Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Toš/6/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému V. F.

a spol. pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1,

ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na verejnom zasadnutí 30. mája 2007

v Bratislave o odvolaniach obžalovaného V. F. a obhajcu obžalovaného F. M.

JUDr. J. L. proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 10. januára 2007, sp. zn.

PK , rozhodol

t a k t o :

Podľa účinného do 1. januára 2006 odvolania obžalovaného

V. F. a obhajcu obžalovaného F. M. JUDr. J. L. s a z a m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e .

Špeciálny súd v Pezinku (ďalej len špeciálny súd) rozsudkom z 10. januára

2007, sp. zn. PK , uznal obžalovaných V. F., F. M. a Ing. M. Š.

za vinných z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250

ods.1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že

- obžalovaný V. F. od presne nezistenej doby najskôr od 15. augusta 1997

do 4. februára 2002, ako predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti H. a.s.,

do 9. januára 2002 vedenej pod obchodným menom H. o.c.p., akciová spoločnosť,

a od 6. novembra 1997 i ako konateľ obchodnej spoločnosti B. s.r.o.,

- obžalovaný F. M. od presne nezistenej doby najskôr od 17. februára 1997

do 4. februára 2002, ako konateľ obchodnej spoločnosti B. s.r.o., do 5. novembra

1997 vedenej pod obchodným menom B., spoločnosť s ručením obmedzeným K.

2

a od 15. augusta 1997 i ako podpredseda predstavenstva obchodnej spoločnosti H.

a.s., do 9. januára 2002 vedenej

pod obchodným menom H. o.c.p., akciová spoločnosť,

- obžalovaný Ing. M. Š. od presne nezistenej doby najskôr od 6. novembra

1997 do 4. februára 2002, ako konateľ obchodnej spoločnosti B. s.r.o. a od 23. júna

2000 i ako člen predstavenstva obchodnej spoločnosti H. a.s., do 9. januára 2002

vedenej pod obchodným menom H. o.c.p., akciová spoločnosť,

po vzájomnej dohode a za vzájomnej súčinnosti v sídlach týchto obchodných

spoločností v K. a v sídlach pobočiek obchodnej spoločnosti B. s.r.o.

na rôznych miestach v Slovenskej republike, prostredníctvom splnomocnených

zamestnancov, pod zámienkou uzatvárania zmlúv o tichom spoločenstve a zmlúv

o pôžičke, vylákali od presne neurčeného počtu osôb finančné prostriedky vo forme

vkladov tak, že i s využitím rozsiahlej reklamy v rôznych printových a elektronických

médiách predstierali, že disponujú takými podnikateľskými projektmi a takým

personálnym a materiálnym vybavením, že ich peniaze budú investované

a podnikateľskými aktivitami zhodnotené a že im z toho budú vrátené v dohodnutej

dobe i s úrokmi a s výnosmi zo zisku až do výšky 53 % za rok, hoci vedeli,

že vzhľadom na nízku rentabilnosť ich podnikateľských aktivít a vykazovaný záporný

hospodársky výsledok sľubované zhodnotenie z týchto aktivít nebudú môcť splniť,

pričom sa spoliehali, že vklady s dohodnutými úrokmi vrátia z peňazí vložených

ďalšími vkladateľmi, takto získané finančné prostriedky nevrátili, čím na škodu

najmenej 123 204 poškodených osôb v prospech seba prostredníctvom obchodných

spoločností H. a.s. a B. s.r.o. neoprávnene získali, obžalovaní V. F. a F. M., na

základe celkového počtu 245 858 uzatvorených zmlúv 14 458 106 289 Sk, pričom

obžalovaný Ing. M. Š. sa podieľal z celkového počtu na 225 610 uzatvorených

zmluvách sumou 14 044 100 861 Sk.

Špeciálny súd ich za to odsúdil:

Obžalovaného V. F. a F. M.

3

Podľa účinného do 1. januára 2006 k trestu

odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa účinného do 1. januára 2006

na výkon trestu odňatia slobody obidvoch obžalovaných zaradil do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa účinného do 1. januára 2006

obžalovaným V. F. a F. M. uložil trest prepadnutia majetku.

Obžalovaného Ing. M. Š.

Podľa účinného do 1. januára 2006 k trestu

odňatia slobody na 7 (sedem) rokov.

Podľa s použitím

účinného do 1. januára 2006 na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Naproti tomu špeciálny súd

obžalovanú Ing. A. M., narodenú X. v N. R., trvalo bytom K.,

podľa účinného do 1. januára 2006

oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII Gv 207/04, zo 6. júna 2005,

pre skutok obžalobou právne posúdený ako trestný čin porušovania

záväzných pravidiel hospodárskeho styku spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,

a trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa

ods. 2, , , v obidvoch prípadoch účinného

do 1. januára 2006,

4

ktorý mala spáchať spoločne s obvinenými V. F., F. M. a Ing. M. Š. tým,

že od 23. júna 2000 do 18. októbra 2001 ako členka predstavenstva obchodnej

spoločnosti H. v rozpore s ustanoveniami § 44 ods. 1, ods. 2 a § 45 ods. 1

o nekalej súťaži, prostredníctvom printových

a elektronických médií šírili v Slovenskej republike masívnu a agresívnu reklamu,

v ktorej v rozpore so skutočnosťou predstierali, že spoločnosti H. a B. disponujú

takými podnikateľskými projektmi a takým personálnym a materiálnym substrátom,

že sú spôsobilé zhodnocovať vklady fyzických osôb v neštandartne vysokej miere,

pričom na základe tejto reklamy prijímali v pobočkách B. po celom území Slovenska,

špeciálne zriadenými na tento účel, v rozpore s ustanovením § 1 ods. 1 písm. a/

zákona č. 21/92 Zb. o bankách i so živnostenským oprávnením uvedených

spoločností od fyzických osôb vklady, a to na základe rôznych typov zmlúv, pričom

predstierali, že ich vklady budú podnikateľskými aktivitami zhodnotené až do výšky

