Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 644/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra

Dobríka o sťažnosti , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Emílou Korčekovou, advokátska kancelária, L. Novomeského 25,

Pezinok, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 700 €

(slovom sedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 283,90 € (slovom dvestoosemdesiattri eur a deväťdesiat centov)

na účet advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, advokátska kancelária, L. Novomeského 25,

Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

uznesením č. k. zo 4. novembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Následne ústavný súd 25. novembra 2014 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa

k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 19. januára 2015. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis, vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou

úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto

podstatné skutočnosti:

„04.04.2008 podal navrhovateľ návrh ma začatie konania,

11.04.2008 súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu navrhovateľa,

25.05.2010 MS SR doručilo svoje vyjadrenie k návrhu a zároveň sa ospravedlnilo

svoju neúčasť na pojednávaní dňa 27.05.2010 pričom súhlasilo, aby súd rozhodol o žalobe

na základe listinných dôkazov v jeho neprítomnosti,

dňa 27.05.2010 navrhovateľ na pojednávaní doplnil žalobný návrh a upravil petit

na sumu 16.596,95 EUR, súd pojednávanie odročil na 21.09.2010 z dôvodu potreby

rozhodnúť o zmene petitu,

28.06.2010 súd rozhodol o návrhu na zmenu petitu,

10.08.2010 navrhovateľ rozšíril žalobný návrh,

21.09.2010 súd odročil pojednávanie na 23.11.2010 z dôvodu ospravedlnenej

neprítomnosti odporcu a z dôvodu potreby rozhodnúť o rozšírení žaloby,

27.09.2010 súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu,

23.11.2010 sa konalo nariadené pojednávania v neprítomnosti odporcu, na ktorom

bol vypočutý navrhovateľ,

06.12.2010 súd požiadal Daňový úrad Bratislava II o poskytnutie informácie,

27.12.2010 bola doručená odpoveď Daňového úradu Bratislava II,

30.03.2010 navrhovateľ doplnil žalobný návrh a upravil petit na istinu 218.074,47

EUR a nemajetkovú ujmu vo výške 250.000, EUR,

27.01.2011 súd pripustil zmenu petitu v zmysle podania navrhovateľa,

08.03.2011 bolo súdne pojednávanie odročené za účelom predvolania svedka,

24.05.2011 sa konalo súdne pojednávanie, na ktorom bol vypočutý svedok a zároveň

odporca navrhol vstup vedľajšieho účastníka súdneho exekútora,

01.06.2011 súd vyzval , súdneho exekútora na vyjadrenie,

či súhlasí so vstupom do konania ako vedľajšieho účastníka na starne odporcu,

10.06.2011 bol doručený súhlas exekútora so vstupom

do konania,

20.07.2011 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka ,

súdneho exekútora do konania na strane odporcu,

25.07.2011 navrhovateľ doručil do súdneho spisu zmenu žalobného návrhu a návrh

na vypočutie svedkov, keď žiadal priznať istinu 218.074,47 EUR a nemajetkovú ujmu

vo výške 218.074,47 EUR,

08.08.2011 navrhovateľ podal odvolanie voči pripusteniu vstupu vedľajšieho

účastníka , súdneho exekútora do konania na strane odporcu,

14.09.2011 bolo doručené vyjadrenie , súdneho exekútora,

23.09.2011 bol spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní voči

uzneseniu o pripustení vedľajšieho účastníka zo dňa 20.07.2011,

30.11.2011 odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil; spis vrátený 15.12.2011,

12.01.2012 odporca podal návrh na zloženie preddavku v zmysle § 141a O.s.p,

16.03.2012 súd vyzval odporcu, aby odôvodnil právny záujem vedľajšieho účastníka

na výsledku sporu,

29.09.2012 súd zisťoval vlastnícke vzťahy navrhovateľa prostredníctvom GKÚ

Bratislava,

dňa 07.11.2012 súd ďalej zisťoval majetkové pomery navrhovateľa nazretím do spisu

a vyhotovením fotokópií listín potrebných na rozhodnutie v zmysle § 141a

,

dňa 21.01.2013 súd pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle podania doručeného

súdu dňa 25.07.2011,

21.01.2013 súd uznesením zaviazal navrhovateľa na zloženie preddavku v zmysle

,

21.01.2013 súd urgoval odporcu na odôvodnenie právneho záujmu vedľajšieho

účastníka na výsledku sporu,

15.03.2013 bolo doručené vyjadrenie odporcu na výzvu súdu ohľadne právneho

záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu,

03.05.2013 súd uznesením rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka

, je prípustný,

03.05.2013 súd konanie v zmysle zastavil,

28.05.2013 súd vydal opravné uznesenie v časti označenia navrhovateľa,

10.06.2013 bolo podané odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu o zastavení konania

zo dňa 03.05.2013,

14.10.2013 navrhovateľ doručil doplnenie odvolania,

15.10.2013 spis bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie,

27.02.2014 odvolací súd vrátil spis bez rozhodnutia s prípisom, aby prvostupňový

súd doručil opravné uznesenie zo dňa 03.05.2013 vedľajšiemu účastníkovi a následne spis

opätovne predložil odvolaciemu súdu,

16.06.2014 súd opätovne predložil spis odvolaciemu súdu,

30.06.2014 odvolací súd zrušil uznesenie prvostupňového súdu o zastavení konania

z dôvodu nezloženia preddavku v zmysle “

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený 19. januára 2015, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že „sa jedná o vec

po skutkovej i právnej stránke zložitú. Navrhovateľ v konaní sp. zn. žaluje

Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR za nesprávny úradný

postup súdneho exekútora znehodnotením pohľadávky navrhovateľa v súvislosti

s konkurzným konaním.

