písmeno b) vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť 2.10.2014

od 7:15 hod. (ďalej len „uznesenie o vzatí do väzby“).

Krajský súd v Trnave na základe mojej sťažnosti proti označenému uzneseniu

sudkyne pre prípravné konanie rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa

23.10.2014 tak, že podľa , napadnuté uznesenie

zrušil a podľa z dôvodov ustanovenia

ma vzal do väzby s tým, že väzba sa bude vykonávať v ústave na výkon

väzby a započítava sa mi od okamihu zdržania obvineného, t. j. 2.10.2014

od 7.15 hod. Súčasne krajský súd podľa zamietol

môj návrh na nahradenie mojej väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka...

Sťažnosťou napádam uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.:

zo dňa 23.10.2014...

Krajský súd v Trnave sa v uznesení zo dňa 23.10.2014, sp. zn.: ,

nevyporiadal ústavne konformným spôsobom s absenciou formálnych a materiálnych

dôvodov väzby, arbitrárnosťou uznesenia o vznesení obvinenia a s nezákonnosťou zadržania

obvineného , čím došlo k porušeniu , 3 a 5 SR

ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„Dohovor“) a čl. 8 ods. Listiny základných práv a slobôd. Zároveň uvádzam, uznesenie

Krajského súdu Trnava nie je riadne odôvodnené čím došlo k porušeniu základného práva

obvineného podľa SR. (nález )...

... Vo výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia sa mi v prvom bode kladie

za vinu, že som spoločne s obv. previedol tovarové zásoby spoločnosti

Z hľadiska konania, ako obligatórnej zložky objektívnej stránky

skutkovej podstaty vyšetrovaného trestného činu, nie je tento termín „previedol“ nijako

bližšie špecifikovaný konkrétnymi okolnosťami s uvedením miesta a času takéhoto konania

a iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 206 ods. 3

...

Z odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že rozhodujúcim dôkazom

pre vznesenie obvinenia voči mojej osobe mal byť výsluch zadržaného podozrivého

zo dňa 02.10.2014, z ktorého má vyplývať, že som spoločne s obv.

zmenšoval majetok spoločnosti v hodnote

2.800.000,EUR tým, že sme ho previedli cez „nastrčené“ spoločnosti

na spoločnosť , za ktorú som vystupoval ja. Keďže som sa uvedeného

trestného činu nedopustil (nepodieľal som sa na prevode tovarových zásob v úmysle

poškodiť veriteľov a za týmto účelom som ani nedisponoval súvisiacimi kompetenciami

a právomocami) a za spoločnosť som mal podľa dohody vystupovať len

v rámci zabezpečenia prevádzky tzv. konsignačného skladu. nemohol

vo svojej výpovedi uviesť taký dôkaz, ktorý by dostatočne odôvodnil záver, že som sa

dopustil vyšetrovaného trestného činu...

Krajský súd v Trnave pochybil rovnakým spôsobom ako prokurátor Okresnej

prokuratúry v Senici vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.10.2014, sp. zn.: , lebo

sa z hľadiska existencie materiálneho dôvodu väzby nevyporiadal s označenými

pochybeniami orgánov činných v trestnom konaní a nereagoval na dôvody, ktoré som

uviedol v sťažnosti proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Skalica

zo dňa 5.10.2014, sp. zn. 14/2014, ktorým som bol podľa Trestného

poriadku z dôvodov sek 1 písmeno b) vzatý do väzby...

Krajský súd v Trnave v uznesení zo dňa 23.10.2014, sp. zn.: , si

nesplnil povinnosť súdu náležite odôvodniť rozhodnutie...

Vzhľadom na to, že sa jedná o obsahovo rozsiahly vyšetrovací spis, požiadala

o realizáciu tohto svojho práva formou žiadosti o vyhotovenie kópie celého vyšetrovacieho

spisu...

Dňa 14.11 .2014, jej bola z mailovej adresy doručená mailová

správa s nasledovným textom: „Na základe Vašej žiadosti o prefotenie vyšetrovacieho spisu

ČVS: PPZ 99/NKA FP ZA 2013 Vám oznamujem, že dňa 02.12.2014 v čase o 08.00 hod.

v Trenčíne na pracovisku P PZ na ul. Jilemnického č. 2 v budove Slovakotexu, 4. poschodie

Vám umožním obstarať si na Vaše trovy prefotenie celého vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ

99/NKA FP ZA 2013. Na tento účel Vám ako vyšetrovateľ budem plne k dispozícii.