58 % hoci vedeli, že vzhľadom na charakter ich podnikateľských aktivít

a vykazovaných hospodárskych výsledkov sľubované zhodnotenie nebudú môcť

splniť a na vyplácanie splatných istín a úrokov v skutočnosti použili peniaze získané

od neskorších vkladateľov. V období od 15. augusta 1997 do 4. februára 2002 bola

takýmto spôsobom na základe 856 006 zmlúv získaná celková suma 62 783 192 559

Sk, pričom – obvinení V. F. a F. M. zodpovedajú za to, že v období od 15. augusta

1997 do 4. februára 2002 zo 65 348 zmlúv uzatvorených z H. a zo 180 510 zmlúv

so spoločnosťou B., nebola klientom vyplatené istina, čím im vznikla škoda

14 458 106 289 Sk, - obvinený Ing. M. Š. zodpovedá za to, že v období od 23. júna

2000 do 4. februára 2002 zo 62 605 zmlúv uzatvorených s H. a zo 163 005 zmlúv

uzatvorených s B. nebola klientom vyplatené istina, čím im vznikla škoda

14 044 100 861 Sk, obvinená Ing. A. M. zodpovedá za to, že v období od 23. júna

2000 do 18. októbra 2001 z 29 200 zmlúv uzatvorených s H. nebola klientom

vyplatená istina, čim im vznikla škoda 1 958 878 640 Sk,

preto, že nebolo dokázané, že tento skutok spáchala obžalovaná.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie

obžalovaný V. F. a obhajca obžalovaného F. M. JUDr. J. L..

5

Obžalovaný V. F. odôvodnil podané odvolanie v osobitných písomných

podaniach jednak sám a jednak prostredníctvom obhajkyne JUDr. M. Š..

Obžalovaný V. F. sám vytýkal tieto procesnoprávne a hmotnoprávne

pochybenia v doterajšom konaní :

1.) že, celé súdne konanie bolo vykonané nepríslušným, a teda nezákonným

súdom, keďže obžaloba bola podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici

s právomocou Špeciálneho súdu;

2.) že, Krajský súd v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu po podaní

obžaloby postupoval v rozpore so zákonom, keď trestnú vec Špeciálnemu súdu

v Pezinku postúpil len prípisom a nie uznesením o postúpení veci podľa § 222 ods. 1

účinného do 1. januára 2006;

3.) že, existujú pochybnosti o nezaujatosti sudcov Špeciálneho súdu v Pezinku

JUDr. R. S., JUDr. I. K. a Z. C. ako aj prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky JUDr. J. P. a JUDr. J. Š., keďže tieto

mená sa v značnom rozsahu nachádzajú v mennom zozname poškodených;

4.) že, Špeciálny súd v Pezinku po predbežnom prejednaní obžaloby

na neverejnom zasadnutí konanom 15. novembra 2005 postupom podľa

účinného do 1. januára 2006 nevrátil vec prokurátorovi

na došetrenie, ale naopak napriek existencii viacerých závažných chýb z prípravného

konania nariadil vo veci hlavné pojednávanie, pritom

- chýbal súhlas poškodených s trestným stíhaním podľa účinného

do 1. januára 2006;

- Ing. M. M. bol vo veci pribratý za znalca v čase, keď ešte nebol zapísaný do

zoznamu znalcov;

6

- databázy zo serverov a počítačov firiem H. a.s., a B. s. r. o., boli zaisťované 5.

februára 2002, i keď príkaz na vykonanie tohto procesného úkonu bol príslušným

súdom vydaný až 6. februára 2002,

- výsluch svedkov Mgr. I. B., Ing. M. H., Ing. M. O., Ing. J. M. a Ing. I. P. bol

vykonaný pred začatím trestného stíhania a vznesenia obvinenia;

5.) že v dobe od 12. decembra 2005 do 26. apríla 2006 došlo zo strany

špeciálneho súdu k nezákonným obštrukciám, ktoré mali za následok štvormesačný

prieťah v konaní;

6.) že, hlavné pojednávanie po 26. apríli 2006 vykonal nezákonný senát, keďže

proti jeho členom v tento deň bola vznesená námietka zaujatosti a tento senát

špeciálneho súdu vo veci ďalej konal napriek tomu, že o sťažnosti proti jeho

rozhodnutiu o tejto námietke nebolo rozhodnuté nadriadeným súdom

(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. );

7.) že špeciálny súd pri posúdení otázky trestnosti činu ignoroval povinnosť

hodnotiť starý a nový v komplexe jeho všeobecnej a osobitnej časti;

8.) že špeciálny súd opomenul prihliadnuť k naplneniu okolnosti vylučujúcej

protiprávnosť činu, ktorou bol súhlas poškodených;

9.) že vykonaným dokazovaním vôbec nebolo preukázané,

- že by on osobne „lákal a vyberal“ investičné zdroje pre H. a B.;

- že by on osobne sľuboval zhodnotenie investičných zdrojov konkrétnou

investíciou a ich vrátenie;

- že by on osobne alebo prostredníctvom splnomocnencov vstupoval

do nejakého obchodno – záväzkového alebo občiansko – záväzkového

vzťahu s poškodenými;

7

- že by on osobne neoprávnene získal 14,5 miliárd Sk a teda v takejto

výške spôsobil škodu;

10.) že špeciálny súd pri ustálení skutkového stavu veci vychádzal len z výpovedí

spoluobžalovaného Ing. M. Š., ktorý v snahe získať výhody v podobe uloženia

miernejšieho trestu a z dôvodu osobnej pomsty uvádzal nepravdivé skutočnosti;

11.) v neposlednom rade poukázal na celý rad rozhodnutí publikovaných

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

viažucich sa k skutkovej podstate trestného činu podvodu.