... Celkovú dĺžku konania ovplyvnilo aj správanie účastníkov, keď sa odporca 3 krát

neustanovil na pojednávanie (dňa 27.05.2010, 21.09.2010 a23.11.2010), ďalej početné

procesné návrhy účastníkov (4 krát zmena petitu, návrh na vstup vedľajšieho účastníka,

návrh na zloženie preddavku v zmysle ). Predĺženie konania bolo zapríčinené

aj tým, že v konaní došlo dva krát k zmene zákonného sudcu. Na dĺžku konania mala vplyv

aj zložitosť aplikácie procesného ustanovenia berúc do úvahy nejednotnú

rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov.“.

Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v liste doručenom ústavnému súdu 2. februára 2015

súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu , v ktorom sťažovateľ je žalobcom

a Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky

žalovaným, ktorého predmetom je nesprávny úradný postup súdneho exekútora

znehodnotením pohľadávky sťažovateľa v súvislosti s konkurzným konaním, ústavný súd

pripúšťa, že dĺžka konania mohla byť závislá od skutkovej či právnej náročnosti

prerokovávanej veci, hoci obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende

všeobecného súdnictva. Napriek uvedenému ďalej dodáva, že samotnou skutkovou

a právnou zložitosťou prerokovávanej veci však nie je možné ospravedlniť doterajšiu dĺžku

napadnutého konania.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľove početné (celkom 4) procesné návrhy

na zmenu petitu žaloby v priebehu konania, čiastočne prispeli k doterajšej dĺžke

napadnutého konania, pričom jeden z týchto návrhov sťažovateľa bol doručený priamo

na pojednávaní, ktoré bolo potrebné z uvedeného dôvodu odročiť. Sťažovateľovi však

nemožno vyčítať to, že využil svoje právo podať opravný prostriedok ̶odvolanie

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o pripustení vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného (doručené okresnému súdu 8. augusta 2011), na druhej strane je však potrebné

poukázať na to, že ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil, že v dôsledku

uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie

konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani

štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (, , ).

V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodovanie súdov (aj odvolacieho)

o procesných návrhoch sťažovateľa, ktoré prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania,

ústavný súd zohľadnil pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia, ktoré sťažovateľovi

týmto nálezom priznal.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu

a Okresného súdu Bratislava I.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil a identifikoval len jedno obdobie

neodôvodnenej nečinnosti v celkovom trvaní približne dvadsaťštyri mesiacov. Tým

obdobím nečinnosti bolo obdobie od výzvy okresného súdu adresovanej žalovanému

na vyjadrenie sa k žalobe z 11. apríla 2008 do uskutočnenia prvého pojednávania vo veci

samej 27. mája 2011.

Ústavný súd zastáva názor, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ).

Ústavný súd zároveň konštatuje, že aj keď postup okresného súdu v nasledujúcom

období bol v zásade plynulý, bez evidentnej nečinnosti, vychádzajúc z doterajšej dĺžky

napadnutého konania a štádia, v ktorom sa nachádza, je nutné konštatovať, že konanie ako

celok je poznačené nesústredenou a neefektívnou činnosťou.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené

pod sp. zn. , došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru (bod 1

výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola rozhodovania ústavného súdu

o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 500

€, ktoré odôvodnil tým, že napadnutým konaním mu vznikla nemajetková ujma a napadnuté

konanie „nadobudlo charakter odmietnutia spravodlivosti“, pričom všeobecný súd „musí

vedieť, že kompenzačné veci je povinný prejednať a rozhodnúť v súlade s judikatúrou ESĽP

urýchlene, spravodlivo do 11 ich mesiacov, čo evidentne doposiaľ nesplnil... čo je aj

z ústavného hľadiska neudržateľné a neakceptovateľné“. Ďalej sťažovateľ výšku

požadovaného zadosťučinenia odôvodňoval tým, že „čo je pre sťažovateľa v hre“,

s poukazom na „aktuálnu judikatúru ESĽP, najmä ak kompenzačné konanie a odškodnenie

sťažovateľa (obete nezákonného konania exekútora – teda štátu) nesplnilo požiadavku

primeranej lehoty“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť v trvaní 24 mesiacov, berúc do úvahy predmet konania

na okresnom súde, ako aj na skutočnosť, že sťažovateľ čiastočne prispel k predĺženiu

konania, ale najmä na nedostatočné odôvodnenie žiadosti sťažovateľa, ústavný súd

považoval priznanie sumy 700 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

(bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa si

uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 283,90 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky, a vychádzal pritom z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta

(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby

1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013

v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňa

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za dva úkony podľa vyhlášky

vykonané v roku 2014.

Náhrada trov konania uplatnená sťažovateľom nepresahuje sumu, ktorú vypočítal

ústavný súd, preto ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v požadovanej

sume 283,90 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyni sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2015