V Trenčíne dňa 14. 11. 2014. S pozdravom: .“. Keďže takýto postup,

podľa môjho názoru nekorešponduje s obsahom ustanovenia § 69 ods. 1 Trestného

poriadku a dokonca nie je nielen procesne ale ani technicky (tak na strane mojej a aj na

strane Ministerstva vnútra SR) realizovateľný, postup vyšetrovateľa považujem za

nezákonný a porušujúci závažným spôsobom právo na moju obhajobu ako obvineného.»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

«Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.10.2014, sp. zn. ,

ktorým podľa , zrušil uznesenie sudkyne pre

prípravné konanie Okresného súdu Skalica zo dňa 5.10.2014, sp. zn. 14/2014 a podľa

z dôvodov ustanovenia Trestného

poriadku ma vzal do väzby s tým, že väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby

a započítava sa od okamihu zdržania obvineného, t. j. 2.10.2014 od 7.15 hod.

a ktorým krajský súd podľa zamietol môj návrh

na nahradenie mojej väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, bolo:

porušené základné právo na osobnú slobodu garantované

č. 17 ods. 1, 2, 3, 5 a , ods. 3, ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho právo zaručené v čl. 8

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,

porušené základné právo na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

,,Dohovor“) a bolo

porušené základné právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3

.

Podľa zákona číslo o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, Ústavný súd Slovenskej

republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.: zo dňa

23.10.2014.

Podľa písmeno c) zákona číslo číslo

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov Ústavný súd Slovenskej republiky prepúšťa obvineného

z väzby.

Podľa , zákona číslo o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, bolo nedôvodným

vzatím sťažovateľa do väzby porušené jeho základné práva, za čo sa mu priznáva primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 5.000, Eur.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek

tomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom

súde.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Podľa sa k návrhu na začatie

konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento

zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje

na zastupovanie pred ústavným súdom.

Citované ustanovenie výslovne ustanovuje, že

k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa

advokátom (alebo komerčným právnikom), ak neustanovuje inak.

V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným

súdom. Návrhom v zmysle uvedeného ustanovenia sa rozumie každé podanie, ktorým sa

začína niektorý typ konania pred ústavným súdom, teda aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

.

K sťažnosti priložené splnomocnenie pre advokáta z 2. októbra 2014 je udelené

advokátovi takto: „Zastúpený využíva svoje právo zvoliť si obhajcu podľa § 39 ods. 1

a súčasne na základe tejto dohody splnomocňuje JUDr. Evu Mišíkovú,

advokátku zapísanú do zoznamu advokátov SAK, číslo osvedčenia 6809, Laurinská 2,

811 01 Bratislava 1, aby ho zastupovala a obhajovala v trestnom konaní vedenom

na národnej kriminálnej agentúre P PZ, jednotka finančnej polície, expozitúra Západ pod

č. k.: PPZ 99/NKA FPZ ZA 2013, pre trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239

odsek 1 písmeno a), odsek 5 ... Táto dohoda je účinná od 2.10.2014.“

Z citovaného splnomocnenia je zrejmé, že sa vzťahuje na zastupovanie a obhajovanie

v označenom trestnom konaní a nevzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom. V danom

prípade ide o sťažnosť podanú advokátom a ústavný súd nie je povinný nedostatky

v zákonom predpísaných náležitostiach odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania ().

Právny zástupca by mal byť spôsobilý skoncipovať podanie vrátane splnomocnenia

spĺňajúceho náležitosti v zmysle , ktoré by malo byť

objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Aj v tomto ohľade naďalej

zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to

zvlášť, ak ide o osoby práva znalé.

Ústavný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v prípadoch obligatórneho zastúpenia

navrhovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom je základným procesným

prameňom práva ustanovenie . Citované zákonné

ustanovenie procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpis

lex specialis) vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní pred

ústavným súdom, ktoré musia byť splnené a ktoré nie je možné zmluvne ani inak obmedziť.

Ústavný súd pripomína, že sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený

advokátom. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne

to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred

ústavným súdom (napr. , , ).

Ústavný súd navyše poukazuje na to, že sťažovateľ v návrhu petitu výroku napáda

rozhodnutie krajského súdu sp. zn. z 23. októbra 2014, predložené

rozhodnutie tohto súdu sa však týka uznesenia sp. zn. . Z uvedeného podania

vyplýva nejasnosť výroku, keď osobitne v trestných konaniach je označenie a identifikácia

rozhodnutí a návrhov podstatná.

Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že je v záujme

navrhovateľov, aby k podnetu priložili čo najviac im dostupných a presne označených

dôkazov, a tým ústavný súd presvedčili, že prijatie ich podnetu na konanie vo veci samej má

svoje opodstatnenie. Ústavný súd nie je substituentom navrhovateľov pri zabezpečovaní

dôkazov ich tvrdení v podnete, ak si ich navrhovatelia môžu zabezpečiť sami ().

Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľa konštatuje, že sťažnosť nie je objektívne spôsobilá vyvolať začatie konania,

pretože nespĺňa náležitosti predpísané , a preto ju z uvedeného

dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2015