Obžalovaný V. F. prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. M. Š. vytýkal okrem

už vyššie uvedených tieto ďalšie procesnoprávne a hmotnoprávne pochybenia

v doterajšom konaní :

12.) že vo veci boli začaté dve rôzne trestné konania pod rôznymi spisovými

značkami, a to 4. februára 2002 a 28. februára 2002, pričom dôkazy vykonané

v prvom z nich špeciálny súd považoval za právne relevantné aj v druhom z nich

napriek tomu, že procesne nedošlo k žiadnemu spojeniu týchto vecí;

13.) že zo strany vyšetrovateľov nebolo umožnené obžalovanému oboznámiť

sa s výsledkami vyšetrovania v celosti;

14.) že až na hlavnom pojednávaní vyšlo najavo, že znalec Ing. M. M. vypracoval

znalecký posudok spolu s ďalšími piatimi osobami, ktoré nielenže neboli vzaté

do znaleckého sľubu, ale neboli a ani nie sú vedené v žiadnom zozname súdnych

znalcov;

15.) že špeciálny súd na hlavnom pojednávaní konanom 22. novembra 2006

zamietol všetky návrhy na doplnenie dokazovania a vyhlásil dokazovanie

za skončené za situácie, keď nielenže nevykonal ústne vypočutie v odvolaní

uvedených svedkov, ale tieto zápisnice ani len procesne relevantným spôsobom

neprečítal;

8

16.) že obdobie vymedzené rozsudkom, kedy malo dôjsť k trestnej činnosti

obžalovaného nezodpovedá stavu, kedy v skutočnosti tento naozaj bol štatutárnym

orgánom v dotknutých spoločnostiach;

17.) že v rámci celého trestného konania nebolo preukázané jednak, že by

reklama obchodných spoločností H. a. s. a B. s. r. o. v masovokomunikačných

prostriedkoch bola agresívna a frekvencia reklamných spotov a inzerátov

nadpriemerná v porovnaní s inými spoločnosťami alebo komoditami a jednak, že by

bola klamlivá, keďže vyššie uvedené obchodné spoločnosti vložené investičné

prostriedky bez akýchkoľvek pochybností skutočne zhodnocovali prostredníctvom

celého radu projektov ako nákup nehnuteľností, investície do médií, leasingová

a zmenárenská činnosť, audiotextové služby a stávková činnosť, predaj áut, projekty

v zahraničí (výroba autobusov, nealkoholických nápojov, výroba membrán,) atď.;

18.) že v rámci trestného konania neboli do spisu pripojené zmluvy

s poškodenými, a teda nie je hodnoverne preukázaný počet uzavretých zmlúv, výška

vložených finančných prostriedkov a výška nevyplatených finančných prostriedkov

ako aj výška „sľubovaného“ úroku;

19.) že špeciálny súd v napadnutom rozsudku čo do počtu poškodených a výšky

škody nezohľadnil tie prípady, keď došlo k opätovnému vkladu finančných

prostriedkov vkladateľov potom, čo boli tieto poškodeným po ich zhodnotení

vyplatené, pričom podľa výpovedí svedkov takýto postup mohol zodpovedať podielu

skoro 1/3 z celkového počtu vkladateľov;

20.) že špeciálny súd sa objektívne nevyrovnal s rozsahom škody, ktorý mal

obžalovaný V. F. spoločným konaním s ostatnými obžalovanými svojou údajnou

podvodnou činnosťou spôsobiť.

Z týchto dôvodov sa obžalovaný V. F. domáhal, aby na podklade podaného

odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok a aby ho

spod obžaloby oslobodil, resp. aby vec vrátil špeciálnemu súdu, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne aby vec vrátil prokurátorovi

na došetrenie.

9

JUDr. J. L., obhajca obžalovaného F. M., proti ktorému sa viedlo trestné

konanie ako proti ušlému podľa a nasl. účinného do 1. januára 2006,

v odôvodnení podaného odvolania argumentoval tým, že do trestného spisu neboli

zaradené zápisnice o výsluchu jednotlivých poškodených napriek tomu, že tieto

procesné úkony boli vykonané.

Za daného stavu podľa názoru obhajcu JUDr. J. L. je napadnutý rozsudok

nezákonný, a to pre hrubé porušenie práv na obhajobu a spravodlivý proces, čo je

garantované nielen príslušnými ustanoveniami , ale aj

Slovenskej republiky.

Z tohto dôvodu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade

ním podaného odvolania zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prokurátorovi

na došetrenie.

Podľa účinného do 1. januára 2006 (ďalej len )

ak nerozhodne odvolací súd podľa , preskúma zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohli odvolatelia podať

odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc

pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom

ustanovení zistil, že odvolania proti rozsudku špeciálneho súdu podali procesné

strany na to oprávnené, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohli a urobili

tak v lehote ustanovenej v zákone ( ), pričom odvolania

obžalovaného V. F. a obhajcu obžalovaného F. M. JUDr. J. L. nie sú dôvodné.

Treba hneď úvodom uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam

tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok

výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa

a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv

na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný

10

skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku,

že ho spáchali obžalovaní a že z ich konania nastal tam uvedený následok.

Na takomto základe potom špeciálny súd vyvodil z dôkazov skutkové

zistenia, ktoré sú správne.

Špeciálny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne vyložil,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel

a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je rovnako zrejmé, ako sa špeciálny

súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti

podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.

Vzhľadom k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky v otázke skutkových

zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku špeciálneho súdu,

s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a tieto si v plnom rozsahu aj osvojuje.

Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu

vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že výrok o vine obžalovaných V. F.

a F. M. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti

vylučujú akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto

dôkazov ustálený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom považuje za potrebné zdôrazniť,

že základná premisa obhajobnej argumentácie obžalovaného V. F. a obhajcu

obžalovaného F. M. JUDr. J. L. založená na tvrdení, že činnosť obchodných

spoločností H. a. s. a B. s.r.o. nevykazovala znaky protiprávnosti, keďže obžalovaní

mali postupovať podľa ustanovení a Obchodného

zákonníka a že k zastaveniu činnosti týchto obchodných spoločností došlo

nezákonným zásahom štátu prostredníctvom polície 5. februára 2002, v dôsledku

ktorého nemohli byť fyzické a právnické osoby, ktoré im poskytli finančné prostriedky

11

či už formou zmluvy o pôžičke alebo prostredníctvom zmluvy o tichom spoločenstve,

vyplatené, sa nezakladá na pravde.

