Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 312/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Miroslava Duriša a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , proti postupu Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. a uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 29. novembra 2024 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 23. decembra 2024 domáha vyslovenia porušenia a (ďalej len „“) a základných práv podľa a postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a porušenia a a 4 a základných práv podľa , , a a práv podľa a 2, a 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 29. novembra 2024. Navrhuje zrušiť jemu napadnutým uznesením krajského súdu nariadený probačný dohľad, ako aj uložené povinnosti.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn. z 30. októbra 2024 rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby. Na základe sťažovateľom podanej sťažnosti krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. z 29. novembra 2024 podľa prvostupňové unesenie zrušil, sťažovateľa prepustil z väzby na slobodu a podľa nariadil nad ním dohľad probačného a mediačného úradníka. Zároveň krajský súd sťažovateľovi uložil adekvátne povinnosti.

3. Probačné konanie je proti sťažovateľovi vedené pod sp. zn. .

II.

Argumentácia sťažovateľa

4. Sťažovateľ namieta, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. nereagoval na jeho e-mailom podané žiadosti o vykonanie vychádzok, o ktoré požiadal 13. decembra 2024 na 14. a 15. december 2024, 15. decembra 2024 na 17. a 18. december 2024 a 16. decembra 2024 na 16. december 2024, a tak mu nebolo umožnené vychádzky vykonať.

5. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu sťažovateľ nachádza v skutočnosti, že v jeho prípade neexistovali žiadne dôvody väzby, a teda ani dôvody na jej nahradenie dohľadom probačného a mediačného úradníka. Podľa jeho názoru neexistovali ani žiadne dôvody na jeho trestné stíhanie. Napadnuté druhostupňové rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné. Vytýka mu tiež skutočnosť, že proti nemu nebol prípustný opravný prostriedok. Ním uložené povinnosti vníma ako stanovené nad „limit ustanovení “.

6. Za nezákonný považuje aj postup polície pri jeho „zatknutí“ na základe vydaného zatýkacieho rozkazu, keď s jeho obsahom nebol oboznámený a nebol ani poučený o svojich právach. Tvrdí, že v relevantnom čase mu nebol umožnený „prístup“ k obhajcovi, zistenie jeho totožnosti políciou a krajským súdom považuje taktiež za nezákonné, a to z dôvodu nesprávneho uvedenia aktuálneho a rodného priezviska.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní v prvom rade preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania [ o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)], všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

8. Jednou z procesných podmienok konania pred ústavným súdom je povinnosť navrhovateľa byť zastúpený advokátom, ak ním sám navrhovateľ nie je ( a ). Podľa k návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.

9. Aktuálna ústavná sťažnosť bola zjavne signovaná a podaná samotným sťažovateľom s tým, že k nej bolo pripojené „Plnomocenstvo“, ktorým sťažovateľ 23. decembra 2024 splnomocnil , , , aby ho zastupovala v konaní pred ústavným súdom.

10. Zo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti (predmetnej ústavnej sťažnosti sťažovateľa predchádza jeho 40 podaní), ako aj z napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd zistil, že fyzická osoba s rodným číslom je v registri fyzických osôb vedená ako

, , a že táto osoba bola s účinnosťou

od 23. apríla 2022 vyčiarknutá zo zoznamu advokátov (por. skoršie rozhodnutia vo veciach ústavných sťažností sťažovateľa, napr. , , , ). Rovnako ústavný súd považoval za preukázané, že sťažovateľom splnomocnená osoba , (t. j. jeho matka) nie je advokátkou (pozri ).

11. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ už nie je v súčasnosti advokátom ( zákona ústavnom súde) a zároveň nie je v konaní pred ústavným súdom advokátom zastúpený ( v spojení s ). Táto okolnosť zakladá dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa .

12. Ústavný súd sťažovateľa na odstránenie nedostatku v právnom zastúpení nevyzýval, a to z nasledujúcich dôvodov: 12.1. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v ústavnej sťažnosti absentuje relevantná ústavnoprávna argumentácia [( v spojení s ]. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu je dostatočne zrejmé, že popri uvedení petitu je ďalšou povinnosťou sťažovateľa, aby svoju ústavnú sťažnosť náležite odôvodnil, t. j. aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie ústavnej sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nedostatok odôvodnenia ústavnej sťažnosti vyvoláva významné procesné dôsledky (m. m. , , , ). 12.2. Argumentácia obsiahnutá v predmetnej ústavnej sťažnosti je vedená výlučne vo všeobecnej rovine námietky, ktorá vyjadruje sťažovateľovu subjektívnu nespokojnosť s nečinnosťou súdu v predmetnej veci. Strohé tvrdenie, že na žiadosti sťažovateľa (o vychádzku) okresný súd nereagoval, nedosahuje požadovanú minimálnu kvalitu obligátnej právnej argumentácie, keďže bez bližšej konkretizácie právnych hľadísk prezentovanej skutočnosti a definovania jej negatívneho dopadu na základné práva alebo slobody sťažovateľa spôsobuje absenciu východiska tvoriaceho predmet prieskumu ústavným súdom z hľadiska požadovanej ochrany základných práv a slobôd.

13. Podľa názoru ústavného súdu ani tu za danej situácie neprichádzala do úvahy výzva na odstránenie tohto nedostatku návrhu podľa vzhľadom na to, že v danom prípade sa nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí netýka formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale esenciálnej obsahovej náležitosti (nedostatočného odôvodnenia). Označené ustanovenie totiž slúži na odstraňovanie najmä formálnych nedostatkov návrhu, nie však jeho samotnej podstaty (m. m. ).

14. Navyše, postup ústavného súdu pri konštatovaní nedostatku odôvodnenia ústavnej sťažnosti (rovnako aj nedostatku právneho zastúpenia) musí byť sťažovateľovi vzhľadom na množstvo ním doteraz podaných ústavných sťažností, doručených odpovedí a poučení zo strany ústavného súdu už takmer notoricky známy.

15. Za takejto situácie je daný dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti v tejto časti pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí podľa .

16. Vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv podľa a dohovoru napadnutým unesením krajského súdu sp. zn. z 29. novembra 2024 ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa takmer identickou ústavnou sťažnosťou pre porušenie rovnakých práv tým istým rozhodnutím krajského súdu obrátil na ústavný súd už 16. decembra 2024, o ktorej sa vedie dosiaľ neskončené konanie pod sp. zn. .

17. Podľa návrh na začatie konania je neprípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná. Podľa ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ktorý je neprípustný.

18. Z citovanej právnej úpravy teda vyplýva, že konaniu o tejto časti ústavnej sťažnosti bráni prekážka začatého konania – litispendencia – predstavujúca nedostatok podmienky konania.

19. S prihliadnutím na všetky dosiaľ uvedené zistenia ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol pri vzájomnej kumulácii dôvodov podľa pre nedostatok právneho zastúpenia, podľa pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí a podľa pre jej neprípustnosť, a to bez predchádzajúcej výzvy podľa .

20. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami uvedenými v návrhu na rozhodnutie, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2025

Jana Baricová

predsedníčka senátu