Vykonaným dokazovaním bolo totiž jednoznačne preukázané,

že v posudzovanom prípade išlo bez akýchkoľvek pochybností o sofistikovanejšiu

formu pyramídovej hry, ktorá sa krátko predtým, ako došlo k začatiu trestného

stíhania vo veci 4. februára 2002, sama zrútila v dôsledku toho, že objem vložených

finančných prostriedkov už v tom čase nepostačoval na krytie výplaty vkladov

a úrokov z nich, čo napokon bolo aj dôvodom k „prevodu“ obchodných spoločností H.

a.s. a B. s.r.o. na iné subjekty, čo je inak predmetom trestného stíhania ďalších osôb.

Pre záver, že išlo o pyramídovú hru svedčí celý rad objektívnych skutočností

vyplývajúcich z doposiaľ vykonaného dokazovania, a to :

- formulácia zmlúv, na ktorých základe fyzické a právnické osoby

poskytovali finančné prostriedky do vyššie uvedených obchodných

spoločností, a to predovšetkým zmluva o tichom spoločenstve

s ustanovením, že tichý spoločník sa nebude podieľať na strate a dohodnutý

výnos mu bude vyplatený bez ohľadu na to, či bude zisk dosiahnutý alebo

nie;

- nákup obchodných spoločností, resp. obchodných podielov a iné

podnikateľské aktivity v H. a. s. sa uskutočňovali výlučne z finančných

prostriedkov vkladateľov získaných najmä prostredníctvom B. s.r.o.

nekoncepčne, bez znalosti trhu, ekonomickej situácie spoločnosti,

bez predchádzajúcej prognózy jej vývoja a bez projektovej prípravy

s prepracovanou dobou návratnosti investície (M., A., T., atď.);

- všetky tieto obchodné spoločnosti boli stratové, resp. zanedbateľne

ziskové, pričom aj v tomto prípade nešlo o tzv. vonkajší zisk, ale o zisk

získaný prostredníctvom materskej spoločnosti (napr. P. s. r. o.), teda

v týchto obchodných spoločnostiach neboli vytvárané žiadne zdroje pre

plnenie zmluvných záväzkov voči klientom a rovnako tak z objektívnych

12

dôvodov nemohli byť vytvárané ani v blízkej budúcnosti (napr. návratnosť T.

cca. 80 rokov);

- dosiahnutý minimálny zisk preto nestačil ani na pokrytie prevádzkových

nákladov obchodných spoločností H. a. s. a B. s.r.o., ktoré boli hradené

rovnako len z vložených vkladov;

- už v roku 1998 boli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu H. a.s.

a B. s.r.o., keďže tieto obchodné spoločnosti boli v predĺžení;

- výška výnosov, ktorých najvyššie dohodnutá sa podľa vykonaného

dokazovania pohybovala až na úrovni 53% z výšky vloženého vkladu,

pričom vklady a výnosy sa vyplácali výlučne z finančných prostriedkov

nových vkladateľov;

- aj základné imanie H. a.s. bolo financované len výlučne z finančných

prostriedkov pochádzajúcich z B. s. r. o. (finančné prostriedky vkladateľov),

ktoré sa týmto postupom stali pre vkladateľov nevymožiteľné,

Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru,

že v prípade H. a.s. a B. s.r.o. išlo o obchodné spoločnosti, ktoré boli priamo závislé

od počtu nových vkladateľov a sumy vložených finančných prostriedkov, pričom bolo

len otázkou času, kedy prílev nových peňazí nebude stačiť na vyplácania „starých“

klientov a celý systém sa zrúti, keďže v prípade týchto obchodných spoločností

od počiatku boli ignorované všeobecne platné zásady nepretržitého trvania.

Správne zistené konanie obžalovaných V. F. a F. M. špeciálny súd právne

posúdil v súlade so zákonom.

Odôvodnenie tejto právnej kvalifikácie je v napadnutom rozsudku dostatočné

a vecne správne, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere len

odkazuje na dôvody rozsudku špeciálneho súdu, ktoré si osvojuje.

13

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného V. F. a obhajcu

obžalovaného F. M. JUDr. J. L., ktoré títo považovali za rozhodné a podstatné pre ich

obhajobnú argumentáciu v rámci odvolacieho konania, Najvyšší súd Slovenskej

republiky vzhľadom na podrobne rozvedené odôvodnenie napadnutého rozsudku

stručne uvádza nasledovné:

K odvolacím námietkam obžalovaného V. F. a jeho obhajkyne JUDr. M. Š.

1.)

Podľa v znení novely č. 122/2005 vo veci, v ktorej bolo

začaté trestné stíhanie pred 1. septembrom 2004 a pôvodne v nej vykonával dozor

podľa § 174 prokurátor okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry, vojenskej

obvodnej prokuratúry alebo vyššej vojenskej prokuratúry a ktorá bola postúpená

Úradu špeciálnej prokuratúry z dôvodu § 454a, je príslušný na konanie

od nadobudnutia účinnosti tohto zákona prokurátor okresnej prokuratúry, krajskej

prokuratúry, vojenskej obvodnej prokuratúry alebo vyššej vojenskej prokuratúry, ktorý

bol príslušný v danej veci pred 1. septembrom 2004, ak do nadobudnutia účinnosti

tohto zákona nebola podaná obžaloba. Súdne konanie a úkony v prípravnom konaní

vykoná v takom prípade okresný súd, krajský súd, vojenský obvodový súd alebo

Vyšší vojenský súd, ktorý bol príslušný na konanie pred 1. septembrom 2004;

to neplatí, ak o príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry rozhodne generálny

prokurátor podľa osobitného predpisu; v takom prípade súdne konanie

a úkony v prípravnom konaní vykoná špeciálny súd.

Generálny prokurátor 15. apríla 2005 podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením

v znení vo veci obvineného V. F. a spol. vedenej v tom čase

na Odbore boja proti korupcii Východ pod sp. zn. PPZ-7/BPK-V-2004, ktorá v tom

čase bola evidovaná na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky pod sp. zn. VII Gv 207/04, určil, aby dozor podľa § 174

vykonával naďalej prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky.

14

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že o obžalobe podanej na obvineného

V. F. a spol. rozhodol v prvom stupni špeciálny súd ako vecne príslušný súd.

2.)

Podľa ab v znení novely č. ak právomoc

špeciálneho súdu vykonáva Krajský súd v Banskej Bystrici podľa osobitného

predpisu, vo veciach, v ktorých bolo nariadené hlavné pojednávanie, dokončí

konanie Krajský súd v Banskej Bystrici; ustanovenie o postúpení

veci sa v takom prípade medzi Krajským súdom v Banskej Bystrici a špeciálnym

súdom nepoužije.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že obžaloba na Krajský súd

v Banskej Bystrici bola podaná 8. júna 2005, kedy ešte vykonával pôsobnosť

špeciálneho súdu. O tejto obžalobe ale nenariadil hlavné pojednávanie.

V dôsledku toho sa potom uplatnili ustanovenia § 454aa ods.1, § 454ab (a contrario)

v znení novely vykonanej , ktorá nadobudla

účinnosť 15. apríla 2005.

Príslušnosť Špeciálneho súdu v Pezinku tu nastúpila ex lege

(od 1. júla 2005, kedy boli na Špeciálnom súde v Pezinku zriadené senáty), a preto

nebolo potrebné, aby Krajský súd v Banskej Bystrici volil formu predbežného

prejednania obžaloby a rozhodnutia podľa o postúpení

veci.

3.)

Z písomných vyjadrení sudcov Špeciálneho súdu v Pezinku JUDr. R. S.,

JUDr. I. K. a Z. C. ako aj prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky JUDr. J. Š. PhD. a JUDr. J. P., ktoré boli v rámci

odvolacieho konania prečítané na verejnom zasadnutí, Najvyšší súd Slovenskej

republiky zistil, že ani jedna z týchto osôb sa necíti byť vo veci zaujatá pre pomer

k veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, keďže ani jedna z nich a ani

členovia blízkej rodiny nevložili finančné prostriedky do H. a.s. a B. s.r.o.

15

4.)

Špeciálny súd na neverejnom zasadnutí konanom 15. novembra 2005

po predbežnom prejednaní podanej obžaloby nerozhodol žiadnym zo spôsobov

uvedených v ustanovení , , účinného do 1. januára

2006, keďže pre takýto postup neexistovali zákonné dôvody a nariadil vo veci hlavné

pojednávanie, preto že:

- súhlas poškodeného s trestným stíhaním podľa

účinného do 1. januára 2006 je potrebný pri taxatívne určených trestných

činoch (medzi nimi je aj trestný čin podvodu) iba v prípade, že sa vedie

trestné stíhanie proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou,

voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď

(, účinného do 1. januára 2006) - teda

muselo by ísť o príbuzného v priamom pokolení, súrodenca,

osvojiteľa, osvojenca, manžela a druha alebo osobu v rodinnom

alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval

ako vlastnú ujmu, pričom v posudzovanom prípade takáto situácia

nenastala;

- podľa o znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch je znalcom fyzická alebo právnická osoba

splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá

je

a.) zapísaná v zozname znalcov

b.) nezapísaná v zozname, ak je ustanovená za znalca podľa § 15 tohto

zákona;

podľa § 15 ods. 1 v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej

moci možno ustanoviť za znalca aj osobu, ktorá nie je zapísaná

v zozname, ak s ustanovením súhlasí a

a.) v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo

b.) osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie

úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi;

16

podľa § 15 ods. 2 znalec ustanovený podľa odseku 1 môže vykonať

úkon, len ak zložil sľub podľa § 5 ods. 5 pred súdom alebo iným

orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca;

v posudzovanej veci pri pribratí Ing. M. M. za znalca boli splnené

všetky vyššie uvedené zákonné podmienky, keďže znalci zapísaní

do zoznamu znalcov pre daný odbor z dôvodu pracovnej

zaneprázdnenosti odmietli vykonať znalecký úkon a Ing. M. M.

zložil zákonom predpísaný sľub;

- príkaz na vykonanie prehliadky v prípade B. s.r.o. bol vydaný príslušným

vyšetrovateľom za predchádzajúceho súhlasu prokurátora, keďže išlo

o prehliadku iných priestorov, a to 5. februára 2002, pričom s týmto

úkonom sa začalo 5. februára 2002 o 18.10 hod.

príkaz na vykonanie prehliadky v prípade H. a.s. bol vydaný príslušným

vyšetrovateľom za predchádzajúceho súhlasu prokurátora, keďže išlo

rovnako o prehliadku iných priestorov, a to 6. februára 2002, pričom

s týmto úkonom sa začalo 7. februára 2002 o 08.10 hod.

- v posudzovanej veci trestné stíhanie vo veci bolo začaté uznesením

Krajského úradu vyšetrovania v Košiciach zo 4. februára 2002, sp. zn.

KUV – 15/OVEK – 2002, pričom svedkovia Mgr. I. B., Ing. M. H.,

Ing. M. O., Ing. J. M. a Ing. I. P. boli vypočutí v procesnom postavení

svedka až po vyššie uvedenom dátume.

5.)

V tejto trestnej veci obžaloba bola procesným stranám doručená v auguste

2005, konkrétne obhajcovi obžalovaného F. M. JUDr. J. L. 12. augusta 2005. Vo veci

bolo predsedníčkou senátu špeciálneho súdu nariadené hlavné pojednávanie

18. novembra 2005 na termín 12. – 16. a 19. – 21. decembra 2005, pričom obhajca

obžalovaného F. M. JUDr. J. L. bol o termíne upovedomený 21. novembra 2005.

Obhajca obžalovaného F. M. JUDr. J. L. písomným podaním z 30. novembra 2005

špeciálnemu súdu oznámil, že toho istého dňa mu manželka obžalovaného F. M.

vypovedala plnú moc a vzhľadom k tomu sa hlavného pojednávania v určený termín

nezúčastní. Predsedníčka senátu opatrením zo 6. decembra 2006 obžalovanému F.

17

M. ustanovila za obhajcu JUDr. J. L., ktoré prevzal 7. decembra 2005. Obhajca

obžalovaného F. M. JUDr. J. L. písomným podaním z 8. decembra 2005

špeciálnemu súdu oznámil, že trvá na zachovaní lehoty na prípravu na hlavné

pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní konanom 12. decembra 2005 obhajca

obžalovaného F. M. JUDr. J. L. nesúhlasil so skrátením lehoty na prípravu na hlavné

pojednávanie a vzhľadom k tomu predsedníčka senátu špeciálneho súdu toto

odročila na neurčito s tým, že 20. decembra 2005 určila nový termín hlavného

pojednávania na 20. – 24. a 27. – 28. februára a 1. – 3. marca 2006.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné

uviesť, že v danom prípade nebol dôvod na odročenie hlavného pojednávania,

i keď z formálneho hľadiska nebola ustanovenému obhajcovi obžalovaného F. M.

JUDr. J. L. zachovaná lehota na prípravu na hlavné pojednávanie v trvaní piatich

pracovných dní. Išlo však o toho istého obhajcu, ktorý obžalovaného F. M. pred jeho

ustanovením zastupoval na plnú moc (zvolila ho manželka obžalovaného F. M.)

a ktorý obžalobu prevzal už 12. augusta 2005 a o termíne hlavného pojednávania

bol upovedomený už 21. novembra 2005.

Teda v jeho prípade z materiálneho hľadiska právo na obhajobu

obžalovaného F. M. vrátane lehoty na prípravu na hlavné pojednávanie

porušené nebolo.

Na tomto mieste podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky treba dodať,

že v takomto „štýle obhajoby“ obhajcovia všetkých obžalovaných pokračovali

prakticky počas celého konania pred špeciálnym súdom tým, že neustále vytvárali

rôzne prekážky konania hlavného pojednávania s cieľom čo najviac oddialiť a sťažiť

rozhodnutie špeciálneho súdu o podanej obžalobe (napr. obhajca obžalovaného

V. F. JUDr. M. K. v priebehu konania pred špeciálnym súdom podal desiatky

námietok zaujatosti) a tým dosiahnuť prepustenie obžalovaných z väzby.

Treba povedať, že dĺžka väzby obžalovaných (konkrétne obžalovaného V. F.,

ktorá v súdnom konaní bez pár dní predstavovala dobu dvoch rokov) nebola

zapríčinená prieťahmi zo strany súdov, ale jednoznačne štýlom obhajoby, ktorý

v tejto veci uplatnili obhajcovia obžalovaných.

18

6.)

Odvolacia námietka obžalovaného V. F. je neopodstatnená, keďže vychádza

z nesprávnej interpretácie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

, ktorý bol premietnutý do stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod číslom 25.

Z uvedeného stanoviska vyplýva, že definitívne vyriešenie otázky vylúčenia

namietaného sudcu, resp. sudcov senátu, ktorý je povolaný na také

rozhodnutie, musí predchádzať, ale iba rozhodnutiu vo veci samej, (napr.

o podanej obžalobe) a nie konaniu vo veci ( účinného

do 1. januára 2006).

7.)

Špeciálny súd správne právne posúdil konanie obžalovaného V. F. podľa

účinného do 1. januára 2006, teda podľa zákona účinného v čase,

keď bol čin spáchaný, keďže neskorší nie je pre obžalovaného

priaznivejší v komplexe jeho všeobecnej a osobitnej časti.

8.)

Špeciálny súd nemohol prihliadnuť k okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu,

ktorou bol podľa názoru obžalovaného V. F. súhlas poškodených, pretože takáto

okolnosť podľa § 15b Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ani nenastala.

V tejto súvislosti treba uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že obžalovaný V. F. spolu s ďalšími spolupáchateľmi mediálne

a inak prezentoval H. a.s. ako veľmi dynamickú a úspešne sa rozvíjajúcu

spoločnosť holdingového typu so základným imaním vyše 4,6 miliardy

združujúcu viac ako 40 obchodných spoločností, ktorá sama alebo

prostredníctvom B. s.r.o. zhodnotí finančné prostriedky vkladateľov

až na úrovni 53% z výšky vloženého vkladu, pritom v skutočnosti tieto

obchodné spoločnosti nevytvárali žiaden zisk a vklady a výnosy vyplácali

výlučne z finančných prostriedkov nových vkladateľov.

19

Treba mať na zreteli, že celý tento systém tzv. pyramídovej hry fungoval len

a len vďaka tejto klamlivej reklame, ktorá bola veľmi masívna (viac ako stámiliónové

ročné náklady) a účinná, o čom svedčia vyjadrenia svedkov, ktorí sa výlučne na jej

základe rozhodli investovať finančné prostriedky do týchto obchodných spoločností

(napr. svedkovia R. T. a T. P.).

Teda v posudzovanej veci nešlo o žiaden súhlas vkladateľov, ale o ich

uvedenie do omylu, v dôsledku ktorého potom títo požičali alebo vložili svoje finančné

prostriedky do H. a.s. a B. s.r.o.

9.)

Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke obžalovaného V. F. stačí, keď sa okrem

dôkazov podrobne rozvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku poukáže len

na samotné znenie zmlúv o pôžičke a zmlúv o tichom spoločenstve uzavretých medzi

jednotlivými vkladateľmi na jednej strane a H. o.c.p. a. s., resp. B. s.r.o. na strane

druhej.

Aby bol Najvyšší súd Slovenskej republiky konkrétny, tak ide napr. o zmluvu

o pôžičke vedenú pod číslom X. uzavretú medzi zmluvnými stranami, a to dlžníkom

H. a. s., zastúpeného V. F. – predsedom predstavenstva, ktorý na tento úkon

splnomocnil M. a veriteľom K., pričom predmetom zmluvy je pôžička

finančných prostriedkov veriteľa dlžníkovi vo výške 150 000 Sk na dobu

dvanástich mesiacov s ročným úrokom 39,50%.

Alebo ide o zmluvu o tichom spoločenstve vedenú pod číslom

X. uzavretú medzi zmluvnými stranami, a to podnikateľom H. o.c.p. a. s.

zastúpeného V. F. – predsedom predstavenstva, ktorý na tento úkon

splnomocnil K. a tichým spoločníkom R., pričom predmetom zmluvy je záväzok

tichého spoločníka poskytnúť podnikateľovi vklad vo výške 530 000 Sk, pričom

podnikateľ sa zaväzuje platiť tichému spoločníkovi podiel na zisku vo výške

37,50% ročne.

Rovnaké okolnosti vyplývajú aj zo zmlúv uzavretých medzi jednotlivými

vkladateľmi na jednej strane a B. s.r.o. na strane druhej.

20

10.)

Špeciálny súd pri ustálení skutkového stavu veci nevychádzal len z výpovedí

spoluobžalovaného Ing. M. Š., ale z celého radu ďalších svedeckých výpovedí,

listinných dôkazov a znaleckých posudkov a výsluchov znalcov, ktoré sa vzájomne

dopĺňali a na seba nadväzovali, pričom tieto len potvrdzovali niektoré okolnosti, ktoré

vyplývali z výpovedí spoluobžalovaného Ing. M. Š.. Pri tom treba mať na zreteli tú

skutočnosť, že napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní

trestnej činnosti je jednou z poľahčujúcich okolností, ku ktorej sa prihliada pri výmere

trestu a záleží na každom obvinenom zvlášť, aký spôsob obhajoby v danej trestnej

veci zvolí.

11.)

Vo vzťahu k rozhodnutiam publikovaným v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky

považuje za potrebné uviesť, že tieto rozhodnutia (najmä pod číslom R 38/70

a 57/78) sa vzťahujú na celkom iné skutkové prípady než je teraz posudzovaný,

a preto sa s nimi bližšie nezaoberal.

12.)

Námietka, že vo veci boli začaté dve rôzne trestné konania pod rôznymi

spisovými značkami rovnako nie je dôvodná, keďže pre ten istý skutok (totožnosť

skutku zachovaná tak z hľadiska totožnosti konania ako aj z hľadiska totožnosti

následku) najskôr uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania

v Košiciach zo 4. februára 2002, sp. zn. KUV – 15/OVEK – 2002, podľa § 160 ods. 1

účinného do 1. januára 2006 sa začalo trestné stíhanie vo veci a uznesením

Úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave, odboru vyšetrovania obzvlášť

závažnej trestnej činnosti, z 28. februára 2002, sp. zn. VKE–7/OVOZTČ – BA – 2002,

podľa účinného do 1. januára 2006 sa začalo trestné stíhanie

proti konkrétnym osobám.

13.)

Obžalovaný V. F. sa s výsledkami vyšetrovania oboznamoval v pracovných

dňoch od 28. februára 2005 do 12. apríla 2005 nepretržite v dobe

21

od 8.30 hod. do 11. 30 hod. a od 13.00 hod. do 15.00 hod. každý deň, ktorú dobu

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na rozsah veci považoval za primeranú.

14.)

Rovnako táto námietka nie je opodstatnená, keďže z vyjadrenia znalca

Ing. M. M. na verejnom zasadnutí konanom na Najvyššom súde Slovenskej republiky

vyplýva, že osoby, ktoré spomenul, na hlavnom pojednávaní konanom

na špeciálnom súde v súvislosti s vypracovávaním znaleckého posudku, vzhľadom

na rozsah celej veci mali za úlohu len spracovávať podklady a zbierať informácie

za tým účelom, aby on ako znalec mohol predmetný znalecký posudok vypracovať,

ktorý potom aj sám vypracoval a jeho závery predniesol na hlavnom pojednávaní.

15.)

Vo vzťahu k tejto námietke Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje

za potrebné uviesť, že náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným

a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Z požiadavky náležitého

zistenia skutkového stavu veci vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní sám

určuje mieru dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka

splnená. Orgán činný v trestnom konaní musí vykonať také dôkazy, ktoré zabezpečia

náležité zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností tak, aby bolo

možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.

V posudzovanej veci špeciálny súd v plnej miere postupoval v intenciách tejto

zásady. Keďže obžalovaný V. F. na hlavnom pojednávaní konanom 13. septembra

2006 nesúhlasil s prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania

postupom podľa účinného do 1. januára 2006, ktorý navrhol

prokurátor v podanej obžalobe, špeciálny súd upustil od vykonania týchto dôkazov,

keďže pre náležité zistenie skutkového stavu veci osobný výsluch týchto svedkov

nepovažoval za potrebný.

16.)

22

Obdobie vymedzené rozsudkom, kedy malo dôjsť k trestnej činnosti

obžalovaného V. F., zodpovedá zabezpečeným listinným dôkazom, a to výpisom

z obchodného registra Okresného súdu Košice I., z ktorých bez akýchkoľvek

pochybností vyplýva, v akom období bol obžalovaný V. F. predsedom predstavenstva

H. a.s., resp. H. o.c.p. a.s., a konateľom B. s.r.o. a neskôr B. s.r.o., ktoré okolnosti

sú rovnako podrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to aj vo

vzťahu k dobe, kedy „podnikateľská činnosť“ týchto obchodných spoločností bola

ukončená.

17.)

Pre záver, že reklama obchodných spoločností H. a.s. a B. s.r.o. bola

masívna, svedčí celý rad vykonaných dôkazov, a to počnúc výpoveďou svedkyne S.

D. zodpovednej za nákup mediálneho priestoru až po vyjadrenia napr. svedka R. T.,

ktorý uviedol, že k vkladu finančných prostriedkov do jednej z týchto obchodných

spoločností ho primäla reklama, doslova povedal, že „všade, kde si zapol človek

televízor, nič inšie nevidel, len to“ a v neposlednom rade aj výsledky znaleckého

dokazovania, z ktorých vyplýva, že na mediálnu a inú prezentáciu H. a.s., jeho

dcérskych spoločností a B. s.r.o. boli vynaložené náklady rádovo v stámiliónových

čiastkach.

Rovnako niet žiadnych pochybností o tom, že táto reklama bola zároveň

klamlivá z dôvodov vyššie uvedených, pretože len na báze takejto reklamy mohol

celý tento systém „podnikania“ zo strany obžalovaného V. F. a spol. takú dlhú dobu

fungovať.

18. – 20.)

Nakoniec vo vzťahu k týmto trom ostatným odvolacím námietkam

obžalovaného V. F., ktoré majú v podstate rovnaký základ, Najvyšší súd Slovenskej

republiky konštatuje, že ani v tejto otázke nemal žiadne pochybnosti o správnosti

skutkových záverov tak, ako ich v napadnutom rozsudku ustálil špeciálny súd.

23

V tomto smere treba pripomenúť, že obchodné spoločnosti H.

a.s. a B. s.r.o. si viedli presnú evidenciu o svojich klientoch, ktorá po začatí trestného

stíhania vo veci v rámci prehliadky iných priestorov bola stiahnutá

na pamäťové nosiče, pričom pribratý znalec potom takto získané informácie

spracoval v podanom znaleckom posudku a tieto závery predniesol v konaní

pred špeciálnym súdom tak v otázke počtu uzatvorených zmlúv, výšky vložených

ako aj výšky nevyplatených finančných prostriedkov, a tým vlastne aj v otázke výšky

spôsobenej škody.

V prípadoch, keď po zhodnotení a vyplatení vložených finančných

prostriedkov došlo k ich opätovnému vkladu už však so zhodnotenou čiastkou treba

ešte povedať, že takéto prípady podľa vyjadrenia znalca na verejnom zasadnutí

v konaní o odvolaní nemali vplyv na výšku vyčíslenej škody, pretože vždy išlo o nové

samostatné zmluvy, z ktorých plynul záväzok, pre tú ktorú obchodnú spoločnosť

vyplatiť stanovenú výšku finančných prostriedkov.

Rovnako neopodstatnená bola aj odvolacia námietka obhajcu obžalovaného

V. F. JUDr. P. P., pretože podľa v spise pripojeného úradného záznamu, o ktorom

Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal pochybnosti, boli splnené podmienky

na vykonanie hlavného pojednávania 10. januára 2007 a vyhlásenia rozsudku.

Navyše treba ešte dodať, že posúdenie tejto otázky by bolo aj tak právne

irelevantné, keďže sa viaže k obžalovanej Ing. A. M., vo vzťahu ku ktorej napadnutý

rozsudok špeciálneho súdu už nadobudol právoplatnosť.

Napokon vo vzťahu k dôvodom odvolania uvedeným zo strany obhajcu

obžalovaného F. M. JUDr. J. L. treba poznamenať, že Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením z 20. decembra 2004, sp. zn. , podľa § 44 ods. 3

účinného do 1. januára 2006 v tejto trestnej veci nepripustil účasť

poškodených v trestnom konaní.

Stalo sa tak na návrh generálneho prokurátora z dôvodu veľkého počtu

poškodených (123 204), keďže jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť

závažným spôsobom ohrozený účel a rýchly priebeh trestného stíhania.

24

Napriek tomuto procesnému postupu bol v tejto trestnej veci skutkový stav ustálený

v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie spôsobom vyššie uvedeným.

Pochybil však špeciálny súd, keď obžalovaným V. F. a F. M. neuložil podľa

§ 250 ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 tresty odňatia slobody úplne

na hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

Treba mať na zreteli, že trestná činnosť týchto obžalovaných nemala obdobu

v minulosti tak čo do jej rozsahu a ako aj čo do výšky spôsobenej škody nehladiac

už vôbec na množstvo ľudských a rodinných tragédií spojených s touto vecou.

V takomto pohľade potom poľahčujúca okolnosť, že obžalovaní V. F. a F. M.

pred spáchaním tejto trestnej činnosti viedli riadny život je úplne zanedbateľnou

v porovnaní s následkami, ktoré svojou trestnou činnosťou spôsobili. V neposlednom

rade pri ukladaní trestu bolo potrebné dôslednejšie prihliadnuť aj k postoju obidvoch

obžalovaných k spáchanej trestnej činnosti a k celému trestnému konaniu, keď jeden

z nich všetkými možnými spôsobmi negoval postupy orgánov činných v trestnom

konaní a druhý z nich sa trestnému stíhaniu útekom do zahraničia úplne vyhol.

V takomto kontexte potom trest odňatia slobody uložený úplne na hornej

hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby by bezpochyby lepšie splnil účel trestu

tak z hľadiska jeho individuálnej ako najmä jeho generálnej prevencie. Zároveň by to

znamenalo, že obžalovaným vzhľadom na rozsah spáchanej trestnej činnosti bol

podľa zákona uložený maximálny trest.

Toto hmotnoprávne pochybenie špeciálneho súdu však Najvyšší súd

Slovenskej republiky nemohol napraviť pre nedostatok odvolania podaného

špeciálnym prokurátorom v neprospech obžalovaných V. F. a F. M..

Špeciálny súd nepochybil, keď na výkon uložených trestov obžalovaných V. F.

a F. M. podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 zaradil

do najprísnejšej III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny, keďže pre postup podľa

§ 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 neboli splnené zákonné

podmienky.

25

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj trest prepadnutia majetku, ktorý bol

obžalovaným V. F. a F. M. podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

uložený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného

V. F. a obhajcu obžalovaného F. M. JUDr. J. L. podľa účinného

do 1. januára 2006 ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 30. mája 2007

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :